Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. január 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/102/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115204947
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8115204947.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Moniky Juskovej v spore žalobcu: K. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom M.
X, XXX XX V., právne zastúpená Advokátskou kanceláriou Michal Bouška s.r.o., so sídlom Vajnorská
98/D, 831 04 Bratislava, proti žalovanému: L. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. X, XXX XX P., o zaplatenie
sumy 20.000 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k.
7C/83/2015-76 zo dňa 13.02.2017 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v napadnutej časti, t.j. okrem výroku o zamietnutí žaloby v časti.

Žalobkyni priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o
výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu
20.000eurspolusúrokmivovýške12,5%ročnezosumy20.000eurododňa09.09.2011do08.03.2012,
úroky z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy 20.000 eur odo dňa 09.03.2012 do zaplatenia,
to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobný návrh žalobkyne
zamieta. O trovách konania rozhodol tak, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala zaviazať žalovaného zaplatiť jej 20.000 eur s
12,5 % ročným úrokom od 09.09.2011 do zaplatenia a s 9 % úrokom z omeškania ročne od 09.03.2012
do zaplatenia a žiadala aj náhradu trov konania. Nárok odôvodňovala tým, že so žalovaným dňa
07.09.2011 uzatvorila Zmluvu o pôžičke 20.000 eur na dobu 6 mesiacov. Vo veci bol dňa 18.03.2015
vydaný platobný rozkaz, voči ktorému žalovaný včas podal odpor s odôvodnením vo veci samej.

3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a citujúc § 657, § 658 ods. 1 a § 517 ods. 1, 2
Občianskeho zákonníka, ako aj § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. zistil, že medzi žalobkyňou
ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 07.09.2011 uzatvorená Zmluva o pôžičke, na základe
ktorej sa žalobkyňa ako veriteľ zaviazala podľa čl. 2 bod 1 tejto zmluvy, že požičia dlžníkovi peňažné
prostriedky vo výške 20.000 eur na výstavbu bytov v podkroví na obytnom dome U. č.XX v V.. Dlžník
sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť za podmienok dohodnutých v tejto zmluve. Podľa
článku 3 bod 1. zmluvné strany sa dohodli, že veriteľ poskytne pôžičku vo výške 20.000 eur dlžníkovi

na dobu šiestich mesiacov a to tým spôsobom, že dňa 08.09.2011 prevedie na účet č. XXXXXXXXXX/
XXXX vedený v Z. banke sumu 20.000 eur. Dlžník sa zaviazal splatiť pôžičku s dohodnutými úrokmi
veriteľovi tým, že dňa 08.03.2012 prevedie sumu 20.000 eur navýšenú o úrok 1.250 eur na účet veriteľa
vedený v H.. Podľa čl. 3 bod 5. zmluvné strany sa dohodli, že pôžička bude úročená 12,5 % úrokomročne do termínu splatenia pôžičky. Žalobkyňa súdu predložila výpis z H. bank, z ktorého vyplýva, že
dňom 09.09.2011 poukázala sumu 20.000 eur na účet XXXXXXXXXX s variabilným symbolom XXXX.

4. Vec bola prejednaná súdom prvej inštancie na pojednávaní dňa 13.02.2017 v neprítomnosti
žalobkyne, ktorej neprítomnosť ospravedlnil jej právny zástupca. Zároveň uviedol, že žalobkyňa si
splnila svoju povinnosť ako veriteľ titulom uzatvorenej zmluvy o pôžičke. Žalovanému poskytla pôžičku,
pričom ten si svoju povinnosť vrátiť finančné prostriedky nesplnil. Žiadal žalobe v celom rozsahu
vyhovieť.Nasúdomnariadenéuvedenépojednávaniesaneustanovilžalovaný,ktorýsvojuneprítomnosť

ospravedlnil v písomnom podaním zo dňa 01.02.2017, a to z dôvodu dlhodobo plánovanej služobnej
cesty do zahraničia. Pojednávanie nežiadal odročiť. Postupom podľa § 180 CSP súd vec prejednal v
neprítomnosti strán sporu.

5. Súd prvej inštancie považoval žalobu žalobkyne za dôvodnú. Na základe vykonaného dokazovania
mal za preukázané, že žalobkyňa ako veriteľ poskytla žalovanému ako dlžníkovi titulom uzatvorenej

Zmluvy o pôžičke dňa 07.09.2011 sumu vo výške 20.000 eur a to tým spôsobom, že dňa 08.09.2011
previedla túto sumu na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v Z. banke, a.s. Uvedenú skutočnosť, teda
prevod finančných prostriedkov v sume 20.000 eur mal súd za preukázané z predloženého výpisu z
H. bank zo dňa 30.09.2011, z ktorého vyplýva prevod platby 20.000 eur dňa 09.09.2011. Podľa článku
3 bod 2. sa dlžník zaviazal splatiť pôžičku spolu s dohodnutými úrokmi veriteľovi tým spôsobom, že

dňa 08.03.2012 prevedie sumu 20.000 eur, navýšenú o úrok 1.250 eur na účet veriteľa, v tomto konaní
žalobkyne. Termín splatnosti bol dohodnutý na dobu 6 mesiacov s tým, že žalovaný svoj záväzok vrátiť
požičanú sumu v lehote splatnosti t.j. do 08.03.2012 nedodržal.

6. Ďalej konštatoval, že žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 23.10.2015 namietal, že

žalobkyňa podľa neho nepreukázala zrejmým spôsobom, za akým účelom prostriedky boli prevedené. V
tejtosúvislostisúdupriamilpozornosťnačl.2bod1.Zmluvy,podľaktorého saveriteľzaviazal,žepožičia
dlžníkovi peňažné prostriedky vo výške 20.000 Eur na výstavbu bytov v podkroví na obytnom dome U., č.
XX, XXX XX V., pozemok - parcela č. XXXX/X a XXXX/X, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, okres V.,
F. U.. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu namietal, že nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke.

Toto jeho tvrdenie prvoinštančný súd považoval za právne bezvýznamné. Z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že medzi stranami tohto sporu došlo k uzatvoreniu právneho úkonu, a to zmluvy o pôžičke,
podpis žalovaného je na tejto pôžičke úradne osvedčený, a to dňa 07.09.2011, v zmluve je jasne a
zrozumiteľne uvedené, že strany uzatvárajú zmluvu o pôžičke v zmysle § 657 a § 658 Občianskeho
zákonníka. Žalovaný ďalej namietal, že svoje práva zo zmluvy o pôžičke žalobkyňa neuplatnila v termíne

skončenia platnosti zmluvy, t.j. do 09.03.2012, čo súd posúdil ako námietku premlčania uplatneného
nároku. Námietku premlčania považoval za nedôvodnú. V Zmluve o pôžičke si zmluvné strany dohodli
termín splatnosti do 08.03.2012. Všeobecná premlčacia doba podľa príslušných ustanovení § 100 a §
101 Občianskeho zákonníka je trojročná. Podľa názoru súdu trojročná premlčacia doba začala plynúť
dňom 09.03.2012, t.j. deň nasledujúci po konečnej splatnosti pôžičky a uplynula dňom 09.03.2015.

S poukazom na to, že žalobný návrh bol súdu doručený dňa 02.03.2015, t.j. v trojročnej všeobecnej
premlčacej dobe, súd mal za to, že žalobkyňa si svoje práva titulom uzatvorenej zmluvy o pôžičke
uplatnila včas. Súd preto túto námietku premlčania vznesenú žalovaným vyhodnotil v celom rozsahu
ako nedôvodnú. V ďalšom žalovaný namietal, že variabilný symbol nenasvedčuje tomu, že platba zo
07.09.2011 bola plnením z dôvodu plnenia predmetnej pôžičky. Uviedol, že vo výpise je uvedené platba,

teda nie pôžička. Variabilný symbol platby je XXX - ostatné finančné platby bezhotovostné. Podľa
názoru súdu prvej inštancie obrana žalovaného je v celom rozsahu irelevantná a bezpredmetná. V
predloženom výpise je uvedený popis transakcie EB platba, teda platba elektronického bankovníctva. V
iných prípadoch je uvedený popis transakcie trvalý príkaz alebo došla platba. Tento popis je informáciou
pre majiteľa účtu o druhu transakcie. V žiadnom prípade nezakladá informáciu o právnom dôvode

transakcie. Právnym dôvodom predmetnej transakcie prevod peňažnej sumy 20.000 eur v prospech
bankového účtu žalovaného bola pôžička tak, ako to vyplýva z dvojstranného právneho úkonu, t. j.
zmluvy o pôžičke uzatvorenou medzi žalobkyňou a žalovaným. Ako variabilný symbol žalobkyňa uviedla
2012, teda informáciu pre žalovaného, v akom roku sa stane splatný záväzok žalovaného na vrátenie
pôžičky. Konštantný symbol platby XXX bol žalobkyňou uvedený správne.

7. Prvoinštančný súd vyslovil názor, že predmetná zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti zmluvy
o pôžičke tak, ako ich uvádza zákonné ustanovenie § 657 Občianskeho zákonníka. Zmluva o pôžičke
zo dňa 07.09.2011 obsahuje dohodu strán sporu, že žalobkyňa ako veriteľ poskytne žalovanému akodlžníkovi peňažné prostriedky vo výške 20.000 eur s tým, že žalovaný vráti poskytnutú pôžičku 20.000
eur v termíne do 08.03.2012 navýšenú o úrok 1.250 eur. Reálnym plnením a to prevodom peňažnej
sumy 20.000 eur z bankového účtu žalobkyne, v prospech bankového účtu žalovaného došlo medzi

stranami sporu k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke so vzájomnými právami a povinnosťami tak, ako to bolo
písomne dohodnuté zmluvou zo dňa 07.09.2011.
8. K argumentácii žalovaného, že samotná zmluva vzhľadom na čl. 4 nedáva istotu, že ide o zmluvu o
pôžičke uviedol, že ustanovenie čl. 4 tejto zmluvy rieši otázku následkov omeškania dlžníka s vrátením
pôžičky. Dohoda strán sporu, ako zmluvných strán o možnosti uspokojenia nároku žalobkyne v prípade

omeškania žalovaného s vrátením pôžičky náhradným plnením a to prevodom vlastníckeho práva bytu
nemení povahu zmluvy o pôžičke, podľa ktorej bol dlžník povinný žalobkyni vrátiť prenechané peňažné
prostriedky spolu s dohodnutým úrokom. Navyše žalovaný bol v tomto konaní pasívny. Pojednávania
vo veci samej sa nezúčastnil, nenavrhoval súdu vykonať ďalšie dôkazy, a preto súd jeho obranu v
odpore proti platobnému rozkazu a jeho písomnom vyjadrení považoval v celom rozsahu za právne
bezvýznamnú. V tomto prípade súd nevzhliadol žiaden výnimočný dôvod, pre ktorý by mal byť daný spor

prikázaný inému súdu. K požiadavke žalovaného preložiť konanie na súd v V. poukázal na § 39 ods. 1 a
2 CSP so záverom, že nevzhliadol žiaden výnimočný dôvod, pre ktorý by mal byť spor prikázaný inému
súdu. Rovnako v zmysle § 42 CSP vyhodnotil túto námietku miestnej nepríslušnosti ako nedôvodnú,
lebo nebola uplatnená včas, nakoľko prvým procesným úkonom žalovaného bol odpor proti platobnému
rozkazu, v ktorom námietku nevzniesol. Súd prvej inštancie preto na tieto námietky neprihliadal a vec

prejednal a rozhodol.

