Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. január 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/117/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816205634
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Anderlová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3816205634.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Anderlovej a sudkýň JUDr.
Oľgy Lichnerovej a JUDr. Alice Beňovej v spore žalobcu Z. T. J., a.s., so sídlom T., R. 5, O.: XX XXX
XXX proti žalovanej P. M., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E. H., adresa na doručovanie H., T. XX/XX, o
zaplatenie4.463,23EURspríslušenstvom,oodvolanížalobcuprotirozsudkuOkresnéhosúduPrievidza
zo dňa 04. októbra 2016, č.k. 14C/87/2016-69, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II., III. a IV. p o t v r d z u j e.

Žalovaná n e m á proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi
istinu v sume 4.463,23 eur, zmluvné úroky vo výške 1.095,69 eur, úroky z omeškania vo výške 85,52
eur, úrok z omeškania vo výške 1 % ročne zo sumy 4.463,23 eur od 23.04.2016 do zaplatenia a
poplatky v sume 60,20 eur, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Vo výroku II. zastavil

konanie v časti o zaplatenie úrokov kvantifikovaných k 22.04.2016 v sume 199,67 eur. Vo výroku III.
vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Vo výroku IV. žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobcovi 100%
trov konania. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobca ako veriteľ v postavení
banky uzatvoril so žalovanou ako dlžníkom v postavení spotrebiteľa zmluvu, na základe ktorej poskytol
žalovanej bezúčelový spotrebiteľský úver v sume 4.626,-eur, s úrokovou sadzbou ku dňu podpísania
zmluvy 21,90% ročne a ročnou percentuálnou mierou nákladov (RPMN) vo výške 27,37%. Žalovaná

bola povinná úver splatiť do 21.11.2015, v 72 mesačných splátkach po 120,54 eur. Žalovaná splácala
poskytnutýúverlenprvétrimesiace.Tým,žeúversplácaťprestala,dostalasadoomeškania,nazáklade
čoho žalobca po predchádzajúcej výzve zo dňa 24.04.2014 vyhlásil dňa 03.06.2014 úver za predčasne
splatný. Keďže žalobca vzal žalobu späť v časti o zaplatenie úrokov kvantifikovaných k 22.04.2016 v
sume 199,67 eur, súd konanie v tejto časti zastavil podľa § 144, § 145 ods. 2 CSP. Podľa názoru súdu
bol žalovaný nárok dôvodný v časti nezaplatenej istiny úveru 4.463,23 eur, úroku ku dňu zosplatnenia vo
výške 1.095,69 eur (ako je vyčíslený v tabuľke na č.l. 52 spisu), vyčísleného úroku z omeškania ku dňu

zosplatnenia vo výške 85,52 eur, úroku z omeškania v dohodnutej výške 1 % ročne z istiny 4.463,23 eur
od 23.04.2016 do zaplatenia a poplatkov v sume 60,20 eur. Preto súd žalobe v tejto časti vyhovel. Súd
zamietol žalobu v časti uplatneného zmluvného úroku po 23.06.2014, t.j. v sume ktorá prevyšovala sumu
1.095, 69 eur, t.j. prevyšovala priznaný vyčíslený úrok ku dňa zosplatnenia úveru. Súd zároveň zamietol
žalobu v časti uplatneného úroku 22,7 % zo žalovanej istiny od 23.04.2016 až do zaplatenia. Podľa
ustálenej súdnej praxe, dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti

dlhu, teda jeho splátok. Od splatnosti (zosplatnenia úveru) je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z
omeškania, ktoré majú povahu sankcií. V prípade, ak by po splatnosti dlhu bol spotrebiteľ povinný platiť
úroky a aj úroky z omeškania, dochádzalo by k dvojnásobnému zaťaženiu, čo by spôsobovalo značnúnerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Pokiaľ však veriteľ pristúpi k zosplatneniu celého úveru,
nastupuje len režim platenia úrokov z omeškania a nie aj zmluvných úrokov z úveru (viď i uznesenie
NS SR 4Obo 143/1998, uznesenie ÚS SR IV. ÚS 476/2012 z 18.9.2012). Právne svoje rozhodnutie

odôvodnil podľa § 497, § 502, § 503 ods. 1, § 504, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, 2,4,
§ 53 ods. 9, § 565 Obč. zák., § 1 ods. 2, § 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách v znení platnom v čase uzavretia zmluvy. O náhrade trov konania rozhodol podľa
§ 255 ods. 1 CSP. Žalobca si žalobou uplatnil nárok na istinu v sume 4.463,23 eur. Súd mu v tejto časti
vyhovel a preto bol v konaní úspešný. Vzhľadom na to mu súd priznal proti žalovanej nárok na náhradu

100% trov konania. O konkrétnej výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré
po právoplatnosti rozsudku vydá vyšší súdny úradník.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý napadol výrok III. rozsudku
súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti. Mal za to, že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym záverom a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci. V odvolaní uviedol, že nesúhlasí s nepriznaním úrokov k úveru po vyhlásení
jeho predčasnej splatnosti, keď ním uplatnený nárok nie je v rozpore s právnymi predpismi. Poukázal
na ust. § 261 ods. 6, § 497 Obchodného zákonníka, komentár Iura k ust. § 497, v ktorom sa konštatuje,
že zmluva o úvere je odplatnou zmluvou, čo vyjadruje záväzok dlžníka platiť úroky za poskytnutie
peňažných prostriedkov. Bezúročná zmluva o úvere je pojmovo vylúčená. Zmluva o pôžičke je odplatnou

zmluvou len za predpokladu, že sa tak strany dohodli. Odplata pri peňažnej pôžičke spočíva v dohode
o úrokoch. Vo vzťahu úroku z úveru a úrokov z omeškania je potrebné oba inštitúty dôsledne rozlišovať.
Zatiaľ čo úrok z úveru je cena peňažných prostriedkov, ktoré poskytovateľ úveru dáva do dispozície
toho, kto úver prijíma na dohodnutú dobu, úrok z úveru je sankcia za to, že dlžník mešká so splnením
peňažného záväzku. Vzhľadom na to, že ide o dva rozdielne inštitúty, ktoré sa odlišujú tak svojou

podstatou, ako aj funkciami, všeobecne treba vychádzať z toho, že pri omeškaní s vrátením peňažných
prostriedkov má veriteľ nárok jednak na úrok z úveru a jednak na úrok z omeškania (§ 369 ods. 1).
Poukázal na skutočnosť, že citované uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/143/1998 rozhodne
niejeustálenousúdnoupraxou.Bankaprivymáhanísvojichpohľadávok disponujerozhodnutiamisúdov
z celej Slovenskej republiky, ktoré nemajú problém priznať veriteľovi k predčasne splatnej pohľadávke

zmluvné úroky do zaplatenia tak, ako to vyplýva z gramatického a aj logického výkladu platných
zákonných ustanovení. Doterajšia právna prax a aj úmysel zákonodarcu vyjadrený v platných kódexoch
je jednoznačný - dohodnutý úrok a úrok z omeškania sú dva rozdielne inštitúty a v prípade omeškania
dlžníka so splátkou, patrí veriteľovi okrem úroku (popri dohodnutom úroku a nie namiesto) aj úrok z
omeškania. Zdôraznil, že povinnosť platiť úrok z poskytnutého úveru žalovanému okrem citovaných

ustanovení Obchodného zákonníka vzniká tiež na základe zmluvných dojednaní v čl. I. bode 1. a 2.
Zmluvy o úvere a čl. IV. bodu 1. Zmluvy o úvere. Nakoľko Zmluva o úvere vyhlásením predčasnej
splatnosti úveru nezanikla (vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru podľa čl. VIII. bodu 2. písm. a)
a e) a odstúpenie od zmluvy podľa čl. VIII. bodu 2 písm. f) predstavujú rozličné inštitúty), žalobcov
nárok voči žalovanému na zaplatenie zmluvného úroku nezanikol a trvá až do úplného splatenia istiny

