Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 12. máj 2014

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 8C/229/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211229348
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Raul Pospíšil

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2014:1211229348.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II pred samosudcom Mgr. Raulom Pospíšilom v právnej veci žalobcu: O. G., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XX, J., št. občan SR, zast. JUDr. Vladimíra Trvalová, advokátka, Malý
Lég 339, 930 37 Lehnice proti žalovanému: SPOLOČNOSŤ 7 PLUS, s.r.o., Panónska cesta 9, 852 32
Bratislava, IČO: 31 347 291, zast. JUDr. Rudolf Adamčík, advokát, Liptovská 2/A, P.O. BOX 67, 820 05
Bratislava, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v sume 1.209,66 EUR do 15 dní

od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 09.12.2011 pôvodne domáhal vydania rozhodnutia,
ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 10.000,- EUR ako náhradu nemajetkovej
ujmy za porušenie práva na ochranu osobnosti.

Žalobca uviedol, že dňa 19.11.2010 bol v denníku Plus Jeden Deň uverejnený článok autora (meg)
s názvom "Zadržali podozrivého", v ktorom informoval širokú verejnosť, že polícia zadržala muža
podozrivého z vraždy v bratislavskej Devínskej Novej Vsi, kde na záver článku uviedol: "Vypočúvali

aj podnikateľa Roberta P. (38), ktorému auto patrilo." Dňa 26.11.2010 však už vo svojom článku pod
názvom "Pomáhal pri upálení muža" žalovaný informoval širokú verejnosť, cit. "Už je za mrežami!
Podnikateľ O. G. (38) je jedným z prvých obvinených z vraždy mladíka upáleného v aute v bratislavskej
Devínskej Novej Vsi. Policajti ho zadržali koncom týždňa a v nedeľu putoval rovno za mreže. Práve
G. zelená Škoda Fabia sa minulý týždeň v pondelok stala autom smrti." "Ako sa nám podarilo zistiť,
O.J. G. je obvinený z obzvlášť závažného zločinu vraždy formou pomoci." "Policajti prípad vyšetrujú a
bratislavský podnikateľ by podľa našich informácií nemusel byť jediným obvineným z tohto hrozného

činu." Pri tomto článku bola uverejnená i fotografia žalobcu, ktorá bola získaná z fotografie z maturitného
večierka syna žalobcu a ktorú súkromnú fotografiu má ako profilovú na facebooku. Fotografia bola
označená "PODNIKATEĽ O. G. (38)". Žalovaný takto vo svojich článkoch informoval širokú verejnosť
aj dňa 08.12.2010 v článku pod názvom "Máme ďalšieho vraha z Devínskej", dňa 09.12.2010 v článku
"Mal pri sebe falošné doklady" a následne dňa 04.01.2011 v článku "Bratislavskí policajti objasnili
brutálne upálenie mladíka v Devínskej Novej Vsi, za mrežami skončili traja muži". Žalovaný tiež na
internetovej stránke www.pluska.sk článkom pod názvom "Podnikateľ pomáhal pri upálení muža v

Devínskej" zo dňa 26.11.2010 a článkom pod názvom "Brutálna vražda: Za mrežami skončili traja muži"
zo dňa 04.01.2011, uviedol plné meno, priezvisko, vek a fotografiu žalobcu s difamujúcimi skutkovými
tvrdenia a tieto články sprístupňoval širokej verejnosti na internete minimálne do 20.10.2011. Žalovaný
v článkoch uverejnených v denníku PLUS Jeden deň a na internetovej stránke www.pluska.sk, kdeuviedol plné meno, vek, povolanie i fotografiu žalobcu so skreslenými a difamujúcimi skutkovými
tvrdeniami informoval širokú verejnosť o osobe žalobcu, a to napriek tomu, že vyšetrovanie uvedeného
zločinu nebolo ukončené a žalobca za takýto trestný čin ani nebol právoplatne odsúdený. Citovanými

výrokmi žalovaný výraznou mierou zasiahol do osobnostnej sféry žalobcu, poškodil jeho česť, vážnosť,
dôstojnosť a meno pred širokou verejnosťou. V dôsledku týchto článkov sa narušili, dokonca rozpadli
rodinné, pracovné i spoločenské vzťahy žalobcu. Z dôvodu citovaných výrokov má žalobca veľmi vážne
existenčné problémy, ako i vážne problémy na verejnosti. Zverejnením fotografie žalobcu a obsahom
článkov došlo k protiprávnemu zásahu do zákonom chránených zložiek osobnosti žalobcu, a to najmä

do jeho občianskej cti a vážnosti v spoločnosti, ako aj do prejavov osobnej povahy. Žalobca nikdy nedal
privolenie na uverejnenie fotografie v článkoch a v žiadnom prípade sa nejednalo o použitie fotografie
pre tlačové spravodajstvo, a to najmä vzhľadom na povahu denníka PLUS Jeden deň. Pri úvahe, či
sú splnené predpoklady k poskytnutiu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je potrebné prihliadnuť
k vysokej intenzite nepriaznivého následku konania žalovaného spočívajúceho v znížení spoločenskej
vážnosti žalobcu. Za daných okolností je možné tvrdiť, že by vzniknutú nemajetkovú ujmu vzhľadom

k intenzite a trvaniu nepriaznivého následku spočívajúceho v znížení vážnosti žalobcu v spoločnosti
pociťovala ako závažnú spravidla každá fyzická osoba nachádzajúca sa v postavení žalobcu, a preto je
naplnená skutková podstata pre vznik nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Žalovaný dňa 21.02.2013 doručil súdu vyjadrenie k žalobe, v zmysle ktorého žiadal, aby súd žalobu

zamietol.Žalovanýuviedol,žeakovydavateľperiodickejtlačezverejnenímžalovanéhočlánkuvykonával
svoje ústavou zaručené práva. Žalobca v žalobe neoznačil konkrétne výroky obsahujúce nepravdivé
či pravdu skresľujúce informácie, ktoré mal žalovaný zverejniť o žalobcovi. Žalovaný ďalej uviedol, že
podobizeň žalobcu bola použitá na účely spravodajstva v súlade so zákonnou licenciou zakotvenou v
§ 12 ods. 3 Občianskeho zákonníka a taktiež vyslovil názor, že žalobca je osobou verejného záujmu a

musí strpieť zverejnenie svojho mena a priezviska.

Žalobca dňa 11.06.2013 doručil súdu doplnenie žaloby, v zmysle ktorého žiadal, aby súd zaviazal
žalovaného zaplatiť mu sumu 40.000,- EUR z titulu náhrady nemajetkovej ujmy. Súd na pojednávaní
dňa 28.10.2013 pripustil zmenu petitu v uvedenom znení. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaným boli

uverejnené ďalšie články v súvislosti s vraždou v Devínskej Novej Vsi, a to dňa 24.11.2010 pod
názvom "Upálený muž v Devínskej: Polícia má podozrivého", dňa 27.10.2011 s názvom "Upálený
muž nesúvisí s Valkovou popravou!" a dňa 09.03.2012 s názvom "Vražda na Devínskej Kobyle:
Zlámali mu nohy a zaživa ho upálili." Žalobca sa rovnako vyjadril k vyjadreniu žalovaného, pričom
poukázal na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (Bladet Tromso a Stensaas v. Nórsko),

podľa ktorej článok 10 nezaručuje celkom neobmedzenú slobodu prejavu dokonca ani vtedy, keď
tlač referuje o veci závažného verejného záujmu. Podľa podmienok odseku 2 výkon slobody prejavu
zahŕňa povinnosti a zodpovednosť, ktoré sa vzťahujú aj na tlač. Žalobca ďalej poukázal na uznesenie
Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 3Cdo/84/2011), v ktorom sa uvádza, že ak média informujú o okolnostiach
súvisiacich s trestnou činnosťou, treba mať na zreteli princíp prezumpcie neviny, v dôsledku uplatnenia

ktorej je o určitej fyzickej osobe ako o páchateľovi trestného činu prípustné informovať verejnosť
až po právoplatnom odsudzujúcom rozsudku. Podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR (III. ÚS 83/01)
prezumpciu neviny neporušujú také výroky, ktoré len vyjadrujú stav podozrenia zo spáchania trestného
činu. Za nerešpektovanie prezumpcie neviny žalobca považuje výroky: "Polícia má páchateľov vraždy v
Devínskej Novej Vsi. V opustenom aute tam pred desiatimi dňami našli obhorené mužské telo...", "Máme

ďalšieho vraha z Devínskej...", "Už sú v chládku! O. G. (38), G. G. (31) a B. Š. sú mená mužov, ktorí
podľa polície stoja za jednou z najbrutálnejších vrážd minulého roka. V polovici novembra totiž zobrali
život stále neznámemu mladíkovi." Informácie uverejnené v článkoch podľa žalobcu nie sú presné, úplné
a pravdivé. Boli podané skresľujúco, porušujúc zásadu prezumpcie neviny a ich význam u čitateľov a
verejnosti prejudikoval vinu žalobcu bez právoplatného rozhodnutia súdu, čím žalovaný neoprávnene

zasiahol do práva žalobcu na ochranu osobnosti. Žalovaný mal ďalej porušiť zásadu prezumpcie neviny
tým, že uviedol meno, priezvisko a vek žalobcu aj napriek tomu, že mu právoplatným rozsudkom
súdu nebola jeho vina preukázaná. Žalovaný tiež uverejnil fotografiu žalobcu bez jeho privolenia a
použil ju neprimeraným spôsobom a v rozpore s jeho oprávnenými záujmami. Žalobca poukázal na
rozhodnutie ESĽP v prípade Sciacca proti Taliansku, podľa ktorého tým, že voči určitej osobe sa vedie

trestné stíhanie, nestáva sa takáto osoba osobou verejného záujmu so zúženým rozsahom ochrany
jej súkromia. V napádaných článkoch mali byť uvádzané neúplné, nepresné a pravdu skresľujúce
informácie, nebol pravdivo opísaný skutkový dej, obsah článkov nevychádzal zo všetkých skutočností
uvedených v spise, resp. v uznesení KR PZ v Bratislave zo dňa 19.11.2010, v uznesení Okresnéhosúdu Bratislava I zo dňa 21.11.2010, v obžalobe Krajskej prokuratúry v Bratislave zo dňa 12.12.2011,
keďže žalobca mal byť obžalovaný zo zločinu ublíženia na zdraví spolupáchateľstvom. Z uvedeného je
podľa žalobcu jednoznačné, že vydavateľ neposkytol verejnosti úplné a presné informácie a nepravdivo

informoval verejnosť o osobe žalobcu, čím sa opäť závažným spôsobom dopustil neoprávneného
zásahudojehoprávanaochranuosobnosti.Žalovanýsapodľažalobcudopustilajporušenianovinárskej
etiky, a to v rozpore s vlastným etickým kódexom, keďže čitateľom neboli podané pravdivé, presné a
neskreslené informácie.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, prednesmi právnych zástupcov účastníkov
konania, výsluchom svedkov: W. C., M. G. , O. G., K. D., C. G., E. G., oboznámením sa s
obsahom listinných dôkazov: článkami uverejnenými v denníku Plus Jeden deň v dňoch 19.11.2010,
24.11.2010, 25.11.2010, 26.11.2010, 08.12.2010, 09.12.2010, 04.01.2011, 27.10.2011, 09.03.2012,
obsahom vyšetrovacieho spisu, ČVS: KRP-201/OVK-BA-2010, rozsudkom Okresného súdu Bratislava
I zo dňa 02.07.2013, sp. zn. 5T/81/2011, uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17.10.2013,

sp.zn. 2To/117/2013, daňovými priznaniami subjektu O. G. - Q. za roky 2009 až 2012 a zistil nasledovný
skutkový stav:

V článku denníka Plus Jeden deň bol dňa 19.11.2010 uverejnený článok s titulkom: "Zavraždili ho!" V
článku sú uvedené všeobecné informácie o tom, že v aute na Devínskej Kobyle bolo nájdené zhorené

telo muža v krkolomnej polohe. Všetko malo nasvedčovať tomu, že išlo o brutálnu vraždu. Tento čin
mal byť zo zabitia prekvalifikovaný na vraždu. Ďalej bola uvedená informácia, že auto malo patriť
bratislavskému podnikateľovi Róbertovi (38), ktorého už polícia vypočula.

Dňa 24.11.2010 bol uverejnený článok s titulkom: "Upálený muž v Devínskej: Polícia má podozrivého!"

Podtitulok článku znel: "Polícia má páchateľov vraždy v Devínskej Novej Vsi. V opustenom aute tam
pred desiatimi dňami našli obhorené mužské telo. Auto bolo ešte v plameňoch, muž však už bol mŕtvy!"
Podľa článku sa jeden z páchateľov tohto činu v obave o svoj život sám prihlásil na polícii. Na základe
jeho výpovede obvinili ďalšiu osobu.

Dňa 25.11.2010 bol uverejnený článok s titulkom: "Zadržali podozrivého. Polícia uvalila na prípad
brutálnej vraždy v Devínskej Novej Vsi embargo." Podtitulok článku znel: "Už ho majú! Policajti sa zatiaľ
nepochválili, no nám sa podarilo zistiť, že zadržali muža podozrivého z vraždy v bratislavskej Devínskej
Novej Vsi." Zavraždený mladík mal podľa výsledkov pitvy uhorieť zaživa v Škode Fabia v Devínskej
Novej Vsi. Policajti sa na stopu páchateľov dostali už pár hodín po vražde. Vypočúvali aj podnikateľa

Róberta P. (38), ktorému auto patrilo.

Dňa 26.11.2010 bol uverejnený článok s titulkom: "Podnikateľ pomáhal pri upálení muža v Devínskej."
Podtitulok článku znel: "Už je za mrežami! Podnikateľ O. G. (38) je jedným z prvých obvinených z vraždy
mladíka upáleného v aute v Devínskej Novej Vsi. Policajti ho zadržali koncom týždňa a v nedeľu putoval

rovno za mreže." V článku sa ďalej uvádza, že žalobcova zelená Škoda Fabia sa stala autom smrti.
Policajti ho krátko po nájdení obhoreného tela vo vraku auta na Devínskej Kobyle zadržali a vypočuli.
Žalobca mal byť obvinený z obzvlášť závažného zločinu vraždy formou pomoci. Sudca rozhodol o vzatí
žalobcu do väzby z obavy, že by obvinený mohol na slobode ovplyvňovať svedkov, čo vyplývalo z
vyjadrenia hovorcu bratislavského súdu G. S.. Mladík mal byť podľa výsledkov pitvy upálený zaživa.

Policajti prípad vyšetrovali a bratislavský podnikateľ by podľa informácii autora nemusel byť jediným
obvineným z tohto hrozného činu. Súčasťou uvedeného článku bola rovnako fotografia žalobcu.

Dňa 08.12.2010 bol uverejnený článok s titulkom: "Máme ďalšieho vraha z Devínskej." Podtitulok článku
znel: "G. G. (31) je po O. G. (38) druhý muž obvinený z brutálneho upálenia mladíka v Devínskej Novej

Vsi.Muža,naktoréhobolvydanýeurópskyzatykač,zadržaličeskípolicajtivPrahe."Článokvprvomrade
upriamuje pozornosť na zadržanie G. G.. Ďalej sa opätovne uvádzajú informácie o tom, že Fabia, v ktorej
mladíka zaživa upálili, patrila bratislavskému podnikateľovi O.J. G.. Toho už týždeň po vražde polícia
zadržalaaobvinilazvraždyformoupomoci.Sudcahopotomposlaldoväzby.Vzáverečlánkusauvádza,
že z vraždy sú podľa informácii autora obvinení traja muži. Mladíka vraj pred smrťou zbili železnou tyčou.

Na podnikateľovej zelenej Škode Fabia ho potom vyviezli do lesa nad bratislavskou Devínskou Novou
Vsou. Tam vraj zapadli, tak auto aj so zmláteným mladíkom podpálili. Súčasťou uvedeného článku bola
fotografia žalobcu.Dňa 09.12.2010 bol uverejnený článok s titulkom: "G. G. (31) obvinený z vraždy v Devínskej zavádzal
českých policajtov. Mal pri sebe falošné doklady." Článok sa opätovne primárne zameriava na zadržanie
G. G. českou políciou. V súvislosti so žalobcom bola v článku uvedená informácia, že polícia v krátkom

čase z tejto vraždy obvinila a do väzby posadila O. G. (38), ktorému auto patrilo.

Dňa 04.01.2011 bol uverejnený článok s titulkom: "Brutálna vražda: Za mrežami skončili traja muži."
Podtitulok článku znel: "Už sú v chládku! O. G. (38), G. G. (31) a B. Š. sú mená mužov, ktorí podľa polície
stoja za jednou z najbrutálnejších vrážd minulého roka. V polovici novembra totiž zobrali život stále

neznámemu mladíkovi." V článku boli ďalej uvedené skutočnosti týkajúce sa žalobcu, a to konkrétne,
že Fabia, v ktorej mladíka zaživa upálili, patrila bratislavskému podnikateľovi O. G.. Toho policajti už
týždeň po vražde zadržali a obvinili z vraždy formou pomoci. Mladíka vraj pred smrťou zbili železnou
tyčou. Na podnikateľovej zelenej Škode Fabia ho potom vyviezli do lesa nad bratislavskou Devínskou
Novou Vsou. Tam vraj zapadli. Auto aj so zmláteným mladíkom preto podpálili. Súčasťou uvedeného
článku bola fotografia žalobcu.

