Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 13. február 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 7C/83/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115204947
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Farkášová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8115204947.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci žalobcu: K. F., O.. XX.XX.XXXX,

V. M. X, XXX XX V., právne zastúpená Advokátskou kanceláriou Michal Bouška s.r.o., so sídlom
Vajnorská 98/D, 831 04 Bratislava, p r o t i žalovanému: L. Š., O.. XX.XX.XXXX, V. M. X, XXX XX P., v
konaní o zaplatenie sumy 20.000 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 20.000 Eur spolu s úrokmi vo výške 12,5 % ročne zo
sumy 20.000 Eur odo dňa 9.X.XXXX Y. X.X.XXXX, úroky z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy
20.000 Eur odo dňa X.X.XXXX do zaplatenia, to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobný návrh žalobkyne z a m i e t a .

III. Žalobkyňa m á nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa XX.XX.XXXX žiadala, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť
jej sumu 20.000 Eur, 12,5 % úrok ročne zo sumy 20.000 Eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia, 9 % úrok
z omeškania ročne zo sumy 20.000 Eur od 09.03.2012 do zaplatenia, ako aj trovy konania. Žalobu vo
veci samej odôvodnila tým, že dňa XX.XX.XXXX uzatvorila so žalovaným Zmluvu o pôžičke, v ktorej
sa zaviazala, že požičia žalovanému ako dlžníkovi peňažné prostriedky vo výške 20.000 Eur, na dobu

šiestich mesiacov a to tým spôsobom, že dňa XX.XX.XXXX prevedie na účet žalovaného vedeného v
Tatra banke, a. s. sumu 20.000 Eur. Zároveň si strany v zmluve dohodli úrok vo výške 12,5 % ročne.
Žalobkyňa si svoju povinnosť splnila, pričom dňa XX.XX.XXXX vydala prvotný príkaz na základe ktorého
previedla finančné prostriedky žalovanému.

2. Platobným rozkazom Okresného súdu Prešov č. k. X N. XX/XXXX - XX K. Y. XX.XX.XXXX súd uložil
žalovanému, aby do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatil žalobkyni sumu 20.000 Eur

spolu s 12,5 % úrokom ročne zo sumy 20.000 Eur D. XX.XX.XXXX do zaplatenia, s úrokom z omeškania
vo výške 9 % ročne zo sumy 20.000 Eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia, alebo aby v tej istej lehote podal
odôvodnený odpor na tomto súde.

3. Voči uvedenému platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote dňa XX.XX.XXXX
odpor, v ktorom uviedol, že s podanou žalobou v celom rozsahu nesúhlasí. Žalobca nepreukázal za
akým účelom prostriedky boli prevedené na jeho účet. Variabilný symbol nenasvedčuje tomu, že platba

zo dňa XX.XX.XXXX bola plnením z dôvodu predmetnej pôžičky. Samotná zmluva vzhľadom na článok
IV. nedáva istotu v tom, že to je v skutku zmluva o pôžičke.4. Žalobkyňa sa k odporu žalovaného vyjadrila v písomnom podaní, súdu doručenom dňa XX.XX.XXXX,
v ktorom uviedla, že žalovaný v odpore neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by vyvracali, resp.
spochybnili opodstatnenosť uplatneného nároku žalobkyne voči žalovanému.

5. Súd vykonal dokazovanie žalobou zo dňa XX.XX.XXXX, Zmluvou o pôžičke zo dňa XX.XX.XXXX,
výpisom z účtu Unicredit bank, Platobným rozkazom Okresného súdu Prešov č. k. X N. XX/XXXX - XX
K. Y. XX.XX.XXXX, odporom k platobnému rozkazu zo dňa XX.XX.XXXX, vyjadrením žalobkyne zo dňa
XX.XX.XXXX, ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

6.MedzižalobkyňouakoveriteľomažalovanýmakodlžníkomboladňaXX.XX.XXXXuzatvorenáZmluva
o pôžičke, na základe ktorej sa žalobkyňa ako veriteľ zaviazala podľa čl. 2 bod 1 tejto zmluvy, že
požičia dlžníkovi peňažné prostriedky vo výške 20.000 Eur na výstavbu bytov v podkroví na obytnom
dome Mýtna č.XX v Bratislave. Dlžník sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť za podmienok
dohodnutých v tejto zmluve.

