Rozsudok ,
Potvrdené, Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. marec 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 19P/4/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115200841
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Macášková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2115200841.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, sudkyňou JUDr. Danou Macáškovou, vo veci starostlivosti o maloletú: S. Y., Q..

X.X.XXXX, dieťa rodičov matky: U.. G. A., Q.. XX.X.XXXX, U. T. XX, M., zastúpenej: JUDr. Ivana
Slaninková, advokátka so sídlom Horné bašty 25, Trnava a otca: G. Y., Q.. XX.X.XXXX, U. I. T. O. Č..
XX, W., zastúpeného: Mgr. Ing. Marián Galbavý, advokát so sídlom Piešťanská 3, Trnava, o úpravu práv
a povinností, takto

r o z h o d o l :

I. Maloletá S. Y., Q.. X.X.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú
maloletú S. zastupovať a spravovať jej majetok.

II. Otec je povinný s účinnosťou od 1.2.2015 do 31.8.2016 prispievať na výživu maloletej S. sumou 150,-
eur mesačne a s účinnosťou od 1.9.2016 sumou 200,-eur mesačne a to vždy do 15. dňa v mesiaci
vopred k rukám matky.
Dlžné výživné za obdobie od 1.2.2015 do 22.3.2017 vo výške 4.250,-eur súd povoľuje otcovi splácať
v mesačných splátkach vo výške 120,-eur splatných spolu s bežným výživným počnúc mesiacom
nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku pod stratou výhody splátok.

III. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou S. nasledovne:
- každý párny týždeň v kalendárnom roku v čase od piatka od 15.00 hod. do nedele do 19.00 hod. a
každý nepárny týždeň v kalendárnom roku v čase od stredy od 15.00 hod. do štvrtka do 19.00 hod.;
- každý kalendárny rok počas letných prázdnin prvý kalendárny týždeň prázdnin v mesiaci júl od 17.00
hod. nedele do nasledujúcej nedele do 17.00 hod. a prvý kalendárny týždeň mesiaca august od 17.00
hod. nedele do nasledujúcej nedele do 17.00 hod.;
- každý nepárny kalendárny rok počas jarných prázdnin od 15.00 hod. nedele pred začiatkom prázdnin
do nasledujúcej nedele do 17.00 hod.

- počas vianočných sviatkov v párnom kalendárnom roku bude maloletá u otca od 24.12. od 10.00 hod.
do 25.12. do 10.00 hod., následne od 25.12. od 10.00 hod. do 28.12. do 10.00 hod. bude maloletá u
matky, od 28.12. od 10.00 hod. do 30.12. do 10.00 hod. bude maloletá u otca, následne od 30.12. od
10.00 hod. do 6.1. do 10.00 hod. bude maloletá u matky, v nepárnom kalendárnom roku od 24.12. od
10.00 hod. do 25.12. do 10.00 hod. bude maloletá u matky, následne od 25.12. od 10.00 do 28.12. do
10.00 hod. bude maloletá u otca, od 28.12. od 10.00 hod. do 30.12. do 10.00 hod. bude maloletá u
matky, následne od 30.12. od 10.00 hod. do 6.1. do 10.00 hod. bude maloletá u otca.

Otec si maloletú vždy prevezme a po ukončení styku odovzdá v mieste bydliska matky.

IV. Matka je povinná zaplatiť Okresnému súdu Trnava náhradu trov konania štátu vo výške 265,76 eur,
do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Otec je povinný zaplatiť Okresnému súdu Trnava náhradu trov konania štátu vo výške 265,76 eur, do
troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania o d ô v o d n e n i e :

1. Matka maloletej S. sa návrhom doručeným dňa 20.1.2015 domáhala úpravy práv a povinností k
maloletej S. tak, že žiadala maloletú S. zveriť do svojej starostlivosti a otca žiadala zaviazať prispievať

na jej výživu sumou 300,- eur mesačne od 1.2.2015. Zároveň žiadala upraviť styk otca s maloletou
S.. Návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletej spolu nežijú od augusta 2014, otec maloletej prestal
prispievať na výživu maloletej dohodnutou sumou.

2. Dňa 3.2.2015 doručil otec súdu návrh, ktorým sa domáhal úpravy práv a povinností k maloletej S. tak,
že bude zverená do striedavej starostlivosti oboch rodičov.

3. Uznesením tunajšieho súdu č.k. 19P/4/2015-46 zo dňa 30.6.2015 v spojení s uznesením Krajského
súdu V Trnave č.k. 23CoP/54/2015-58 zo dňa 21.9.2015 súd na základe návrhu otca nariadil predbežné
opatrenie, ktorým upravil styk otca s maloletou S. tak, že je oprávnený stretávať sa s maloletou každý
párny týždeň v kalendárnom roku v čase od piatka 15.00 hod. do nedele do 19.00 hod. a každý nepárny

týždeň v kalendárnom roku v čase od stredy 15.00 hod. do štvrtka 19.00 hod. s tým že maloletú si
prevezme a po ukončení styku odovzdá v mieste bydliska matky. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 29.9.2015.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, znaleckým dokazovaním, výsluchom

maloletej S., oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to daňovým priznaním matky za rok 2014 a 2015,
daňovým priznaním otca za rok 2015 a zistil nasledovný skutkový stav:

5. Zástupkyňa matky uviedla, že trvajú na svojom návrhu, striedavá starostlivosť o maloletú nie je v
jej záujme, predovšetkým s ohľadom na skutočnosť, že jej rodičia nie sú schopní spolu konštruktívne

komunikovať, maloletá už tak dosť trpí rozchodom rodičov, potrebuje stabilné výchovné prostredie, ktoré
jej striedanie v domácnosti nemôže zabezpečiť. Preto má za to, že je nevyhnutné jej výchovné prostredie
čo najviac stabilizovať a dať mu konkrétny rámec. Obáva sa toho, či je otec schopný zabezpečiť
starostlivosť o maloletú tak ako to prezentuje, nakoľko od narodenia dieťaťa primárnu starostlivosť
zabezpečovala vždy matka a má s dcérou vytvorené úzke citové väzby, otec počas celého spoločného

života s matkou trávil väčšinu svojho času v práci a maloletej sa nevenoval v potrebnom rozsahu.
Taktiež je otázne, aký vplyv bude mať na maloletú častý pobyt maloletej u rodičov otca, keďže sa tiež
do veku jej 4 rokov o ňu nezaujímali a netrávili veľa času. U matky vyvoláva tiež obavu skutočnosť, že
otec v súčasnosti udržiava vzťah s 20 ročnou partnerkou, ktorá podľa ich názoru, nemá skúsenosti so
starostlivosťou o deti a preto len ťažko predpokladať aký vplyv to bude mať na maloletú. Základným

problémom je veľmi zlá komunikácia medzi rodičmi kedy takmer každý ich kontakt skončí hádkou a
urážkami.

6. Matka uviedla, že v súčasnosti má maloletú v starostlivosti, maloletá býva aj u otca a to asi dva tri
dni po týždni, nie je to pravidelné. Nedá sa s ním dohodnúť, nakoľko sa jej vyhráža tým, že jej maloletú

zoberie, keď mu ju nedá, vyhráža sa i tým, ako jej zlomí nos, ako ju dokope. Na výživu maloletej jej
neprispieva. Maloletá je uzavretá, keď sa jej aj pýta ako bolo u otca, nič jej nehovorí, nič jej nepovie ani
keď ide k otcovi. Keď sa vráti maloletá od otca je dva dni utiahnutá, má zmenu nálad, kričí.

7. Zástupca otca uviedol, že trvá na zverení maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov

tak, že osobná starostlivosť sa bude striedať v intervale jedného týždňa čo navrhuje z toho dôvodu, že
otec podniká v reštauračných službách, kde sa strieda krátky a dlhý týždeň, v čase keď by mala byť
maloletá u otca bol by v práci len dva dni t. j. stredu a štvrtok. Otec má s maloletou vytvorený blízky
vzťah, má vytvorené všetky podmienky aby sa o maloletú staral. Žiada, aby súd vykonal dokazovanie
za účelom zistenia, či je pre dieťa vhodná striedavá starostlivosť.

8. Otec uviedol, že v čase keď by bol v týždni kedy má byť maloletá u neho v práci, je to tak, že ráno
odvediemaloletúdoškôlky,potomodchádzadopráce,poobedebyišielpremaloletúdoškôlky,následne
by ešte odišiel do práce do 22.00 až 22.30 hod., zatiaľ by sa o maloletú postarala jeho matka. Matka a
maloletá majú dobrý vzťah. Je pravdou, že maloletú máva dva, tri dni, niekedy je to po týždni, niekedy po

dvoch týždňoch, maloletá je spokojná, hrávajú sa spolu. S matkou je problém sa dohodnúť na stretávanís maloletou, keď ju chce s matkou sa nedá dohodnúť, lebo podľa nej to nie je dobré. Chcel by sa s
maloletoustretávaťkaždýtýždeňatojedentýždeňnadvadnivstredu,štvrtokaďalšítýždeňodpiatkado
nedele. Maloletá u neho i prespáva je to bezproblémové. Iné vyživovacie povinnosti nemá, je živnostník,

jeho čistý príjem mesačne je asi 400,-eur mesačne, jeden mesiac je to viac, jeden je to menej. Býva
v 3-izbovom byte jeho rodičov, byt patrí rodičom, stavia dom. Čo sa týka partnerky, zatiaľ spolu nežijú,
maloletá má s ňou dobrý vzťah. S partnerkou plánujú spoločnú domácnosť.
Na výživu maloletej matke neprispieva, maloletej platí škôlku, podieľa sa na poplatkoch na výlety, niečo
platí on, niečo matka a platí stravu v škôlke.

9. Vzhľadom na rozdielne návrhy rodičov, súd nariadil znalecké dokazovanie za účelom zistenia
najvhodnejšieho výchovného prostredia pre maloletú.

10. Zo záveru znaleckého posudku č. 2/2016 zo dňa 21.5.2016 vypracovaného znalcom PhDr. G.
U., znalcom z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých

vyplýva, že maloletá vykazuje i verbalizuje pozitívny vzťah k obom rodičom, má rada oboch rodičov,
má s nimi vytvorený pevný citový vzťah bez pocitu ohrozenia. Vyjadruje bezpodmienečné prijatie
u oboch rodičov. Nepozoruje, že by bola maloletá ovplyvňovaná niektorým z rodičov voči druhému
rodičovi.Intelektovévýkonymaloletejvnonverbálnomtesteinteligenciesaaktuálnenachádzajúvpásme
nadpriemernej inteligencie. Intelektové schopnosti z hľadiska slovno - pojmového myslenia sa aktuálne

nachádzajú v nižšom pásme priemernej inteligencie. V štruktúre osobnosti maloletej nezisťuje známky
psychopatológie, nie sú prítomné odchýlky emočného, sociálneho a osobnostného vývinu, testovanie
reality je zachované, apsychotická, nie sú prítomné poruchy vnímania a myslenia.
Na základe psychologického znaleckého vyšetrenia je toho názoru, že obaja rodičia majú dostatočne
vybudované intelektuálne, citové, morálne predpoklady pre riadny vývoj, výchovu a celkovú starostlivosť

o maloletú. Na základe psychologického znaleckého vyšetrenia navrhuje zveriť maloletú do striedavej
osobnej starostlivosti v týždenných intervaloch. V záujme maloletej je jej zverenie do striedavej osobnej
starostlivosti. V prípade, že súd rozhodne o zverení maloletej do osobnej starostlivosti jedného rodiča,
odporúča zveriť maloletú do osobnej starostlivosti matky a upraviť styk otca s maloletou v čo najväčšom
časovom ohraničení, teda od piatka v poobedňajších hodinách do pondelka rána a v stredu alebo vo

štvrtok s prespaním do nasledujúceho dňa v týždni, kedy maloletá nebude u otca cez víkend.

11. Súdny znalec PhDr. G. U., pred súdom uviedol, že sa pridržiava písomne podaného znaleckého
posudku.
Na otázku súdu z čoho vyvodil záver o vhodnosti striedavej starostlivosti pre maloletú? Znalec

uviedol: ,,Vzhľadom k vzťahovej väzbe maloletej k rodičom v tej dobe, vzhľadom k v tej dobe
realizovanému styku otca s maloletou, vzhľadom k vyjadreniu maloletej, že by chcela byť viacej s otcom
ako je, pričom ak si súd všimol na konci v znaleckého posudku je uvedené aj odporúčanie iné, že ak sa
súd rozhodne zveriť dieťa jednému rodičovi tak navrhujem dieťa zveriť matke.“
Na otázku súdu prečo je striedavá starostlivosť vhodnejšia než zabehaný spôsob osobnej starostlivosti

matky o maloletú? Znalec uviedol: ,,Ja som odpovedal priamo na otázku, ktorá mi bola položená, pričom
uvádzam, že nie je uvedené ako najlepšia ale že je to v záujme maloletej, keďže maloletá sa vyjadrila,
že by chcela byť s otcom viac ako je, potom na otázku, či by chcela byť viac s otcom ako s matkou
odpovedala, že nie. Vyjadrenie maloletej je v súvzťažnosti s vyšetrením maloletej nie je možné to
oddeľovať, ako jedno môže byť kontraindikáciou tak i druhé môže byť, pretože nestojí to len na vyjadrení

maloletej,aleajnazistenívzťahovýchväziebokreminého,pričommyslímnajmävzťahdieťaťasrodičmi.
Vzhľadom k celému vyšetreniu a vzhľadom k tomu, že ja nie som ten, ktorý by mal vedieť, že toto je
najlepšie, ja môžem ponúkať len určité zistenia, ktoré som uviedol i v znaleckom posudku, keď mi bola
položená otázka či je striedavá starostlivosť vhodná, nedošiel som k takým zisteniam závažným, ktoré
by bránili tomu, aby striedavá starostlivosť mohla byť. Treba si uvedomiť, že aj napriek nízkemu veku, do

troch rokov je striedavá starostlivosť aj zo psychického, sociálneho a emocionálneho vývinu nevhodná
forma, maloletá v čase vyšetrenia bola vo veku 5 a pol roka, jej kognitívny vývin nie je ešte natoľko
vyvinutý, aby sa dokázala objektívne vyjadriť k striedavej starostlivosti, ale vzhľadom k tomu, že už v tom
čase už dlhšiu dobu prespávala aj u otca, mala zvládnutú individualizáciu, teda schopnosť odpútať sa
od vzťahovo najvýznamnejšej osoby, ktorou je matka, a špecifikácia tohto prípadu je i to, že som nezistil,

že by otec nebol aktívny, že by nemal úprimný záujem sa venovať maloletej, nezistil som, že by svoj
návrh dával len v zmysle konfliktu rodičov, tzv. nekomunikatívnosť, maloletá sama oceňovala spôsob
starostlivosti, bohatosti programu, ktorý otec vytvára pre maloletú. Druhá alternatíva zverenie maloletej
matke je aj preto uvedená, že doterajší stav do doby vyšetrenia viedol k tomu, že maloletá mala k obomrodičom aj napriek rozpadu rodiny dobrý a napriek svoju veku až nadštandardný vzťah, a dokázala
prespať aj u rodiča s ktorým nebola po rozchode rodičov v spol. domácnosti. Napriek konfliktom sa nedá
povedať, že by boli jednoznačne priekazné snahy nevytvárať druhému rodičovi priestor pre budovanie

si vzťahu s maloletou zo strany druhého rodiča. Preto je tam vlastne aj tá alternatíva.“
Na otázku súdu aby sa vyjadril či zo znaleckého dokazovania je zrejmé a či vôbec bolo skúmané
a zistené, či maloletá chápe význam striedavej starostlivosti, keď z pohovoru s ňou vyplývalo, že by
chcela u otca byť viacej dní, ale zároveň dodala, že by jej vadilo, keby bola u mamy menej dní?
Znalec uviedol: ,,Striedavá starostlivosť neznamená rovnaký počet dní strávených u každého z rodičov,

vzhľadom k jej vývinu maloletá mala v porovnaní s jej rovesníčkami lepší kognitívny vývin, teda dokázala
lepšie chápať časovú orientáciu, ale je úplne priekazné vzhľadom k jej veku, že časovú predstavu nemá
dieťa ešte ukotvenú aby dokázalo presne chápať časové pojmy, preto nie je súvzťažné počet dní ktoré
uvádzala, podstatné je že zmieňovala že chce byť viac s otcom, pojem, že chce byť týždeň nie je
súvzťažný k rozhodovaniu, aj preto bolo v rámci rozhovoru kladené opätovne otázky či chce byť viac,
alebo menej. Chápanie striedavej starostlivosti v jej veku treba chápať tak, že nie je schopná tomu

celkom porozumieť, preto je oveľa dôležitejšie hodnotiť a analyzovať vzťahové väzby dieťaťa, obsah
toho vymedzeného času na styk, tá oblasť je dôležitou pre posúdenie jej názorov resp. postojov k forme
zverenia.“
Na otázku splnomocnenej zástupkyne matky ako ste vyhodnotili vzájomný vzťah rodičov, ktorý je
problematický v striedavej starostlivosti? Znalec uviedol: ,,Matka sa vyjadrila, že nechce striedavú

starostlivosť, vidí to, že to nie je vhodná forma starostlivosti, že to nie je dobré pre dieťa, tento jej postoj
tam bol zjavný, vzťah medzi rodičmi v čase vyšetrenia nebol kooperujúci, ale napriek tomu nedochádzalo
k priekaznému zabraňovaniu v styku.“
Na otázku splnomocnenej zástupkyne matky či problémová komunikácia medzi týmito rodičmi je
prekážkou pre striedavú starostlivosť? Znalec uviedol: ,,Pre striedavú starostlivosť je kooperujúce keď

rodičia vedia spolu komunikovať neviem sa k tomu v danej veci jednoznačne vyjadriť.“

12. Po vykonaní znaleckého dokazovania účastníci uviedli nasledovné:

13. Matka uviedla, že od nariadenia predbežného opatrenia prešla doba 18 mesiacov, starostlivosť o

maloletú prebieha tak ako to bolo nariadené predbežným opatrením, maloletá si na tento režim zvykla,
teda nerozoznáva konkrétne dni, ale ráno jej vždy povie, že ide k otcovi. Maloletú vôbec neovplyvňuje,
rozpráva sa s ňou o tom, snažila sa jej vysvetliť, že týždeň je sedem dní, aby jej vysvetlila, čo je to 7
dní a týždeň, keď v znaleckom posudku bolo uvedené, že sa vyjadrila, že by chcela týždeň, ona vlastne
vtedy ani nevedela, čo to týždeň je.

Na otázku súdu či sa pýtala maloletej ako by si to predstavovala a ako sa maloletá vyjadrila? Matka
uviedla: ,,Maloletá sa vyjadrila, že s tým súhlasí ako to je teraz, že jej to tak vyhovuje.“

14. Zástupca otca uviedol, že trvajú na zverení maloletej do striedavej starostlivosti, striedavá
starostlivosť je považovaná za najvhodnejšiu úpravu práv a povinností, o čom svedčí viacero publikácií.

Od posledného pojednávania došlo u otca k zmene v tom, že sa presťahoval, v súčasnosti býva v K.,
žije vo vzťahu so svojou družkou, s maloletou sa pravidelne stretáva, pripravuje sa s ňou do školy. Je
toho názoru, že komunikácia s matkou nie je problémová, je v rámci toho, čo je potrebné zabezpečiť
pre starostlivosť o maloletú, o čom rodičia komunikujú, problémom sa im javí to, že matka trvá na tom,
aby mala maloletá všetky osobné veci zvlášť tak u nej ako i u otca. Otec mal záujem podieľať sa aj na

hradení nákladov a to tak školských potrieb ako aj iných, matka to však odmietla. Je toho názoru, že
maloletá má tendenciu správať sa prediktívne, v závislosti od toho, čo si ktorý z rodičov predstavuje.
Čo sa týka ovplyvňovania maloletej poukazuje na to, že otec nemal potrebu hovoriť s maloletou o
záveroch znaleckého posudku, ako vyplýva z vyjadrenia matky, táto sa s maloletou o tom rozprávala
a už vyslovenie akéhokoľvek názoru matky možno považovať za ovplyvňovanie dieťaťa. Navrhuje, aby

maloletá bola vypočutá súdom, aby sa mohla vyjadriť k veci.

15. Otec uviedol, že je pravdou, že komunikácia s matkou sa upravila i keď raz za čas sú medzi nimi
nezhody, maloletú má aj nad rámec predbežnej úpravy stretávania súdom, s matkou sa vždy dohodnú,
buď s tým súhlasí, alebo nie. Čo sa týka financovania školy nechcela aby zaplatil školné, stravné, napriek

tomu to zaplatil. Čo sa týka tvrdenia, že maloletej to takto vyhovuje myslí si, že to nie je celkom pravdou,
nakoľko maloletá po dvoch dňoch u neho nechce odísť, pýta sa, či nemôže ešte zostať, povie jej, že
to ovplyvniť nemôže.Na otázku súdu či sa otec s maloletou rozprával o tom ako si to predstavuje, či sa s ňou rozprával o tom
či vie maloletá koľko je týždeň, či má o tom predstavu? Otec uviedol: ,,Ja som sa jej pýtal či by chcela
byť rovnako u mňa a u matky a ona povedala, že áno.“

16. Procesná opatrovníčka uviedla, že maloletá bola vypočutá na ich úrade dňa 20.2.2017, komunikácia
s maloletou prebiehala bez prítomnosti matky, ktorá nebola s výsledkom rozhovoru s maloletou
ani oboznámená, maloletej bolo položených pár otázok, snažila sa vytvoriť nestresujúce prostredie,
rozhovor realizovala i prostredníctvom kresieb. Vzhľadom na výsledky dokazovania sa prikláňa k druhej

alternatíve, teda zvereniu maloletej do starostlivosti matke, pričom navrhuje upraviť čo najširší styk otca
s maloletou, navrhuje upraviť stretávanie s maloletou aj počas prázdnin, nakoľko maloletá už navštevuje
školu je potrebné vytvoriť otcovi priestor čo najširší i mimo takejto úpravy styku.

17. Súd vypočul maloletú S. Y. a zistil nasledovné:
Na začiatku výsluchu súd nadviazal s maloletou kontakt tak, že sa jej pýtal na školu, na kamarátov, na

predmety v škole, čo sa v škole naučila, či bolo lepšie v škôlke alebo je v škole a podobne, maloletá
nemala záujem o slovný kontakt. Na otázky iba prikyvovala, postupne vymenovala kamarátky, ktoré má
v škole, povedala básničku, na otázku súdu či je aj s maminkou a s ockom a či je s nimi dobre, čo s nimi
robí, maloletá zase len prikyvovala, povedala, že je s nimi dobre, uviedla, že chodia na kúpalisko, že vie
plávať, že prepláva doma celý bazén. Na otázku ako by chcela byť s maminkou a s ockom povedala:

„Tak ako je to teraz“. Následne už nemala záujem o komunikáciu, žmolila si stále ruky a šaty, nechcela
nadviazať ani očný kontakt.

18. Účastníci boli oboznámení s výsledkom výsluchu maloletej a uviedli:

19. Matka na otázku súdu akým spôsobom sa realizuje stretávanie maloletej s otcom, uviedla: ,,Tak ako
je to upravené v neodkladnom opatrení, maloletá rešpektuje to, že ide k otcovi, ja jej ráno poviem, že
ide k otcovi, ona sa iba opýta, či ide na jednu alebo na dve noci, teda keď je to cez víkend je to na dve
noci a keď je to streda štvrtok tak na jednu noc.“
Na otázku súdu či sa maloletá pýta na otca, matka uviedla: ,,Nie nepýta sa na otca, pretože vie, že

pôjde k otcovi, takže to narieši. Sama nerozpráva o tom čo robili s otcom, kde boli, ja sa jej na to pýtam,
nepovie to hneď ale keď si na niečo neskôr spomenie tak povie. V súčasnosti mi otec na výživu maloletej
neprispieva.“
Ďalej matka uviedla, že maloletá je zdravá sú s ňou len bežné výdavky, výdavky sú len na zabezpečenie
ortopedických vložiek a topánok, topánky kupujú asi raz za pol roka za sumu okolo 30 eur, vložky sú

na predpis, výdavok je okolo 4 eurá, tie kupovali prvýkrát vo februári 2017 nevie koľko vydržia. Výdavky
so školou pravidelné sú na stravu a družinu 30,-eur mesačne a ZRPŠ jednorazový výdavok 20,-eur na
celý školský rok, maloletá od apríla bude navštevovať plavecký kurz, výdavok bude 86,- alebo 96,- eur.
Okrem toho sú výdavky jednorazové na aktivity v škole, rôzne výlety a podobne. Je živnostníčka, v roku
2015 bolo predmetom jej činnosti kúpa a predaj tovaru, išlo o internetový predaj, jej príjem bol tak ako je

to uvedené v daňovom priznaní, v roku 2016 pracuje ako živnostníčka, vykonáva pozíciu obchodného
zástupcu, jej čistý mesačný príjem je asi 500,-eur. V roku 2017 vykonáva stále prácu obchodného
zástupcu pre spoločnosť Albixon, je vyplácaná vo forme provízií, v roku 2017 jej ešte neboli vyplatené
provízie, nevie sa vyjadriť v akej výške jej budú vyplatené. Býva stále v rodičovskom dome s maloletou
a rodičmi, na domácnosť im neprispieva, má samostatné bývanie, výdavky v súvislosti s bývaním sú

330,-eur mesačne, ktoré hradí.

20.Zástupcaotcauviedol,žepovýsluchumaloletejakonzultáciisklientom naďalejtrvánatom,abybola
maloletá zverená do striedavej starostlivosti oboch rodičov, v týždňových intervaloch s tým, že rodičia si
budú dieťa odovzdávať vždy o 17.00 hod. v mieste bydliska rodičov.

V prípade ak by maloletá bola zverená matke navrhuje, aby úprava styku bola upravená počas prázdnin
nasledovne:
Od 1.7. dva týždne teda až do 14.7. každý rok a potom od 1.8. do 14.8. pričom styk by sa realizoval
tak, že prvý deň si prevezme dieťa o 15.00 hod. a po ukončení stretnutia matke odovzdá o 17.00 hod.
Počas vianočných prázdnin by sa v párnom roku uskutočňoval styk s mal. od 23.12. od 15.00 hod. do

30.12. do 15.00 hod., v nepárnom roku od 30.12. od 15.00 hod. do 6.1. nasledujúceho roku do 15.00
hod., počas jarných prázdnin v nepárnom roku by celé prázdniny maloletá strávila u otca s tým, že dieťa
si prevezme v nedeľu pred prázdninami o 15.00 hod. a odovzdá v nedeľu o 17.00 hod.. V prípade, že
tento pobyt u otca nadväzuje na následné dni kedy má dieťa byť u otca, dieťa zostáva u otca.21. Otec na otázku súdu či je pravdou, že sa s maloletou stretáva tak ako uviedla matka, či stretnutia a
čas strávený s maloletou prebieha v poriadku, či je maloletá spokojná, uviedol: ,,Áno.“

Ďalej otec uviedol, že predmetom jeho činnosti je stále gastro.
Na otázku súdu z čoho pozostávajú výdavky zo živnosti za rok 2015, ktoré sú zhruba porovnateľné s
príjmom otec uviedol: ,,Neviem sa k tomu vyjadriť. V roku 2016 boli moje príjmy porovnateľné ako v roku
2015, po porade s advokátom uvádzam, že moje výdavky spočívajú v platení nájmu, keď priestory mám
prenajaté, na nákup tovaru, ktorý používam pri živnosti a podobne. Takisto v roku 2017 sa moje príjmy a

výdavky nezmenili. Vyživovacie povinnosti nemám žiadne, moje výdavky v súvislosti s bývaním sú 140,-
eur mesačne. V prípade ak by maloletá nebola zverená do striedavej starostlivosti navrhujem výživné
vo výške 100,-eur mesačne, je pravdou, že doteraz som neprispieval na výživné žiadnou sumou, ja som
platil maloletej oblečenie, platil som jej školu, všetko čo sa jej týka.“

22. Zástupkyňa matky uviedla, že s navrhovanou úpravou styku nesúhlasí v celom rozsahu vzhľadom

na to, že upravovať stretnutie nepretržite počas dvoch týždňov je pre maloletú dlhé časové obdobie,
preto navrhuje upraviť styk počas prázdnin a sviatkov nasledovne:
Počas letných prázdnin prvý kalendárny týždeň prázdnin v mesiaci júl od 17.00 hod. nedele do
nasledujúcej nedele do 17.00 hod. a prvý kalendárny týždeň mesiaca august od 17.00 hod. nedele do
nasledujúcej nedele do 17.00 hod. a to každý rok. Čo sa týka jarných prázdnin súhlasíme s tým ako to

navrhla protistrana teda jeden rok celé jarné prázdniny u otca a jeden rok u matky, môže to byť tak ako
to navrhla protistrana. Počas vianočných sviatkov v párnom kalendárnom roku bude maloletá u otca od
24.12. od 10.00 hod. do 25.12. do 10.00 hod., následne od 25.12. od 10.00 hod. do 28.12. do 10.00 hod.
bude maloletá u matky a od 28.12. od 10.00 hod. do 30.12. do 10.00 hod. u otca, následne od 30.12.
od 10.00 hod. do 6.1. do 10.00 hod. u matky a v nepárnom kalendárnom roku od 24.12. od 10.00 hod.

do 25.12. do 10.00 hod. u matky, následne od 25.12. od 10.00 do 28.12. do 10.00 hod. bude maloletá
u otca a od 28.12. od 10.00 hod. do 30.12. do 10.00 hod. u matky, následne od 30.12. od 10.00 hod.
do 6.1. do 10.00 hod. u otca.

23. Procesná opatrovníčka uviedla, že v konaní bolo preukázané, že v súčasnosti prebieha stretávanie

otca v zmysle nariadeného predbežného opatrenia, toto je bezproblémové, poukazuje v tejto súvislosti i
na vyjadrenie maloletej, ktorá u nich na úrade ako i pred súdom sa vyjadrila, že by chcela, aby to bolo tak
ako je to teraz, navrhuje teda zveriť maloletú matke, upraviť stretávanie s otcom tak ako je to doposiaľ
prípadne ak by matka súhlasila predĺžiť pobyt maloletej u otca ešte o jeden deň v nepárny týždeň. Takúto
úpravu navrhuje i s poukazom na to, že maloletá začala navštevovať prvý ročník, čo je závažná zmena

i u dieťaťa, ktoré žije v kompletnej rodine.

24. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava zo dňa 20.2.2017 vyplýva, že dňa 20.2.2017
bol uskutočnený pohovor s maloletou S. Y. za účelom zistenia stanoviska k zvereniu do starostlivosti
rodičov. K otázke zverenia i vzhľadom na nízky vek vedela maloletá jednoznačne uviesť, že chce, aby

sa nič nezmenilo, najradšej by bola keby všetko zostalo tak ako doteraz. Vyhovuje jej, že býva s matkou
a chodieva k otcovi pravidelne. Týždňové pobyty u rodičov by si nechcela ani vyskúšať.

25. Z daňového priznania matky za rok 2014 vyplýva, že jej príjmy zo živnosti boli vo výške 5.897,81
eur, výdavky 1.075,25 eur, daň na úhradu 0,00 eur.

26. Z daňového priznania matky za rok 2015 vyplýva, že jej príjmy zo živnosti boli vo výške 2.455,17
eur, výdavky 1.075,25 eur, daň na úhradu 0,00 eur.

27. Z daňového priznania otca za rok 2015 vyplýva, že jeho príjmy zo živnosti boli vo výške 57.218,69

eur, výdavky 54.356,74 eur, základ dane bol 0,00 eur.

28. Podľa Čl. 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä

a) úroveň starostlivosti o dieťa,
b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,
c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,
d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do
duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,
f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,

g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,
h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými
blízkymi osobami,
i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do
rodičovských práv a povinností.

Podľa § 25 ods. 1,2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. (ods. 1) Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku
s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o
rozvode. (ods. 2)

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa 43 ods. 1 Zákona o rodine, maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich
sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť
venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 62 ods. 2,3 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
(ods. 2). Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť
svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na
nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.(ods.3).

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

29. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že návrh bol podaný dôvodne. Rodičia maloletej S. spolu nežijú

od augusta 2014.
Matka žiadala zveriť maloletú S. do svojej starostlivosti, otec sa domáhal zverenia maloletej do striedavej
starostlivosti.
Vzhľadom na uvedené, súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie za účelom zistenia najvhodnejšieho
výchovného prostredia pre maloletú S..

Zo záveru znaleckého dokazovania vyplýva, že maloletá S. vykazuje i verbalizuje pozitívny vzťah k obom
rodičom, má rada oboch rodičov, má s nimi vytvorený pevný citový vzťah. Obaja rodičia majú dostatočne
vybudované intelektuálne, citové, morálne predpoklady pre riadny vývoj, výchovu a celkovú starostlivosť
o maloletú. Na základe psychologického znaleckého vyšetrenia znalec uviedol, že je v záujme maloletejjej zverenie do striedavej osobnej starostlivosti. V prípade, že súd rozhodne o zverení maloletej do
osobnej starostlivosti jedného rodiča, odporučil zveriť maloletú do osobnej starostlivosti matky a upraviť
styk otca s maloletou v čo najväčšom časovom ohraničení, teda od piatka v poobedňajších hodinách do

pondelka rána a v stredu alebo vo štvrtok s prespaním do nasledujúceho dňa v týždni, kedy maloletá
nebude u otca cez víkend.

30. Súd na základe vykonaného dokazovania a to výsluchu rodičov ako i znaleckého dokazovania a
vyjadrenia maloletej dospel k záveru, že v záujme maloletej je jej zverenie do osobnej starostlivosti

matky, keď maloletá po tom ako jej rodičia prestali spolu žiť žije s matkou, s otcom sa pravidelne
stretáva, u otca i prespáva. V čase znaleckého vyšetrenia (február 2016) maloletá už približne jeden
a pol roka žila s matkou a u otca bývala dva - tri dni po týždni niekedy po dvoch týždňoch a od
nariadenia predbežného opatrenia v júni 2015 bola maloletá u otca každý párny týždeň od piatka do
nedele a každý nepárny týždeň od stredy do štvrtka. Znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že v
štruktúre osobnosti maloletej neboli zistené známky psychopatológie, odchýlky emočného, sociálneho

a osobnostného vývinu, neboli prítomné poruchy vnímania a myslenia.
Z uvedeného je zrejmé, že takýto spôsob starostlivosti o maloletú žiadnym spôsobom negatívne
neovplyvňujevývinmaloletej.Aninásledne,keďžeodznaleckéhovyšetreniauplynulviacakorok,nebolo
v konaní zistené, že by takýto spôsob starostlivosti o maloletú aký sa v súčasnosti realizuje nebol v
záujme jej zdravého vývinu.

Súd pri rozhodovaní o zverení maloletej prihliadol i na názor maloletej S., ktorá má síce iba šesť a pol
roka, avšak vzhľadom na jej intelektovú vyspelosť ( znalec vo februári 2016 kedy mala maloletá päť
a pol roka hodnotil intelektovú vyspelosť v pásme nadpriemernej inteligencie), je podľa názoru súdu
schopná pochopiť čo znamená byť s mamou a otcom a ako by chcela s nimi byť. Maloletá bola vypočutá
tak procesnou opatrovníčkou na úrade, kde sa jednoznačne vyjadrila, že chce, aby sa nič nezmenilo,

vyhovuje jej, že býva s matkou a chodieva k otcovi pravidelne, ako i súdom, kde na otázku ako by chcela
byť s maminkou a s ockom povedala: „Tak ako je to teraz“.
Súd vzhľadom na uvedené pri rozhodovaní zohľadnil i názor maloletej a vzhľadom na všetky uvedené
skutočnosti zveril maloletú do osobnej starostlivosti matke.

31. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti otca súd vychádzal zo skutočnosti, že obaja rodičia podnikajú
na základe živnostenského oprávnenia.
Z daňového priznania matky za rok 2014 vyplýva, že jej príjmy zo živnosti boli vo výške 5.897,81
eur, výdavky 1.075,25 eur, daň na úhradu 0,00 eur, v roku 2015 boli jej príjmy zo živnosti vo výške
2.455,17 eur, výdavky 1.075,25 eur, daň na úhradu 0,00 eur. v roku 2016 ako živnostníčka vykonávala

pozíciu obchodného zástupcu, jej čistý mesačný príjem bol podľa jej vyjadrenia asi 500,-eur. V roku
2017 vykonáva stále prácu obchodného zástupcu, je vyplácaná vo forme provízií, v roku 2017 jej ešte
neboli vyplatené provízie.
Z daňového priznania otca za rok 2015 vyplýva, že jeho príjmy zo živnosti boli vo výške 57.218,69 eur,
výdavky 54.356,74 eur, základ dane bol 0,00 eur. V roku 2016 boli podľa vyjadrenia otca jeho príjmy

porovnateľné ako v roku 2015, takisto v roku 2017 sa jeho príjmy a výdavky nezmenili.
Maloletá S. v čase začatia konania navštevovala materskú školu, od septembra 2016 navštevuje
základnú školu, je zdravá sú s ňou len bežné výdavky, zvýšené výdavky sú len na zabezpečenie
ortopedických vložiek a topánok, výdavok na topánky je asi raz za pol roka približne 30,- eur, a výdavok
na vložky je asi 4,-eurá, prvýkrát boli zakúpené vo februári 2017. Výdavky v škole sú na stravu a družinu

30,-eur mesačne, ZRPŠ jednorazový výdavok 20,-eur na celý školský rok. Uvedené výdavky neboli v
konaní sporné.
Matka ani otec nemajú iné vyživovacie povinnosti.
Ako vyplýva z Výpisu zo živnostenského registra Okresného úradu Trnava, otec podniká ako živnostník
od 1.1.2011 s predmetom činnosti pohostinská činnosť a výroba hotových jedál pre výdajne. Podľa

daňového priznania za rok 2015, jeho zisk z podnikateľskej činnosti je po odrátaní výdavkov približne
2.861,96 eur ročne, teda mesačne 238,- eur.
Súd je toho názoru, že vzhľadom na to, že otec má vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu, je jeho
povinnosťou využiť svoje možnosti a schopnosti na dosiahnutie vyššieho príjmu, keď na strane otca
nie sú objektívne dôvody, pre ktoré by nemohol byť zamestnaný na riadny úväzok s vyšším príjmom,

je zdravý, nemá žiadne pracovné obmedzenia. Výživa dieťaťa musí byť zabezpečená neustále, dieťa
nemôže „doplácať“ na to, že rodič dosahuje nízky príjem. Je povinnosťou otca pristupovať zodpovedne k
svojim rodičovským povinnostiam, ktorých súčasťou je aj plnenie vyživovacej povinnosti. Súd má za to,
žeakotecskutočnedosahujedlhodobotakýnízkyziskzpodnikaniaakoprezentujeapreukazuje,vzdávasa bez dôležitého dôvodu lepšieho zárobku, pretože v prípade ak by sa zamestnal mal by možnosť
dosahovať príjem vo výške priemernej mesačnej mzdy v národnom hospodárstve, ktorá v roku 2015
podľa Štatistického úradu SR bola vo výške 858,- eur a v roku 2016 vo výške 884,- eur.

Vzhľadom na uvedené, súd s poukazom na ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine určil vyživovaciu
povinnosť otca v rozsahu tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, na čas kým maloletá
nenavštevovala základnú školu súd určil výživné nižšie a od septembra 2016 v súvislosti s nástupom
maloletej do 1. ročníka základnej školy určil vyživovaciu povinnosť vyššou sumou vzhľadom na zvýšenie
výdavkov ( školské pomôcky, oblečenie do školy, školská jedáleň a družina). Podľa názoru súdu

takto určená vyživovacia povinnosť zodpovedá citovaným zákonným ustanoveniam, teda odôvodneným
potrebám maloletej S. ako i zárobkovým možnostiam a schopnostiam povinného - otca.
32. Nakoľko výživné bolo v súlade s ustanovením § 77 ods. 1 Zákona o rodine, určené spätne od
1.2.2015 tak, ako žiadala matka, otcovi vniklo dlžné výživné voči maloletej S. vo výške 4.250,- eur
(február 2015 až august 2016, t.j. 19 mesiacov krát 150,- eur = 2.850,- eur + september 2016 až
marec 2017, t.j. 7 mesiacov krát 200,- eur = 1.400,- eur). Vzhľadom na výšku dlžného výživného, výšku

určenéhobežnéhovýživného,súdotcovi,povolildlžnévýživnésplácaťvsplátkachtak,akojetouvedené
vo výroku tohto rozsudku, pod stratou výhody splátok.

33. Zároveň súd v súlade s citovaným ustanovením § 25 ods. 1,2 Zákona o rodine upravil styk otca s
maloletou S. a to v súlade so záverom znaleckého posudku a návrhmi oboch rodičov, keď mal za to,

že takáto úprava styku otca s maloletou je v záujme maloletej. Súd sa stotožnil s názorom matky, že
upravovať stretnutie otca s maloletou tak, že počas prázdnin by maloletá bola u otca nepretržite dva
týždne, čo navrhoval otec, by i podľa názoru súdu bolo odrazu dlhé časové obdobie, keď v súčasnosti
maloletá u otca trávi maximálne 3 dni. Podľa názoru súdu je potrebné postupne maloletú na takúto
situáciu pripraviť.

V tejto súvislosti súd zároveň dáva do pozornosti rodičom, že i podľa znaleckého vyšetrenia má maloletá
pozitívny vzťah k obom rodičom, má rada oboch rodičov, má s nimi vytvorený pevný citový vzťah bez
pocitu ohrozenia, preto v záujme zdravého vývinu maloletej je, aby rodičia akceptovali jej želania a túžby
tráviť čas s druhým rodičom, keď napriek úprave styku súdom má vždy prednosť dohoda rodičov.

34. Podľa Čl.3 ods. 1,2 Civilného mimosporového poriadku, ak sa právna vec nedá prejednať a
rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa toho
ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu
posudzovanej právnej veci. (ods. 1) Ak takéhoto ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu
vec podľa normy, ktorú by prijal, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy

všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné
usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu
prax najvyšších súdnych autorít.(ods. 2)

35. Zároveň súd v súlade s citovaným Čl.3 ods. 1,2 Civilného mimosporového poriadku, uložil rodičom

povinnosť zaplatiť náhradu trov, ktoré štátu vznikli v súvislosti so znaleckým dokazovaním, keď
uznesením tunajšieho súdu č.k. 19P/4/2015-103 zo dňa 12.10.2016 súd priznal znalcovi znalečné vo
výške vo výške 817,54 eur, pričom suma 200,- eur bola poukázaná z preddavku zloženého matkou
a suma 200,- eur z preddavku zloženého otcom a suma 417,54 eur bola poukázaná zo štátnych
rozpočtových prostriedkov súdu a uznesením tunajšieho súdu č.k. 19P/4/2015-142 zo dňa 6.3.2017 súd

priznal znalcovi znalečné vo výške vo výške 113,98 eur, ktoré bolo poukázané zo štátnych rozpočtových
prostriedkov súdu. Celková suma hradená zo štátnych rozpočtových prostriedkov súdu bola vo výške
531,52 eur. Vzhľadom na to, že predmetné konanie sa viedlo v záujme oboch rodičov, ktorí neboli
schopní dohodnúť sa o úprave práva a povinností k maloletému dieťaťu, súd uložil rodičom trovy štátu
zaplatiť rovnakým dielom.

36. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 52 Civilného mimosporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.