Dňa 27.10.2011 bol uverejnený článok s titulkom: "Upálený muž nesúvisí s Valkovou popravou!" Článok
označuje za hlavného vykonávateľa vraždy G. G.. Ďalej sa uvádza opis priebehu udalostí, ktorými malo
dôjsť k spáchaniu uvedeného činu. V súvislosti so žalobcom sa uvádza informácia, že súd poslal do
väzby všetkých štyroch obvinených. V lete jedného z nich, majiteľa auta, podnikateľa O. G. prepustili a

stíhať ho budú na slobode. Motívom vraždy boli zrejme drogy.

Dňa 09.03.2012 bol uverejnený článok s titulkom: "Vražda na Devínskej Kobyle: Zlámali mu nohy a
zaživa ho upálili." Podtitulok znel: "Hrôzostrašné chvíle si tesne pred smrťou vytrpel G. T.. Vyplynulo to
zo svedectiev, ktoré odzneli v stredu na bratislavskom súde v prípade vraždy na Devínskej Kobyle. Z T.

popravy sú obžalovaní G. G. (32), B. Š., O. G. (39) a B. I. (24)." Autor uviedol, že hlavným vykonávateľom
bol podľa obžaloby G. G., ktorého prezývali Boxer. Obžaloba ďalej tvrdí, že keď tam s autom zapadli,
Petra v ňom zaživa upálili. Motívom vraždy boli zrejme drogy. G. a Š. odviezla po pojednávaní policajná
eskorta do väzby. I.M. a G., ktorému auto smrti patrilo, sú stíhaní na slobode.

V zmysle uznesenia vyšetrovateľa OR PZ v Bratislave IV zo dňa 15.11.2010 bolo začaté trestné stíhanie
vo veci zločinu zabitia podľa § 148 ods. 1 Trestného zákona neodkladným úkonom ohliadkou miesta
činu. Uznesením vyšetrovateľky KR PZ v Bratislave zo dňa 19.11.2010 bolo voči žalobcovi vznesené
obvinenie za obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1 Trestného zákona formou účastníctva
podľa § 21 ods. 1 písm. d) Trestného zákona. Zo zápisnice o zadržaní a obmedzení osobnej slobody

podozrivej osoby vyplýva, že dňa 18.11.2010 bol zadržaný podozrivý - žalobca z dôvodov uvedených
v § 71 ods. 1 písm. a), b) Trestného poriadku. Podľa záznamu o odovzdaní osoby na umiestnenie do
cely policajného zaistenia bol žalobca dňa 19.11.2010 odovzdaný na umiestnenie do cely policajného
zaistenia. Uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 21.11.2010, sp. zn. 0Tp/600/2010 bol žalobca
vzatý do väzby z dôvodov v § 71 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, pričom v odôvodnení uznesenia sa

uvádza,žeobvinenýjetrestnestíhanýpreobzvlášťzávažnýzločinvraždy.Dňa12.12.2011bolaKrajskou
prokuratúrouvBratislavenažalobcupodanáobžalobazazločinublíženianazdravíspolupáchateľstvom.
Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 02.07.2013, sp. zn. 5T/81/2011 bol žalobca uznaný
vinným zo spáchania zločinu ublíženia na zdraví spolupáchateľstvom podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm.
a) Trestného zákona. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 17.10.2013, sp. zn. 2To/117/2013

rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Ku dňu rozhodnutia súdu v
prejednávanej veci nebolo trestné konanie právoplatne skončené.

Žalovaný dňa 28.11.2013 predložil listinné dôkazy, a to články uverejnené v denníku Nový čas v dňoch
16.11.2010, 18.11.2010, 20.11.2010, 25.11.2010, na portáli 24hod.sk dňa 24.11.2010 a v denníku Šport

dňa 25.11.2010. Uvedené články informujú o prípade vo všeobecnej rovine, neuvádzajú sa mená ani
fotografie zainteresovaných osôb. V článku denníka Nový čas zo dňa 08.12.2010 s titulkom: "Chytili
ho pre krádež v drogérii!" sa v ako jedinom uvádza meno, priezvisko a vek žalobcu. Článok informoval
o tom, že žalobcovi patrilo zhorené auto, mal obavy, že mu jeho kumpán ublíži, a tak sa radšej sám
dobrovoľne prihlásil.

Žalobca na pojednávaní dňa 28.10.2013 uviedol, že intenzita zásahu uvedených článkov sa prejavila v
jeho pracovnom aj osobnom živote. Podniká v oblasti výroby reklamy, s jednou firmou bol dohodnutý na
dodávke pravidelných školení, pričom po vyjdení článkov s ním už nechceli mať žiadny kontakt. Článkymu mali takisto narobiť šarapatu v rodine a aj priateľka žalobcu verila ich obsahu a nechcela si dať
vysvetliť, že konečný výsledok určí až súd. Prípadov ako s uvedenou firmou sa malo vyskytnúť viac.
Takisto spolužiaci z Rače, kde žalobca žije, s ním prestali úplne komunikovať. Keďže meno žalobcu

je v podstate jediné v republike, aj v prípade rodinných príslušníkov ľudia reagovali a spájali si ich s
touto udalosťou. Synovi žalobcu sa stalo, že keď pri pohovore na pracovné miesto zistili, že ide o syna
žalobcu, už sa s ním nerozprávali. Matke žalobcu sa pod vplyvom informácií o tom, že mal pomáhať
pri upálení človeka, zhoršil zdravotný stav, s bratom sa odcudzili. Novinové články tiež ovplyvnili napr.
výpoveď svedkyne v trestnom konaní, konkrétne susedy. Po trestnom čine polícia na informovanie

uvalila embargo, takže autor nemohol mať oficiálne informácie od hovorcu, jeden z páchateľov bol na
úteku. Na otázky právneho zástupcu žalovaného žalobca uviedol, že bol vzatý do väzby dňa 17.11.2010
a prepustený bol okolo dňa 17.06.2011. Žalobca podniká pod menom O. G. - Q., jediný zodpovedný
zástupca je žalobca. Školenia, ktoré mal v rámci podnikania poskytovať, sa mali týkať použitia vinylových
fólií, ktoré sa dávajú na autá, či už s predtlačenou grafikou alebo pre zmenu ich farby. Pracovníci klienta,
ktorý má veľkosklad a predáva tieto fólie zákazníkom, potrebovali toto preškolenie, konkrétne samotnú

aplikáciu na vozidlo. Čas a miesto neboli ešte dohodnuté, bolo to v rovine dohadovania, žalobca je však
jediný, ktorý má v tejto oblasti dlhoročné skúsenosti. Týmto klientom mala byť spoločnosť MULTIEXPO,
pričom žalobca nevedel uviesť právnu formu. Z tejto spoločnosti rokoval s K. D., zástupcom pre SR,
ktorý je zamestnancom firmy. Žalobca nemal k dispozícii písomnú objednávku. Počas výkonu väzby
bol v kontakte s matkou, ktorá chodila na návštevy a aj písomne. Syn žalobcu mal v roku 2010 19

rokov, je jediným dieťaťom žalobcu. Žalobca v tom čase nebol ženatý ani nežil v spoločnej domácnosti
s inou ženou. Žalobca si nespomínal na meno svedkyne, ktorej výpoveď na pojednávaní v trestnej veci
mala byť ovplyvnená médiami. Žalobca si nespomínal, ktoré skutkové tvrdenia zverejnené v článku
dňa 19.11.2010 považoval za skresľujúce. Za skresľujúce tvrdenia uverejnené v článku dňa 25.11.2010
žalobca považoval tie, podľa ktorých polícia zadržala muža podozrivého z vraždy v Devínskej Novej

Vsi, vypočúvala podnikateľa, ktorému auto patrilo. Za skresľujúce žalobca ďalej považoval tvrdenia
uverejnené dňa 26.11.2010, podľa ktorých žalobca pomáhal pri upálení muža a polícia ho zadržala
koncom týždňa. Žalobca uviedol, že pred vyšetrovateľa predstúpil sám, dobrovoľne, bola uverejnená
jeho fotografia a meno, na čo žalobca nedal súhlas, hoci nie je verejne činná osoba. Ako ďalší zásah boli
označené tvrdenia uverejnené dňa 08.12.2010, pričom za skresľujúce žalobca považoval nasledovné:

"Máme ďalšieho vraha z Devínskej.., ... je po O. G. druhý muž...", z čoho malo vyplývať, že aj žalobca
bol označený ako vrah. Ďalšie skresľujúce informácie mali byť, že "ho zaživa upálili a pred smrťou ho
bili železnou tyčou. Tam aj zapadli, tak auto aj so zmláteným mladíkom podpálili." Žalobca považoval
za skresľujúce aj tvrdenia zverejnené dňa 09.12.2010, podľa ktorých "z tejto vraždy obvinila a do väzby
posadila O. G." a dňa 04.01.2011, konkrétne "už sú v chládku, G., G., Š. sú mená, ktoré stoja za jednou

z najbrutálnejších vrážd minulého roka...", "... Fabia, v ktorej mladíka zaživa upálili.., ... mladíka pred
smrťou zbili železnou tyčou ..., ... auto so zmláteným mladíkom podpálili...". Žalobca ďalej za skresľujúce
označil tvrdenie, podľa ktorého ho policajti už týždeň po vražde zadržali a obvinili ho z vraždy formou
pomoci.