7. Podľa článku 3 bod 1. zmluvné strany sa dohodli, že veriteľ poskytne pôžičku vo výške 20.000
Eur dlžníkovi na dobu šiestich mesiacov a to tým spôsobom, že dňa XX.XX.XXXX prevedie na účet
č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v Tatra banke sumu 20.000 Eur. Dlžník sa zaviazal splatiť pôžičku s
dohodnutými úrokmi veriteľovi tým, že dňa XX.XX.XXXX prevedie sumu 20.000 Eur navýšenú o úrok

1.250 Eur na účet veriteľa vedený v Unikredit bank Slovakia.

8. Podľa čl. 3 bod 5. zmluvné strany sa dohodli, že pôžička bude úročená 12,5% úrokom ročne do
termínu splatenia pôžičky.

9.Žalobkyňasúdupredložilavýpisz Unicreditbank,zktoréhovyplýva,žedňomXX.XX.XXXXpoukázala
sumu 20.000 Eur na účet XXXXXXXXXX s variabilným symbolom 1100.

10. Súd vec prejednal na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX v neprítomnosti žalobkyne, ktorej neprítomnosť
ospravedlnil jej právny zástupca. Zároveň uviedol, že žalobkyňa si splnila svoju povinnosť ako veriteľ
titulom uzatvorenej zmluvy o pôžičke. Žalovanému poskytla pôžičku, pričom ten si svoju povinnosť vrátiť
finančné prostriedky nesplnil. Žiadal žalobe v celom rozsahu vyhovieť.

11. Na súdom nariadené pojednávanie sa neustanovil žalovaný, ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil
v písomnom podaním zo dňa XX.XX.XXXX a to z dôvodu dlhodobo plánovanej služobnej cesty do
zahraničia. Pojednávanie nežiadal odročiť.

12. Postupom podľa § 180 CSP súd vec prejednal v neprítomnosti strán sporu.

13. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka účinnému ku dňu XX.XX.XXXX, výška úrokov z omeškania je o 8percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

14. Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa
zaväzuje vrátiť ich po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Podstatnou náležitosťou zmluvy
o pôžičke je dohoda o čase vrátenia. Čas vrátenia nemusí byť pritom určený konkrétnym dňom, ale
stačí, ak je dohodnutý tak, že čas vrátania možno určiť. Dokonca stačí aj dohoda v takom zmysle, že
čas vrátenia veriteľ ponechá na vôľu dlžníka. Čas plnenia je napr. ponechaný na vôľu dlžníka aj v tom

prípade, keď podľa dohody má dlžník plniť až po splnení podmienky, ktorej splnenie môže ovplyvniť
iba dlžník a ktorý jej splnenie zámerne zmaril. Tým sa právny úkon stane nepodmieneným. V týchto
prípadoch čas plnenia určí súd na návrh veriteľa, podľa okolností prípadu tak, aby to bolo v súlade s
dobrými mravmi.

15. Súd považoval žalobu žalobkyne v celom rozsahu za dôvodnú. Na základe vykonaného dokazovania
mal za preukázané, že žalobkyňa ako veriteľ poskytla žalovanému ako dlžníkovi titulom uzatvorenej
Zmluvy o pôžičke dňa XX.XX.XXXX sumu vo výške 20.000 Eur a to tým spôsobom, že dňa XX.XX.XXXX
previedla túto sumu na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v Tatra banke, a.s. Uvedenú skutočnosť,
teda prevod finančných prostriedkov v sume 20.000 Eur mal súd za preukázané z predloženého výpisu

z Unikredit bank zo dňa XX.XX.XXXX, z ktorého vyplýva prevod platby 20.000 Eur dňa XX.XX.XXXX.
Podľa článku 3 bod 2. sa dlžník zaviazal splatiť pôžičku spolu s dohodnutými úrokmi veriteľovi tým
spôsobom, že dňa XX.XX.XXXX prevedie sumu 20.000 Eur, navýšenú o úrok 1.250 Eur na účet veriteľa
v tomto konaní žalobkyne. Termín splatnosti bol dohodnutý na dobu 6 mesiacov s tým, že žalovaný svoj
záväzok vrátiť požičanú sumu v lehote splatnosti t.j. do XX.XX.XXXX nedodržal.

16. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na
preukázanie tvrdení je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer
účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena, ako aj nositeľa
dôkazného bremena. Napríklad v konaní o zaplatenie dlhu z určitej zmluvy má žalobca (veriteľ),

povinnosť bremena tvrdenia v tom, že so žalovaným dlžníkom uzatvoril zmluvu, že na jej základe
poskytol žalovanému určité plnenie, a že žalovaný za toto plnenie neposkytol riadne a včas dohodnutú
náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené
skutočnosti. Žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia
podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno

dôkazu. Žalovaný do (dlžník) nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné
povinnosti netýkali. Pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí tvrdiť, že za poskytnuté tvrdenie
zaplatil a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní
dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremená medzi účastníkov
konania v závislosti na aktuálnom stave konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a

povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu. (rozsudok NS SR zo dňa XX.XX.XXXX F.. K.. XMCdo
X/XXXX.

17. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu zo dňa XX.XX.XXXX namietal tieto skutočnosti:
Žalobkyňa podľa neho nepreukázala zrejmým spôsobom, za akým účelom prostriedky boli prevedené.

18. V tejto súvislosti súd poukazuje na čl. 2 bod 1. zmluvy podľa ktorého sa veriteľ zaviazal, že požičia
dlžníkovi peňažné prostriedky vo výške 20.000 Eur na výstavbu bytov v podkroví na obytnom dome
Mýtna, Č.. XX, 811 05 Bratislava, pozemok parcela Č.. XXXX/X R. XXXX/X, zapísané na liste vlastníctva
Č.. XXXX, okres Bratislava, Staré Mesto.

19. Rovnako žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu namietal, že nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o
pôžičke. Toto jeho tvrdenie súd považoval rovnako za právne bezvýznamné. Z vykonaného dokazovania
pre súd vyplynulo, že medzi stranami tohto sporu došlo k uzatvoreniu právneho úkonu a to zmluvy
o pôžičke, kde súd uvádza, že podpis žalovaného je na tejto pôžičke úradne osvedčený a to dňa

XX.XX.XXXX,vzmluvejejasneazrozumiteľneuvedené,žestranyuzatvárajúzmluvuopôžičkevzmysle
§ 657 a 658 Občianskeho zákonníka.20. Žalovaný ďalej namietal, že svoje práva zo zmluvy o pôžičke žalobkyňa neuplatnila v termíne
skončenia platnosti zmluvy, t.j. do XX.XX.XXXX. Túto jeho obranu v konaní posúdil súd ako námietku
premlčania uplatneného nároku a to podľa jeho obsahu. Námietku premlčania považoval za nedôvodnú.

V Zmluve o pôžičke si zmluvné strany dohodli termín splatnosti do XX.XX.XXXX. Všeobecná trojročná
premlčacia doba podľa príslušných ustanovení § 100 a 101 Občianskeho zákonníka je trojročná. Podľa
názoru súdu trojročná premlčacia doba začala plynúť dňom XX.XX.XXXX, t.j. deň nasledujúci po
konečnejsplatnostipôžičkyauplynuladňomXX.XX.XXXX.Spoukazomnato,žežalobnýnávrhbolsúdu
doručený dňa XX.XX.XXXX, t.j. v trojročnej všeobecnej premlčacej dobe, súd mal za to, že žalobkyňa

si svoje práva titulom uzatvorenej zmluvy o pôžičke uplatnila včas, preto súd túto námietku premlčania
vznesenú žalovaným vyhodnotil v celom rozsahu ako nedôvodnú.

21. V ďalšom žalovaný namietal, že variabilný symbol nenasvedčuje tomu, že platba z XX.XX.XXXX
bola plnením z dôvodu plnenia predmetnej pôžičky. Uviedol, že vo výpise je uvedené platba, teda nie
pôžička. Variabilný symbol platby je 558 - ostatné finančné platby bezhotovostné.