pohľadávky (resp. do zániku Zmluvy o úvere). Upozornil, že právny výklad, podľa ktorého by dlžníci
v omeškaní boli povinní platiť len zákonné úroky z omeškania a neboli by povinní platiť zmluvné
úroky z poskytnutého úveru, by legalizoval zvýhodnenie neplatiacich dlžníkov (s povinnosťou platiť
zákonného úroky z omeškania na úrovni v súčasnosti 5% p.a., keďže základná úroková sadzba ECB
je od 16.03.2016 na úrovni 0% p.a.), oproti platiacim klientom (s aktuálnymi úrokovými sadzbami pre

otp expres úvery, t.j. úvery typu, ktorý bol poskytnutý aj žalovanému, na úrovni cca 22,70% p.a.), čím
sa stráca výchovný aj logický zmysel zákonnej úpravy. Namietal, že súd prvej inštancie rozhodol o tom,
že v časti 1,23 eur žalobu zamieta, pričom mal rozhodnúť, že konanie v tejto časti zastavuje, nakoľko
v tejto časti zobral žalobu späť. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie zmenil tak, že mu prizná istinu v sume 4463,23 eur, zmluvné úroky vo výške 2978,47 eur,

úroky z omeškania vo výške 85,52 eur, zmluvné úroky vo výške 22,70 % ročne zo sumy 4529,65 eur od
23.04.2016 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 1% ročne zo sumy 4463,23 eur od 23.04.2016
do zaplatenia a poplatky v sume 60,20 eur všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalej žiadal,
aby súd konanie zastavil v časti o zaplatenie úrokov kvantifikovaných k 22.04.2016 v sume 199,67 eur
a v sume o zaplatenie úrokov z omeškania kvantifikovaných k 22.04.2016 v sume 1,23 eur.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu vo výrokovej
zastavujúcej časti, vo výrokovej zamietajúcej časti a vo výroku o náhrade trov konania v zmysle ust. §
379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 v spojení s § 219

ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

5. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie pri zamietnutí žaloby vo
zvyšnej časti vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov
vyplynuli , neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli

počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom
vyplývajúcimz§191CSP.Prirozhodovanísúdprvejinštanciepoužilsprávnyprávnypredpis,správneho
vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými
i právnymi závermi súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej zamietajúcej časti a z tohto dôvodu si
odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia v tejto časti, v celom rozsahu na ne poukazuje
v zmysle § 387 ods. 2 CSP a k odvolacím námietkam žalobcu dodáva nasledovné:

6. Uzavretý zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovanou na základe zmluvy o poistenom otp expres
úvere zo dňa 21.11.2012 je potrebné aj podľa názoru odvolacieho súdu posudzovať ako spotrebiteľský
vzťah. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že na základe zmluvy o úvere poskytol žalobca ako veriteľ
žalovanej ako dlžníčke bezúčelový spotrebiteľský úver v sume 4626 eur s úrokovou sadzbou ku dňu

podpísania zmluvy 21,90% ročne a ročnou percentuálnou mierou nákladov vo výške 27,37%. Žalovaná
bola povinná úver splatiť do 21.11.2015 v 72 mesačných splátkach po 120,54 eur. Žalovaná splácala
poskytnutý úver len prvé tri mesiace. Tým, že úver prestala splácať, dostala sa do omeškania, na
základe čoho žalobca po predchádzajúcej výzve vyhlásil dňa 03.06.2014 úver za predčasne splatný
s účinnosťou k 23.06.2014. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť

zaplatiť žalobcovi nezaplatenú istinu úveru vo výške 4463,23 eur, úrok ku dňu zosplatnenia vo výške
1095,69 eur , vyčíslený úrok z omeškania ku dňu zosplatnenia vo výške 85,52 eur, úrok z omeškania
vo výške 1% ročne z istiny 4463,23 eur od 23.04.2016 do zaplatenia a poplatky v sume 60,20 eur. V
prevyšujúcej časti žalobu, v ktorej žalobca požadoval priznať zmluvný úrok po 23.06.2014, t.j. v sume,
ktoráprevyšovalasumu1095,69eur,t.j.prevyšovalapriznanývyčíslenýúrokkudňuzosplatneniažalobu

zamietol, zároveň zamietol žalobu v časti uplatneného úroku 22,7% zo žalovanej istiny od 23.04.2016
až do zaplatenia. V predmetnej veci súd prvej inštancie správne uzavrel, že dohodnuté zmluvné úroky
z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu, teda jeho splátok. Od splatnosti (zosplatnenia
úveru) je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania , ktoré majú povahu sankcií. Takýto záver
súdu prvej inštancie je správny, pretože v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo

k dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak v podobe úrokov z úveru , ako aj úrokov z omeškania ,
čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Odvolací súd poukazuje na
to, že zosplatnením úveru nastáva predčasná splatnosť úveru , teda dochádza k zmene pôvodných
podmienok, za ktorých bol úver poskytnutý. Predčasné zosplatnenie úveru predstavuje jednostranný
sankčný právny inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové, okamžité

vrátenie celej požičanej sumy. Splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa spôsobuje stav absencie
požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne vracia a spláca, za čo veriteľovi patrí úrok. Pri predčasnom
a mimoriadnom zosplatnení úveru vzniká veriteľovi nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny
úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. Veriteľ teda navodzuje stav, v ktorom
má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na

jeho strane odpadá obmedzenie jeho práv na dispozíciu s istinou úveru. Ak teda nastal stav, kedy
spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu na to,
aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľov.
Jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru
navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa

ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. Prípadná
dohoda, podľa ktorej má spotrebiteľ popri úrokoch z omeškania, prípadne ďalších sankciách platiť po
splatnosti pohľadávky aj úroky za poskytnutie úveru do splatenia úveru, spôsobuje značnú nerovnováhu
kuškodespotrebiteľa,predstavujeznačnézhoršeniepostaveniaspotrebiteľaoprotizákonnémupravidlu,
ktoré chráni spotrebiteľa v úverových vzťahoch pred nadmerným navýšením dlhu oproti výške úveru.

Z uvedeného teda vyplýva, že po zosplatnení úveru sa dlžník pokiaľ v určenej lehote neuhradí dlh,
dostáva do omeškania a nastupuje režim platenia úrokov z omeškania. Odvolací súd v tejto súvislosti
tiež poukazuje na závery rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 476/2012 týkajúceho saskutkovo a právne obdobnej veci. Za daného stavu preto súd prvej inštancie správne postupoval, pokiaľ
v prevyšujúcej časti žalobu žalobcu (zmluvných úrokov po zosplatnení úveru) zamietol.

7. Za nedôvodnú považoval odvolací súd aj odvolaciu námietku žalobcu, že súd prvej inštancie
nesprávne procesne postupoval, keď nezastavil konanie aj v časti späťvzatia žaloby o zaplatenie 1,23
eur, keď v tejto časti zobral žalobu späť písomným podaním zo dňa 26.09.2016. Z písomného podania
žalobcu zo dňa 26.09.2016 vyplýva, že žalobu v časti uplatnených úrokov z omeškania do 22.04.2016
kvantifikovaných v žalobe vo výške 86,75 eur berie späť v časti v sume 1,23 eur (úroky z premlčanej

časti istiny) a požaduje od žalovanej uhradenie úrokov z omeškania k 22.04.2016 vo výške 85,52 eur.
Súd prvej inštancie správne postupoval, keď tento procesný úkon žalobcu nepovažoval za čiastočné
späťvzatie žaloby, pretože žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia úrokov z omeškania k
22.04.2016 vo výške 85,52 eur, teda jeho uplatňovaný nárok v tejto časti sa nezmenil a zostal rovnaký
tak, ako správne uviedol súd prvej inštancie. Za tohto stavu boli odvolacie námietky žalobcu v celom
rozsahu neopodstatnené.

8. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II., III. a
IV. podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

9. Úspešnej žalovanej odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 v

spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, pretože jej žiadne trovy odvolacieho konania preukázateľne
nevznikli.

10.Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).