Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. február 2018

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 26Cb/186/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316209342
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kukučková

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2018:1316209342.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Kukučkovou v právnej

veci žalobcu: Slovenský ochranný zväz autorský pre práva k hudobným dielam, Rastislavova 914/3,
Bratislava - mestská časť Ružinov 821 08, zastúpený: JUDr. PhDr. Silvester Danóczy, PhD., advokát,
Fándlyho 7, Nitra 949 01, proti žalovanému: J. O., nar. XX.XX.XXXX, J. L. F. XX, L. XXX XX, o zaplatenie
267,66 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný žalobcovi zaplatiť 73,33 eur spolu s 5,05% p.a. úrokom z omeškania od 27.05.2016
do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 45,21%.

o d ô v o d n e n i e :

1) Žalobou doručenou súdu dňa 27.05.2016 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie z istiny vo výške 267,66 eur s príslušenstvom. Žalobca v žalobe tvrdil, že dňa 23.02.2015
bola inšpektorom, ako opatrením žalobcu na zamedzenie nelegálneho používania diela autorov,
vykonaná kontrola dodržiavaná povinností vyplývajúcich zo zákona č. 618/2003 Z.z. o autorskom
práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v znení do 31.12.2015. Kontrola

u žalovaného zistila, že žalovaný nemal uzatvorenú hromadnú licenčnú zmluvu so žalobcom na
používanie chránených hudobných diel pomocou technických zariadení, a to zvukovým prijímačom
alebo prehrávačom pohostinských v pohostinskom a v občerstvovacom zariadení, zvukovoobrazových
prijímačov alebo prehrávačom v pohostinskom a občerstvovacom zariadení a veľkoplošnou obrazovkou
v interiéri, to všetko za obdobie od 23.02.2015 - 31.12.2015. Žalovaný sa tak dopustil porušenia
ustanovenia § 48 ods. 1 autorského zákona, podľa ktorého, „organizácia kolektívnej správy (žalovaný)
môže s nadobúdateľom uzatvoriť aj hromadnú licenčnú zmluvu. Hromadnou licenčnou zmluvou udeľuje

táto organizácia nadobúdateľovi súhlas na použitie všetkých diel alebo niektorých diel, ku ktorým
spravuje práva, dohodnutým spôsobom alebo spôsobmi, v dohodnutom rozsahu, na dohodnutý čas a
nadobúdateľsazaväzuje,akniejedohodnutéinak,uhradiťodmenu.".Nazákladeinšpekčnéhozáznamu
vyzval žalobca žalovaného na uzavretie hromadnej licenčnej zmluvy. Žalovaný na výzvu nereagoval,
preto žalobca v zmysle platného zákona a sadzobníka, v ktorej je presne uvedený počet technických
zariadení s príslušnou paušálnou sadzbou pre konkrétny typ použitého technického zariadenia, vystavil
faktúru č. 2151200247 dňa 13.07.2015. Žalobca poukázal na príslušné ustanovenia autorského zákona.

2) Žalobca v žalobe označil a spolu s ňou predložil listinné dôkazy - Výzvu na uzavretie hromadnej
licenčnej zmluvy pre vlastníkov zariadenia, resp. prevádzky zo dňa 20.03.2015, inšpekčný záznamo zistenom používaní hudobných diel zo dňa 23.02.2015, vyššie uvedenú faktúru, upomienku,
predžalobnú výzvu. Iné dôkazy žalobca nenavrhol.

3) Žalovaný v podanom odpore tvrdil, že dňa 23.02.2015 navštívili prevádzku - reštauráciu v Šamoríne
dve osoby, ktoré o sebe tvrdili, že zastupujú žalobcu. Na jeho výzvu, aby sa legitimovali, osoba ženského
pohlavia predložila preukaz a osoba mužského pohlavia tvrdila, že preukaz nemá a nevie ho predložiť.
Celú situáciu zhodnotil tak, že sa jedná o podvodníkov, začal kričať. Celý incident sledoval kolega a
zamestnanec K. P. a A. L.. Doklady na ktoré poukazuje žalobca mu neboli doručené do vlastných rúk.

Údaje uvedené v zázname nie sú presné v priestoroch sa nachádza len jedno elektronické médium a
to televízny prijímač. V prevádzke sa využíva notebook na kancelárske účely, na terase sa nenachádza
žiadne elektronické zariadenie na šírenie zvuku.

4) Dôkazy žalovaný nepredložil a nenavrhol.