22. Podľa názoru súdu táto obrana žalovaného je v celom rozsahu irelevantná a bezpredmetná. Súd
uvádza, že v predloženom výpise je uvedený popis transakcie EB platba, teda platba elektronického
bankovníctva. V iných prípadoch je uvedený popis transakcie trvalý príkaz alebo došla platba. Súd
je toho názoru, že tento popis je informáciu pre majiteľa účtu o druhu transakcie. V žiadnom prípade

nezakladá informáciu o právnom dôvode transakcie. Právnym dôvodom predmetnej transakcie prevod
peňažnej sumy 20.000 Eur v prospech bankového účtu žalovaného bola pôžička, tak ako to vyplýva
z dvojstranného právneho úkonu, t. j. zmluvy o pôžičke uzatvorenou medzi žalobkyňou a žalovaným.
Ako variabilný symbol žalobkyňa uviedla 2012, teda informáciu pre žalovaného, v akom roku sa stane
splatný záväzok žalovaného na vrátenie pôžičky. Konštantný symbol platby 558 bol žalobkyňou uvedený

správne.

23. Súd je toho názoru, že predmetná zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti zmluvy o pôžičke,
tak ako ich uvádza zákonné ustanovenie § 657 Občianskeho zákonníka. Zmluva o pôžičke zo dňa
XX.XX.XXXX obsahuje dohodu účastníkov konania, že žalobkyňa ako veriteľ poskytne žalovanému ako

dlžníkovi peňažné prostriedky vo výške 20.000 Eur s tým, že žalovaný vráti poskytnutú pôžičku 20.000
Eur v termíne do XX.XX.XXXX navýšenú o úrok 1.250 Eur. Reálnym plnením a to prevodom peňažnej
sumy 20.000 Eur z bankového účtu žalobkyne, v prospech bankového účtu žalovaného došlo medzi
účastníkmi konania k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke so vzájomnými právami a povinnosťami tak, ako to
bolo písomne dohodnuté zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX.

24. Pokiaľ ide o poslednú argumentáciu žalovaného, že samotná zmluva vzhľadom na čl. 4 nedáva
istotu, že ide o zmluvu o pôžičke, k tomu súd považuje za potrebné uviesť, že ustanovenie čl. 4 tejto
zmluvy rieši otázku následkov omeškania dlžníka s vrátením pôžičky. Dohoda účastníkov konania, ako
zmluvných strán o možnosti uspokojenia nároku žalobkyne v prípade omeškania žalovaného s vrátením

pôžičky náhradným plnením a to prevodom vlastníckeho práva bytu nemení povahu zmluvy o pôžičke,
podľa ktorej bol dlžník povinný žalobkyni vrátiť prenechané peňažné prostriedky spolu s dohodnutým
úrokom.

25. V neposlednom rade súd považuje za potrebné uviesť, že žalovaný bol v tomto konaní pasívny.

Pojednávania vo veci samej sa nezúčastnil, nenavrhoval súdu vykonať ďalšie dôkazy, a preto súd jeho
obranu v odpore proti platobnému rozkazu a jeho písomnom vyjadrení považoval v celom rozsahu za
právne bezvýznamnú.

26. V písomnom ospravedlnení svojej neúčasti na súdom nariadenom pojednávaní dňa XX.XX.XXXX

žalovaný zároveň uviedol, že žiada súd o preloženie konania na príslušný súd v Bratislave. K tomu súd
považuje za potrebné uviesť, že prikázanie sporu inému súdu je uvedené v paragrafe 39 ods. 1 a 2
Civilného sporového poriadku. Prikázanie, delegácia z dôvodu vhodnosti predstavuje výnimku z ústavne
zaručenej zásady, že nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi. K prikázaniu veci je preto
namieste pristúpiť v tých výnimočných prípadoch, v ktorých by prejednanie veci iným než príslušným

