Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. január 2018

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 31P/218/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116221353
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Topolčanská

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2018:3116221353.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Renátou Topolčanskou v právnej veci navrhovateľky Q. C., štátnej

občianky Slovenskej republiky, národnosť slovenská, toho času nezamestnanej, bytom K., I. XX/XX, a
manžela navrhovateľky V. C., štátneho občana Slovenskej republiky, národnosť slovenská, trvale bytom
F. K., o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu Q. C., nar.
XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny,
Trenčín, za účasti V. Ž., dôchodkyne, bytom L. Z. V., C. D. XX/XXX-XX takto

r o z h o d o l :

Manželstvo účastníkov Q. C., rodenej Ž. a V. C., uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe
manželstiev Matričného úradu mesta L. Z. V., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod por.

č. XX sa r o z v á d z a.

Maloletá Q. C. sa na čas po rozvode z v e r u j e do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky
V. Ž., trvale bytom C. D. XX/XXX-XX, L. Z. V.O., ktorá sa bude o maloletú osobne starať a ktorá ju bude
zastupovať a spravovať jej majetok iba v bežných veciach.

Matkadieťaťaje povinná prispievaťnavýživumaloletejQ.sumouvovýške30%zosumyživotného

minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona vždy
do 15 dňa v mesiaci vopred na účet Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Trenčín s účinnosťou od
právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.

Otec dieťaťa je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej Q. sumou vo výške 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona vždy
do 15 dňa v mesiaci vopred na účet Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Trenčín s účinnosťou od
právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.

Manžel navrhovateľky je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok vo výške 66 eur, prostredníctvom
Slovenskej pošty a.s. v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka návrhom doručeným tunajšiemu súdu žiadala o rozvod manželstva a úpravu
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej Q. C.. V návrhu uviedla, že manželstvo uzatvorili

XX.XX.XXXX po X ročnej známosti. U oboch ide o manželstvo prvé a z manželstva pochádzajú tri
deti, s toho dve sú už plnoleté. Manželstvo bolo plné hádok a urážok. V spoločnej domácnosti nežijú
desať rokov. Každý má svoj život a nemá vedomosť o tom, kde sa manžel zdržuje, nakoľko sa sňou nekontaktuje. Navrhovateľka ďalej uviedla, že manželstvo považuje za rozvrátené a neplniace si
spoločenský účel.

2. Manžel navrhovateľky sa zdržuje toho času na neznámom mieste. Adresa jeho trvalého pobytu je F.
K.. Oznámenie o termíne pojednávania jemu adresované mu bolo doručované prostredníctvom F. K..
Návrh sa manželovi navrhovateľky nepodarilo doručiť podľa § 106 ods. 1 písm. a) CSP ani po vykonaní
všetkých úkonov na zistenie skutočného pobytu podľa § 116 ods. 1 CSP. Návrh a predvolanie na termín
sa považujú manželovi navrhovateľky za doručené, nakoľko uplynula 15 dňová lehota od zverejnenia

oznámenia. Súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti manžela navrhovateľky vzhľadom k tomu,
že sa tento dlhodobo zdržuje na neznámom mieste a jeho skutočný pobyt sa nepodarilo po vyčerpaní
všetkých možností zistiť.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámením listinných dôkazov a zistil, že
účastníci uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX po X ročnej známosti. Z tohto manželstva pochádzajú

tri deti, z toho dve sú už toho času plnoleté. Posledné spoločné bydlisko mali účastníci v Meste Trenčín,
preto bol na konanie príslušný tunajší súd.

4.Zvýsluchunavrhovateľkymalsúdzapreukázané,žemanželstvouzatváralipoX-ročnejznámosti.Ako
dôvod rozvratu ich manželského spolužitia navrhovateľka uviedla, že manžel sa asi po roku manželstva

začal venovať svojím záľubám, kamarátom z čoho vznikali medzi nimi nedorozumenia. Pred dvanástimi
rokmisaodsťahovalaspolusdeťmisospoločnejdomácnostidonájomnéhobytu.Odtohočasuspoločne
s manželom nehospodária a ani nevedú intímny život.
5. V danej veci mal súd na základe výsluchu navrhovateľky za to, že trvalé a pevné spoločenstvo
založené dobrovoľným rozhodnutím muža a ženy - navzájom poznajúcich svoje charakterové vlastnosti,

vzájomné návyky a predstavy o spolužití, bolo účastníkmi narušené.

6. Podľa § 23 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov
rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže
plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny,

ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.
Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery
rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19 zákona
o rodine.

7. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

8. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní

staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

9. Spoločenský účel manželstva spočíva vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu
detí, ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujúc si

vzájomnú podporu a pomoc. Preto sa rozvod manželstva vo všeobecnosti považuje za nežiaduci jav,
ktorýmábyťibavýnimočnýmriešenímbezvýchodiskovejsituácie,vprípadoch,keďvážnystavnarušenia
vzťahov medzi manželmi nemožno prekonať iným, vhodnejším spôsobom pri zachovaní ich manželstva.
K narušeniu manželstva rozvodom možno teda pristúpiť iba v spoločensky odôvodnených prípadoch (§
22 Zákona o rodine).

10. Z vykonaného dokazovania v predmetnej veci, predovšetkým z výsluchu navrhovateľky, mal súd za
preukázané, že boli splnené hmotnoprávne podmienky stanovené pre rozvod manželstva citovanými
zákonnýmiustanoveniami.Nakvalitumanželstvapôsobiapredovšetkýmsamijedinci,ktoríhouzatvárali.
V manželstve účastníkov nastal rozvrat, ktorý možno charakterizovať ako hlboký a trvalý. Vzťahy

medzi nimi sú vážne narušené tak, že ich manželstvo si už dlhodobo neplní (od roku 2005) žiadnu
zo svojich funkcií, na ktoré bolo určené. Účastníci už nežijú v spoločnej domácnosti od roku 2012.
Manželstvoúčastníkovkonaniajetedaibaformálnepretrvávajúcimzväzkommužaaženybezvzájomnej
citovej náklonnosti, vzájomnej komunikácie a najmä porozumenia. Súd na základe týchto skutočnostímanželstvo účastníkov rozviedol. Okolnosti týkajúce sa manžela navrhovateľky, ako i jeho samotný
názor na príčinu rozvratu manželstva sa súdu z objektívnych dôvodov, ako je vyššie uvedené nepodarilo
zistiť.

11. Medzi správaním účastníkov v manželskom spolužití a rozvratom ich manželstva súd videl príčinnú
súvislosť, a preto návrhu vyhovel a manželstvo účastníkov, neplniace si svoje spoločenské poslanie,
rozviedol.

12. Zákon o rodine číslo 36/2005 Z. z. predpokladá, že rozvádzajúci sa manželia sa sami dohodnú na
úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. Ak však k nej nedôjde, tento zákon
zároveň ukladá (uno actu) s otázkou rozvodu zabezpečiť úpravu práv a povinností ako aj ochranu
záujmov maloletých detí (a to aj s poukazom na ustanovenie § 113 O.s.p.).

13. Podľa § 24 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov

maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas
po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a
spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja
rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak

súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a
ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň
jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

14. Podľa § 25 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým

dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s
maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku
s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o
rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

15. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú
na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť

rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

16. Podľa § 45 ods. 1 Zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť

maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa
môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť
na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a
spôsobomsvojhoživotaaživotaosôb,ktorésňoužijúvdomácnosti,zaručuje,žebudenáhradnúosobnú
starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.

17. Podľa § 45 ods. 3 Zákona o rodine, v rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa
zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.

18. Podľa § 45 ods. 4 Zákona o rodine osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej

starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom
ju vykonávajú rodičia; osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti
vykonávanej na území Slovenskej republiky, je povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením
maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu
ako tri mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných

skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať
jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu
maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa
domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.19. Podľa § 45 ods. 8 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej
osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému

dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania
náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné
úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť
poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony
vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v

exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa. Ak je maloleté dieťa zverené
do náhradnej osobnej starostlivosti podľa odseku 2 druhej vety osobe, ktorá nemá trvalý pobyt na území
Slovenskej republiky, súd povinnému uloží povinnosť, aby výživné poukazoval tejto osobe; úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny nemá v tomto prípade právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov
na výživné maloletého dieťaťa. Po dovŕšení plnoletosti dieťaťa, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej
starostlivosti, sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu.

20.Podľa§62ods.3Zákonaorodinekaždýrodičbezohľadunasvojeschopnosti,možnostiamajetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.13)

21. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

22. Podľa § 81 ods. 1 Zákona o rodine ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do
náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o
uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných

poskytovať maloletému dieťaťu výživné.

23. Navrhovateľka je dlhodobo nezamestnaná (od roku 2013). Je evidovaná na Úrade práce sociálnych
vecí a rodiny Trenčín ako uchádzačka o zamestnanie. Poberá dávku v hmotnej núdzi a rodinný prídavok
na jedno dieťa spolu v súhrnnej sume 207 eur mesačne. Má ďalšiu vyživovaciu povinnosti k maloletej C.

C. C., nar. XX.X.XXXX, ktorá pochádza z mimomanželského vzťahu matky a D. X., ktorému bolo určené
súdom výživné na maloletú vo výške 40 eur mesačne.

24. Manžel navrhovateľky je dlhodobo nezamestnaný. Nie je poberateľom dávky od štátu.

25. Maloletá Q. má toho času XX,X roka, je študentkou Q. I. Š. V. K.. Je zdravá a má veku štandartné
potreby.
26. Pri rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti súd vychádzal zo skutočností, že rodičia sú dlhodobo
nezamestnaní. Matka je poberateľkou dávky v nezamestnanosti a rodinného prídavku. Otec nie je
poberateľom žiadnej dávky od štátu. Jeho bližšie majetkové pomery sa nepodarili súdu zistiť, nakoľko

sa tento dlhodobo zdržuje na neznámom mieste. Súd preto každému z rodičov určil výživné za použitia
hore citovaného § 62 ods. 3 Zákona o rodine, teda minimálne výživné.

27. Podľa § 2 ods. 2 Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch ak je poplatník od poplatku oslobodený
a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú

časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však žalovaný
alebo odporca nemá v konaní o rozvod manželstva, o určenie neplatnosti alebo o určenie neexistencie
manželstva, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi, a v konaní pred
správnym súdom.

28. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka bola oslobodená od platenia súdneho poplatku, súd túto
povinnosť uložil manželovi navrhovateľky.29. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje (v troch vyhotoveniach).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Zmeškanie lehoty na podanie odvolania nemožno odpustiť, ak bolo rozsudkom vyslovené, že sa
manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je.

Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o
maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods.1 CMP). Na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých
je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným

zákonným spôsobom (§ 371 ods. 1 CMP).

Exekúciu na peňažnú povinnosť (výživné) vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie
označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis
alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).

Manžel, ktorý prijal pri uzavretí manželstva priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko ( § 27 ods. 1 Zákona o rodine).