V súvislosti s tvrdením žalobcu ohľadom zásahu článkov do jeho pracovného života si súd z Daňového
úradu Bratislava vyžiadal daňové priznania daňového subjektu O. G. - Q. za roky 2009 až 2012. Z týchto
listinných dôkazov súd zistil, že príjmy daňového subjektu boli nasledovné:
- v roku 2009 v sume 5.814 EUR
- v roku 2010 v sume 12.763 EUR

- v roku 2011 v sume 2.435 EUR,
- v roku 2012 v sume 12.638 EUR.

Svedok W. C., autor predmetných článkov, na pojednávaní dňa 13.01.2014 uviedol, že okrem prvotného
článku o nájdení zhoreného auta na Devínskej Kobyle, ktorý spracoval kolega, prevzal túto tému,

nakoľko sa už 7 rokov venuje krimi témam. Zo svojich zdrojov následne zisťoval, komu auto patrilo a že v
ňombolonájdenémŕtvetelo.Zistil,žemajiteľaautavypátrali,bolonavrhnutéväzobnéstíhanieasúdvzal
majiteľa do väzby. Ďalej uviedol, že na spracovanie témy nemal iný motív ako profesionálny. Žalobcu
pred rozhodným časom nepoznal a informácie získaval od svojich policajných zdrojov. Pri spracovávaní
tém týkajúcich sa trestného stíhania uverejňuje celé meno dotknutého takmer vždy, pričom sa dbá na

presné označenie procesného postavenia osoby. Je tomu tak z dôvodu informovanosti čitateľa, aby
bol v téme zorientovaný, pretože je predpoklad, že konanie bude trvať dlhší čas. K takémuto postupu
pristupuje v prípadoch informovania o závažných trestných činoch. V prípade, že osoba identifikovaná
celým menom je napokon kvalifikovaná ako nevinná, je nepísanou povinnosťou žalovaného uverejniť ajinformáciu o oslobodzujúcom rozhodnutí, zastavení trestného stíhania a pod. Svedok pri spracovávaní
témy viackrát navštívil bydlisko žalobcu, pokúšal sa skontaktovať so žalobcom alebo s rodinou, vždy
neúspešne. Na otázky právnej zástupkyne žalobcu svedok uviedol, že zdroje, z ktorých čerpal nebude

špecifikovať, boli to však zdroje, ktoré mal z minulosti overené. Poskytnuté informácie však ako vždy
overoval aj z iného zdroja, konkrétne z prokuratúry. Svedok sa odmietol vyjadriť k otázke, či mal k
dispozícii k nahliadnutiu uznesenie o vznesení obvinenia. Nevedel o embargu o zverejňovaní informácii
vzhľadom na to, že dvaja z údajných páchateľov mali byť na úteku. Uznesenie o vzatí do väzby nemal
k dispozícii. Svedok sa vyjadril, že informácie zverejnené v článku zo dňa 26.11.2010 a v článku

z pojednávania zo dňa 09.03.2012 považuje za pravdivé a neskresľujúce, pojednávania sa osobne
zúčastnil. Svedok bol oboznámený s obsahom etického kódexu SSN. Fotografiu žalobcu získal z
internetu, kde bola verejne prístupná. Denník Plus Jeden deň považoval za spravodajské periodikum,
pričom jeho články mali vždy spravodajský charakter. Na otázky právneho zástupcu žalovaného svedok
uviedol, že má niekoľko overených zdrojov z prostredia orgánov činných v trestnom konaní, spolupráca
je štandardná, pričom akákoľvek informácia sa overuje minimálne z jedného ďalšieho zdroja. V tomto

prípade išlo o udalosť, ktorá rezonovala na Slovensku. Objavili sa špekulácie o spojitosti s vraždou
Ernesta Valka, preto vzhľadom na závažnosť témy bolo podľa svedka na mieste informovať verejnosť aj
s uvedením plných mien, ktoré postupne vychádzali najavo, pričom takýto postup svedok považoval za
legálny v prípade, ak osoba bola označená presným procesným postavením v prebiehajúcom konaní.
Svedok uviedol, že je členom SSN.

Svedkyňa Oľga Pottmannová, matka žalobcu, vo svojej výpovedi uviedla, že vedela, že sa okolo jej
syna niečo deje, nakoľko policajti ho u nej telefonicky zháňali s tým, že sa niečo stalo s autom. Obsah
článkov ju šokoval, najmä prvý, podľa ktorého mal byť jej syn vrah, o čom vedela, že to nemôže byť
pravda. Svedkyňa uviedla, že ona sama brala informácie z novín s rezervou ako bombastické a účelové

pre predaj. Starší brat žalobcu však po uverejnení ich mena v tejto spojitosti reagoval tak, že nechcel
mať so žalobcom nič spoločné. Rozkol medzi bratmi, ktorý nastal, bol veľmi vážny a takisto v celej
rodine. Švagriná po tom, ako sa 10 rokov nevideli, reagovala, že článok čítala a do čoho sa to žalobca
namočil. Bratia si predtým pomáhali, nakoniec aj zhorené auto starší brat daroval žalobcovi. Po tom,
ako sa to udialo, starší syn to považoval od žalobcu za zradu. V súčasnosti sa akurát porozprávajú. Na

otázky právnej zástupkyne žalobcu svedkyňa uviedla, že po prepuknutí tejto udalosti prvýkrát hovorila
so žalobcom až niekedy v decembri alebo v januári, keď ho navštívila vo väzení. V informáciách plávala,
rodina sa ju snažila od vyšetrovania ušetriť a aj žalobca po tom, ako videl, že svedkyni celá situácia
nerobí dobre, s ňou vo väznici ukončil rozhovor. Svedkyňa nechápala, že žalobca bol v článkoch
označený za toho hlavného, keď sa ešte nič nevyšetrilo. Syna takto nevychovala, nikdy nemal žiadne

problémy, že by sa zúčastnil trestného alebo občianskeho konania. Vo vzťahu k reakciám okolia na
informácie zverejnené v denníku Plus Jeden deň sa svedkyňa vyjadrila, že keď bola na byte u žalobcu,
sused Lipiansky ju zdravil veľmi zdvorilo až sústrastne. Od známych mala reakcie s tým, že články čítali a
či jej ich majú priniesť, inak sa spoločnosti skôr stránila. O vzatí žalobcu do väzby sa dozvedela od vnuka
a o následnom postupe v konaní z médií, čím myslela denník Plus Jeden deň, ktorý informoval prvý a

následne aj ďalšie média a televízia. Úrady jej neoznámili nič. Na otázky právneho zástupcu žalovaného
svedkyňa uviedla, že žalobca bol vo väzbe dosť dlho, myslí, že 7 - 8 mesiacov. Počas žalobcovho pobytu
vo väzbe ho navštívila 3 alebo 4-krát. Čo sa týka žalobcovho postoju k stíhaniu a väzbe, skôr sa zaujímal
o zdravotný stav svedkyne, vedel, že má problémy s tlakom a je onkologickou pacientkou.

Svedok O.J. G., syn žalobcu, vo svojej výpovedi uviedol, že pred tým, ako celá situácia vypukla, bol
na polročnom pobyte v Anglicku, po ktorom sa vrátil k otcovi a v podstate tri dni na to sa dozvedel,
že jeho otec je vrah. Na túto informáciu ho upozornila kamarátka, ktorá mu poslala aj link na príslušný
článok internetového portálu Plus Jeden deň, z ktorého potom čerpal aj nasledujúce informácie k téme.
Dôsledkom toho bolo, že medzi svedkom, ako synom vraha a vtedajšou priateľkou vznikali kvôli tomu

hádky. Babka bola z tejto situácie na nervy a otcov brat sa tiež iba občas ozval, ale o žalobcovi
sa odmietal rozprávať. Svedok uviedol, že prednedávnom mal svadbu a nebolo jednoduché pozývať
hostí, ako syn vraha na vlastnú svadbu. Aj keď stretol niekoho zo známych, koho dlhšie nevidel, cítil
posmešky alebo hanbu. Z dôvodu, že sa volá rovnako ako jeho otec, spojitosť medzi nimi bola ľahko
identifikovateľná. Svedok sa v rozhodnom čase pokúšal získať pracovný pomer a bol odmietaný z

dôvodu otcových problémov, čo mu potvrdil aj jeden známy, prevádzkar z baru, kde sa uchádzal o
zamestnanie. Na otázky právneho zástupcu žalovaného svedok uviedol, že v Anglicku študoval vysokú
školu, kde sa sám prihlásil, pričom štúdium ukončil z dôvodu finančných problémov bez absolvovania
semestra. Po príchode z Anglicka si hľadal prácu barmana a čašníka, najskôr sa snažil zohnať prácucez známych, na úrade práce sa zaevidoval až v priebehu decembra 2010. Svedok v súčasnej dobe
pracuje ako maklér, tiež mal brigádu ako kuchár.

Svedok K. D. na pojednávaní dňa 24.02.2014 uviedol, že žalobcu pozná z obchodného styku, kedy
svedok vystupoval ako obchodný zástupca českej spoločnosti pre Slovenskú republiku. Činnosť
spoločnosti spočívala v distribúcii celopolepových fólií na motorové vozidlá, kde koncovými zákazníkmi
boli reklamné spoločnosti, ktorých pracovníci fólie umiestňujú na automobily svojich zákazníkov a
potrebovali niekoho, kto by týchto pracovníkov v tejto činnosti zaškolil. Svedok sa pýtal v okruhu svojich

zákazníkov a bol mu odporučený práve žalobca. Žalobca bol pozvaný aj spolu so zamestnancami
reklamných spoločností na školenie, ktoré viedli pracovníci firmy AVERI z Holandska ako výrobcovia
fólii. Svedok žalobcu vyhodnotil ako veľmi perspektívneho s tým, že o začatí spolupráce bol presvedčený
zhruba pred 3 rokmi. Za normálnych okolností by žalobcu odporučil spoločnosti AVERI a ak by získal
certifikát, mohol by vo svojej odbornosti vykonávať túto činnosť na celom svete a niekoľkokrát do roka
aj na Slovensku, čo by bolo aj patrične honorované. Takýto sled udalostí však nenastal, nakoľko svedok

bol upozornený na článok v denníku Plus Jeden deň, ktorý definoval žalobcu ako vinného z vraždy,
pamätá si, že súčasťou bola aj fotografia zhoreného auta s podobizňou žalobcu. Svedok sa vyjadril, že
si nemohol dovoliť odporučiť takéhoto človeka nadnárodnej spoločnosti. Na základe toho telefonoval
žalobcovi a oznámil mu, že ich spolupráca je vylúčená. Žalobcovu kauzu ďalej nesledoval. Na otázky
právnej zástupkyne žalobcu svedok uviedol, že pokiaľ bolo v článku uvedené celé meno v súvislosti s

informovaním o kriminálnej činnosti, vnímal to tak, že informácie sú pravdivé. Obyčajne sú pri takýchto
informáciách v čiernej kronike a pod. uvedené iniciály, pričom v takomto prípade svedok predpokladal,
že osoba údajne spáchala trestný čin. Na otázky právneho zástupcu žalovaného svedok uviedol, že
so žalobcom sa stretol pri príležitosti spomínaného školenia a ešte raz aj predtým, ako ho na uvedené
školenie pozval. Žalobca školenie absolvoval pred tromi rokmi, pričom svedok si tento údaj presne

nepamätal. Spoločnosť, ktorú svedok zastupoval so žalobcom neuzavrela žiadnu zmluvu. Svedkovi
boli k nahliadnutiu predložené články zo dňa 26.11.2010 a 08.12.2010, ktoré podľa právneho zástupcu
žalovaného ako jediné obsahovali podobizeň žalobcu. Svedok nevedel uviesť, ako mohol telefonovať
žalobcovi, keď v čase od 19.11.2010 bol zadržaný a od 21.11.2010 bol vo väzbe, vzhľadom na odstup
času si to nepamätal.

Svedkyňa C. G. na pojednávaní dňa 26.02.2014 uviedla, že je spolužiačkou žalobcu zo základnej školy.
O udalosti v Devínskej Novej Vsi a jej spojitosti so žalobcom sa prvýkrát dozvedela z telefonátu od
kamarátky, na čo začala zháňať informácie na internete. Na webovom portáli Plus Jeden deň bolo v
súvislosti s touto udalosťou uverejnené meno žalobcu aj jeho fotka, čím sa potvrdila spojitosť žalobcu s

touto udalosťou, nakoľko predtým to z iných informácii nebolo zrejmé. Svedkyňa ďalej uviedla, že býva
v Rači, jedná sa o časť podobnú dedine, každý s každým sa pozná a o tejto udalosti rozprával. Tak
ako svedkyňa, aj ostatní boli v tom, že žalobca je vrah. Svedkyňa toto presvedčenie prehodnotila, keď
sa jej žalobca asi rok po udalosti ozval cez skype, osobne sa stretli a vysvetlil jej ako to bolo. Niektorí
obyvatelia Rače sú však dodnes presvedčení, že žalobca je vrah. Svedkyňa od narodenia vyrastala v

Rači, boli tam dve základné školy, čiže rovesníci sa všetci poznajú. Presvedčenie získala na základe
uverejnenej fotografie a plného mena žalobcu v Plus Jeden deň vrátane príbehu o tom, že boli dvaja
páchatelia, z ktorých jeden bol na úteku a žalobca sa mal ísť priznať. Svedkyňa si nepamätala detaily a
ďalšie informácie sa šírili ústne. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, aby označila 2-3 osoby, ktoré
si myslia o žalobcovi, že je vrah, svedkyňa uviedla, že by musela označiť celú Raču, celé Komisárky,

celé osadenstvo krčmy, v ktorej sa o tom rozprávali. Vedomosť o tom, že žalobca je vo vyšetrovacej
väzbe vedela iba z denníka. Následne sa od žalobcu dozvedela, že bol vo väzbe 7 mesiacov. Žalobca jej
vysvetlil, že bol v zlom čase na zlom mieste, bol do toho činu zatiahnutý, pôvodne sa išiel len zabaviť. So
žalobcom bola v kamarátskom vzťahu. Žalobcu považovala za dobrého otca, rozhodne nie agresívneho,
nevedela si predstaviť, že by niekoho dokázal zavraždiť.

Svedok E. G. vo svojej výpovedi uviedol, že sa so žalobcom pozná asi od roku 2007, ich vzťah by nazval
pracovným. Svedok sa od kolegov vo firme Branding Branding dozvedel, že žalobca pracoval pre tú
istú firmu a bol spájaný s nejakým trestným činom. Vygooglil si žalobcovo meno a na portáli plusky
našiel informáciu, že bol obvinený zo spoluúčasti na vražde, mal pripraviť auto, v ktorom bol neskôr

upálený človek. Svedok považoval žalobcu za veľkého odborníka, jeho vzťah s firmou po návrate z
vyšetrovacej väzby ochladol, prístup vo firme bol k nemu neutrálny, žalobca vykonával len činnosti, ktoré
tzv. horeli. Na otázky právnej zástupkyne žalobcu svedok uviedol, že z informácii, ktoré si prečítal na
webe, vyplývalo akoby žalobca a ďalší spolupáchateľ vraždu pripravovali. Neskôr pri osobnom stretnutímu žalobca vysvetlil, že pôvodne išiel na žúr, kde sa tá vec zbehla, sám bol v šoku, bál sa o svoj život a
mrzí ho, že nezareagoval inak. Svedok sa ďalej vyjadril, že oceňuje akým spôsobom sa po prepustení
z väzby snaží postaviť k životu a vrátiť sa doňho vzhľadom na jeho prístup k práci a že sa neopustil.

Jeho názorom bolo, že žalobca je nevinný.

Žalobca aj žalovaný súdu doručili záverečné stanoviská, v ktorých sa vyjadrili k priebehu konania a
vykonanému dokazovaniu a poukázali na rozsiahlu judikatúru.

Podľa č. 19 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti,
osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.

Podľa čl. 26 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.
Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako
aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie

tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať na
povolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon.

Podľa článku 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Protokolov na tento
Dohovornadväzujúcich,každýmáprávonasloboduprejavu.Totoprávozahŕňasloboduzastávaťnázory

a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu
na hranice. Tento článok nebráni štátom, aby vyžadovali udeľovanie povolení rozhlasovým, televíznym
alebo filmovým spoločnostiam.

Podľa článku 10 ods. 2 cit. dohovoru, výkon týchto slobôd, pretože zahŕňa aj povinnosti

aj zodpovednosť, môže podliehať takým formalitám, podmienkam obmedzeniam alebo sankciám, ktoré
ustanovuje zákon a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti,
územnej celistvosti, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky,
ochrany povesti alebo práv iných, zabráneniu úniku dôverných informácií alebo zachovania autority a
nestrannosti súdnej moci.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 12 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy

sa môžu bez privolenia fyzickej osoby vyhotoviť alebo použiť primeraným spôsobom tiež na vedecké
a umelecké účely a pre tlačové, filmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo. Ani také použitie však
nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami fyzickej osoby.

Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo domáhať sa najmä, aby sa upustilo

odneoprávnenýchzásahovdoprávanaochranujejosobnosti,abysaodstránilinásledkytýchtozásahov
a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v

spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 167/2008 Z.z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (tlačový zákon), vydavateľ periodickej tlače je osoba, ktorá zabezpečuje
vydávanie periodickej tlače na svoje náklady.

Podľa § 5 ods. 1 cit. zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, za obsah periodickej tlače zodpovedá
vydavateľ periodickej tlače a za obsah agentúrneho spravodajstva zodpovedá tlačová agentúra.