súdom znamenalo z komplexného pohľadu hospodárnejšie, rýchlejšie, alebo po skutkovej stránke
spoľahlivejšie a dôkladnejšie posúdenie veci. Žalovaný súdu neuviedol žiadne relevantné dôvody, podľa
ktorých by súd mal postupovať podľa tohto ustanovenia. Vzhľadom na charakter delegácie veci, ako
výnimky zo zásady, že vec prejednáva a rozhoduje súd, ktorého príslušnosť vyplýva zo zákonomstanovených pravidiel vecnej a miestnej príslušnosti, musí mať však aj dôvod delegácie vždy výnimočný
charakter. V tomto prípade súd nevzhliadol žiaden výnimočný dôvod, pre ktorý by mal byť daný spor
prikázaný inému súdu.

27. Pokiaľ by toto podanie žalovaného mal súd posúdiť ako námietku miestnej nepríslušnosti, k tomu
súd uvádza, že podľa § 41 CSP, súd skúma miestnu príslušnosť iba na námietku žalovaného uplatnenú
najneskôr pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí. Výlučnú miestnu príslušnosť skúma aj bez
námietky na začiatku konania. Podľa § 42 CSP, ak je námietka miestnej nepríslušnosti nedôvodná,

alebo ak nie je uplatnená včas, súd na ňu neprihliadne a spor prejedná a rozhodne. Neprihliadnutie na
námietku súd odôvodni v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Ak by toto podanie mal súd posúdiť ako
námietku miestnej nepríslušnosti, k tomu súd uvádza, že nebola podaná včas, nakoľko podľa názoru
súdu v prípade, ak mal žalovaný za to, že Okresný súd Prešov nie je miestne príslušným na prejednanie
a rozhodnutie danej veci, prvý procesný úkon, ktorý mu patril bol odpor proti platobnému rozkazu, kde
túto svoju námietku mohol vzniesť. Žalovaný však túto námietku miestnej nepríslušnosti neuplatnil včas,

t.j. pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patril, preto súd na ňu neprihliadal a vec prejednal a rozhodol.

28. Z vyššie uvedených dôvodov súd považoval žalobu žalobkyne v celom rozsahu za dôvodnú, a
preto zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 20.000 Eur titulom poskytnutej pôžičky aj spolu s
dohodnutým zmluvným úrokom vo výške 12,5 % ročne z dlžnej sumy odo dňa XX.XX.XXXX do termínu

konečnej splatnosti, t. j. do dňa XX.XX.XXXX. Tým, že sa žalovaný dostal do omeškania s peňažným
plnením, súd ho zaviazal zaplatiť aj úroky z omeškania z dlžnej sumy a to deň nasledujúci po splatnosti
pôžičky, t. j. odo dňa XX.XX.XXXX až do zaplatenia.

29. Žalobkyňa v žalobe žiadala priznať 12,5% úrok ročne zo sumy 20.000 Eur od XX.XX.XXXX až do

zaplatenia. Súd zmluvne dohodnutý úrok z pôžičky vo výške 12,5 % ročne z dlžnej sumy priznal iba
k termínu konečnej splatnosti pôžičky, t. j. do dňa XX.XX.XXXX. Súd je toho názoru, že po konečnej
splatnosti pôžičky žalobkyni neprináležia zmluvne dohodnuté úroky z pôžičky vo výške 12,5 % ročne
z istiny ale len úroky z omeškania, ktoré ako súd zdôraznil majú sankčnú povahu. Súd preto návrh
žalobkyne v časti, v ktorej požadovala zmluvne dohodnuté úroky z pôžičky až do zaplatenia v tejto časti

jej žalobný návrh ako nedôvodný zamietol.

30. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu
trovkonaniapodľapomerujejúspechuvoveci.Akmalastranavoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradu
trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

31. Súd priznal žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko mala iba nepatrný neúspech
v časti požadovaných zmluvných úrokov z pôžičky, v časti istiny, ako aj úroku z omeškania bola v celom
rozsahu úspešná.

32. Podľa § 262 ods. 1,2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súdePrešovpísomnev2vyhotoveniach.Vodvolanísauvediektorémusúdujeurčené,ktohorobí,ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom

sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku.