Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. január 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/94/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213207025
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4213207025.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu

JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej v právnej veci žalobcu: CD Consulting, s.r.o., so sídlom
Příkop 843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika, IČO: 264 29 705, proti žalovanému: C. T.,
nar. XX.XX.XXXX, bydlisko H. XXX/XX, XXX XX B., o zaplatenie zmenkovej sumy 205,32 eura s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 21. novembra 2016
č.k. 10C/371/2013-119, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov konania p
o t v r d z u j e .

Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne súd
prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom konanie o návrhu žalobcu na zaplatenie zmenkového
úroku vovýške0,19%dennezosumy205,32euraod20.08.2009dozaplateniazastavil.Vostatnejčasti
zamietol návrh žalobcu, ktorý podal formou tlačiva podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
(ES) č. 861/2007 (ďalej len nariadenie) o zaplatenie zmenkovej sumy 205,32 eura s príslušenstvom.
Žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil čl. I § 75, čl. I

§ 5 ods. 1, 2, 3, čl. I § 10, čl. I § 11 ods. 1, 3, čl. I § 12 ods. 1, čl. I § 13 ods. 1, čl. I § 14
ods. 1, čl. I § 17 ods. 1, 2, čl. I § 20 ods. 1, 2, čl. I § 33 ods. 1, 2, čl. I § 34 ods. 1, čl. I § 48
ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zákona zmenkového a šekového, § 495, § 3 ods. 1, § 34, § 39
Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2008 do
31.12.2010. Konštatoval, že žalobca si v konaní uplatňuje pohľadávku podľa Článku 4 ods. 1 Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES č. 861/2007), ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach
s nízkou hodnotou sporu. Jeho právny nárok vyplýva zo zmenky, ktorú nadobudol od spoločnosti

Pohotovosť, s.r.o. Zmenka má charakter vistazmenky, ktorá obsahuje údaj o tom, že sa jedná o zmenku,
údaj o zročnosti - na videnie, údaj miesta, kde sa má splniť - Pohotovosť s.r.o. Pribinova 25, 81109
Bratislava, IČO: 35 807 598, meno toho, komu alebo na rad koho sa má plniť - Pohotovosť s.r.o.,
dátum a miesto vystavenia zmenky - H. dňa 20.03.2009, je podpísaná žalovaným - povinným zo zmenky.
Spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., indosovala svoje práva zo zmenky na žalobcu. Nahliadnutím do
spisu Okresného súdu Komárno 7ER/972/2011 zistil, že spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. ako oprávnený
sa domáhala nariadenia exekúcie na vymoženie pohľadávky od povinného v sume 205,32 eura spolu s

príslušenstvom, trovami konania a trovami exekúcie na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Karloveské
rameno 8, Bratislava, sp.zn. SR 01811/11 zo dňa 07.04.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
16.05.2011 a vykonateľnosť 19.05.2011. V exekučnom spise sa nachádza zmluva o úvere uzatvorenámedzi veriteľom Pohotovosť, s.r.o. a žalovaným dňa 20.03.2009, z ktorej vyplýva, že veriteľ poskytol
žalovanému úver v sume 800 eur a žalovaný zaviazal ho uhradiť zvýšený o poplatok v sume 772
eur, 12-mi mesačnými splátkami po 131 eur počnúc dňom 15.04.2009. Exekučný spis obsahuje aj

zmenku zo dňa 20.03.2009 dodatočne vystavenú na sumu 205,32 eura a Všeobecné podmienky
poskytnutia úveru. V zmluve neboli uvedené podstatné náležitosti požadované ustanovením § 4 ods.
1 písm. g), h), i), j), k) zákona č. 258/2001 Z.z. a to : údaje o konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru, o výške zmluvného úroku, o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN), o priemernej hodnote
RPMN, taktiež ani údaj o výške, počtu a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov v dôsledku

čoho úver je bezúročný a bez poplatkov. Exekučný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol uznesením zo dňa 22.09.2011 a následne uznesením zo dňa 07.02.2012 exekučné
konanie zastavil. Zistil, že dohoda pôvodného veriteľa a žalovaného o vyplnení zmenky je uvedená
v bode 17 VP a dospel k záveru, že na jej základe nevzniklo veriteľovi platné vyplňovacie právo.
Považoval toto zmluvné dojednanie za neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko nebola individuálne
dojednaná so žalovaným, ktorý je spotrebiteľom. Bola pripravená veriteľom vopred pre veľký počet

spotrebiteľských zmlúv a jej obsah žalovaný nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť. Táto zmluvná
podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu a právach a povinnostiach zmluvných strán na škodu
žalovaného, ktorý nemal na výber, buď súhlasil so všetkými podmienkami stanovenými veriteľom, alebo
nedostalúver.Veriteľajtým,žepredložilžalovanémunapodpiszmenku,sledovalvýlučnesvojobchodný
zámer a využil jeho neznalosť zákona ako aj jeho odkázanosť na poskytnutie ním žiadaného úveru. Túto

zmluvnú podmienku považoval za neprijateľnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, a z tohto
dôvodu za neplatnú, na základe ktorej remitent nemohol doplniť chýbajúce náležitosti zmenky. Uvedené
malo za následok neplatnosť zmenky podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Predmetná zmenka bola
vystavená na zabezpečenie práva veriteľa vyplývajúceho z úverovej zmluvy, na ktorú treba aplikovať
ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Poukázal na ustanovenie § 5b zákona

č. 250/2007 Z.z., ktoré ukladá súdu povinnosť ex offo prihliadať na námietky, ktoré by mohol vzniesť
spotrebiteľ. Konštatoval, že táto povinnosť je zákonom výslovne upravená, pričom toto ustanovenie
má procesnoprávny charakter, lebo upravuje procesnú činnosť súdu a vzťahuje sa aj na konania začaté
pred 01.05.2014. Preto si zabezpečil listinné dôkazy, z ktorých mohol posúdiť jednak platnosť úverovej
zmluvy a platnosť samotnej dohody o vyplňovacom práve, ktorá bola podkladom na vyplnenie zmenky.

Zistil, že na strane žalovaného ide o spotrebiteľa a poskytol mu zákonnú ochranu, keď uplatnený
nárok skúmal aj z hľadiska jeho súladu s právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa v zmysle § 52
až 54 Občianskeho zákonníka a zákona č. 258/2001 Z.z. Za tým účelom vykonal dôkazy, ktoré strany
sporu nenavrhli. Dospel k záveru, že prijatie výkladu smerujúceho k povinnosti spotrebiteľa bez výhrad
uspokojiť veriteľa, t.j. nadobúdateľa indosovanej zmenky, a až následne ho žalovať o náhradu škody s

povinnosťou v takomto konaní dokazovať, že nadobúdateľ zmenky konal vedome na škodu dlžníka, by
v konečnom dôsledku viedlo k prenosu povinností na spotrebiteľa spôsobom, ktorý je podľa právnej
úpravy ochrany spotrebiteľa neprijateľný. V prípade záveru, že pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej
zmenky súd nemá možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o prípadných nekalých
podmienkachzmluvy,byšlooneprijateľnézníženieprávnejochranyprináležiacejspotrebiteľovi.Dohodu

o vyplnení zmenky vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, poškodzujúcu práva spotrebiteľa so
zámerom obísť právne predpisy týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Konštatoval, že spotrebiteľské právo
v čase uzavretia zmluvy nevylučovalo prijať od dlžníka zmenku na zabezpečenie svojich nárokov zo
spotrebiteľského úveru podľa § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Rovnako
bolo prípustné za určitých podmienok vyplniť zmenkovú sumu veriteľom do zákonom limitovanej

výšky istiny a príslušenstva. Dohoda uzatvorená v článku 17 Všeobecných zmluvných podmienok však
umožňovala vystaviť zmenku, v ktorej nie je vyplnená zmenková suma a dátum začiatku úročenia
zmenkovej sumy, pričom zmenkovú sumu vyplní veriteľ v rozsahu všetkých jeho peňažných nárokov voči
dlžníkovi, ktoré podľa uváženia veriteľa vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dospel k záveru, že takéto
zmluvné dojednanie o vyplnení zmenky, ktoré mení vzťah medzi účastníkmi zo zmluvného dojednania

na vzťah zo zmenky, nepožíva žiadnu ochranu spotrebiteľa. Preto ho vyhodnotil ako neprijateľné a tým
za neplatné v súlade s ustanovením § 54 ods. 5 Občianskeho zákonníka, t.j. ako neplatné dojednanie
v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Uzavretím dohody o vyplnení zmenky veriteľ dostal do
rúk oprávnenie rozhodnúť, že ním požadované plnenie je v súlade so zmluvou, čo je tiež v rozpore
s § 53 ods. 4 písm. o) Občianskeho zákonníka. Uzavrel, že zmenka, titulom ktorej uplatňuje žalobca

žalovanú sumu, je neplatná, nakoľko bola vystavená v rozpore so zákonom. Navyše vôľu spotrebiteľa
pri uzatváraní zmluvy vrátane zmluvného dojednania o vyplnení zmenky, nepovažoval za slobodnú,
čo je ďalšou vadou zmenky spôsobujúcou jej neplatnosť. Dojednanie o zmenke nezohľadňujúce
právne predpisy na ochranu spotrebiteľa, považoval za odporujúce ustanoveniu § 54 ods. 1, 2Občianskeho zákonníka, preto na jeho základe nemohla byť platne vystavená a ani platne indosovaná
zmenka. Uzavrel, že na tom nič nemení ani skutočnosť, že vnútroštátna právna úprava platná do
31.12.2010 umožňovala používať zmenky aj v spotrebiteľskom vzťahu. Zmenkové právo v súdnom

konaní znevýhodňuje žalovaného ako zmenkového dlžníka. Podľa článku 7 ods. 2 Ústavy SR právo EÚ
má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky a preto vnútroštátna právna úprava, ktorá umožnila
za istých okolností do 31.12.2010 zmenky používať aj v spotrebiteľských vzťahoch, je nepoužiteľná. O
trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a čl. 16 Nariadenia, ale úspešnému žalovanému
žiadne trovy nevznikli, ani si ich neuplatnil, preto mu náhradu trov konania nepriznal.

2. Proti zamietajúcej časti rozsudku a výroku o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie
žalobca. Žiadal rozsudok v napadnutej zamietajúcej časti zmeniť, žalobe v celom rozsahu vyhovieť
a priznať mu náhradu trov konania. Uviedol, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d) CSP), súd prvej inštancie mu nesprávnym
procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo

k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). Namietal, že súd prvej
inštancie vykonal dokazovanie úverovou zmluvou, exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi,
hoci žalobca ani žalovaný takéto dokazovanie nenavrhli. Dokazovanie je podľa § 120 OSP ovládané
prejednacouzásadou.Predložilakodôkazosvojichnárokochplatnúzmenku,preukazujúcujasne,úplne

a zrozumiteľne jeho právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky
zo strany žalovaného neboli žiadne námietky, a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala
vykonanie ďalších dôkazov. Súd prvej inštancie mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy
a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Žalovaný mohol na základe čl. 5 ods. 3 a 6 Nariadenia
vzniesť námietky voči zmenke. Ak tak neurobil, akékoľvek iné námietky musia byť odmietnuté z dôvodu

uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne
vykonával a hodnotil dôkazy na skutočnosti, ktoré netvrdila žiadna strana, preto dospel k rozhodnutiu
na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej interpretácie príslušných
právnych predpisov a práva Európskej únie. Namietal voči odôvodneniu napadnutej zamietajúcej časti
rozhodnutia,podľaktoréhojedohodaovyplnenízmenkyneplatná.Poukázalnarozhodnutiainýchsúdov,

ktoré rozhodli v obdobných veciach v jeho prospech. Tvrdil, že konaním súdu prvej inštancie, ktorý
vychádza zo svojej praxe v iných právne a skutkovo obdobných veciach, došlo k porušeniu jeho práva na
spravodlivý proces. Trval na tom, že je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom
žiadneho spotrebiteľského vzťahu. Predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny
vzťah. S odkazom na ustanovenie § 17 Zmenkového a šekového zákona žalovaný nie je oprávnený

vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jej vzťahov s pôvodným
majiteľomzmenky.Súdprvejinštancieporušilpoučovaciupovinnosťobmedzenúustanovením§5ods.1
OSP.Poukázalnasamostatnosť,oddelenosť,nezávislosťzmenkovéhozáväzku,pretonemožnohovoriť,
že zmenka je zmenkou podľa zákona o spotrebných úveroch a tomuto zákonu odporuje. Zmenka má
všetky zákonom predpísané náležitosti. Namietal tiež voči aplikácii ust. § 79 ods. 3 a § 372y OSP na

prebiehajúce konanie. V danej veci ide o konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu podľa nariadenia
európskeho parlamentu a rady (ES) č. 861/2007, ktoré obsahuje špeciálne procesné ustanovenia, je
prameňom úniového práva a má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Tvrdil, že na ustanovenie
§ 79 ods. 3 OSP nie je možné aplikovať retroaktívny výklad súdu prvej inštancie, založený na tom,
že sa vzťahuje aj na konania začaté pred účinnosťou novely č. 438/2015 Z.z., vzhľadom na absenciu

výslovného príkazu doplniť návrh na začatie konania v prechodných ustanoveniach. Ďalej namietal, že
dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatnou ani neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože
zákon č. 258/2001 Z.z. pripúšťal zabezpečenie nárokov zo spotrebiteľského úveru zmenkou. Limitovaná
bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase vyplnenia zmenky. Na podporu
svojich argumentov poukázal na rozhodnutia iných súdov.

3. Žalovaný sa k odvolaniu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v
zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti

§ 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom
tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP) vec prejednal s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP). Dospel k záveru, žeodvolanie nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti
trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

5.Civilnýsporovýporiadok,ktorýbolprijatýzákonomč.160/2015Z.z. anadobudolúčinnosť01.07.2016,
vychádza z princípu aplikácie procesných noriem v ňom obsiahnutých na všetky konania, teda aj na
tie, ktoré boli začaté pred dňom jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

7. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie je návrh na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“). Na jeho základe sa žalobca domáhal
zaplatenia uvedenej zmenkovej sumy s príslušenstvom, zmenkovej odmeny a trov konania. Podľa

predloženého návrhu je žalobca ako indosatár nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil
žalovaný, pričom indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrená doložkou „na platenie predložiť v lehote
4 rokov od vystavenia“. Indosant predložil zmenku na zaplatenie, lebo vystaviteľ pohľadávku doposiaľ
neuhradil.

9. Žalobca v odvolaní namietal vadu konania spočívajúcu v porušení jeho práva na spravodlivý
proces. Dôvodil konaním súdu prvej inštancie, ktorý vychádzal zo svojej praxe v iných právne a
skutkovo obdobných veciach. Odvolací súd preto najprv skúmal, či súd prvej inštancie konanie nezaťažil
vadou namietanou žalobcom. V danej veci súd prvej inštancie poukázal na svoju vedomosť z iných
obdobných súdnych konaní, podľa ktorej žalobcom predložená zmenka zabezpečuje nároky zo zmluvy

o spotrebiteľskom úvere, a preto si zabezpečil listinné dôkazy, z ktorých mohol posúdiť jednak platnosť
úkonu, v ktorom má nárok základ (úverovej zmluvy), ale aj platnosť samotnej dohody o vyplňovacom
práve, ktorá bola podkladom na vyplnenie zmenky, predloženej žalobcom na preukázanie jeho nároku.
Podľa názoru odvolacieho súdu, týmto procesným postupom súdu prvej inštancie nebolo žalobcovi
znemožnené, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, ani nedošlo k porušeniu

práva žalobcu na spravodlivý proces. Preto pristúpil k meritórnemu prejednaniu veci.

10. Súd prvej inštancie veci rozhodol dňa 21.11.2016. V Zbierke súdnych rozhodnutí SR bolo pod
číslom 93/2015 publikované spoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia z
20. októbra 2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky

vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa v nasledovnom znení:
I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu
procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že:
1/ pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku

v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ:
2/ pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k
prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúcich ich rozsah a
povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie.

II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práve, aplikujúc právnu úpravu a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.
III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky ( bez ohľadu na to,
či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu
posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška

uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

11. Spoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia najvyššieho súdu bolo
publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky - v zákonomstanovenom osobitnom médiu so špeciálnym zameraním a účelom, pod R 93/2015. Uvedeným
postupomplnilnajvyššísúdzákonomstanovenúpovinnosťdbaťojednotnývýkladajednotnépoužívanie
zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov (§ 16 zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch

a sudcoch). Táto povinnosť mu v súčasnosti vyplýva z ustanovenia § 8 ods. 3 zákona č. 757/2004
Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. O publikovaní predmetného rozhodnutia bolo
rozhodnuté v rámci zákonom upraveného mechanizmu zabezpečujúceho koherentnosť judikatúry (IV.
ÚS 60/2010). Osobitný proces, výsledkom ktorého bolo publikovanie spoločného stanoviska oboch
kolégií v zbierke ako R 93/2015, priznáva tomuto stanovisku osobitný význam. Výklad

najvyššieho súdu, ktorý v ňom podal, nie je síce právne (de iure) záväzný, fakticky (de facto) má ale
vysokú vecnú autoritu. I keď judikatúra najvyššieho súdu nie je formálne záväzná, ipso iure normatívnu
silu má, a to tak vo vertikálnej línii (voči súdom nižších stupňov), ako aj v horizontálnej línii (medzi
jednotlivými senátmi a kolégiami najvyššieho súdu navzájom). Nemožno prehliadať podstatný rozdiel
medzi rozhodnutím nepublikovaným v zbierke (ďalej len „nepublikované rozhodnutie“) a rozhodnutím,
ktoré bolo na podklade zákonom určenej procedúry navrhovania a schvaľovania osobitným orgánom

najvyššieho súdu uverejnené v zbierke (ďalej len „publikované rozhodnutie“). Pokiaľ nepublikované
rozhodnutie najvyššieho súdu vyjadruje názor členov senátu (resp. väčšiny členov senátu) najvyššieho
súdu v individuálne ním prejednávanej veci, názor vyjadrený v publikovanom rozhodnutí je zároveň
zovšeobecňujúcim názorom (relevantnej väčšiny) členov kolégia najvyššieho súdu, ktoré vždy tvorí
viacero senátov. Názor vyjadrený v nepublikovanom rozhodnutí sa v tomto zmysle prípadne (ak vec

prejednávajúci senát dospeje k záveru, že sú pre to splnené podmienky) môže odkloniť či odchýliť od
názoru vyjadreného v publikovanom rozhodnutí, tým ale ešte bez ďalšieho nedochádza k „prekonaniu“
názoru, na ktorom spočíva publikované rozhodnutie. Zákon č. 191/1950 Sb. reagoval na prijaté
rozhodnutie zákonom č. 438/2015 Z.z. účinným od 23.12.2015. Doplnil v čl. II. Zákon č. 191/1950 Sb.
v §17 ods.1 o novú vetu a doplnil odsek 2. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že ak je žalovaným

zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno
majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystavovateľovi alebo k
predošlým majiteľom vždy. V konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky sa z úradnej
povinnosti prihliada na skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný
zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho záväznosť zo zmluvy vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

Poznámka pod čiarou odkazuje príkladmo na § 52 OZ, § 5a zákona č. 250/2007 Z.z.

12. Odvolací súd riadiac sa judikátom R 93/2015, by preto v zásade nemusel vysvetľovať, prečo
tento judikát považuje za opodstatnený (platí totiž zásada, že len ten, kto volí odklon od judikatúry,
musí náležite vysvetliť, prečo sa neriadi judikátom). Napriek tomu však viazaný rozsahom a dôvodmi

odvolania (§ 379, § 380 CSP), k jednotlivým odvolacím dôvodom žalobcu spočívajúcim predovšetkým
v zdôraznení platnosti príslušnej zmenky a nepripustení akéhokoľvek súdneho prieskumu okolností
vzniku zmenky a vykonania dokazovania v tomto smere udáva, že sa nestotožnil s jeho argumentáciou
spochybňujúcou postup súdu pri vykonávaní dôkazov. Pri postupe podľa nariadenia č. 861/2007 je súd
povinný rešpektovať právo na spravodlivý súdny proces a zásadu kontradiktórneho konania, najmä pri

rozhodovaní o potrebe ústneho pojednávania a o spôsobe a rozsahu dokazovania, ktoré je nevyhnutné
pre vydanie rozhodnutia. Z článku 19 nariadenia vyplýva, že pokiaľ nariadenie neustanovuje inak,
európskekonanievoveciachsnízkouhodnotousariadiprocesnýmprávomčlenskéhoštátu,vktoromsa
konanie vedie. Nariadenie nekladie žiadne prekážky v možnosti preskúmať doložené listiny súdom a je
možné aplikovať procesnoprávne predpisy použiteľné v slovenskom právnom poriadku, predovšetkým

aplikáciu znalostí určitých okolností súdu z jeho činnosti a zohľadnenie ochrany slabšieho v konaní, či
ochrany dobrých mravov. Civilný sporový poriadok dokazovanie v spotrebiteľských sporoch upravuje
v ustanoveniach § 295 a § 296, ktoré umožňujú súdu jednak vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ
nenavrhol, ak je to nevyhnuté pre rozhodnutie vo veci. Tiež stanovujú, že ustanovenia o sudcovskej
koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa v spotrebiteľských sporoch nepoužijú. Úvaha

týkajúca sa prieskumu uplatneného nároku s oporou v doloženej zmenke nemôže byť ovplyvňovaná
povahou použitého procesného nástroja. Skúmanie prípadnej absolútnej neplatnosti úkonu, ku ktorej
súd pristupuje ex offo, nie je nariadením vylúčená. Súd prvej inštancie správne vykonal dokazovanie v
súlade s ustanovením § 295 CSP, správne vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania a skutkový
stav, na ktorý aplikoval správne ustanovenia zákona v správnej interpretácii. Odvolací súd preto

rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti ako vecne správny potvrdil. Súd prvej
inštancie svoje rozhodnutie založil na neplatnej dohode o vyplňovacom práve, z ktorej veriteľovi nemohlo
vzniknúť právo na vyplnenie blankozmenky. Žalobca v tejto časti v dôvodoch odvolania neuviedol k
právnemu posúdeniu veci nič, argumentoval len tým, že súd prvej inštancie nemohol založiť svoj názorna skúmaní tohto právneho úkonu, ktorého nebol účastníkom a mal rozhodovať len na základe ním
predloženej zmenky. Vzhľadom na vyššie uvedené, prijaté stanovisko NS SR v judikáte R 93/2015
odvolací súd považuje tento odvolací dôvod za bezpredmetný.

13. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že na základe dohody o vyplnení zmenky uvedenej v
bode 17 Všeobecných zmluvných podmienok nevzniklo platné vyplňovacie právo veriteľovi, pretože
umožňovala vystaviť zmenku, v ktorej zmenkovú sumu vyplní veriteľ v rozsahu všetkých jeho peňažných
nárokov voči dlžníkovi, ktoré podľa uváženia veriteľa vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Bez platného

vyplňovacieho práva nemohla vzniknúť platná zmenka. Z neplatnej zmenky žalovanému nevznikla
povinnosť zaplatiť predmetnú pohľadávku. Navyše dospel k záveru, že dohoda o vyplnení zmenky
je neprijateľná zmluvná podmienka, ktorá nebola so žalovaným individuálne dojednaná a spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, preto je neplatná. Na základe
uvedených záverov správne rozhodol tak, že žalobu, po čiastočnom zastavení konania, zamietol.
Žalobca v odvolaní citoval rozhodnutia súdov nesúladných s judikátom R 93/2015. Žalobca okrem citácii

týchto rozhodnutí neuviedol nič, v čom nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvej inštancie, len z obsahu
predložených rozhodnutí odvolací súd vyvodil, že podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie bol
oprávnený skúmať len to, či zmenka obsahuje všetky náležitosti, ktoré sa musia pre jej platnosť zo
zákona do nej uviesť. S uvedenými dôvodmi sa odvolací súd vyporiadal vo vyššie uvedených dôvodoch.

14. V závere odvolací súd dodáva, že jednou zo základných zásad práva Európskej únie je zásada,
podľa ktorej sú členské štáty povinné zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa a zároveň sú
povinné zabezpečiť, aby sa nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách neuplatňovali, resp. neboli
záväzné. Vzhľadom na to aplikáciou procesného práva má súd túto povinnosť naplniť, čo znamená,
že v prípade uplatnenia nároku zo zmenky súd musí ex offo skúmať, či vystaviteľom zmenky nie je

spotrebiteľ. Aj keď vnútroštátna právna úprava platná do 31.12.2010 umožňovala používať zmenky aj
v spotrebiteľskom vzťahu, použitie zmenky ako takej v spotrebiteľskom právnom vzťahu v skutočnosti
nie je úplne v súlade s právom EÚ na ochranu spotrebiteľa. Vnútroštátna právna úprava do 31.12.2010
nezabezpečila vhodnú ochranu spotrebiteľa na základe Smernice 87/102/EHS v konaní o nároku zo
zmenky a zákonodarca túto skutočnosť zmenil až zrušením dovtedajšieho zákona o spotrebiteľských

úveroch č. 258/2001 Z.z. a prijatím nového zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a
o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení
účinnom od 01.01.2011 do 30.04.2014. S účinnosťou od 01.05.2014 je táto ochrana zabezpečená v
zákone č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie zastáva
názor, že zmenkové právo ako také v súdnom konaní znevýhodňuje žalovaného zmenkového dlžníka

a keďže podľa článku 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky právo EÚ má prednosť pred zákonmi
Slovenskej republiky, vnútroštátna právna úprava, ktorá umožnila za istých okolností do 31.12.2010
zmenky používať aj v spotrebiteľských vzťahoch môže byť nepoužiteľná. Pokiaľ však došlo k použitiu
zmenky v spotrebiteľskom vzťahu súd je povinný preskúmať, či zmenka bola vystavená v súlade s
právnou úpravou účinnou v rozhodnom čase (v čase vystavenia zmenky).

15. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti
a v časti trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

16. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s

ustanovením § 396 ods. 1 CSP a podľa § 255 ods. 1 CSP priznal žalovanému nárok na náhradu trov
odvolacieho konania voči žalobcovi z dôvodu, že žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný. O výške
trovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciesamostatnýmuznesenímvydanýmvyššímsúdnymúradníkom
podľa § 262 ods. 2 CSP.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).