Podľa § 4 ods. 1 cit. zákona, vydavateľ periodickej tlače a tlačová agentúra sú povinní zachovávať

mlčanlivosť o zdroji informácií získaných na zverejnenie v periodickej tlači alebo v agentúrnom
spravodajstve a o obsahu týchto informácií tak, aby sa nedala zistiť totožnosť zdroja, ak o to požiadala
fyzická osoba, ktorá informáciu poskytla, a aby sa odhalením obsahu informácií neporušili práva tretích
osôb; s písomnosťami, tlačovinami a inými nosičmi údajov, najmä obrazovými záznamami, zvukovýmizáznamami a zvukovo-obrazovými záznamami, na základe ktorých by mohla byť zistená totožnosť
fyzickej osoby, ktorá informácie poskytla, sú povinní zaobchádzať tak, aby nemohlo dôjsť k odhaleniu
totožnosti zdroja informácií.

Podľa § 4 ods. 3 cit. zákona, povinnosť podľa odseku 1 sa vzťahuje aj na zamestnanca vydavateľa
periodickej tlače a zamestnanca tlačovej agentúry; táto povinnosť mu zaniká, ak povinnosť podľa odseku
1 zanikla pre jeho zamestnávateľa. Za rovnakých podmienok sa povinnosť podľa odseku 1 vzťahuje
aj na osobu, ktorá informácie podľa odseku 1 poskytne vydavateľovi periodickej tlače na základe

zmluvného občianskoprávneho alebo zmluvného obchodnoprávneho vzťahu s vydavateľom periodickej
tlače, ktorým sa táto osoba zaväzuje profesionálne poskytovať informácie podľa odseku 1 vydavateľovi
periodickej tlače.

Ustanovenie § 13 Občianskeho zákonníka upravuje tri prostriedky občianskoprávnej ochrany pre prípad
neoprávneného zásahu do osobnosti fyzickej osoby, ktoré môže fyzická osoba uplatniť prostredníctvom

troch občianskoprávnych návrhov (žalôb), a to: negatórnym návrhom (upustenie od neoprávnených
zásahov), reštitučným alebo odstraňovacím návrhom (odstránenie následkov už uskutočnených
neopravených zásahov) a satisfakčným návrhom (poskytnutie primeraného zadosťučinenia).

V prejednávanej veci sa žalobca prostredníctvom satisfakčnej žaloby domáhal, aby súd zaviazal

žalovaného zaplatiť mu sumu 40.000,- EUR titulom náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch z dôvodu
uverejnenia článkov v denníku Plus Jeden deň, ktorými malo dôjsť k zásahu do žalobcovho práva
na ochranu osobnosti. Predpokladmi vzniku zodpovednosti za zásah do práva na ochranu osobnosti
fyzickej osoby sú existencia zásahu spočívajúceho buď v porušení alebo ohrození osobnosti fyzickej
osoby v jej fyzickej a morálnej integrite, neoprávnenosť takého zásahu a príčinná súvislosť medzi

zásahom a vzniknutou ujmou. Nenaplnenie ktoréhokoľvek z týchto predpokladov vylučuje možnosť
vzniku sankcií podľa ustanovenia § 13 Občianskeho zákonníka.

Žalovaný je obchodnou spoločnosťou podnikajúcou v oblasti vydavateľskej činnosti. Žalovaný je
vydavateľom periodika Plus Jeden deň, v ktorom boli uverejnené predmetné články, ktorými malo dôjsť

k zásahu do práva na ochranu osobnosti žalobcu.

V prejednávanej veci sa dostali do konfliktu dve ústavou zaručené práva, a to právo na ochranu mena
a dobrej povesti (čl. 19 Ústavy SR) a právo na slobodu prejavu a informácie (čl. 26 Ústavy SR). Z
ustálenej judikatúry súdov vyplýva, že každý konflikt vo vnútri systému základných práv a slobôd treba

riešiť prostredníctvom zásady spravodlivej rovnováhy (IV. ÚS 362/09, PL. ÚS 22/06, PL. ÚS 6/04, III.
ÚS 34/07). Všetky základné práva a slobody sa chránia len v takej miere a rozsahu, kým uplatnením
jedného práva alebo slobody nedôjde k neprimeranému obmedzeniu, či dokonca popretiu iného práva
alebo slobody (IV. ÚS 362/09, PL. ÚS 7/96). Uplatňovanie práv a slobôd a ich ochrana musia byť
proporcionálne a vzájomne vyvážené tak, aby sa nadmernou ochranou jedného práva nad únosnú mieru

nepotlačila ochrana iného práva, tzn. že existencia zásahu do osobnostných práv nemusí nevyhnutne
viesť k záveru o neoprávnenosti takého zásahu, ak bol dôsledkom uplatňovania iného základného
práva, pričom vzhľadom na okolnosti posudzovanej veci tento zásah nepresiahol hranice primeranosti
(proporcionality) (II. ÚS 340/09).

Sloboda prejavu predstavuje jeden zo základných pilierov demokratickej spoločnosti. S výhradou čl. 10
ods.2Dohovorusavzťahujenielennapriaznivoprijímanéinformácie,ktorésúpovažovanézaneurážlivé
alebo neutrálne, ale aj na tie, ktoré útočia, šokujú alebo znepokojujú štát alebo časť obyvateľstva.
Také sú požiadavky plurality, tolerancie a ducha otvorenosti, bez ktorých niet demokratickej spoločnosti
(rozsudok ESĽP vo veci Nilsen a Johnsen v. Nórsko zo dňa 25.11.1999).

Úlohou súdu bolo vysporiadať sa s otázkou, či uverejnením napádaných článkov došlo k rozširovaniu
nepravdivých údajov spôsobilých zasiahnuť do práva na ochranu osobnosti žalobcu, pričom bolo
potrebné prihliadať na významnú skutočnosť, či celkové vyznenie informácií v uverejnených článkoch
zodpovedali pravde.

Cieľom článkov uverejnených v periodiku Plus Jeden deň bolo informovať verejnosť o spáchaní
závažného trestného činu, kedy bolo v Devínskej Novej Vsi objaveného zhorené telo muža a zároveň
informovať o priebehu vyšetrovania tohto skutku. Objasňovanie závažnej trestnej činnosti možnopovažovať za otázku verejného záujmu. Uverejnením predmetných článkov došlo k naplneniu jedného
z účelov tlače, a to informovanie verejnosti o otázkach legitímneho verejného záujmu. Uvedený názor
vychádza aj z ustálenej rozhodovacej praxe Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý konštantne

pripomína, že tlač je strážnym psom verejných vecí ("public watch dog"). Novinári majú (sociálnu)
povinnosť poskytovať informácie a myšlienky týkajúce sa všetkých záležitostí verejného záujmu a
verejnosť má právo takéto informácie obdržať. Novinárom je dokonca umožnené používať určitú mieru
preháňania a provokácie. Vychádzajúc z uvedeného ESĽP vo svojej judikatúre poskytuje žurnalistom
zvýšenú mieru ochrany v porovnaní s inými subjektmi slobody prejavu (nález Ústavného súdu SR zo

dňa 04.03.2010, č. k. II. ÚS 326/09-37).

Súd sa oboznámil s obsahom článkov, v ktorých boli uverejnené výroky, ktorými malo dôjsť k zásahu
do práva na ochranu osobnosti žalobcu. V článkoch zo dňa 19.11.2010, 24.11.2010 a 25.11.2010 sa
uvádzajú všeobecné informácie o nájdení zhoreného tela v aute v Devínskej Novej Vsi. V súvislosti so
žalobcom boli uverejnené informácie, že auto patrilo podnikateľovi Róbertovi (38), resp. Róbertovi P.

(38), ktorého už vypočula polícia. Uvedené tvrdenia nie sú v žiadnom prípade spôsobilé zasiahnuť do
práva na ochranu osobnosti, nakoľko priamo žalobcu neidentifikujú.

V článku uverejnenom dňa 26.11.2010 s titulkom: "Podnikateľ pomáhal pri upálení muža v Devínskej"
sa uvádzajú informácie o vznesení obvinenia voči žalobcovi za obzvlášť závažný zločin vraždy formou

pomoci, o jeho zadržaní a vzatí do väzby. Pravdivosť týchto skutočností preukazuje uznesenie o
vznesení obvinenia zo dňa 19.11.2010, uznesenie o vzatí žalobcu do väzby zo dňa zo dňa 21.11.2010,
sp. zn. 0Tp/600/2010 a zápisnica o zadržaní a obmedzení osobnej slobody podozrivej osoby zo dňa
18.11.2010. Žalobca považoval tvrdenie o jeho zadržaní za skresľujúce, nakoľko pred vyšetrovateľa
predstúpil dobrovoľne. Zadržanie je procesným úkonom podľa príslušných ustanovení Trestného

poriadku, pričom ide o zákonné označenie tohto úkonu bez ohľadu na to, že sa zadržaná osoba prihlásila
u orgánov činných v trestnom konaní dobrovoľne. Z uvedeného dôvodu túto informáciu nemožno
považovať za pravdu skresľujúcu.

Dňa 08.12.2010 bol uverejnený článok s titulkom: "Máme ďalšieho vraha z Devínskej." Žalobca

považoval tvrdenie uvedené v titulku za porušenie zásady prezumpcie neviny. Titulok však nemožno
posudzovať samostatne, ale len v kontexte s obsahom celého článku. K tomuto záveru dospel aj
Ústavný súd SR, ktorý zdôraznil, že v sporoch o ochranu osobnosti, ktorých predmetom je posúdenie,
či výroky uverejnené v printových médiách mohli predstavovať neprípustný zásah do práva na
súkromie, nekorešponduje požiadavke objektívneho a spravodlivého posúdenia skutkových okolností

predmetného sporu, ak vo veci rozhodujúci súd nezohľadní, resp. nedostatočne zohľadní organickú
väzbu medzi titulkom (nadpisom) určitého článku a vecným obsahom tohto článku. Podľa názoru
ústavnéhosúdutrebapriposudzovanítejtootázkyvychádzaťzfunkcie,ktorýtitulok(nadpis)vprintových
médiách plní. Jeho funkciou (účelom) je upútať a zaujať čitateľa k tomu, aby si článok prečítal a až na
tomto základe si osvojil tlačou ponúkané informácie a urobil si o nich vlastný úsudok (nález Ústavného

súdu SR zo dňa 18.09.2012, č.k. II. ÚS 340/09-93). Článok sa vo svojom ďalšom texte primárne venuje
zadržaniu G. G. českou políciou. Ďalej sa opätovne uvádzajú informácie o tom, že zhorené auto patrilo
žalobcovi, o jeho zadržaní a vzatí do väzby, pričom je nesporné, že tieto skutočnosti boli pravdivé.
Opis skutku (" ... Mladíka vraj pred smrťou zbili železnou tyčou. Na podnikateľovej zelenej Škode Fabia
ho potom vyviezli do lesa nad bratislavskou Devínskou Novou Vsou. Tam vraj zapadli, tak auto aj so

zmláteným mladíkom podpálili... ") má svoj podklad vo vyšetrovacom spise, a preto tieto informácie
nemožno považovať za nepravdivé. Informácie s obdobným obsahom boli rovnako publikované aj v
článku zo dňa 09.12.2010.

Žalobca rovnako označil za porušenie zásady prezumpcie neviny tvrdenia uverejnené v článku zo dňa

04.01.2011, a to konkrétne: "Už sú v chládku! O. G. (38), G. G. (31) a B. Š. sú mená mužov, ktorí podľa
polície stoja za jednou z najbrutálnejších vrážd minulého roka. V polovici novembra totiž zobrali život
stále neznámemu mladíkovi." Nespornou skutočnosťou je, že v čase uverejnenia článku boli traja muži
obvinení z obzvlášť závažného zločinu vraždy, pričom boli stíhaní väzobne. Väzba predstavuje jeden
zo zaisťovacích prostriedkov v trestnom konaní, kedy zo zákonom vymedzených dôvodov dochádza k

dočasnému obmedzeniu osobnej slobody stíhanej osoby. Autor v článku použil vo vzťahu k väzobnému
stíhaniu obvinených slangový výraz "chládok". Články publikované v denníku Plus Jeden deň sú určené
širokej verejnosti, t.j. nie odbornej verejnosti, a preto nemožno predpokladať, že autor bude používať
odbornú právnu terminológiu. Ďalej sa v úvode uvádza informácia, že obvinení stoja za jednou znajbrutálnejších vrážd a zobrali život neznámemu mladíkovi. Každé tvrdenie je však nutné posudzovať
v súvislosti s celým obsahom uverejneného článku. Z kontextu článku vôbec nevyplýva, že by obvinené
osoby boli uznané vinnými zo spáchania obzvlášť závažného zločinu vraždy a trestné konanie by bolo

právoplatne skončené. Z uvedeného dôvodu má súd za to, že uverejnením týchto tvrdení sa žalovaný
nedopustil porušenia zásady prezumpcie neviny.

V článok zo dňa 27.10.2011 s titulkom "Upálený muž nesúvisí s Valkovou popravou!" je za hlavného
vykonávateľačinuoznačenýG.G.,t.j.pozornosťnebolaupriamenánažalobcu.Vsúvislostisožalobcom

bola uverejnená informácia o jeho prepustení z väzby, pričom táto informácia nebola nepravdivá, a teda
akokoľvek spôsobilá zasiahnuť do práva na ochranu osobnosti žalobcu.

Posledný napádaný článok bol uverejnený dňa 09.03.2012 s titulkom: "Vražda na Devínskej Kobyle:
Zlámali mu nohy a zaživa ho upálili." V článku bolo uverejnené, že z T. popravy sú obžalovaní G. G.
(32), B. Š., O. G. (39) a B. I. (24). Pojem poprava možno považovať zo strany autora za určitú mieru

preháňania a provokácie, čo v zmysle rozhodovacej praxe ESĽP možno v prípade žurnalistov považovať
za dovolený spôsob realizácie práva na slobodu prejavu. Z celkového kontextu článku opätovne vyplýva,
že hlavným vykonávateľom tohto skutku bol G. G., t.j. pozornosť autora nebola primárne upriamená na
žalobcu. Na základe uvedeného ani tieto tvrdenia nemožno považovať za spôsobilé zasiahnuť do práva
na ochranu osobnosti.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že všetky publikované informácie vychádzajú z dokumentov obsiahnutých
vo vyšetrovacom spise. Autor predmetných článkov, W. C., vo svojej výpovedi uviedol, že zdroje, z
ktorých čerpal nebude špecifikovať, boli to však zdroje, ktoré mal z minulosti overené. Poskytnuté
informácie ako vždy overoval aj z iného zdroja, konkrétne z prokuratúry. Vydavateľ tlače, t.j. žalovaný

a rovnako autor článkov, ako zamestnanec vydavateľa, sú povinní zachovať mlčanlivosť o zdroji
informácií, pričom túto povinnosť im ukladá priamo ustanovenie § 4 Tlačového zákona. Ustanovenie § 13
Občianskeho zákonníka predpokladá, že zásah do práva na ochranu osobnosti musí byť neoprávnený,
t.j.zostranysubjektuzásahumusídôjsťkporušeniuprávnejpovinnosti.Súdmávkonanízapreukázané,
že autor namietané zverejnené informácie čerpal z relevantných a overených zdrojov, pričom informácie

obsiahnuté v predmetných článkoch nemožno považovať za nepravdivé, a teda spôsobilé zasiahnuť do
dobrej povesti žalobcu.

Žalobca v konaní namietal, že v napádaných článkoch bolo uverejnené jeho celé meno a priezvisko a
bez súhlasu žalobcu bola použitá jeho fotografia. V zmysle čl. IV bod 2 Etického kódexu novinára, ktorý

vydal Slovenský syndikát novinárov, je novinár povinný rešpektovať prezumpciu neviny. Celé mená ľudí
podozrivých z trestnej činnosti zverejňuje len v prípade, že zverejnenie ich mena predstavuje dôležitý
verejnýzáujem.AutorčlánkovinformovalverejnosťopriebehuvyšetrovaniavraždynaDevínskejKobyle,
pričom žalobca bol označovaný v súlade s jeho aktuálnym procesným postavením v trestnom konaní.
Voči žalobcovi bolo vznesené obvinenie za obzvlášť závažný zločin vraždy. Uvedené vyplýva aj z

odôvodnenia uznesenia o vzatí žalobcu do väzby. Prvým oficiálnym dokumentom, podľa ktorého bol
trestný čin, za ktorý bol žalobca stíhaný, prekvalifikovaný na ublíženie na zdraví, bola až obžaloba
Krajskej prokuratúry v Bratislave zo dňa 12.12.2011. Všetky články s výnimkou posledného zo dňa
09.03.2012 boli publikované pred podaním obžaloby. Uverejnené tvrdenia, ktoré spájali žalobcu s
vraždou, tak nemožno považovať za skresľujúce, nakoľko vychádzali z oficiálnych zdrojov a tieto

informácie boli v čase publikovania článkov aktuálne. Ako už súd uviedol, objasňovanie závažnej
trestnej činnosti je nevyhnutné považovať za otázku verejného záujmu. Skutok, ktorým malo dôjsť k
naplneniu znakov skutkovej podstaty obzvlášť závažného zločinu vraždy, bol nepochybne spáchaný
zvlášť trýznivým spôsobom. Z uvedeného dôvodu bolo možné odôvodnene predpokladať zvýšený
záujem verejnosti o priebeh vyšetrovania tohto skutku. Verejnosť má pritom právo, aby jej boli

poskytované informácie týkajúce sa verejného záujmu. Zverejnením mena a priezviska žalobcu tak autor
neporušil príslušné ustanovenie Etického kódexu novinára. V čase rozhodovania súdu v prejednávanej
veci nebolo trestné konanie ešte právoplatne skončené, a teda autorovi, resp. žalovanému nemožno
vytýkať, že zatiaľ neuverejnil o žalobcovi informácie, podľa ktorých by bol prípadne oslobodený spod
obžaloby. Súd ďalej dospel k záveru, že zobrazenie fotografie žalobcu v článkoch zo dňa 26.11.2010,

08.12.010 a 04.01.2011 bolo v súlade s ustanovením § 12 ods. 3 Občianskeho zákonníka vykonané
primeraným spôsobom v rámci zákonnej spravodajskej licencie. Hoci vo všeobecnosti je možné
považovať denník Plus Jeden deň za periodikum s bulvárnymi prvkami, napádané články informovali
o procese objasňovania závažného trestného činu, t.j. o otázke verejného záujmu, a preto malinepochybne spravodajský charakter. Vzhľadom na to, že autor postupoval v súlade s Etickým kódexom
novinára a príslušným ustanovením Občianskeho zákonníka o spravodajskej licencii, neporušil tak
žiadnu zo svojich právnych povinností.

Žalovaný v priebehu konania predložil rešerš médií, podľa ktorých o tejto udalosti informovali aj ďalšie
média, a to konkrétne denník Nový čas, portál 24hod.sk a denník Šport. Uvedené články však o prípade
informovali len vo všeobecnej rovine, neuvádzali sa mená ani fotografie zainteresovaných osôb. Jedine
v článku denníka Nový čas zo dňa 08.12.2010 bolo uvedené meno, priezvisko a vek žalobcu spolu s

údajom o tom, že žalobcovi patrilo zhorené auto a dobrovoľne sa prihlásil na polícii. Súd považoval tieto
listinné dôkazy za nepodstatné pre posúdenie prejednávanej veci, nakoľko ich obsah bol veľmi stručný
a nekonkretizoval žiadnu osobu.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že konanie autora článkov nepredstavovalo
neoprávnený zásah do práv žalobcu, a teda na strane žalovaného ako osoby zodpovednej za obsah

periodickej tlače, nevznikla zodpovednosť za neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti
žalobcu. Žalobca uviedol, že v dôsledku uverejnených článkov sa narušili, dokonca rozpadli jeho
rodinné, pracovné i spoločenské vzťahy. Na základe svedeckých výpovedí však táto skutočnosť nebola
preukázaná. Matka žalobcu sa vyjadrila, že články brala od začiatku s rezervou, vedela, že publikované
informácie nemôžu byť pravdivé a so žalobcom neprerušila kontakt ani v čase jeho väzobného stíhania.

Syn žalobcu uviedol, že mal problém sa zamestnať a z dôvodu rovnakého mena so žalobcom bol ľahko
identifikovateľný, pri stretnutiach so známymi cítil hanbu. Svedok však vo svojej výpovedi neupriamil
pozornosť na vzťah medzi ním a žalobcom, ale len na svoje osobné skúsenosti. Zo svedeckej výpovede
syna tak súd nemal za dostatočne preukázané, že by vzťahy medzi ním a žalobcom boli trvalo narušené.
Známižalobcu,C.G.aE.G.uviedli,žesvojpôvodnýnázorprehodnotiliponáslednomosobnomstretnutí

so žalobcom. Svedok E. G. dokonca vyjadril názor, že žalobca je podľa neho nevinný a oceňuje jeho
postoj k životu po pre pustení z väzby. Čo sa týka podnikateľských aktivít žalobcu, z predloženého
daňovéhopriznaniasubjektuO.G.-Q.zarok2012vyplýva,žejehopríjmypredstavovali12.638EUR,čo
je oproti predchádzajúcemu roku 2011 (2.435 EUR) značný nárast. Pre vznik zodpovednosti žalovaného
za porušenie žalobcovho práva na ochranu osobnosti tak nebol splnený ani ďalší predpoklad, a to vznik

ujmy na strane žalobcu.

redmetom článkov boli informácie, ktoré je nevyhnutné považovať za otázky legitímneho záujmu. V
zmysle judikatúry ESĽP tlač požíva zvýšenú ochranu práva na slobodu prejavu, pričom táto ochrana
sa vzťahuje aj na informácie, ktoré sú prijímané nepriaznivo a sú spôsobilé šokovať širšiu verejnosť.

Verejnosť má navyše právo byť informovaná o otázkach legitímneho záujmu, pričom jedným zo
spôsobov realizácie tohto práva je aj prijímanie informácii prostredníctvom médií. Po vykonanom
dokazovaní súd dospel k záveru, že informácie uverejnené v napádaných článkoch neboli nepravdivé
a autor si ich overoval z viacerých zdrojov. Súd po preskúmaní vyšetrovacieho spisu zistil, že tieto
informácie majú podklad v oficiálnych dokumentoch súvisiacich s trestným konaním. Nebol preukázaný

zlý úmysel, či zlá pohnútka na strane autora článkov, jeho záujem o spracovanú tému bol čisto
profesionálny a so žalobcom nebol v žiadnom vzťahu. Súd dospel k záveru, že publikované informácie
boli pravdivé, ich cieľom bolo informovať verejnosť o otázkach legitímneho záujmu, t.j. žalovaný ako
zodpovedná osoba za obsah periodickej tlače sa nemohol dopustiť zásahu do práv žalobcu. Rovnako
nebolo preukázané, že by v dôsledku publikovaných článkov vznikla žalobcovi trvalá ujma spočívajúca v

narušení rodinných, pracovných a sociálnych vzťahov. Žalobca sa rovnako domáhal priznania náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 40.000,- EUR. Vzhľadom na to, že nebola preukázaná
existencia zásahu do práv žalobcu a vznik ujmy na strane žalobcu, neboli splnené podmienky úspešnosti
satisfakčnej žaloby. V dôsledku toho je potom bezpredmetné skúmať splnenie ďalších podmienok,
potrebných pre uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Žalovaný mal vo veci plný úspech, preto mu
súd priznal proti neúspešnému žalobcovi plnú náhradu trov konania, ktoré predstavujú trovy právneho
zastúpenia žalovaného v sume 1.209,66 EUR, za nižšie uvedené úkony právnej pomoci (nakoľko právny
zástupca žalovaného je platiteľom DPH, výška trov právneho zastúpenia je zvýšená o sadzbu DPH vo

výške 20%):

1. prevzatie a príprava právneho zastúpenia 2012...................................91,29 EUR
2. vyjadrenie k žalobe zo dňa 15.02.2013 ..............................................91,29 EUR3. účasť na pojednávaní dňa 24.04.2013 ................................................22,82 EUR
4. účasť na pojednávaní dňa 28.10.2013 ................................................91,29 EUR
5. písomné podanie zo dňa 26.11.2013 ..................................................91,29 EUR

6. účasť na pojednávaní dňa 13.01.2014.................................................91,29 EUR
7. účasť na pojednávaní dňa 24.02.2014.................................................91,29 EUR
8. záverečné zhrnutie zo dňa 26.02.2014 ...............................................91,29 EUR
9. účasť na pojednávaní dňa 24.03.2014 ................................................22,82 EUR
10. účasť na pojednávaní dňa 28.04.2014.................................................91,29 EUR

11. účasť na pojednávaní dňa 12.05.2014 ................................................45,65 EUR
12. písomné podanie, záverečná reč zo dňa 20.03.2014 ..........................91,29 EUR

Režijný paušál za rok 2012.............1x 7,63 EUR.............................................7,63 EUR
Režijný paušál za rok 2013.............4x 7,81 EUR...........................................31,24 EUR
Režijný paušál za rok 2014.............7x 8,04 EUR...........................................56,28 EUR

Spolu...........................................................................................................1.008,05 EUR
Spolu + 20% DPH....................................................................................1.209,66 EUR

Podľa § 13a ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb, za zastúpenie na pojednávaní, pri ktorom došlo iba k vyhláseniu rozhodnutia, patrí
odmenavovýškejednejpolovicezákladnejsadzbytarifnejodmeny.Zazastúpenienapojednávaní,ktoré
bolo odročené bez prejednania veci, patrí odmena vo výške jednej štvrtiny základnej sadzby tarifnej
odmeny.

Súd nepriznal žalovanému plnú náhradu za úkony právnej pomoci "účasť na pojednávaní dňa
24.04.2013, účasť na pojednávaní dňa 24.03.2014 a účasť na pojednávaní dňa 12.05.2014". Zo
zápisníc z pojednávaní zo dňa 24.04.2013 a 24.03.2014 vyplýva, že pojednávania boli odročené bez
prejednania veci, t.j. žalovanému patrí za tieto úkony náhrada vo výške jednej štvrtiny tarifnej odmeny.
Na pojednávaní dňa 12.05.2014 bolo iba vyhlásené rozhodnutie, a preto žalovanému patrí za tento úkon

náhrada vo výške jednej polovice tarifnej odmeny.

Náhradu trov konania je žalobca podľa § 149 ods. 1 O. s. p. povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu
žalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania možno rozšíriť len do uplynutia lehoty na
odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.