Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trnava

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Dáša Kontríková

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/15/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117212150
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Kontríková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2117212150.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň: JUDr.
Iveta Jankovičová a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci žalobkyne: R. A., nar. X.X.XXXX, bytom
R. S. č. XX, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807
598, o neplatnosť zmluvy, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu
Okresného súdu Trnava č. k. 19Csp/85/2017-22 zo dňa 31. mája 2017, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému uložil
povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XX k. ú. R. S.,
obec R. S., okres Hlohovec, parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape parc. č. 17 záhrady vo
výmere 158 m2, parc. č. 19 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 100 m2, a stavby súpisné číslo XX

na parcele číslo 19 rodinný dom a úkonov smerujúcich k realizácii dobrovoľnej dražby nehnuteľností
zapísaných na LV č. XX katastrálneho územia R. S., obec R. S., okres Hlohovec, parcely registra „C“
evidované na katastrálnej mape, parc. č. 17 záhrady vo výmere 158 m2, parc. č. 19 zastavané plochy a
nádvoria vo výmere 100 m2, a stavby súpisné číslo XX na parc. č. 19 rodinný dom, do právoplatného
skončenia konania vo veci samej.

2. Uznesenie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou 325 ods. 1, 2 písm. c) a d), § 328 ods. 1,
§ 329, § 330 ods. 1, § 332 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP). Vecne argumentoval
tým, že žalobou vo veci samej sa žalobkyňa domáha určenia, že zmluva o úvere č. 2310755 zo
dňa 22.07.2008 uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným je absolútne neplatná; určenia, že zmluva
o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. 104/2009-ZIL je neplatná; určenia, že úver zo dňa
22.07.2008, ktorý poskytol žalovaný je bezúročný a bez poplatkov; určenia, že právne úkony záložného

veriteľaPohotovosť,s.r.o.smerujúcekrealizáciivýkonuzáložnéhoprávazozmluvyozriadenízáložného
práva k nehnuteľnostiam č. 104/2009- ZIL sú neplatné; určenia, že právne úkony záložného veriteľa
Pohotovosť, s.r.o. smerujúce k realizácii dobrovoľnej dražby zo zmluvy o zriadení záložného práva k
nehnuteľnostiamč.104/2009-ZILsúneplatné;uloženiapovinnostižalovanémuzaplatiťžalobkyni694,62
eura titulom bezdôvodného obohatenia.

3. Žalobkyňa zároveň žiadala nariadiť neodkladné oparenie, ktorým súd uloží žalovanému zdržať sa
výkonu záložného práva nehnuteľností zapísaných na LV č. XX katastrálneho územia R. S., obec R. S.,
okres Hlohovec, parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape, parc. č. 17 záhrady vo výmere
158 m2, parc. č. 19 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 100 m2, a stavby súpisné číslo XX na parc.
č. 19 rodinný dom, do rozhodnutia a skončenia vo veci samej a uloží žalovanému zdržať sa úkonov
smerujúcich k realizácii dobrovoľnej dražby nehnuteľností zapísaných na LV č. XX katastrálneho územia

R. S., obec R. S., okres Hlohovec, parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape, parc. č. 17záhrady vo výmere 158 m2, parc. č. 19 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 100 m2, a stavby súp.
č. XX na parc. č. 19 rodinný dom, do rozhodnutia a skončenia vo veci samej.

4. Žalobu a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa odôvodnila tým, že dňa 22.7.2008
uzatvorila ako dlžník so žalovaným ako veriteľom zmluvu o splátkovom úvere č. 2310755, ktorou jej
poskytol žalovaný sumu 20.000,- Sk t.j. 663,88 eura, pričom zaplatila za poskytnutý úver 1.358,50
eura. Záväzok dlžníka z predmetnej zmluvy bol zabezpečený splnomocnením na právne úkony na
zabezpečenie pohľadávky podľa zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnej

zmluvy zo dňa 22.7.2008 k nehnuteľnostiam, o čom sa dozvedela z oznámenia o dobrovoľnej dražbe
zo dňa 27.3.2017. Záložný veriteľ, žalovaný, vzhľadom na to, že nedošlo podľa neho k úhrade celého
dlhu pristúpil k výkonu záložného práva prostredníctvom postúpenia pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy
o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 28.5.2009. Reálna hrozba dražby psychicky
zle vplýva na zdravotný stav žalobkyne, čím sa jej celkovo zhoršuje. Zmluva o úvere č. 2310755
bola uzavretá na základe nekalých praktík a do zmluvy boli včlenené neprijateľné podmienky. Zmluva

bola uzavretá v rozpore so smernicou Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých, podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách, pretože táto smernica platí tiež pre obchody, podnikanie alebo profesie
verejného charakteru a ukladá vypracovanie zmlúv jednoduchou zrozumiteľnou rečou pre spotrebiteľa,
aby mal príležitosť preskúmať všetky podmienky aby nemal o nich pochybnosti, a rovnako zaväzuje
dodávateľa poskytnúť odbornú pomoc, ktorá nebola pri uzatváraní zmluvy poskytnutá. Zmluva je

formulárová, typová a predtlačená a žalobkyňa nemohla jej obsah ovplyvniť, musela zmluvu podpísať v
celku jedným podpisom. V zmluve bola dohodnutá splátka jednou sumou vo výške 119,50 eura (3.600,-
Sk) pričom splátka nebola rozdelená na istinu a úrok a tak ide o úver bez úrokov a bez poplatkov.
Splácanie úveru bolo dohodnuté na 10 mesiacov. Žalovaný niekedy v decembri 2008 zaslal oznámenie
o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, čím použil nekalú praktiku, a neprijateľnú podmienku. Občiansky

zákonník § 53 ods. 4) písm. k) požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil
neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, pričom nemá postavenie
banky a preto ide o neplatný právny úkon z ktorého nemôžu plynúť platné právne účinky. Žalovaný
neskúmal bonitu žalobcu, ani sa ho nespýtal na situáciu v rodine, čím zanedbal svoju povinnosť odbornej
starostlivosti. Žalovaný poskytoval úver bez ohľadu na to, aby si overil, či bude žalobkyňa schopná

ho splácať alebo nie. Množstvo neprijateľných zmluvných podmienok a systém sankcii sú nastavené
tak, že v prípade omeškania so splácaním je žalobkyňa v nevýhodnom postavení ako slabšia zmluvná
strana, čo zakladá hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a v jej neprospech,
čo zákonodarca označil za neprijateľné (§ 53 ods. 1 OZ). Žalobkyňa je presvedčená, že žalovaný voči
nej použil neprijateľné zmluvné podmienky a nečestný postup, a teda porušil § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007

Z. z. o ochrane spotrebiteľa, žalovaný uplatňoval zaplatenie toho, čo nemožno vnímať inak, ako úžera.
Pre uvedené dôvody žalobkyňa podáva návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý je dôvodný,
lebo sa bolo možné domnievať, že výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby je protiústavný.
Bez určenia súdu, či tu právo je alebo nie je a či tu právny vzťah je alebo nie je, je právo žalobkyne
ohrozené. Vzhľadom na skutočnosti, ktoré v žalobe opísala, vzhľadom na vady v predloženej zmluve,

vzhľadom na sporný prebiehajúci výkon záložného práva a sporné právne úkony žalovaného, podáva
námietku premlčania práva žalovaného.

5. Žalobkyňa predložila k žalobe zmluvu o úvere č.2310755 zo dňa 22.7.2008, výpis z listu vlastníctva č.
XX k. ú. R. S., zmluvu o zriadení záložného práva zo dňa 2.2.2009. Uvedenými listinnými dôkazmi mal

súd preukázané skutočnosti tvrdené žalobkyňou, teda že dňa 22.7.2008 uzavrela ako dlžník zmluvu o
úvere na základe ktorej jej žalovaný poskytol úver vo výške 20.000,- Sk za poplatok 16.000,- Sk, úver
mala splácať v mesačných splátkach v počte 10 s výškou splátky 3.600,- Sk počnúc dňom 28.8.2008.
Žalobkyňa uzavrela dňa 2.2.2009 so žalovaným i zmluvu o zriadení záložného práva č. 104/2009-
ZIL predmetom ktorej bolo zriadenie záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam zapísaným na

LV č. XX k. ú. R. S. na zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi ktoré
vznikli a vzniknú na základe zmluvy o úvere č. 2310755 zo dňa 22.7.2008 , najmä na zabezpečenie
pohľadávok záložného veriteľa na vrátenie istiny úveru v sume 663,88 eura, poplatku 531,10 eura,
úrokov z omeškania v sadzbe 0,25% denne z omeškaných platieb istiny, pokút a ostatných nákladov.

6. Žalobkyňa spolu s manželom D. A. sú vlastníkmi predmetných nehnuteľností v podiele 1/1. V liste
vlastníctva v časti poznámka je uvedené: ,,P 84/2017, Pohotovosť, s.r.o. Bratislava - Oznámenie o začatí
výkonu záložného práva V 313/2009 formou dobrovoľnej dražby, na pozemky parc. č. 17, 19 a rodinný
dom s.č. XX na parc.č. 19 - č.z. 42/17.“7. Súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel, pričom sa stotožnil so skutkovými a
s právnymi dôvodmi návrhu. I podľa názoru súdu je potrebné upraviť pomery a žalovanému uložiť

povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva a realizácie dobrovoľnej dražby a to až do skončenia
konania vo veci samej o určenie neplatnosti predmetných zmlúv.

8. Proti tomuto uzneseniu v celom jeho rozsahu podal odvolanie žalovaný z dôvodu, že v konaní
došlo k vade uvedenej v § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP tým, že súd prvej inštancie uznesenie

nedostatočne odôvodnil (najmä tým, že sa nevysporiadal s argumentáciou žalovaného a iba nekriticky
prevzal argumentáciu žalobcu), čím odňal žalovanému možnosť konať pred súdom, súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napokon rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odôvodnení rozhodnutia
súd musí stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie,
z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne

posúdil. Zároveň mal súd dbať na to, aby odôvodnenie rozhodnutia bolo presvedčivé. Odôvodnenie
predmetného rozhodnutia však tieto zákonom stanovené podmienky nespĺňa. Porušením uvedeného
práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi konania (okrem
upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť
náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych

opravných prostriedkov. Súd sa v odôvodnení predmetného uznesenia obmedzil len na konštatovanie,
že súd vyhovel žiadosti žalobkyne a odložil výkon záložného práva do právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej len s odôvodnením existencie hrozby ujmy žalobkyne. V tomto smere žalovaný poukazuje
na odbornú literatúru, ktorá podčiarkuje význam odôvodnenia rozsudku (a primerane aj uznesenia)
ako prostriedku zákonnosti a preskúmateľnosti súdneho rozhodovania. Pokiaľ výrok rozsudku vyjadruje

stručné a presné formulácie súdu o predmete občianskeho súdneho konania, úlohou odôvodnenia je
vyložiť pravdivosť, zákonnosť a spravodlivosť tohto záverečného úsudku súdu. Účelom odôvodnenia
je dosiahnutie presvedčivosti rozsudku a tiež aj prehĺbenie jeho výchovného účinku. Odôvodnenie
rozsudku má značný význam aj z hľadiska jeho preskúmateľnosti.

9. Žalovaný je toho názoru, že podmienky pre odklad vykonateľnosti v predmetnej veci splnené neboli.
Jedným z kritérií pri posudzovaní súdu je hľadisko ujmy, ktorá by mohla byť spôsobená neodložením
výkonu záložného práva, ako aj to, že ujma na strane žalobcu prevyšuje možnú ujmu na strane
žalovaného. Odklad výkonu záložného práva zabráni žalobcovi riadne uplatniť svoj nárok, a teda
bude mu znemožnené riadne uplatňovať svoje práva, ktoré mu prináležia a dôjde tak k poškodeniu

záujmov veriteľa a teda aj k vážnemu narušeniu právnej istoty a záruk veriteľa, že jeho záväzok bude v
budúcnosti uspokojený. Rozhodnutie o odklade vykonateľnosti je vážnym zásahom do práv žalovaného.
Preto je na mieste iba vo výnimočnom prípade. Kritériom pre povolenie odkladu vykonateľnosti je
predpoklad úspešnosti vo veci samej. Žalovaný je toho názoru, že ani táto podmienka pre odklad
vykonateľnosti nebola splnená, keďže predpoklad úspešnosti žalobcu v súdnom spore s ohľadom na

zmluvnú dokumentáciu ako aj skutkový a právny stav je nízky. Na základe vyššie uvedeného žalovaný
navrhuje, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil.

10. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že uznesenie súdu prvej inštancie považuje
za správny. Žalovaný jej poskytol úver 663,88 eura, pričom žalobkyňa zaplatila žalovanému za

poskytnutý úver 1.358,50 eura, pričom záväzok dlžníka z predmetnej zmluvy mal byť zabezpečený
splnomocnením na právne úkony na zabezpečenie pohľadávky podľa zmluvy o zriadení záložného
práva k nehnuteľnostiam a mandátnej zmluvy zo dňa 22.0.2008 pre nehnuteľnosti, zapísané na LV
č.XX k. ú. R. S., okres Hlohovec - parcely registra "C", parc. č. 17/19 zastavané plochy a nádvoria
vo výmere 258 m2, parc. č. 17 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 158 m2, parc. č. 19 záhrady

vo výmere 100 m2 a stavby súp. č. XX na parc. č. 19 rodinný dom. Žalobkyňa však nikdy záložnú
zmluvu nepodpisovala. O uvedených skutočnostiach sa dozvedela z oznámenia o dobrovoľnej dražbe z
27.03.2017 a z nahliadnutia do spisu v katastri nehnuteľnosti, na základe čoho podala predmetnú žalobu
a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia.

11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podali včas oprávnené
strany sporu (§359 a § 362 ods.1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok
prípustný (§ 355 ods. 2 CSP a § 357 písm. d) CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávaniapreskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a
dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

12. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu
žalovaného bolo posúdiť, či v danom prípade boli splnené všetky zákonné podmienky pre nariadenie
daného predbežného opatrenia, ktorým súd dočasne a predbežne obmedzil výkon záložného práva
žalovaného vo vzťahu k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobkyne a to do skončenia konania vo veci
samej, predmetom ktorého je určenie neplatnosti zmluvy o úvere, zmluvy o záložnom práve a o

zaplatenie 649,62 eura.

13. Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa osvedčený skutkový stav pokiaľ ide o zistené
skutočnostiprávnerozhodnépreposúdeniežalobcamiuplatnenéhonávrhunanariadenieneodkladného
opatrenia a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, s poukazom na § 387 ods. 2 CSP
odvolací súd už iba odkazuje na správne odôvodnenie písomného vyhotovenia uznesenia. Odvolací

súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť a nemôže preto
dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov prvostupňového súdu sa žiada dodať
iba nasledovné:

14. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na

návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

15. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

16. Podľa § 325 ods. 2 písm. c), d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

17. Neodkladné opatrenie slúži k zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv strany
sporu a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Z charakteru predbežného

opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné
pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup
stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné,
aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to buď potreba
neodkladnej úpravy pomerov strán sporu alebo existencia reálnej obavy, že exekúcia by bola ohrozená.

Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že predbežným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný,
nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán sporu, ani že v dôsledku neodkladného opatrenia
nevznikne neprimeraná ujma strane, teda že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode,
ktorú nariadením predbežného opatrenia získa druhá strana. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne

preukázané) základné skutočnosti, potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa
má poskytnúť predbežná ochrana. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné
skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná
ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.

18. V prejednávanej veci nie je medzi stranami konania sporné (žalovaný žiadnu z rozhodných
skutočností tvrdených žalobkyňou nepoprel), že zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam
vyššie špecifikovaným došlo v súvislosti so zmluvou o úvere, na základe ktorej žalovaný poskytol
žalobkyni úver 663,88 eura a žalovaná mu vrátila sumu 1.358,50 eura. Žalobkyňa sa vo veci samej

domáha vydania bezdôvodného obohatenia 694,62 eura a neplatnosti zmluvy o úvere a zmluvy o
zriadení záložného práva. V liste vlastníctva týkajúcom sa nehnuteľností patriacich žalobkyni a jej
manželovivčastipoznámkajeuvedenéoznámenieozačatívýkonuzáložnéhoprávaV313/2009formou
dobrovoľnej dražby v prospech žalovaného.

19. Žalobkyňa v danej veci osvedčila nevyhnutnosť okamžitého zásahu súdu a zároveň nebezpečenstvo
bezprostredne hroziacej ujmy a to nielen v jej práve vlastníckom, ale aj v práve na ochranu
obydlia a súkromného a rodinného života. Za vyššie uvedených okolností nie je možné vylúčiť,
že žaloba žalobkyne vo veci samej (o neplatnosť úverovej zmluvy a zmluvy o zriadení záložného)bude úspešná, čím súd uzavrie, že predmetné nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom. Je
nevyhnutné tiež konštatovať, že zabezpečenie poskytnutého úveru v uvedenej výške sa realizovalo
neprimeraným spôsobom a výkonom záložného práva k nehnuteľnostiam by žalobkyňa mohla prísť

o nehnuteľnosti, v ktorých býva. Na základe uvedeného bolo zákonom podloženým, dôvodným a
vyváženým dočasne neodkladným opatrením obmedziť výkon záložného práva žalovaného. Takýto
zásah do práv žalovaného je primeraný sledovanému legitímnemu cieľu ochrany práv žalobkyne.

20. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého inštancie potvrdil podľa § 387 CSP.

21. Toto uznesenie bolo prijaté v odvolacom senáte počtom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.