9. Z vyššie uvedených dôvodov súd považoval žalobu za dôvodnú, a preto zaviazal žalovaného zaplatiť
žalobkyni sumu 20.000 eur titulom poskytnutej pôžičky aj spolu s dohodnutým zmluvným úrokom vo
výške 12,5 % ročne z dlžnej sumy odo dňa 09.09.2011 do termínu konečnej splatnosti, t. j. do dňa

08.03.2012. Tým, že sa žalovaný dostal do omeškania s peňažným plnením, súd ho zaviazal zaplatiť aj
úroky z omeškania z dlžnej sumy a to deň nasledujúci po splatnosti pôžičky, t. j. odo dňa 09.03.2012 až
do zaplatenia. Keďže konečná splatnosť pôžičky bola do 08.03.2012, po ukončení splatnosti žalobkyni
neprináležia zmluvne dohodnuté úroky z pôžičky vo výške 12,5 % ročne z istiny, ale len úroky z
omeškania. Súd prvej inštancie preto návrh žalobkyne v časti, v ktorej požadovala zmluvne dohodnuté

úroky z pôžičky až do zaplatenia, ako nedôvodný zamietol.

10. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1, 2 CSP a žalobkyni priznal náhradu trov konania
v rozsahu 100 %, lebo mala iba nepatrný neúspech v časti požadovaných zmluvných úrokov z pôžičky.
S poukazom na § 262 ods. 1, 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po

právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

11. Proti uvedenému rozsudku, a to okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, v zákonom
stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. V odvolaní namietal, že žalobkyňa si bola vedomá,
že požičiava peňažné prostriedky na výstavbu troch bytov, ako investor. Pritom stavbu realizovala

spoločnosť R., nie žalovaný ako fyzická osoba. Žalovaný je pritom konateľom uvedenej spoločnosti.
Žalobkyni bolo zrejmé, že žalovaný koná za spoločnosť. Bolo jej vecou presvedčiť sa a preveriť
oprávnenie konateľa napr. nahliadnutím do Obchodného registra. V tejto súvislosti poukázal na
všeobecnú prevenciu podľa § 415 OZ. Žalobkyňa navyše porušila zmluvu tým, že nesplnila svoj záväzok
v zmysle článku III. bod 1, v dôsledku čoho žalovaný nesplnil svoj záväzok včas, a to že nezaplatil

stavebnej firme. Dodávateľ stavbu tak zastavil na 6,5 mesiaca. Boli preto dva byty v hodnote 216.000
eur odstúpené v rámci záložného práva za 98.000 eur, čím žalovanému ušiel zisk vo výške 118.000 eur.
Poukázal v tejto súvislosti na rozhodnutia NS SR sp. zn. 4MCdo/23/2008 a sp. zn. 4Cdo/319/2008. Tiež
namietal, že na pojednávanie dňa 13.02.2017 sa včas ospravedlnil, napriek tomu bolo rozhodnuté v jeho
neprítomnosti. Navrhol preto v zmysle § 365 písm. b), g), h) a § 366 písm. b), c) CSP rozsudok zrušiť a

vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žiadal tiež o pripustenie do konania ako žalovaného
v 2. rade spoločnosť R., O. XX, M..

12. K odvolaniu sa vyjadrila žalobkyňa tak, že napadnutý rozsudok je vecne správny. Ak žalovaný
ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní dňa 13.02.2017, ale nepožiadal však o jeho odročenie, súd

správnevecvsúladesust.§180CSProzhodolajvjehoneprítomnosti.Ďalšietvrdeniažalovanéhoaním
predložené listiny predstavujú prostriedky procesnej obrany, ktoré tento neuplatnil v konaní pred súdom
prvej inštancie, preto v zmysle § 366 CSP sa odvolací súd nemôže novotami uplatnenými žalovaným až
v odvolacom konaní zaoberať. Navyše žalobkyňa uzavrela zmluvu o pôžičke so žalovaným ako fyzickouosobou, nie ako s konateľom spoločnosti R.. Ani účel poskytnutia pôžičky - financovanie výstavby troch
bytov nie je relevantný z hľadiska záväzku žalovaného. Žalobkyňa neposkytla pôžičku ako investor, lebo
nikdy nebola v žiadnom právnom vzťahu so spoločnosťou R. Bola výlučne vo vzťahu so žalovaným.

Žalovaný pri uzatváraní zmluvy o pôžičke konal ako fyzická osoba. Z jej strany nedošlo k porušeniu
povinnosti, lebo sumu 20.000 eur previedla v prospech označeného bankového účtu. Navrhla rozsudok
potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

13. K vyjadreniu žalobkyne k odvolaniu žalovaného zaujal svoje stanovisko žalovaný tvrdiac, že

žalobkyňa si bola vedomá, že prostriedky poskytuje ako investor na zhotovenie pri výstavbe bytov a že
stavbu stavala ako stavebník právnická osoba, v ktorej žalovaný bol aj je konateľom a spoločníkom.
Žalovaný sumu 20.000 eur 08.09.2011 neobdŕžal. Tieto prostriedky boli žalobkyňou prevedené až
12.09.2011, t.j. o 4 dni neskôr. Príkaz na úhradu žalobkyňa zadala až 09.09.2011 a nie 08.09.2011,
ako sa zaviazala. Žalovaný odovzdal finančné prostriedky do pokladne právnickej osoby 12.12.2011.
Rovnako namietal zaslanie upomienky a výzvy žalobkyňou na plnenie povinnosti z predmetnej zmluvy.

Zmluvný vzťah má znaky úkonov v zmysle § 41a ods. 2 prvá veta zákona č. 40/1964 Zb. Navrhol zrušiť
rozsudok a vec vrátiť a pripustiť do konania ako žalovaného v 2. rade spoločnosť R. O. XX, M..

14.Podanímzodňa07.06.2017sažalobkyňavyjadrilakvyjadreniužalovanéhostým,žejehovyjadrenie
bolo podané až po uplynutí lehoty na podanie odvolania, preto v zmysle § 365 ods. 3 CSP sa odvolací

súd uvedeným nemôže zaoberať. Pôžička bola poskytnutá a následne ako s ňou žalovaný naložil je
pre posúdenie nároku žalobkyne na vrátenie pôžičky bez právneho významu. Navrhla nebrať do úvahy
vyjadrenie žalovaného, doručené súdu prvej inštancie 30.05.2017 a potvrdiť napadnutý rozsudok a
priznať jej náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

15. Ďalšie vyjadrenia vo veci stranami sporu podané neboli.

16. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal v napadnutom rozsahu rozhodnutie, ako aj konanie

mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP bez nariadenia ústneho
pojednávania ( § 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej
tabuli aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 15.01.2018 a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného nie je nedôvodné.

17. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ako aj s jeho
odôvodnením, na ktoré v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP v celom rozsahu odkazuje. Obmedzuje sa
len na skonštatovanie správnosti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a dopĺňa na zdôraznenie jeho
správnosti, ako aj k odvolacím dôvodom nasledovné.

18. Aj podľa odvolacieho súdu z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie jednoznačne vyplýva
to, že medzi stranami sporu bola dňa 07.09.2011 platne uzavretá zmluva o pôžičke, na základe ktorej
žalobkyňa poskytla žalovanému sumu 20.000 eur a tento bol povinný ich žalobkyni vrátiť do doby 6
mesiacov, a to aj z dohodnutým úrokom vo výške 12,5 % ročne. Keďže žalovaný si svoju povinnosť
vyplývajúcu zo zmluvy o pôžičke nesplnil a požičané finančné prostriedky žalobkyni nevrátil, správne

súd prvej inštancie ho na túto povinnosť zaviazal, a to aj spolu s dohodnutými úrokmi vo výške 12,5 %
ročne od 09.09.2011 do 08.03.2012 a od 09.03.2012 s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne. Správne
súd prvej inštancie konštatoval vznik zmluvy o pôžičke medzi zmluvnými stranami, lebo boli naplnené
zákonné ustanovenia v zmysle § 657 a § 658 ods. 1 OZ.

19. Odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné všetky odvolacie námietky žalovaného. Na veci nemôže
zmeniť nič to, za akým účelom boli finančné prostriedky žalobkyňou žalovanému poskytnuté. Zo zmluvy
o pôžičke uzavretej medzi stranami sporu nevyplýva, aby žalobkyňa finančné prostriedky poskytla ako
investor na výstavbu bytov v V.. Rovnako je nedôvodnou aj ďalšia námietka, že žalobkyňa si nesplnila
svoju povinnosť v zmysle bodu III. Zmluvy o pôžičke včas poskytnúť finančné prostriedky žalovanému.

Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie jednoznačne vyplýva, že k reálnemu plneniu
zmluvy došlo tým, že žalobkyňa finančné prostriedky v sume 20.000 eur zo svojho účtu previedla dňa
09.09.2011 na účet žalovaného, ktoré boli na účet žalovaného pripísané 12.09.2011. Z obsahu textu
bodu III. bod I. Zmluvy o pôžičke nie je možné vyvodiť, aby bolo predmetom dohody niečo iné, ako žedňa 08.09.2011 prevedie žalobkyňa na účet tam uvedených 20.000 eur. K prevodu uvedenej sumy došlo
a táto suma bola na účet uvedený v písomnej Zmluve o pôžičke pripísaná 12.09.2011. Ani v prípade, ak
by došlo k omeškaniu žalobkyne o jeden alebo viac dní, neznamenalo by to, že žalovanému by zanikla

povinnosť vrátiť poskytnuté finančné prostriedky ako pôžičky. To, že žalovaný sumu 20.000 eur odovzdal
do pokladne spoločnosti až 12.12.2011 a prečo až po tak dlhej dobe odo dňa, kedy mu bola táto finančná
suma pripísaná na účet, je v predmetnej veci irelevantné.

20. Z obsahu spisu rovnako vyplýva, že súd prvej inštancie správne aplikoval príslušné procesné

predpisy, keď po tom, čo dňa 27.01.2017 bolo žalovanému doručené predvolanie na pojednávanie
určené na deň 13.02.2017 a žalovaný dňa 01.02.2017 požiadal o ospravedlnenie jeho neúčasti z dôvodu
dlhoplánovanejslužobnejcestydozahraničia,atobeztoho,abypožiadalajoodročeniepojednávania,aj
abydôvodsvojejneprítomnostinapojednávaníriadnezdokladoval,pričommubolomailomz01.02.2017
aj oznámené, že pojednávanie určené na deň 13.02.2017 sa bude konať aj bez jeho účasti, správne
pojednávanie dňa 13.02.2017 neodročil, ale vec prejednal bez prítomnosti žalovaného.

21. Aj uvedeným sa súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku riadne zaoberal a vysvetlil svoj procesný
postup.

22. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom

rozsahu, t.j. okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, ako vecne správny postupom podľa
§ 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil. Napadnutý rozsudok bol správny aj vo výroku o trovách konania.

23. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté postupom podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni bol priznaný nárok na náhradu trov

odvolacieho konania v plnom rozsahu voči v odvolacom konaní neúspešnému žalovanému.

24. K návrhu žalovaného na pripustenie do konania ako žalovaného v 2. rade, a to spoločnosť R., O. XX,
M. odvolací súd uvádza, že iba žalobca disponuje predmetom konania a on určuje kto bude stranou v
spore. Takéto oprávnenie žalovaný nemá. Nie je preto možné na návrh žalovaného pripustiť do konania

ďalšieho účastníka. V zmysle § 79 CSP na návrh žalobcu môže súd pripustiť, aby do konania pristúpil
ďalší subjekt. Súhlas toho, kto má takto do konania pristúpiť je potrebný, ak má vystupovať na strane
žalobcu. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že iba žalobca môže navrhnúť, aby do konania pristúpil
ďalší subjekt. Navyše v zmysle § 378 ods. 2 CSP na odvolacie konanie sa nepoužije ustanovenie o
pristúpení subjektov. Z uvedeného teda vyplýva, že v odvolacom konaní sa ustanovenia o pripustení

subjektov v zmysle ust. § 79 CSP neuplatnia. Nebolo preto možné akceptovať návrh žalovaného na
pripustenie do konania ako žalovaného v 2. rade spoločnosť R.

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.