5) Žalobca sa k podanému odporu vyjadril, žalovaný si bol vedomý použitia chránených hudobných diel
bez uzavretia hromadnej licenčnej zmluvy a to vzhľadom na vykonanú kontrolu zo strany žalobcu. Výzva
na uzavretie hromadnej licenčnej zmluvy pre vlastníkov zariadenia bola doručovaná žalovanému formou
doporučenej pošty doručenkou, ktorá sa žalobcovi nevrátila. Žalobca niekoľkokrát vyzýval žalovaného
na vydanie bezdôvodného obohatenia. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.

5 Cdo 129/2013, podľa ktorého „za výzvu považuje aj návrh na začatie súdneho konania podaný
veriteľom“, k námietke k údajom uvedeným v inšpekčnom zázname ohľadne kapacity miest žalobca
uviedol, že pri výpočte autorskej odmeny sa riadi inšpekčným záznamom zo dňa 23.02.2015 ako aj
sadzobníkom autorských odmien za používanie hudobných diel prostredníctvom technických zariadení
účinných v roku 2015. Pričom sadzobníku určuje paušálne sadzby autorskej odmeny za udelenie

súhlasu k licencie za používanie hudobných diel pre konkrétny typ použitia. Táto závislosti od kategórie,
ktorou je rozloha priestoru v metroch štvorcových, nie kapacita miest na sedenie prevádzke.

6) Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 07.04 2016 zdôraznil, že listinné doklady od žalobcu neboli doručené.
Vo faktúre je vyúčtovaná suma za veľkoplošnú obrazovku, zvukový prijímač a televízny prijímač. Vlastní

televízny prijímač, ktorý slúži na interné potreby, nie je týmto prijímačom šírený ani zvukový ani obrazový
signál.

7) V súdenom prípade medzi stranami sporu bol rozpor ohľadne údajov zaznamenaných v inšpekčnom
zázname zo dňa 23.02.2015, podľa ktorého sa v reštaurácii v Šamoríne nachádzal v dobe kontroly

veľkoplošná obrazovka, televízor a rádio. Inšpekčný záznam a záznam o kontrole nebol podpísaný
J. O., majiteľom, resp. prevádzkovateľom. Žalovaný v odpore tvrdil, že v zariadení je umiestnený
jeden televízor. V prvom rade súd uvádza, že povinnosťou inšpektorov je preukázať sa preukazom. Ak
druhá osoba, ako tvrdí žalovaný bol muž, ktorý sa odmietol preukázať, treba zdôrazniť, že sa jedná o
reštauračnézariadenie,ktorévčaseprevádzkovejdobymôženavštíviťakákoľvekosoba,pretonámietka

žalovaného je irelevantná. Súd za účelom vyjasnenia rozporu k počtu zvukovoobrazových prijímačov
vypočul svedkyňu A. L., ktorá pracuje u žalovaného. Vypovedala, že v podniku majú len televízor.
Veľkoplošnú obrazovku mali pred 10 rokmi. Potvrdila, že J. Č.U. po krátkom rozhovore inšpektorov
vykázal z priestorov, keďže sa obidvaja nevedeli legitimovať. Žalobca navrhol vypočuť svedkyňu L.
H., v rozhodnom období inšpektorku žalobcu, vykonávajúcu kontrolu. Svedkyňa napriek riadnemu

predvolaniu sa na pojednávanie nedostavila, žalobca upustil od jej výsluchu.

8) Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

9) Podľa § 458a Občianskeho zákonníka, ak pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva
nemožno určiť bezdôvodné obohatenie sa inak, na určenie peňažnej náhrady sa použije primerane
ustanovenie § 442a ods. 2.

10) Podľa § 442a ods. 2 Občianskeho zákonníka , pri porušení alebo ohrození práva duševného

vlastníctva, ktoré môže byť predmetom licenčnej zmluvy, výška náhrady škody, ak ju nemožno určiť
inak, určí sa najmenej vo výške odmeny, ktorá by za získanie takej licencie bola zvyčajná v čase
neoprávneného zásahu do tohto práva; to sa primerane vzťahuje aj na práva duševného vlastníctva,
ktoré môžu byť predmetom prevodu.11) Podľa § 190 ods. 1 zákona č. 185/2015 Z.z. (autorský zákon), ustanoveniami tohto zákona sa
spravujú aj právne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. januárom 2016, pričom vznik týchto vzťahov vrátane

nárokov z nich vyplývajúcich, ako aj práva zo zodpovednosti za porušenie záväzkov z nich vyplývajúcich
sa posudzujú podľa predpisu účinného do 31. decembra 2015; to neplatí, ak odseky 3 a 4 ustanovujú
inak.

