Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. marec 2014

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 25P/208/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1410211745
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Eva Suchová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2014:1410211745.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v Bratislave, v konaní pred samosudkyňou Mgr. Evou Suchovou, vo veci

starostlivosti o maloleté dieťa: K. zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - B. zastúpená advokátom Mgr.
Oliverom Kristom, Kýčerského 7, Bratislava a otec - M.. o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého K. výživným vo výške XXX,-€ mesačne a to za
obdobie od 1.10.2010 do 31.8.2013 a vo výške XXX,-€ mesačne od 1.9.2013, ktoré výživné je povinný
platiť k rukám matky maloletého, vždy do 15-teho dňa v mesiaci.

Zročné výživné za obdobie od 1.10.2010 do 13.2.2014 vo výške XXX,-€ je otec p o v i n n ý
zaplatiť k rukám matky maloletého do 31.5.2014.

Súd otcovi do zročného výživného z a p o č í t a l sumu X.XXX,-€.

Zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok bude matka.

Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým K. každý párny kalendárny týždeň v sobotu v čase
od 9.00 hod. do 12.00 hod. a v nedeľu v čase od 9.00 hod. do 16.00 hod. s tým, že otec maloletého
prevezme a po ukončení styku vráti na tom istom mieste a matka je povinná maloletého k styku riadne
pripraviť.

Súd vo zvyšku návrh matky z a m i e t a .

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

KrajskýsúdvBratislaveUznesenímč.k.20Cop20/2012-39zodňa30.5.2012zrušilrozsudokOkresného
súdu Bratislava IV č.k. 25P 208/2010-319 zo dňa 15.2.2012 vo výroku o zastupovaní a správe majetku
maloletého, vo výroku o výživnom a vo výroku o styku otca s maloletým dieťaťom a vec vrátil na ďalšie
konanie. Označeným rozsudkom č.k. 25P 208/2010-319 prvostupňový súd upravil výkon
rodičovských práv a povinností k maloletému K. tak, že maloletého zveril do osobnej starostlivosti matke
stým,žezastupovaťmaloletéhoaspravovaťjehomajetokbudúobajarodičia,otcazaviazalprispievaťna

výživu maloletého sumou XXX,-€ mesačne počínajúc dňom 1.10.2010, zročné výživné vo výške XXX,-
€ povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po XX,-€ spolu s bežným výživným, otcovi do zročného
výživného započítal sumu XXX,-€ a zároveň upravil styk otca s maloletým tak, že otec je oprávnený
sa s maloletým stretávať každý prvý víkend v mesiaci v sobotu v čase od 10.00 hod. do 18.00 hod.a v nedeľu v čase od 10.00 hod. do 18.00 hod. a každý tretí víkend v mesiaci v čase od 10.00 hod.
v sobotu do 18.00 hod. v nedeľu s výnimkou mesiacov júl, august a Vianočných sviatkov v dňoch od
24.12. do 26.12.. Ďalej bol styk otca s maloletým upravený tak, že je otec oprávnený sa s maloletým

stretávať každý rok v čase od 1.7. od 10.00 hod. do 7.7. do 18.00 hod. a v čase od 1.8. od 10.00 hod. do
7.8. do 18.00 hod. s tým, že otec maloletého prevezme a po ukončení styku odovzdá v mieste bydliska
maloletého a matka je povinná maloletého k styku riadne pripraviť. Súd vo zvyšku návrh matky zamietol
a návrh otca na zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti tiež zamietol. Rozsudok
Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P 208/2010-319 nadobudol právoplatnosť dňa 2.3.2012 a to vo

výroku o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matke. Krajský súd v Bratislave uložil
prvostupňovému súdu opätovne rozhodnúť po riadnom zistení skutkového stavu a vykonané dôkazy
vyhodnotiť v súlade s ust. § 132 O.s.p., rozhodnúť v súlade s ust. 153 od.s 1 O.s.p. a zo zisteného
skutkového stavu vyvodiť záver, ktorý je nutné správne a dostatočne odôvodniť v súlade s požiadavkami
vyplývajúcimi z ust. § 157 ods. 2 O.s.p.

Súd v intenciách uznesenia Krajského súdu v Bratislave doplnil dokazovanie nariadením znaleckého
dokazovania, výsluchom účastníkov, doplnením dokladov o aktuálnych výdavkoch maloletého,
doplnením príjmov rodičov, s doterajšími príspevkami otca na výživu maloletého a oboznámil sa s
ostatnými listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový stav:

Rodičia nie sú manželia a od 1.10.2010 nežijú v spoločnej domácnosti.

Na zistenie vzťahu otca k maloletému, resp. vzťahu maloletého k obom rodičom a z dôvodu posúdenia
intervalu styku otca s dieťaťom súd poveril súdnu znalkyňu G. na vypracovanie znaleckého posudku,
z ktorého vyplýva, že u maloletého sa aktuálne nezisťujú žiadne prejavy psychickej poruchy, jedná sa o

dieťasdobrouintelektovouvýbavou,pozitívnesavyvíjajúcimizáujmami,hodnotamiasociabilitou,citovo
ukotvené vo výchovnom prostredí matky. Maloletý má intenzívny pozitívny vzťah k matke a protichodný
citový vzťah k otcovi. Na rozumovej úrovni si uvedomuje, kto je jeho otec, neodmieta aktívne jeho
prítomnosť a kontakt s ním, ale v oblasti emocionálnej nemá k nemu vybudovaný citový vzťah ako k
rodičovi,porovnateľnýsovzťahomkmatke.Matkamáosobnostnévlastnostiaschopnostizabezpečovať

v plnej miere vhodné výchovné prostredie pre maloletého. U otca znalkyňa zistila osobnostné vlastnosti,
ktoré spochybňujú jeho schopnosti trvalo, sústavne a zodpovedne výchovne vplývať na maloleté dieťa.
Schopnosť pozitívne výchovne vplývať na maloleté dieťaťa má evidentne kvalitnejšiu matka. V rámci
znaleckého vyšetrenia nezistila príznaky závislosti otca od psychoaktívnych látok. Na základe poznatkov
z psychiatrickej explorácie a dostupných informácií však znalkyňa konštatovala, že sa u otca jedná

o zvýšené konzumovanie alkoholických nápojov alebo marihuany, avšak závislosť na alkohole alebo
na marihuane sa nepreukázala. Ďalej znalkyňa konštatuje, že ani jeden z rodičov netrpí duševnou
poruchou, ktorá by bola dôvodom k neschopnosti starať sa o maloleté dieťa. U matky zistila kvalitnú
schopnosť zabezpečovať starostlivosť o maloletého, kým u otca, je vzhľadom k jeho osobnostnej
štruktúre a životnému štýlu, táto schopnosť zodpovednej a trvalej starostlivosti spochybniteľná. Uvedené

však nevylučuje, že by otec nebol schopný tráviť obmedzený čas s dieťaťom a to spôsobom, ktorý by
neohrozoval psychický vývin dieťaťa. Vzhľadom na plynutie času však znalkyňa svoje odporúčanie o
zachovaní doterajšieho spôsobu kontaktu dieťaťa s otcom zmenila s prihliadnutím na skutočnosť, že
maloletý je už starší a medzitým začal navštevovať školu a odporučila, aby sa styk otca s maloletým
v súčasnosti realizoval v neprítomnosti matky a to v časovom rozpätí, v akom sa aj v súčasnosti styk

realizuje a to každý druhý víkend v sobotu a v nedeľu doobeda. Neprítomnosťou matky pri stretnutiach
by sa mohol otec pokúsiť budovať vzťah k synovi a naopak a teda v súčasnosti prítomnosť matky
nie je nutná. K otázke dostatočnosti takto odporúčaného styku znalkyňa uviedla, že je pochopiteľné,
že spočiatku maloletý citovo kotvil u matky, čo sa malo neskôr postupne meniť, ale nestalo sa tak a
preto znalkyňa situáciu v rodine považuje za akúsi „chybnú réžiu“. Maloletý K. nie je ešte pripravený

tráviť čas v inom prostredí s rodičom, u ktorého necíti takú psychickú a citovú oporu ako u matky. V
súčasnosti však ešte nemožno očakávať, že by po psychickej stránke maloletý zvládol dlhšie stretnutie
alebo víkendové stretnutie s otcom bezproblémovo. Otec by mal maloletému vytvoriť program a zaujať
ho a to nielen programom, ale bude si ho musieť aj citovo získať, keďže v súčasnosti maloletý nemá
k otcovi vybudovaný taký vzťah, ako k plnohodnotnému rodičovi. Bolo by teda vhodné, aby si maloletý

s otcom začali spoločne vytvárať určité aktivity, na ktoré by sa maloletý tešil s tým, že toto bude
úlohou otca a matka by mala upustiť od svojej požiadavky byť prítomná pri akomkoľvek kontakte otca
s dieťaťom. Potom, ako toto bude fungovať, mohli by sa citovo zbližovať a následne by bolo možné aj
predĺžiť trvanie stretnutí otca s dieťaťom. Pri aktuálnom styku trvajúcom pár hodín týždenne spolupráca sodborníkmi nie je potrebná, nakoľko maloletý je psychicky zdravé dieťa, ktoré stretnutie s otcom zvládne.
Na to však, aby to fungovalo aj v budúcnosti a aby sa citové zbližovanie budovalo, je psychologická
intervencia potrebná. Rovnako potrebná je psychologická intervencia aj pre rodičov, ktorí by v záujme

svojho maloletého dieťaťa mali zmeniť spôsob vzájomnej komunikácie. Pokiaľ ide o otca, znalkyňa mu
odporučila zmeniť životný štýl, pretože človek, ktorý sa chce správať ako zodpovedný rodič, mal by
všetko pre to urobiť a i keď nehodnotila pravdivosť mailovej komunikácie otca založenej v súdnom
spise ohľadom „žúrovania a húlenia“, takáto komunikácia nepatrí do životného štýlu zrelej a vyváženej
osobnosti. K otázke zastupovania maloletého dieťaťa a spravovania jeho majetku súdna znalkyňa

uviedla, že matka je v plnej miere schopná zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok a u otca
sú tieto schopnosti nedostatočne kvalitné, čo súvisí s jeho globálnymi postojmi, k akceptovaniu pravidiel
a zákonitostí society vo všeobecnosti.

Matka doplnila svoje predošlé výpovede a uviedla, že aj v súčasnosti dosahuje príjem okolo XXX,-€
mesačne netto. Maloletý začal od septembra 2013 navštevovať základnú školu, kde je v 1.triede a v

tejto súvislosti jej vznikli ďalšie výdavky a to na družinu, stravné v škole a školské pomôcky. Potvrdila,
že pri nástupe do základnej školy otec maloletému prispel sumou XX,-€ na školské pomôcky a v máji
alebo v júni 2013 otec prispel maloletému vo výške XX,-€ na plavecký výcvik. Maloletý začal navštevovať
športový krúžok karate, za čo sa platí XX,-€ mesačne a začala s ním navštevovať aj alergologickú
ambulanciu, s čím bude mať zvýšené výdavky, nakoľko maloletý bude užívať lieky, na ktoré sa dopláca.

K doterajšiemu stretávaniu otca s maloletým uviedla, že aj naďalej styk otca s dieťaťom prebieha každý
druhývíkendvsobotuod9.00hod.do12.00hod.avnedeľuod9.00hod.do12.00hod.zajejprítomnosti,
čo maloletému vyhovuje.

Otec vo výpovediach uviedol, že k rozviazaniu pracovného pomeru s predošlým zamestnávateľom, u

ktorého pracoval dlhodobo došlo dohodou, nakoľko sa takto so zamestnávateľom dohodli. Má zriadenú
živnosť, ktorú má v súčasnosti pozastavenú a naďalej poberá podporu od sociálneho úradu, pričom
dostáva mesačne k rukám sumu vo výške XXX,- až XXX,-€ a k tejto sume treba pripočítať XXX,-€, ktoré
mu priamo úrad strháva ako výživné na syna N., hoci má výživné na neho určené vo výške XXX,-€
mesačne. Aj počas obdobia, keď mal zriadenú živnosť a poberal podporu pre Q., hľadal si zamestnanie

a písal do rôznych spoločností žiadosti o prijatie. Adekvátnu prácu sa mu podarilo nájsť 13.5.2013,
odkedy je riadne zamestnaný a uviedol, že do konca júla 2013 pracoval na úväzok 30 hodín týždenne
a od 1.8.2013 už pracuje 40 hodín týždenne a teda má vyšší príjem, ktorý v súčasnosti je asi X.XXX.,-
€ mesačne netto. Spoločnosť, kde pracuje sa zaoberá L. a Q. má stále pozastavenú. K svojim účtom,
vedeným v bankách na E. ako aj v A., na ktoré poukazoval právny zástupca matky uviedol, že mal

viacero účtov v bankách a aj maloletému K. zriadil účet v banke na E. aj v A., ale peniaze na účte vo
výške asi XX.XXX,-€ patrili jeho mame, ktoré v roku 2012 vybral a mame vrátil potom, ako sa dozvedel,
že matka maloletého ako jeho zákonná zástupkyňa by mohla s týmito peniazmi nakladať. V súčasnosti
má zriadený iba jeden účet v banke v A., kde je zostatok XXX,XX . € a iný účet nemá. Ďalej uviedol, že
na maloletého platí výživné vo výške XXX,-€ mesačne, z toho XXX,-€ je bežné výživné a XX,-€ spláca

dlžné výživné. Na maloletého prispieva aj iným spôsobom, vždy keď sa stretnú mu niečo kúpi, tiež mu
kupuje hračky, stravu, prispel mu na školské potreby, plavecký kurz a pokiaľ by ho matka informovala o
synovi viac a vedel by, že bude chodiť k alergológovi, rád by na to prispel. K doterajšiemu stretávaniu
sa s maloletým uviedol, že je v záujme maloletého, aby bol so svojim otcom a aby videl aj niečo iné
ako pieskovisko pri dome. Niekoľkokrát navrhoval matke zmenu programu, ktorý by sa synovi páčil,

ale ani jeden krát ona nesúhlasila, hoci syn sa vyjadril, že by ísť chcel. Snaží sa, ale neustále naráža
na neochotu matky, ktorá ho prostredníctvom svojho právneho zástupcu neustále ohovára, osočuje,
kritizuje jeho charakter a životný štýl, čo musí iba vyvracať a dokazovať opak.

Doplneným dokazovaním súd zistil, že matka je aj naďalej riadne zamestnaná a v roku 2012 dosiahla

príjem XXX,XX € priemerne mesačne netto a v roku 2013 (január až august) mala príjem XXX,XX €
priemerne mesačne netto. Iné vyživovacie povinnosti nemá.

Otec založil do súdneho spisu doklad o svojom príjme v nemeckom jazyku a z toho dokladu vyplýva,
že mal do 31.7.2013 netto príjem mesačne vo výške XXX,XX. € a od 1.8.2013 vo výške X.XXX,XX

€, zároveň založil aj výplatné pásky za obdobie od mája 2013 do augusta 2013. Iné listinné dôkazy o
svojom príjme otec nepredložil a na pojednávaní súdu dňa 13.2.2014 uviedol, že od 7.12.2013 opäť
nepracuje, je z firmy uvoľnený, navštevuje pracovný úrad a do práce nastúpi opäť až 1.4.2014, keď
začne sezóna. To znamená, že nie je nezamestnaný, ale pracovný úrad mu platí 80% z platu. Doklad otejto skutočnosti však nepredložil. K svojim vyživovacím povinnostiam uviedol, že na plnoletú dcéru U.
už neprispieva a na syna N. má prispievať XXX,-€ mesačne, ale prispieva iba XXX,-€, o čom rovnako
nezaložil do spisu listinné dôkazy.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,

prispievať na jeho výživu alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo, dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa
odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.

Podľa § 36 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa
kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže

aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí
maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Na základe doplneného dokazovania v smere naznačenom Krajským súdom v Bratislave mal súd
preukázané, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti od 1.10.2010, čo medzi rodičmi nebolo sporné a
súd teda počiatok úpravy výkonu rodičovských práv a povinností ustálil týmto dňom. Od tohto obdobia

otec začal na výživu maloletého K. prispievať v rôznych sumách, ktoré obaja rodičia v chronologickom
rozpise založili do spisu s tým, že pri konečnom porovnaní týchto rozpisov došli rodičia k zhode v časti
skutočne zaplateného výživného s výnimkou mesiacov november a december 2010 (po XX,-€), ktoré
však matka v ústnej výpovedi dňa 25.1.2012 potvrdila a s výnimkou platby za mesiac august 2011, ktorú
preukázala matka vo výške XXX,-€ s tým, že otec uviedol, že mienil v banke zaplatiť 2 krát po XXX,-€ a

pokiaľ matke uvedená platba prišla iba jeden krát, túto doplatí. Otec teda celkovo na výživu maloletého
za obdobie od 1.10.2010 do februára 2014 zaplatil X.XXX,-€ s pripočítaním preukázaného príspevku vo
výške XX,-€ na školské pomôcky a XX,-€ na plavecký kurz.

Čo sa týka konkrétnej výšky výživného, súd vyhodnotiac celé dokazovanie dospel k opätovnému

záveru, že výživné na maloletého K., ktoré určil vo výške XXX,-€ mesačne za obdobie od 1.10.2010
do 31.8.2013, t.j. za obdobie, v ktorom maloletý navštevoval materskú škôlku, považuje za primerané
veku maloletého ako aj príjmom oboch rodičov, ktoré v tomto období dosahovali. Je nesporné, že
nástupom maloletého do základnej školy došlo u neho k zvýšeniu jeho výdavkov súvisiacich so školou,
ako aj so záujmovou činnosťou, preto súd považoval za potrebné túto skutočnosť premietnuť aj do

výšky výživného. Preto nástupom maloletého do základnej školy, t.j. dňom 1.9.2013 určil vyživovaciu
povinnosť otca vo výške XXX,-€ mesačne. Vychádzal pritom zo skutočnosti, že otec už má riadne
zamestnanie, v ktorom dosahuje príjem viac ako X.XXX,-€ mesačne a teda je plne schopný výživné
v určenej výške platiť, pričom súd nezohľadnil otcove tvrdenie, že aktuálne poberá iba 80% platu,
nakoľko túto skutočnosť žiadnym spôsobom nepreukázal. Určené výživné zároveň zodpovedá aj veku

a potrebám maloletého K., ktorý je žiakom 1.triedy ZŠ, ako aj príjmu matky. K tvrdeniam matky, resp.
jej právneho zástupcu, týkajúcim sa finančných prostriedkov otca uložených v peňažných ústavoch
súd konštatuje, že bolo preukázané, že bol zriadený účet na meno maloletého, na ktorom bola v roku
2012 hotovosť asi XX.XXX,-€, ktorú neskôr otec vybral, tvrdiac, že sú to peniaze jeho mamy, ktoré jejvrátil. Tieto finančné prostriedky je však možné vyhodnotiť v rámci majetkových pomerov otca ako jeho
finančnú hotovosť. Zároveň však súd poznamenáva, že otec býva v nájomnom byte, na rozdiel od matky,
a tiež treba konštatovať, že matka nepreukázala finančné zostatky na svojich účtoch, ktoré by súd mohol

porovnať a vyhodnotiť v rámci dokazovania o jej majetkových pomeroch.

Vzhľadom k tomu, že otcovi vznikol za obdobie od 1.10.2010 do 13.2.2014 (t.j. ku dňu pojednávania,
ktorým bolo dokazovanie ukončené) na výživnom dlh vo výške XXX,-€, tento dlh súd otcovi povolil
zaplatiť do 31.5.2014 podľa § 160 ods. 1 O.s.p. s prihliadnutím na aktuálnu výšku jeho príjmu.

KrajskýsúdvBratislavevrozhodnutí,ktorýmzrušilrozsudokprvéhostupňavyslovilzáver,žejepotrebné
skúmať dôvody ukončenia pracovného pomeru otca v zamestnaní, v ktorom jeho príjem predstavoval
sumu X.XXX,.-€ mesačne netto. Vzhľadom k tomu, že otec tvrdil, že pracovný pomer, ktorý v roku 2009
ukončil dohodou so zamestnávateľom, u ktorého pracoval dlhodobo, súd nepovažoval za potrebné v
súčasnosti bližšie overovať dôvody ukončenia tohto pracovného pomeru u A. zamestnávateľa, najmä

s prihliadnutím na to, že sa jedná o obdobie spred 5 rokov a odvtedy sa príjmy otca a jeho zamestnania
niekoľkokrát menili, preto tento dôkaz už nevykonával.

Súd zároveň v rozhodnutí upravil aj styk otca s maloletým, pričom vychádzal najmä zo znaleckého
dokazovania ako aj z výpovede znalkyne, ktorá odporúčala, aby sa styk otca s maloletým realizoval

naďalej tak, ako prebieha v súčasnosti, t.j. každý druhý týždeň v oboch víkendových dňoch doobeda s
tým, že vzhľadom na plynutie času a na vyšší vek maloletého, už nepovažuje za potrebné, aby sa styk
realizoval v prítomnosti matky, s čím sa súd plne stotožnil. Maloletý zatiaľ však nie je pripravený tráviť
čas v inom prostredí s rodičom, u ktorého necíti takú psychickú a citovú oporu ako u matky, preto súd
je rovnakého názoru ako znalkyňa, že v súčasnosti by prespávanie maloletého u otca, resp. trávenie

dlhšieho obdobia u otca mohlo byť pre maloletého rizikové, nakoľko sa nedá očakávať, že by maloletý po
psychickej stránke širší rozsah styku s otcom zvládol bezproblémovo. Napriek odporúčaniam znalkyne
je však súd toho názoru, že doterajší rozsah stretávania sa otca s maloletým je nedostatočný a nedáva
otcovi priestor na vytvorenie programu pre dieťa, ktorý by ho zaujal a zároveň maloletému nedáva
dostatok priestoru na primeraný kontakt s otcom, nakoľko pár hodinové stretnutia raz za 2 týždne im

neumožňujú prehlbovanie vzájomného vzťahu. Z uvedených dôvodov súd upravil styk otca s maloletým
vširšomrozsahuakoodporúčalaznalkyňaatoaspoňpočasnedele,abymalotecmožnosťnavytvorenie
celodenného programu pre dieťa, ktoré je už staršie a s ktorým môže podnikať aktivity primerané jeho
veku. Súd má za to, že aspoň takéto rozšírenie doterajšej úpravy styku je vhodné a bude maloletému
prospešné, navyše, keď znaleckým dokazovaním neboli preukázané tvrdenia matky o tom, že otec je

drogovo závislý a agresívny, i keď znalkyňa otcovi vytkla životný štýl a nezodpovedné správanie. Súd sa
stotožňuje s názorom súdnej znalkyne, ktorá doterajší rozsah styku charakterizovala ako „chybnú réžiu“
v rodine, ktorú nastavila matka a ktorá sa postupom času mala meniť smerom k rozšíreniu styku otca
s dieťaťom, čo sa však nestalo a čo súd považuje zo strany matky za nevhodný spôsob jej zásahu do
vzťahu otca s dieťaťom, ktorý bude potrebné dlhodobo naprávať.

Na základe odporúčania znalkyne, ktorá konštatovala, že otec nemá dostatočne kvalitné schopnosti
na vykonávanie zastupovania maloletého dieťaťa a správy jeho majetku, čo súvisí s jeho globálnymi
postojmi k akceptovaniu pravidiel a zákonitostí society vo všeobecnosti, súd rozhodol, že zastupovať
maloletého a spravovať jeho majetok bude matka, ktorá podľa znaleckého posudku je v plnej miere

schopná toto vykonávať.

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV, na Krajský
súd v Bratislave, písomne, v štyroch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávnya čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).