12) Podľa ustanovenia § 56 ods. 1 písm. f) autorského zákona (účinný do 31.12.2015 zákon č. 618/2003

Z.z.) „ autor, do ktorého práva sa neoprávnene zasiahlo alebo ktorého právu hrozí neoprávnený zásah,
môže sa domáhať najmä náhrady ujmy podľa osobitného predpisu. Podľa ustanovenia § 57 ods. 1,
nárokov podľa ustanovenia § 56 (náhrada ujmy aj vydanie bezdôvodného obohatenia) okrem autora
môže domáhať aj nadobúdateľ výhradnej licencie alebo osoba, ktorá má majetkové právo k dielu alebo
jej bol zverený výkon majetkových práv autora. Výkon majetkových autorských práv autorov k hudobným
dielam pritom v súlade s oprávnením Ministerstva kultúry SR spravuje na území Slovenska žalobca. V

zmysle ustanovenia § 169 ods. 4 písmena b) Autorského zákona účinného od 01.01.2016 je žalobca
(ako organizácia kolektívnej správy práv) dokonca povinný sa domáhať vo vlastnom mene v prospech
nositeľov práv nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia alebo náhrady škody, to neplatí, ak nositeľ
práv prejavil výslovne vôľu domáhať sa tohto nároku sám alebo, ak je to nehospodárne.

13) V nadväznosti na ustanovenie zákona č. 618/2003 Z.z. žalobca vydal sadzobník autorských odmien
za používanie hudobných diel prostredníctvom technických zariadení. V dobe 4 Sadzobníka je presne
stanovená paušálna sadzba pre konkrétny typ použitia.

14)Vsporovomkonanísústranysporupovinnéoznačiťdôkazynapreukázaniesvojichtvrdení.Dôkazná

povinnosť v sporovom konaní, t. j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenie, znamená, že iniciatíva pri
zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na
preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude
vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykoná dôkazov. Zákon určuje dôkazné bremeno
ako procesnú zodpovednosť strany sa výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného

dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané (v tomto zmysle, že súd ho
nepovažuje za pravdivé) na základe navrhnutých dôkazov, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie. Súd
môže svoje rozhodnutie založiť len na skutočnostiach, ktoré boli v konaní preukázané s vysokou mierou
pravdepodobnosti, hraničiacou s istotou.

15) Žalobca oprávnenosť svojho nároku odôvodňoval inšpekčným záznamom. Žalovaný namietal
nesúlad záznamu v inšpekčom zázname, tvrdil že v rozhodnom čase mal len televíziu. Súd pri
rozhodovaní nemohol vychádzať len z inšpekčného záznamu a nezohľadniť výpoveď pracovníčky
žalovaného pani L., ktorá vypovedala, že v prevádzke sa nachádza len televízia. Z hľadiska nárokov
z porušenia subjektívneho autorského práva nie je v prípade uskutočňovania verejného prenosu

nutné, aby došlo k faktickému prijímaniu prenášaného predmetu ochrany príjemcom (zákazníkom).
Výkonom verejného prenosu je samotné umožnenie prijmú diela (iného predmetu ochrany) v objektívne
vnímateľnej podobe verejnosti. Či zo strany týchto osôb reálne došlo k príjmu predmetu ochrany nie je
podmienkou pre vznik prípadnej autorskoprávnej zodpovednosti a nemusí to byť ani dokazované. Akt
sprístupnenia diela je dokonaný už v okamihu umožnenia príjmu diela. Preto skutočnosť, že televízia

nachádzajúce sa v prevádzke nie je používaná nie je relevantná na posúdenie, či v prevádzke dochádza
k uskutočňovaniu verejného prenosu. Pokiaľ sa v prevádzke nachádzalo technické zariadenie na prenos
zvuku (televízia), je možné odôvodnene predpokladať, že v prevádzke dochádza k neoprávnenému
použitiu predmetov ochrany v zmysle autorského zákona. Súd priznal žalobcovi nárok vo výške 73,33
eur za umiestnenie televízoru, čo nebolo sporné a je v súlade so sadzobníkom autorských odmien,

vychádza z počtu metrov štvorcových plochy. V presahujúcom nároku súd žalobu zamietol, keďže
nepochybne nebolo preukázane počet zariadení umožňujúci verejnoprávny prenos. K námietke kapacity
podniku žalovaným súd upriamuje jeho pozornosť na stránku „reštaurácie.sme.sk“ v ktorej sa uvádza
kapacitapodniku250miest,kapacitaterasy130miest.Zároveňjepotrebnédodať,ževčasedigitalizácie
je prekvapivé, aby inšpektori žalobcu (v zariadeniach, ktoré sú dostupné verejnosti) neboli vybavení

digitálnymi fotoaparátmi a zachytávali reálny stav zvukovoobrazových prijímačov.

16) Žalobca požadoval úroky z omeškania od 29.07.2015 nasledujúci deň uvedený ako deň splatnosti
na daňovom doklade fakt. č. 2151200247. Žalovaný namietal nedoručenie listín do vlastných rúk. Režimdoručovania hmotnoprávnych úkonov sa spravuje ustanovením § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého: „prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde." ( tzv. teória
dôjdenia). Pri hmotnoprávnych úkonoch sa nevyžaduje skutočné doručenie a prevzatie písomností

zachytávajúce celý právny úkon. Účinnosť adresovaných jednostranných hmotnoprávnych úkonov v
režime Občianskeho zákona, respektíve celkovo v oblasti súkromného práva predpokladá, že prejav
vôle dôjde, respektíve je doručený adresátovi, t.j., že sa dostane do jeho dispozičnej sféry - už týmto
okamihom začína právny úkon pôsobiť voči druhej zmluvnej strane. Slovné spojenie dostane sa do jeho
dispozičnej sféry nemožno vykladať v zmysle procesnoprávnych predpisov. Je ním potrebné rozumieť

objektívnu možnosť neprítomnej osoby zoznámiť sa s jej adresovaným právnym úkonom. Rozhodujúce
je objektívne hľadisko, t.j. ak sa preukáže, že adresát mal reálnu možnosť oboznámiť sa s prejavom
vôle, nastávajú právne účinky jednostranného právneho úkonu obsahujúceho takýto prejav bez ohľadu
na to, či sa s ním adresát skutočne oboznámil. Dispozičná sféra adresáta je vymedzená zmluvne
dohodnutým doručovacím režimom, t.j. konkrétnym adresami účastníkov alebo určení konkrétnej
osoby s tým, že doručenie písomností je účinné už tým, že sa doručí do dohodnutého miesta alebo

určitej osobe. Týmto okamihom sa zásielka dostáva do sféry adresáta, pričom už nie je dôležité, či sa
adresát s obsahom zásielky zoznámil alebo nie. Z podstaty doručovania tak vyplýva pre účastníkov
zmluvného vzťahu povinnosť zabezpečiť v danom mieste prijímanie zásielok. V prejedávanom prípade,
žalobca nepreukázal odoslanie výzvy na úhradu žalovanej sumy, súd žalobcovi priznal nárok na úroky
z omeškania nasledujúci deň po doručení žaloby na súd, ktorú považoval za výzvu na úhradu v súlade

s ustanovením § 517 Občianskeho zákonníka, v rozsahu 5,05% ročne. Aktuálna sadzba zákonných
úrokov z omeškania je stanovená podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia
vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka. Sadzba je určená ako základná úroková sadzba ECB zvýšená o 5 percentuálnych bodov.
Informácia o základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky je zverejnená na adrese .

17) Súd žalobcovi priznal nárok v súlade s ustanovením § 489, § 458a, § 442a ods. 2 Občianskeho
zákonníka, § 56 ods. 1 písm. f, §. 57 ods. 1 zákona č. 618/2003 Z.z., Sadzobníka autorských odmien.

18) O nároku na náhradu trov konania súd rozhodoval podľa § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak mala
strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Úspešný bol žalovaný v rozsahu 45,21%. Žalobca
požadoval zaplatenie 267,66 eur (100%). Súd žalobcovi priznal 73,33 eur (27,39%). V časti nároku
194,33 eur žalobu zamietol (72,60%). Pomer úspechu (72,60-27,39=45,21).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Bratislava III ( § 362 ods. 1 CSP).

Vodôvodnenísamusíokremvšeobecnýchnáležitostípodaniastanovenýchv§127ods.1CSP(ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a jeho podpísania) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, za akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 CSP.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1

CSP)Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania ( § 364 CSP)

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení.