Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. apríl 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 20S/142/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5013201099
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Čanádyová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5013201099.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Čanádyovej, členov senátu

JUDr. Jany Martinčekovej a Mgr. Nory Tomkovej, v právnej veci žalobcu: T E S L A Liptovský Hrádok,
a.s., so sídlom Pálenica 53/79, Liptovský Hrádok, IČO: 00 009 687, právne zastúpená Janči & Partners,
s. r. o., so sídlom Garbiarska 695, Liptovský Mikuláš, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č.k.
1100308/1/473619/2013 zo dňa 02.10.2013, takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobný návrh z a m i e t a.

Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňovýmrozhodnutímč.k.9515401/5/2852770/2013zodňa17.06.2013DaňovýúradŽilina(ďalej
len „správca dane") vydal rozhodnutie, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie jún 2009 v sume 7495,92 €. V odôvodnení uviedol, že daňový subjekt v rozpore s
§ 49 ods. 7 zák.č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov odpočítal daň z dokladu č. 92/0956, z
faktúry č. 14062 zo dňa 01.06.2009 vo výške 19% sumu 137,77 € za služby súvisiace s nájmom dvoch
osobných automobilom Škoda Superb, ev.č. BA 761 TD a Škoda Octavia, ev.č. BA 762 TD. Daňový
subjekt mal predmetné automobily prenajaté podľa rámcovej zmluvy pre operatívny nájom motorových

vozidielč.712zodňa10.01.2008,uzavretej medziprenajímateľomBUSINESSLEASESLOVAKIAs.r.o.
a žalobcom. Suma bez DPH je na každej faktúre rozčlenená na dve čiastky, a to na čiastku za nájom a
čiastku za služby s nájmom súvisiace. Daň z pridanej hodnoty zo samotného nájmu si daňový subjekt
neodpočítal. Výška mesačnej platby za prenechanie vozidla do užívania, ako aj za služby súvisiace s
týmtoposkytované,jeuvedenávnájomnejzmluvenazákladepoložiekuvedenýchvbode4.2.1.Položky,
ktoré nie sú zahrnuté do výšky mesačnej platby a hradí si ich nájomca, sú uvedené v bode 4.2.2. zmluvy.
Nafaktúrachjevzmyslebodu4.2.4.mesačnáplatbarozdelenánačasťpokrývajúcuprenechanievozidla

na užívanie a na časť pokrývajúcu s tým súvisiace služby. Cieľom plnenia pre zákazníka pri prenájme
motorového vozidla je prenájom ako hlavné plnenie, keď ostatné služby spojené s týmto nájmom, napr.
náklady spojené s dodaním vozidla, poistné na povinné zmluvné poistenie, havarijné poistenie, náklady
na cestnú daň, na údržbu, pravidelný servis, výmena súčiastok a pneumatík, nemajú určujúci charakter,
ale sú len prostriedkom na využitie hlavného plnenia.

Správca dane rozhodoval skorším rozhodnutím Daňového úradu Liptovský Mikuláš, a to dodatočným

platobným výmerom č. 660/230/67409/2011/Kand zo dňa 30.11.2011 (ďalej len „skoršie prvostupňové
rozhodnutie"), ktoré žalovaný potvrdil rozhodnutím č. 1040510/339223/2012/5141 zo dňa 16.03.2012
(ďalej len „skoršie druhostupňové rozhodnutie"), v ktorom zhodne s preskúmavaným rozhodnutím
žalovaného a prvostupňového správneho orgánu bola žalobcovi vyrubená daň z pridanej hodnoty zazdaňovacie obdobie jún 2009 v sume 7.495,92 Eur. Uvedené rozhodnutia boli predmetom súdneho
prieskumu v konaní pred Krajským súdom v Žiline č.k. 20S/53/2012. V tomto konaní krajský súd
rozsudkom č.k. 20S/53/2012-39 zo dňa 25.09.2012 skoršie rozhodnutie žalovaného vo veci zrušil pri

aplikácii § 250j ods. 2 písm. a) a c) O.s.p. a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie (ďalej len
„skoršie rozhodnutie súdu").

V skoršom rozsudku krajský súd konštatoval, že nakoľko v predmetnej leasingovej zmluve účastníci
nedefinovali charakter služieb, ktoré sú v súvislosti s nájmom poskytované, bude potrebné, aby vo

vzťahu k jednotlivým položkám účtovaných služieb správny orgán vykonal dokazovanie a vyslovil záver,
či sa jedná o službu, ktorá bezprostredne s užívaním vozidla súvisí a bez ktorej by prevádzka vozidla
nemohla byť realizovaná alebo sa jedná o iný druh služby.

V zmysle tohto skoršieho rozhodnutia Krajského súdu v Žiline vykonal správca dane dokazovanie, a to
vypočutím svedka Ing. R. T.. Poukázal na zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 9515401/5/1977663/2013

zo dňa 17.05.2013, v ktorej sa svedkyňa vyjadrila k predmetu konania a uviedla, že predmetné faktúry
boli vystavené v súlade s dohodnutými zmluvnými podmienkami, z uvedených článkov predmetnej
rámcovej zmluvy vyplýva, že mesačná platba je celok, ktorý je rozdelený tak, ako je uvedené v jej ďalších
ustanoveniach a ďalej konštatovala, že:
ad 1) Predmetné faktúry boli vystavené v súlade s dohodnutými zmluvnými podmienkami.

ad 2) Z uvedených článkov predmetnej RZ vyplýva, že mesačná platba tvorí celok, ktorý je rozdelený
na časti, tak ako je zmluve uvedené v jej ďalších ustanoveniach.

ad3)Kotázkecharakteruslužiebsasplnomocnenázástupkyňaprenajímateľauviedla,ževšetkypoložky
mesačnej platby dohodnuté v zmluve súvisia s prenájmom, avšak niektoré z nich môžu byť poskytované

aj samostatne.
ad4)SpoločnosťBUSINESSLEASESLOVAKIAs.r.o.rozdelilapoložkymesačnejplatbyvzmyslečlánku
14.5, kde nájomca prejavil vôľu rozdeliť splátku stanoveným spôsobom pri podpise rámcovej zmluvy.
Z uvedeného vyplýva, že mesačná platbu možno rozdeliť, na základe požiadavky nájomcu. Mesačná
platba bola v zmysle podmienok rozdelená tak ako sa zmluvné strany dohodli. Pojem nerozdeliteľná

znamená, že mesačnú platbu tvoria tie položky, ktoré boli v zmysle zmluvnej dokumentácie
charakterizované, a teda pojem mesačná platba je jasne charakterizovaný.
ad 5) Služby fakturované na faktúre ako súčasť celkovej výšky mesačnej platby za leasing s nájmom
súvisia, ale niektoré z nich môžu mať aj samostatný prevádzkový charakter.
ad 6) Bod 14.4. týkajúci sa zodpovednosti prenajímateľa za škodu spôsobenú nesprávnym vystavením

faktúry, a to rozdelením mesačnej platby na časť pokrývajúcu platbu za prenechanie vozidla na užívanie
a časť pokrývajúcu platbu za služby súvisiace s prenechaním vozidla do užívania na základe požiadavky
nájomcu bol pridaný pre prípadné možné spory, ktoré by vznikli v súvislosti s nesprávne vypočítanou
DPH resp. v súvislosti s požiadavkou rozdelenia mesačnej platby. Nevedela sa vyjadriť k tomu, či išlo v
čase uzavretia uvedenej zmluvy o štandardný bod v iných rámcových zmluvách.

ad 7) Keďže požiadavka o rozdelení mesačných platieb bola špecifikovaná v čase uzavretia rámcovej
zmluvy, spoločnosť BUSINESS LEASE SLOVAKIA s.r.o. predpokladala, že nájomca otázku rozdelenia
prekonzultoval, tak ako to uvádza bod. 14.4.
ad 8) Spoločnosť BUSINESS LEASE SLOVAKIA s.r.o. predkladá podrobné Rozpisy fakturovaných
položiek „nájom" a „služby" TESLA Liptovský Hrádok pre obe vozidlá za obdobie január - december

2009.

Správca dane konštatoval, že pre správne posúdenie balíka služieb je teda dôležité určiť, či ho možno
považovať za jednu transakciu alebo je pre účely DPH potrebné balík rozdeliť na viaceré služby.
ESD určil, že balík služieb je možné považovať za jednu transakciu, ak jeden druh služby v balíku

je hlavný - podstatný, zatiaľ čo druhý typ služby je skôr doplnkový -pomocný. Služba je doplnková v
tom prípade, ak jej poskytnutie nepredstavuje pre klienta podstatnú požiadavku. Jej poskytnutie nie
je pre klienta cieľom, ale skôr prostriedkom pre využívanie hlavného plnenia poskytovateľa za lepších
podmienok. To znamená, že doplnková služba sama osebe by pre klienta nemala význam, ten má len
v spojení s hlavnou službou.

V tejto súvislosti konštatoval správca dane, že v predmetnej rámcovej zmluve a predmetných nájomných
zmluvách uzavretých medzi prenajímateľom BUSINESS LEASE SLOVAKIA s. r.o. a nájomcom T E
S L A Liptovský Hrádok a.s. je jednoznačne stanovené, že prenajímateľ poskytuje nájomcovi nájom
motorových vozidiel a s tým súvisiace služby (čl. 1.3). Nájomca je ako protihodnotu povinnýprenajímateľovi zaplatiť celkovú mesačnú platbu, ktorou sa rozumie platba za prenechanie vozidla na
užívanie a poskytovanie s tým súvisiacich služieb. Rozdelenie mesačnej platby na časti nemá vplyv
na plnenie povinností súvisiacich s mesačnou platbou. Obe časti mesačnej platby tvoria spolu

a nerozdeliteľne mesačnú platbu.
Čo sa týka účinku skutočnosti, že niektoré služby by v zásade mohli poskytnúť tretie osoby, uviedol,
že existencia takejto možnosti nie je sama osebe určujúca. Z judikatúry Súdneho dvora vyplýva
možnosť, aby boli časti jediného plnenia za iných okolností poskytnuté oddelene, vyplýva z koncepcie
jediného zloženého plnenia. Predmetná rámcová zmluva jasne stanovuje, ktoré konkrétne služby

(všetky položky a) až 1)) tvoria mesačnú platbu, a teda, že všetky tieto služby budú jednoznačne
poskytovanéprenajímateľomBUSINESSLEASESLOVAKIAs.r.o.,čímjevpredmetnomnájmevylúčené
ich poskytnutie iným dodávateľom resp. zabezpečenie si uvedených služieb samotným nájomcom T E
S L A Liptovský Hrádok a.s..
V zmysle predmetnej rámcovej zmluvy a príslušných nájomných zmlúv služby v súvislosti
s nájmom poskytované prenajímateľom BUSINESS LEASE SLOVAKIA s.r.o. sú s nájmom tak úzko

prepojené, že tvoria objektívne jedno ekonomické plnenie ktorého rozčlenenie by bolo neprirodzené.
Plnenie pozostávajúce z jediného plnenia nesmie byť umelo členené, aby sa nezmenila funkčnosť
systému DPH, pretože na takéto vedľajšie
plnenia sa vzťahuje rovnaký daňový režim ako na hlavné plnenie. Podľa správcu dane je dôležité
hľadať charakteristické prvky predmetného plnenia preto, aby sa určilo, či prenajímateľ odovzdá svojmu

nájomcovi viacero hlavných rôznych plnení alebo jediné plnenie.
Konštatoval, že predmetný nájom a s ním súvisiace konkrétne služby jednoznačne a nepochybne úzko
súvisia, pretože každá jedna z predmetných s nájmom súvisiacich služieb (položky d) až 1)) je v zmysle
konkrétnejRZč.A712naviazanánakonkrétneprenajatévozidlovzmyslekonkrétnychnájomnýchzmlúv
č. 5568/2/2 a 5651/1/3 a v zmysle záväzných podmienok tak ako sa na nich zmluvné strany dohodli.

Hlavným cieľom nájmu vozidiel nájomcom T E S L A Liptovský Hrádok a.s. neboli služby s nájmom
spojené ale nájom samotný, pretože ani jedna zo služieb - položky d) až 1) by samostatne pre nájomcu
nemali význam, pretože ten mali len v spojení s hlavnou službou nájmom. Služby - položky d) až 1)
neboli pre T E S L A Liptovský Hrádok a.s. cieľom ale len prostriedkom pre využívanie prenajatých

vozidiel od BUSINESS LEASE SLOVAKIA s.r.o. za lepších podmienok. Prenajímateľ BUSINESS LEASE
SLOVAKIA s.r.o. odovzdal nájomcovi T E S L A Liptovský Hrádok a.s. jediné plnenie - operatívny nájom
motorových vozidiel riadne vymedzený a podrobne špecifikovaný v jedinej rámcovej zmluve č. A712
a v konkrétnych nájomných zmluvách č. 5568/2/2 pre vozidlo ŠKODA SUPERB, EČV: BA761TD a č.
5651/1/3 a pre vozidlo ŠKODA OCTAVIA, EČV: BA762TD.

Poukázal na bod 14.5 RZ, v ktorom sa uvádza Zmluvné strany sa dohodli, že rozdelenie
mesačných platieb v zmysle článku 4.2.4 RZ (OBE ČASTI MESAČNEJ PLATBY TVORIA SPOLU
A NEROZDELITEĽNE MESAČNÚ PLATBU. ROZDELENIE MESAČNEJ PLATBY NA ČASTI NEMÁ
VPLYV NA PLNENIE POVINNOSTÍ SÚVISIACICH S MESAČNOU PLATBOU.) sa má realizovať
nasledovne:

katalógová cena
náklady spojené s dodaním vozidla
kalkulovaná amortizácia
Položky a) až c) sú určené, že v príslušnej faktúre majú byť uvedené v časti Nájom.
poistné na povinné zmluvné poistenie (zákonné)

poistné na havarijné poistenie
úrazové poistenie prepravovaných osôb
náklady na cestnú daň, koncesionárske poplatky
h) úroková miera počas obdobia nájmu (úrok)
i) správny poplatok (poplatok za správu)

j) náklady na údržbu, pravidelný servis/opravy podľa pokynov výrobcu, výmenu oleja, údržbu ako aj
výmenu súčiastok a pneumatík, ak je to potrebné vzhľadom na bežný spôsob používania vozidla
k) predplatné na náhradné vozidlo
1) asistenčná služba (služba cestnej asistencie) Položky d) až 1) sú určené, že v príslušnej faktúre majú
byť uvedené v časti Služby.

V jednotlivých predmetných kalkuláciách a nájomných zmluvách je uvedené Leasingová splátka zahŕňa
nasledovné položky:
Odpisy, úrok a zľava (zahrnuté) -položky a),b),c),h)Poistenie (zahrnuté)- položky d),e),f)
Dane a poplatky (zahrnuté) - položka g)
Údržba, opravy a pneumatiky (zahrnuté) - položka j)

Cestná asistencia (zahrnuté) - položka 1)
Správny poplatok (zahrnuté) - položka i)
Platba za náhradné vozidlo (666,99 Sk + 416,30 Sk, t.j. 35,96 EUR) - položka k)

V konkrétnych kalkuláciách a konkrétnych nájomných zmluvách č. 5568/2/2 a 5651/1/3 je jasne

stanovené, že celkovú mesačnú splátku tvoria všetky položky a) až 1), bez akéhokoľvek rozdielu a
rozdelenia na nejaké časti.
Rozdelenie mesačnej platby určenej v konkrétnych NZ bolo stanovené len v bode 4.2.4., a to na základe
písomnej požiadavky nájomcu a len ako možnosť rozdelenia vo faktúre. V druhom odseku bodu 4.2.4.
je však jasne stanovené, že - Obe časti mesačnej platby tvoria spolu a nerozdeliteľne mesačnú platbu.
Vyjadrenie prenajímateľa - spoločnosť BUSINESS LEASE SLOVAKIA s.r.o., že niektoré z položiek d)

až 1) môžu byť poskytované aj samostatne resp. môžu mať samostatný prevádzkový charakter resp.
by mať mohli nemá v tomto konkrétnom prípade žiadny význam, pretože v zmysle predmetnej rámcovej
zmluvy a predmetných nájomných zmlúv ho v skutočnosti nemali a v zmysle zákonných povinností
prenajímateľa ani mať nemohli (§ 22 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákona o DPH).

Čiastka za služby súvisiace s prenájmom bola dohodnutá v nájomnej zmluve a fakturovaná mesačne
vo vopred dohodnutej výške. Jednalo sa o náklady prenajímateľa vynaložené v súvislosti s prenájmom
predmetnýchvozidielnájomcovi,ktorébolivšetkyvopredzmluvnedohodnutéazahrnuté(všetkypoložky
a) až 1) z bodu 4.2.1 RZ) do celkovej mesačnej splátky. Tieto náklady bol prenajímateľ povinný zahrnúť
do základu dane za nájom práve v zmysle § 22 ods. 1 a 2 zákona o DPH.

Záver, že všetky položky d) až 1) označené len na predmetných faktúrach ako služby v súvislosti
s nájmom poskytované tvoria objektívne jedno ekonomické plnenie potvrdzuje analýza jednotlivých
položiek d) až 1):
1. Položky - d) poistné na povinné zmluvné poistenie (zákonné),
poistné na havarijné poistenie,

úrazové poistenie prepravovaných osôb,
náklady na cestnú daň, koncesionárske poplatky
Správca dane uviedol, že úvaha o ich samostatnosti je irelevantná, pretože v tom prípade by ich musel
prenajímateľ fakturovať v zmysle ich charakteru ako oslobodené - bez dane, a nájomca by si z nich
nemohol uplatňovať žiadnu daň. Do celkovej mesačnej platby zahrnuté boli, a teda bez akýchkoľvek

pochýb s týmto konkrétnym nájmom súvisia.

2. Položky - h) úroková miera počas obdobia nájmu (úrok),
i) správny poplatok (poplatok za správu)
s nájmom konkrétnych osobných motorových vozidiel súvisia bez akýchkoľvek pochybností. Položka h)

je absolútne neoddeliteľná od predmetného nájmu, položka i) je poplatkom za náklady prenajímateľa
v súvislosti s týmto predmetným nájmom a bez vzniku tohto nájmu by nevznikli prenajímateľovi žiadne
poplatky za správu konkrétneho nájmu.
3. Položky- k) predplatné na náhradné vozidlo
1) asistenčná služba (služba cestnej asistencie)

by možno mohli byť považované za samostatné, ale to len výhradne z pohľadu toho, že nájomca sa
môže rozhodnúť, či mu tieto majú byť poskytované alebo nie. V zmysle konkrétnej RZ sa nájomca T E
S L A Liptovský Hrádok a.s. rozhodol, že mu majú byť poskytované prenajímateľom BUSINESS LEASE
SLOVAKIA s.r.o., do celkovej mesačnej platby zahrnuté boli, a teda s týmto konkrétnym nájmom sú
nepochybne službami súvisiacimi.

4. Položka - j) náklady na údržbu, pravidelný servis/opravy podľa pokynov
výrobcu, výmenu oleja, údržbu ako aj výmenu súčiastok a pneumatík, ak je to potrebné vzhľadom na
bežný spôsob používania vozidla.
Vychádzajúc z podstaty operatívneho leasingu, že prenajímateľ je po celú dobu prenájmu vlastníkom
predmetných vozidiel, tak správca dane mal za to, že uvedená položka by za samostatnú nemohla byť

považovaná, pretože leasingová spoločnosť po ukončení operatívneho prenájmu tieto vozidla predáva
a je logicky vylúčené, že by sa ako majiteľ predmetných vozidiel vzdala svojho vplyvu na dodržiavanie
opráv a údržby vozidiel podľa inštrukcií výrobcu vozidla, čo je zdôraznené aj v samotnej RZ v či. VI -Opravy a údržba vozidla. V zmysle tejto konkrétnej RZ táto položka do celkovej mesačnej platby bola
jednoznačne zahrnutá, a teda bez akýchkoľvek pochýb s týmto konkrétnym nájmom súvisí.

Žiadna z jasne špecifikovaných položiek d) a 1) nemohla vzniknúť (nemohla byť prenajímateľom
BUSINESS LEASE SLOVAKIA s.r.o. poskytnutá nájomcovi
T E S L A Liptovský Hrádok a.s.) bez konkrétneho nájmu konkrétnych osobných motorových vozidiel
ŠKODA SUPERB, EČV: BA761TD a ŠKODA OCTAVIA, EČV: BA762TD, a preto správca dane po
vykonanom dokazovaní vyslovil názor, že všetky položky d) až 1) s užívaním týchto konkrétnych

osobných motorových vozidiel súvisia.

Správca dane ďalej uviedol, že samotný daňový subjekt medzi služby, bez ktorých by podľa jeho
názoru mohla byť prevádzka osobných motorových vozidiel realizovaná, pri ústnom pojednávaní č.
9515401/5/2446939/2013 zo dňa 04.06.2012 neuvádza položku h) úroková miera, ktorá však do časti
služby s nájmom súvisiace bola v zmysle rámcovej zmluvy č. A712 zaradená, tak ako aj položky d),

e), í), g), h), i), j), k), 1) aDPH z nej bola daňovým subjektom uplatňovaná v rozpore s § 49 ods. 7 v
nadväznosti na § 22 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, tak ako aj DPH
z položiek d), e), f), g), h), i), j), k), 1).

Správca dane konštatoval, cenou plnenia nájmu osobného vozidla je celková fakturovaná cena - vrátane

DPH. Platiteľ mal teda postupovať pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 7 písm. a) Zákona o DPH.

Ďalej správca dane v prvostupňovom rozhodnutí uviedol, že daňový subjekt ďalej v rozpore s § 49
ods. 2 cit. zák. odpočítal DPH pri dovoze tovaru z dokladu interné č. 990007, jednotný colný doklad
č. 05242109128946 zo dňa 25.05.2009 vo výške 6412,12 €, pretože prijatý tovar nepoužil na dodávky

tovaru a služieb ako platiteľ. Daňový subjekt si odpočítal daň z dovozu tovaru, ktorý nenakupoval,
JCD za dovoz tovaru je vystavené na základe faktúry pre colné účely a inú faktúru za nákup tohto
tovaru nedostal, o nákupe tovaru neúčtoval a neplatil zaň dodávateľovi uvedenému vo faktúre pre
colné účely. Tovar bol prepustený do režimu voľný obeh. Faktúra slúžila len na colné účely. V danom
prípade nie je splnená podmienka, podľa ktorej pre vznik nároku na odpočítanie dane sú podstatné tie

skutočnosti, že prijaté tovary a služby musia mať priamu a bezprostrednú väzbu na zdaniteľné plnenie
a výdavky, ktoré vznikli v súvislosti s ich obstaraním. V súvislosti s týmto tovarom platiteľovi nevznikli
nákladové položky za nákup tohto tovaru, a teda sa ani nemohli uplatniť u platiteľa na výstupe v cene
ním uskutočnených dodávok tovaru. Do predajnej ceny výrobkov boli premietnuté súvisiace náklady,
pri ktorých správca dane odpočítanie dane nenamietal. Žalobca nemohol s predmetným dovezeným

tovarom voľne nakladať ako vlastník, pretože tovar bol vlastníctvom zahraničného vlastníka. Správca
dane však uznal odpočítanie DPH zo všetkých služieb ako nákladov, ktoré vznikli daňovému subjektu v
rámci úprav dovezeného tovaru a jeho zapracovania do hotových výrobkov. Mechanizmus odpočítania
DPH z obstaraných služieb, u ktorých náklady na ne boli súčasťou nákladov podniku, bol dodržaný.

Na odvolanie žalobcu vo veci rozhodovalo Finančné riaditeľstvo SR (ďalej len „žalovaný") rozhodnutím
č.k. 1100308/1/473619/2013 zo dňa 02.10.2013, ktorým prvostupňové rozhodnutie potvrdilo. V
odôvodnení žalovaný uviedol, že čo sa týka odpočítania DPH za služby spojené s nájmom motorových
vozidiel, súčasťou ceny za poskytnutú služby, okrem nájmu, boli aj položky podľa bodu 4.2.1. rámcovej
zmluvy, ku ktorej poskytovateľ služby - leasingová spoločnosť uplatnila daň. Podľa § 22 ods. 1 Zákona o

DPH základom dane je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu
plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo služby. Aj keď v Zákone o DPH nie je definované
zložené plnenie, práve z cit.ust. vyplýva, čo je cenou za takto poskytované plnenie. V danom prípade
takýmto plnením bolo, okrem ceny nájmu, aj cena za jednotlivé služby podľa položky 4.2.1. rámcovej
zmluvy. Tieto služby predstavujú plnenie úzko súvisiace s nájmom motorových vozidiel, na ktoré sa

vzťahuje daňový režim hlavného plnenia. Poskytnutie týchto služieb bez nájmu motorových vozidiel by
nemalo opodstatnenie.

Žalovaný konštatoval, že veľmi dôležitým faktom je skutočnosť, že sa jednalo o operatívny prenájom,
počasktoréhojepocelúdobuprenájmumajiteľomvozidielprenajímateľ-BUSINESSLEASESLOVAKIA

s.r.o., z čoho vyplýva nespochybniteľná skutočnosť, že položky d) až 1) nemohli byť ani hypoteticky
poskytnuté resp. zabezpečené nikým iným ako majiteľom vozidla, teda prenajímateľom. Jediná
hypotetická možnosť by bola, ktoré konkrétne položky prenajímateľ poskytne, čo v danom prípade jasne
vyplýva z riadne zmluvne dojednanej rámcovej zmluvy. Vychádzajúc z podstaty operatívneho leasingu,žeprenajímateľjepocelúdobuprenájmuvlastníkompredmetnýchvozidiel,takžalovanýmalzato,žeani
len položka j) by za samostatnú nemohla byť považovaná, pretože leasingová spoločnosť po ukončení
operatívneho prenájmu tieto vozidla predáva a je logicky vylúčené, že by sa majiteľ predmetných vozidiel

vzdal svojho vplyvu na dodržiavanie servisných opráv a údržby vozidiel podľa inštrukcií výrobcu vozidla,
čo je zdôraznené aj v samotnej rámcovej zmluvy v či. VI - Opravy a údržba vozidla. V zmysle tejto
konkrétnej rámcovej zmluvy do celkovej mesačnej platby boli jednoznačne zahrnuté všetky položky d)
až 1), a teda bez akýchkoľvek pochýb s týmto konkrétnym nájmom súvisia.
Uviedol, že tvrdenie daňového subjektu, že správca dane nevykonal dokazovanie tak ako ho zaviazala

krajský súd, keď mal preveriť, či sa jedná o službu, ktorá bezprostredne s užívaním vozidla súvisí a bez
ktorej by prevádzka vozidla by nemohla byť realizovaná, nie je dôvodné, pretože dôkazom, že správca
dane súdom a odvolacím orgánom dokazovanie v požadovanom rozsahu vykonal, je uskutočnenie
svedeckej výpovede č. 9515401/5/1977663/2013 zo dňa 17.05.2013 a získanie nového dôkazu
potvrdzujúceho názor správcu dane - podrobné rozpisy, ktorými boli jasne a vyčerpávajúco vysvetlené
položky tvoriace časť „SLUŽBY". Konštatoval, že na základe dostatočného zistenia skutkového stavu -

vyjadrením prenajímateľa BUSINESS LEASE SLOVAKIA s.r.o. a predovšetkým ozrejmením špecifikácie
položiek, ktoré tvoria časť „SLUŽBY" uvedených vo faktúre mal správca dane za preukázané, že položky
d) až 1) s užívaním konkrétnych osobných motorových vozidiel súvisia, a že nejedná sa o žiadny iný
druh služieb resp. o žiadne iné služby, ktoré by s nájmom konkrétnych vozidiel nesúviseli.

Čo sa týka neuznania odpočtu DPH pri dovoze tovaru - projektorov s tekutými kryštálmi z dokladu interné
č. 990007, odvolací orgán uviedol, že podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH platiteľovi vzniká právo odpočítať
daň v deň, kedy pri tomto tovare alebo službe vzniká daňová povinnosť. Daňová povinnosť pri dovoze
tovaru vzniká prepustením tovaru do colného režimu voľný obeh. V predmetnom prípade daňový subjekt
zaplatil daň z dovozu tovaru, náklady na obstaranie tovaru nie sú nákladmi platiteľa, ale sú nákladmi

spoločnosti Motion Networks a.s. Bratislava a tieto náklady sa nepremietnu do ceny uskutočnených
zdaniteľných obchodov platiteľa. Preto daňovému subjektu nevzniklo právo na odpočítanie dane pri
dovoze tovaru, keďže daňovým subjektom nebola splnená podmienka na uplatnenie odpočítania dane
podľa § 49 ods. 2 Zákona o DPH.

Proti tomuto rozhodnutiu žalovaného žalobca podal v zákonnej lehote žalobu. Tvrdil, že čo sa týka
neuznania odpočtu DPH z faktúry č. 14062 zo dňa 01.06.2009 ohľadne platieb za prenájom motorových
vozidiel Škoda Superb a Škoda Octavia. Napriek dôvodom uvádzaným v skoršom rozsudku Krajského
súdu v Žiline vydanom v konaní 20S/53/2012, správca dane a žalovaný nevykonali dostatočné zistenie
skutkového stavu za účelom riadneho zistenia skutočností, na ktoré poukázal súd. Ich rozhodnutie

navyše vychádza z nesprávneho právneho posúdenia.

Správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie január - december 2009,
výsledku ktorej vyhotovil protokol zo dňa 31.10.2011 č. 660/320/61669/2011/And v znení jeho dodatku
zo dňa 22.11.2011, ktorý prerokoval so žalobcom dňa 24.11.2011. Kontrolou za uvedené zdaňovacie

obdobie správca dane zistil, že:
a) žalobca v rozpore s ust. § 49 ods. 7 v nadväznosti na § 22 ods. 1 a 2 v tom čase platného zákona číslo
222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH") uplatnil nárok na odpočítanie
dane z došlej faktúry číslo 14062 zo dňa 01.06.2009 vo výške 137,77 € za služby súvisiace s nájmom
dvoch osobných automobilov Škoda SUPERB, EČV: BA761TD a Škoda OCTAVIA EČV: BA762TD od

dodávateľa BUSINESS LEASE SLOVAKIA s.r.o., Bratislava (ďalej len posudzovaná faktúra, faktúra),
b) žalobca v rozpore s ust. § 49 ods. 2 zákona o DPH odpočítal daň z pridanej hodnoty pri dovoze
tovaru - projektory s tekutými kryštálmi z dokladu interné č. 990007, jednotný colný doklad č.
0524210912946 zo dňa 25.05.2009 DPH vo výške 6.412,12 €, nakoľko prijatý tovar nepoužil na dodávky
tovarov a služieb ako platiteľ.

V uvedených bodoch a) a b) napadol rozhodnutie žalovaného, keď správca dane pri posudzovaní
oprávneností odpočtu DPH neuznal odpočet DPH pri výdavkoch týkajúcich sa nakupovaných služieb:
úrazové poistenie pasažierov, cestná daň, diaľničná známka, poplatok za správu, náklady na údržbu,
opravy a pneumatiky, predplatné na náhradné vozidlo a služba cestnej asistencie, ročné prehliadky

vozidla s tvrdením, že uvedené služby nemajú určujúci charakter, ale sú len prostriedkom na využitie
hlavného plnenia.
Žalobca z dôvodu zníženia nákladov na administráciu vlastných vozidiel si zabezpečil operatívny
prenájom vozidiel od spoločnosti Business Lease Slovakia, s.r.o., kde okrem prenájmu vozidlapožadoval od tejto spoločnosti zabezpečenie aj iných služieb týkajúcich sa prevádzkovania vozidla.
Medzi tieto služby patrili služby typu: úrazové poistenie pasažierov, cestná daň, diaľničná známka,
poplatok za správu, náklady na údržbu, opravy a pneumatiky, predplatné na náhradné vozidlo a

služba cestnej asistencie, ročné prehliadky vozidla (ďalej len „posudzované služby"). Všetky tieto
samostatné prevádzkové služby boli fakturované jednou čiastkou s prislúchajúcou DPH a fakturačne
neboli vykazované spolu so samotným prenájmom vozidla, ktorý bol fakturovaný samostatne aj s
prislúchajúcou DPH.
Správca dane vo svojom prvom protokole nesprávne uviedol, že v tejto fakturácii sú náklady spojené

s dodaním vozidla a jeho doplnkov, odpisy a úroky. V prípade takýchto položiek súhlasíme, že by si
žalobca nemohol, v zmysle vtedy platného zákona, uplatňovať nárok na odpočet DPH. Táto skutočnosť
však nenastala.
Uvedené služby podľa názoru žalobcu, ako aj viacerých daňových poradcov zapadajú medzi
služby s priamo určujúcim a samostatným charakterom, nakoľko sa jedná o služby, ktoré sú len
prevádzkovéhocharakteru,súoddelenéodprenájmuapriamosnímnesúvisia.Štandardnýmspôsobom

je zabezpečenie týchto služieb buď vlastnými prostriedkami, alebo formou subdodávok od vybraného
poskytovateľa, ktorý je často krát aj v úlohe prenajímateľa predmetného vozidla.
Pri zabezpečovaní daných služieb prenajímateľom môže byť súčasťou služby aj nákup PHM na palivové
karty prenajímateľa, ktorý na základe mesačného čerpania PHM fakturuje výdavky v jednej položke
spolu aj so službami úrazové poistenie pasažierov, cestná daň, diaľničná známka, poplatok za správu,

náklady na údržbu, opravy a pneumatiky, predplatné na náhradné vozidlo a služba cestnej asistencie,
ročné prehliadky vozidla. Pri zachovaní logiky posudzovania správnosti odpočtu DPH správcom dane,
by ani v danom prípade rovnako u výdavkov v rámci pohonných hmôt, nebol nárok na odpočet DPH,
s čím sa hlboko nestotožňujeme.
Pri zabezpečovaní daných služieb priamo nájomcom vozidla ako sú nákup napr.: PHM, náklady na

údržbu, opravy a pneumatiky, ročné prehliadky vozidla by správca dane nenamietal odpočet DPH, čo je
v rozpore s logikou princípu rovnosti nárokovania DPH uvedenou v protokole.
Žalovaný nesprávne uviedol, že pri takomto spôsobe zabezpečovania PHM ide o vzťah čerpacej
stanice a nájomcu. V takomto prípade ide o vzťah čerpacej stanice a prenajímateľa. Následne
prenajímateľ vyfakturuje nájomcovi náklady na PHM aj s DPH. Pri poistení pasažierov, pri kúpe

pneumatík alebo samotnej oprave a iných takto paušálne zaplatených službách môže daňový subjekt
rovnako rozhodovať, kedy a ako vykoná tieto činnosti ako pri čerpaní PHM, kde podľa vyjadrenia správcu
dane by nenamietal odpočet DPH. To, že oprava vozidla v prípade vzniku poruchy alebo škody mohla
byť realizovaná iba u zmluvných partnerov je štandard, ktorý platí pri kúpe každého motorového vozidla,
kde je predĺžená záruka a v danom posúdení nároku odpočtu DPH je absolútne irelevantná.

V tomto prípade pri čerpaní PHM žalovaný uvádza, že je nárok na odpočet DPH. Zároveň žalovaný
nenamietal kúpu vody do ostrekovačov pre predmetné vozidlá. Toto potvrdzuje fakt, že žalobca mal
nárok na odpočet DPH pri prevádzkových nákladoch ako je náklady na údržbu, opravy a pneumatiky,
predplatné na náhradné vozidlo a služba cestnej asistencie, ročné prehliadky vozidla a iné spomenuté
prevádzkové náklady.

Nakoľko žalobca z dôvodu zjednodušenia administrácie, ohľadom predmetných vozidiel, požadoval,
aby spoločnosť Business Lease Slovakia zabezpečovala tieto služby, tak nevznikol zákonný dôvod na
posúdenietýchtoprevádzkovýchnákladovakosúčasťprenájmu,alemalsaposudzovaťakosamostatná
služba so samostatným prevádzkovým charakterom, kde ie nárok na odpočet DPH. Je vždy len na
zvážení nájomcu, či si tieto služby bude vykonávať sám, alebo si ich zabezpečí subdodávateľským

spôsobom, pričom musí byť zachovaný rovnaký princíp posudzovania oprávnenosti odpočtu DPH, čo je
priamo potvrdené aj v Rozsudku Európskeho súdneho dvoru C-408/98.
Žalovaný sa odvoláva na rozsudky ESD ako aj na § 22 ods. 1 zákona č.222/2004 Z. z. o dani z pridanej
hodnoty v znení neskorších predpisov, kde základom dane pri dodaní tovaru a služby je všetko, čo tvorí
protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal, alebo mal prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie

tovaru alebo služby, zníženú o daň. Správca dane považuje predmetne poskytnuté služby viazané na
predmet leasingu, kde bez súčasného poskytnutia nájmu automobilov, by ich opodstatnenosť nemá
význam. Z uvedeného správca dane konštatuje, že daňový subjekt nemal právo na odpočet dane
z pridanej hodnoty u službách ako sú: ako povinné zmluvné poistenie, havarijné poistenie, úrazové
poistenie, cestná daň, údržba, opravy a pneumatiky, cestná asistencia, správny poplatok a platba za

náhradné vozidlo.
Žalovaný podľa názoru žalobcu popiera rozhodnutie Európskeho súdneho dvoru a zároveň neodpovedá
na rozhodnutie krajského súdu v Žiline, ktorý uložil správcovi dane, aby vykonal dokazovanie či sa jednáo službu, ktorá bezprostredne s užívaním vozidla súvisí a bez ktorej by prevádzka vozidla môže byť
realizovaná, alebo sa jedná o iný druh služby.
Žalobca má za to, že služby ako povinné zmluvné poistenie, havarijné poistenie, úrazové poistenie,

cestná daň, údržba, opravy a pneumatiky, cestná asistencia, správny poplatok a platba za náhradné
vozidlo sú služby doplnkového charakteru a prevádzka vozidla môže byť realizovaná bez týchto služieb.

Žalovaný pri zisťovaní nárokovateľnosti odpočtu uvádza, že poskytnuté služby nemajú význam bez
prenájmu vozidiel. S uvedeným tvrdením sa žalobca nestotožnil. Uviedol, že ani kúpa pneumatík, PHM,

vody do ostrekovača, opravy vozidla a všetky ostatné veci a služby súvisiace s prevádzkou vozidla nemá
významobstarať,akniejeobstaranévozidlo. Niktosiuvedenéslužbyneobstará,lebosabezprostredne
viažu k vozidlu bez ktorého prítomnosti nemajú význam. Žalovaný, ale neodpovedá na otázku Krajského
súdu v Žiline, ktorý poveril správcu dane zistiť, či prevádzka vozidla môže byť realizovaná bez týchto
služieb. V prípade logického odpovedania na túto otázku, by správca dane musel dospieť k záveru, že
prevádzka vozidla môže byť a je realizovateľná bez týchto služieb od Business Lease Slovakia. Tieto

služby sa dajú štandardne zaobstarať vlastnými prostriedkami alebo od iných spoločností poskytujúcimi
služby rovnakého charakteru. Musíme zopakovať, že odpočet DPH pri zabezpečovaní týchto služieb od
iných spoločností pri iných vozidlách správca dane nerozporoval, hoci podľa logiky správcu dane mal.
U iných vozidiel máme tieto služby realizované prostredníctvom iných spoločností a u týchto
nárokovateľnosť odpočtu DPH nenamietal.

V metodickom pokyne vydanom DRSR vydanom v októbri 2008 sa žalovaný odvoláva na závery
Súdneho dvora ES ohľadom posúdenia Uplatnenia dane z pridanej hodnoty pri zdaniteľných obchodoch,
ktoré predstavujú jedno zložené plnenie alebo viacero odlišných plnení. Pri určení rozhodnutia Súdnym
dvorom ES sa musí vždy vychádzať z posúdenia nasledovných kritérií:
každé dodanie služby musí byť samostatne posúdené ako jednoznačné a nezávislé,

plnenie, ktoré zahŕňa z ekonomického hľadiska jednu službu, by nemalo byť umelo rozdelené, aby
nedochádzalo k skresleniu fungovania systému DPH,
je potrebné zistiť zásadné charakteristické znaky operácií, aby sa dalo určiť, či zdaniteľná osoba dodáva
zákazníkom niekoľko odlišných hlavných služieb alebo jednu službu,
služba musí byť zohľadňovaná ako vedľajšia služba k hlavnej službe, ak pre zákazníkov neposkytuje

cieľ sám o sebe, ale poskytuje možnosť lepšieho využitia hlavnej služby,
skutočnosť, že je platená jedna cena, nie je rozhodujúca, i keď jedna cena môže navodiť, že ide o jednu
službu, fakturácia celkovej sumy môže byť len indíciou.
Na uplatnenie týchto princípov Súdny dvor ES ešte dopĺňa, že na to, aby sa pristúpilo ku kvalifikácii
plnenia zloženého z viacerých prvkov, treba brať do úvahy všetky okolnosti, za ktorých sa plnenie

uskutočňuje.
Ako vyplýva zo spôsobu posudzovania daného prípadu žalovaným možno konštatovať, že žalovaný
nedodržuje metodiku vydanú Súdnym dvorom ES a neanalyzuje poskytnuté služby ako samostatné,
jednoznačné a nezávislé.
Pre posúdenie konkrétnej situácie a vyvolanie záverov o možnosti alebo nemožnosti odpočtu DPH z

daných služieb, je nutné vychádzať z relevantného rozhodnutia Súdneho dvoru ES, ktorý sa opieral o
to, čo je účelom a zámerom služby, aký je cieľ oslobodenia od dane a či služba tomuto cieľu zodpovedá
úplne alebo čiastočne. V prípade C-353/85 Komisia proti Spojenému kráľovstvu Veľkej Británie a
Severného írska rozhodla, že ide o dve odlišné plnenia a odlišné zdanenia.
Predmetom sporu bolo posúdenie postupu členského štátu pri definovaní úzkeho vzťahu k službe

zdravotnej starostlivosti. Vláda Spojeného kráľovstva tvrdila, že oslobodenie od dane podľa či. 13 A
ods. 1 písm. c) šiestej smernice pokrýva dodávky tovarov dodané vo vzťahu s poskytnutím služieb
určitými uznanými medicínskymi a paramedicínskymi profesiami a že aj dodávka dioptrických okuliarov
optikom oprávneným vydávať lekárske predpisy alebo optikom očným lekárom predstavuje úzky vzťah
k poskytnutej službe zdravotnej starostlivosti.

Dodávka liekov a iných tovarov, ako sú dioptrické okuliare predpísané lekárom alebo inými oprávnenými
osobami, je materiálne a hospodársky odlúčiteľná od poskytovania služieb. Ak teda predaj a vyšetrenia
nesúvisia tak úzko, že nemožno na ne hľadieť ako na hlavnú a doplnkovú službu, ide o samostatné
dodávky.

Rovnako v prípade kliniky, kde je možné priplatiť si za lepšiu izbu, sa rozhodovalo, či ide o plnenie úzko
spojené so zdravotnou starostlivosťou (spojené veci C-394/04 a C-395/04 Diagnostiko & Therapeftiko
Kentro Athinon-Ygeia AE). Súdny dvor ES však rozhodol, že poskytovanie služieb, ktoré prispievajú
k zvýšeniu komfortu a pohode hospitalizovaných osôb, vo všeobecnosti nepatrí pod oslobodeniestanovené v článku 13 A ods. 1 písm. b) šiestej smernice. O iný prípad ide len vtedy, ak sú tieto služby
nevyhnutné na dosiahnutie terapeutických cieľov služieb nemocničnej a lekárskej starostlivosti, v rámci
ktorých boli poskytované.

Z uvedených relevantných rozhodnutí ESD jednoznačne vyplýva, že žalobca postupoval správne a
uplatnil si nárok na odpočet DPH zo služieb ako sú povinné zmluvné poistenie, havarijné poistenie,
úrazové poistenie, cestná daň, údržba, opravy a pneumatiky, cestná asistencia, správny poplatok a
platba za náhradné vozidlo nakoľko sa jednalo o služby, bez ktorých by mohla byť realizovaná prevádzka
vozidla a zároveň plnenie predstavovalo jednu službu kde nemohlo ísť o rozdelenie fakturovanej čiastky,

aby nedochádzalo k skresleniu fungovania systému DPH.
Ako bolo už niekoľko krát spomínané, v prípade, že žalobca by si dané služby zabezpečoval od iného
subjektu a nie od Business Lease, tak správca dane by nenamietal ich odpočet.
V prípade správnosti názoru žalovaného a uplatnenia jeho logiky v danom prípade, by vznikol veľmi
nebezpečný precedens platiaci len v SR, kde by bol zákaz odpočtu nároku DPH pre všetkých
autoservisoch a všetkých nákupoch, ktoré sa týkajú prevádzkových nákladov vozidiel, kde sa mohol

uplatniť nárok na odpočet DPH. Pre názornosť uvádzame rozhodnutie Súdneho dvora ES v prípade
C-76/99 Komisia proti Francúzskej republike, kde sa posudzoval prípad dvoch poskytovateľov služieb a
jedného pacienta. Išlo o posúdenie, či rozbor krvných vzoriek vykonaných špecializovaným laboratóriom
je službou úzko súvisiacou so zdravotnou starostlivosťou poskytnutou pacientovi a teda službou
oslobodenou od dane. Odber vzoriek predpísal lekár, ktorý nevykonal rozbor. Súdny dvor ES tvrdil, že

išlo o transakcie, ktoré by mali podliehať rovnakému režimu.
Z uvedeného rozhodnutia pri zachovaní logiky žalovaného by bol zákaz odpočtu DPH pri všetkých
službách súvisiacich s osobným vozidlom a to od nákupu PHM až po servisné činnosti v rámci všetkých
vlastníkov a nájomcov osobných vozidiel v rámci celej SR. Podľa logiky správcu dane dané služby
nemajú význam a neobstarali by sa, keby nesúviseli s vozidlom a preto podľa vyjadrenia správcu dane

by nemohol vzniknúť nárok na odpočet DPH lebo tieto služby priamo súvisia s prenájmom vozidla, musia
byť ku nemu viazané a preto tu nie je nárok na odpočet DPH v celom rade.
Ustanovenie § 22 zákona o DPH, na ktoré sa odvoláva správca dane, sa vzťahujú len na náklady a
súvisiace služby, ktoré zvyšujú obstarávaciu hodnotu prenajatej alebo kúpenej veci a nie na služby
súvisiace s prevádzkou veci samotnej.

Prevádzkové výdavky ako je povinné zmluvné poistenie, havarijné poistenie, úrazové poistenie, cestná
daň, údržba, opravy a pneumatiky, cestná asistencia, správny poplatok a platba za náhradné vozidlo pri
prevádzke súvisia výlučne s prevádzkou vozidla a sú samostatnou ekonomickou činnosťou, bez ktorých
by prevádzka vozidla mohla byť realizovaná a aj je realizovaná vo väčšine firiem v rámci SR a EÚ.
Všetky tieto poskytnuté činnosti si mohol žalovaný sám, alebo prostredníctvom inej spoločnosti

zabezpečiť a vtedy by nikdy žalovaný nerozporoval odpočet dane nakoľko sa stále jedná o činnosti, pre
ktoré je nárok na odpočet DPH, bez ohľadu nato či je vozidlo v prenájme alebo nie.

Logika posúdenia zákazu odpočítania DPH správcom dane pri obstarávaní služieb od danej spoločnosti
je v rozpore s ústavou Slovenskej republiky čl. 55, kde Slovenská republika sa zaväzuje chrániť a

podporovať hospodársku súťaž. Podľa názoru správcu dane žalobca nemôže objednávať dané služby
ako sú povinné zmluvné poistenie, havarijné poistenie, úrazové poistenie, cestná daň, údržba, opravy
a pneumatiky, cestná asistencia, správny poplatok a platba za náhradné vozidlo len u spoločnosti
Business Lease Slovakia, nakoľko má od nej prenajaté vozidlo. Dané služby si, ale môže zabezpečovať
u každej inej spoločnosti, alebo zabezpečovať si ich sám. Uvedeným správca dane spôsobuje cenovú

diskrimináciu spoločnosti Business Lease Slovakia tým, že náklady na služby ako sú povinné zmluvné
poistenie, havarijné poistenie, úrazové poistenie, cestná daň, údržba, opravy a pneumatiky, cestná
asistencia, správny poplatok a platba za náhradné vozidlo od danej spoločnosti predražuje o 19% oproti
iným spoločnostiam. Cenová diskriminácia je spôsobená tým, že pri faktúrach Business Lease Slovakia,
si žalobca nesmie pri daných službách nárokovať odpočet DPH, ale od iných spoločností poskytujúcich

dané služby áno, čo spôsobuje vysoký cenový rozdiel.

Podľa správcu dane a žalovaného si žalobca odpočítal daň z dovozu vypínačov a spínačov do
rozvodných panelov rozvodných skríň v rozpore s ust. § 49 ods. 2 zákona o DPH odpočítal daň z pridanej
hodnoty pri dovoze tovaru - projektory s tekutými kryštálmi z dokladu interné č. 990007, jednotný colný

doklad č. 0524210912946 zo dňa 25.05.2009 DPH vo výške 6.412,12 €, nakoľko prijatý tovar nepoužil
na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ.
Žalobca neplatil cenu za dovezený tovar, zaplatil len DPH colnému orgánu. Z JCD vyplynulo, že
príjemcom a deklarantom bola obchodná spoločnosť žalobcu a tovar bol prepustený do režimu voľnéhoobehu. Podľa rozhodnutia správcu dane ako aj žalovaného právo odpočítať daň z tovaru alebo služby
vzniká podľa ust. § 49 ods. 1 zákona o DPH platiteľovi v deň, kedy pri tomto tovare alebo službe vznikla
daňová povinnosť. Daňová povinnosť pri dovoze tovaru, ako je vyššie uvedené, vzniká prepustením

tovaru do colného režimu voľný obeh. Žalovaný poukazuje na judikatúru Súdneho dvora ES, z ktorej
podľa neho vyplýva, že aby mohol byť uplatnený nárok na odpočet, musia mať nadobudnuté tovary
a služby priame a bezprostredné spojenie s výstupnými plneniami, ktoré sú dôvodom pre uplatnenie
nároku na odpočet dane, keď odpočítaná môže byť len tá suma dane z pridanej hodnoty, ktorou boli
priamo zaťažené jednotlivé nákladové prvky zdaniteľného plnenia. V predmetnom daňovom konaní

žalobca zaplatil len daň z dovozu tovaru - tesniace lišty do klimatizačných zariadení, keď podľa
žalovaného tieto nie sú nákladmi platiteľa, ale sú nákladmi odberateľa a tieto náklady sa nepremietajú
do ceny uskutočnených zdaniteľných obchodov platiteľa.
Predmetné materiály boli dovezené na územie SR a následne colným úradom SR prepustené do
voľného obehu v zmysle colného sadzobníka. Žalobca daný materiál spracoval podľa technologických
výkresov a postupov a zároveň ďalej použil vo svojom výrobnom procese ako súčasť svojich výrobkov

prezahraničnéhoodberateľa.Podokončenívýrobyvýrobkov,ktorýchsúčasťoubolajdovezenýmateriál,
žalobca vo svojej výslednej predajnej cene v plnej hodnote zohľadňoval a fakturoval všetky náklady
spojené s obstaraním dovezeného materiálu ako sú náklady na colnú deklaráciu, náklady na likvidáciu
technologických zvyškov predmetných dovezených materiálov a tiež náklady na samotné mechanické
spracovanie predmetného materiálu a zisk. V svojej predajnej cene mal žalobca zahrnuté náklady, ktoré

priamo a bezprostredne súviseli s uskutočnenými zdaniteľnými plneniami, čo priamo vyvracia tvrdenia
žalovaného, že v súvislosti s predmetným tovarom nevznikli nákladové položky a teda sa ani nemohli
uplatniť u platiteľa na výstupe.
Uvedené tvrdenie v rozpore s vyhlásením žalovaného, podľa ktorého vyjadrenia sú uvedené náklady
nákladmi švajčiarskej spoločnosti a nie žalobcu a nie sú premietnuté do ceny uskutočnených

zdaniteľných obchodov platiteľa a platiteľovi nevznikli nákladové položky s daným materiálom ako ani
s nákupom.
Žalovaný bez relevantného odôvodnenia popiera fakt ohľadom vzniku priamych nákladových položiek
súvisiacich s materiálom ako sú náklady na colnú deklaráciu a náklady na likvidáciu technologických
zvyškov predmetných dovezených materiálov čo priamo vyvracia teóriu správcu dane ohľadom

zakázania nároku odpočtu DPH.
Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že žalobca nemohol nakladať s tovarom ako vlastník, nemohol tento
tovar predať inej spoločnosti, alebo použiť na výrobu pre iných odberateľov, žalobca uviedol, že v
princípe vyjasnenia právneho stavu problematiky vlastníctva tovaru treba podotknúť, že sa jednalo o
dovoz v zmysle § 2 ods.1 písm. d) zákona č.222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, kde dovoz je

definovaný ako nadobudnutie tovaru z iného ako členského štátu EU. Zo záveru z definície dodania
tovaru podľa § 8 ods.1 písm. a) Zákona o DPH, kde sa uvádza podmienka splnenia vlastníctva tovaru
na možnosť odpočtu DPH, ak tento zákon neustanovuje inak. Uvedené ustanovenie § 8 ods.1 písm. a)
Zákona o DPH sa nevzťahuje na predmet daného sporu, nakoľko v danom prípade sa jedná o dovoz
tovaru na ktorý sa vzťahuje § 12 Dovoz tovaru.

KebydanýdruhuobchodnéhovzťahubolrealizovanývrámciEU,takbysajednalooslužbuavzťahovalo
bv sa naň ustanovenie § 9 Zákona o DPH, pretože vlastníctvo tovaru neprechádzalo na spracovateľa.
Nakoľko sa jednalo o zdaniteľný obchod realizovaný mimo EU, tak sa musí posudzovať podľa § 12.
Pridanomtype„dovozutovaru"zoštátovmimoEU,bolprikaždomdodanívystavenýColnýdokladCMR,
kde ako príjemca bola Colným úradom uvedená spoločnosť TESLA Liptovský Hrádok, a.s.. V zákonnej

lehote bola zaplatená DPH, ktorá bola vyrubená colným úradom na základe uvedeného dokladu a v
zmysle §12 Zákona o DPH.
Žalobca na základe zaplatenia správcovi dane použil pri jej nárokovaní späť § 49 ods. 2 písm. d) Zákona
o DPH, kde platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije
na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň,

ak je daň zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.
Následne si žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane v zmysle § 51 ods.1, písm. d) Zákona o DPH,
kde právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods.
2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca
alebo dovozca.

Na základe uvedeného ustanovenia žalobca splnil všetky zákonom stanovené ustanovenia a uplatnil si
právo na odpočet dane čím postupoval v plnom rozsahu v súlade so Zákonom o DPH.Z uvedeného zákona vyplýva, že vlastníctvo viažuce sa k predmetnému materiálu nie je podmienkou
ani predmetom práva uplatnenia odpočtu DPH a posudzovanie podľa § 8 ods.1 písm. a) je nesprávne
pre danú skutočnosť, nakoľko na zdaniteľný obchod sa viaže § 12 Dovoz tovaru.

Poukazoval na skutočnosť, že v prípade aktívneho zušľachťovacieho styku v systéme vrátenia vzniká
úplne rovnaká situácia so spracovaním materiálu, kde spracovateľ rovnako nenadobúda vlastnícke
právo, a materiály neúčtuje v nákladových položkách a podľa odôvodnenia žalovaného ani nepoužije
dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Napriek uvedenému faktu má v zmysle zákona o DPH právo na
uplatnenie odpočtu dane. Uvedené ustanovenia zákona priamo vyvracia tvrdenie žalovaného a dáva za

pravdu žalobcovi v otázke možnosti odpočítania DPH.
Mal za to, že správca dane neberie do úvahy základné piliere Európskeho spoločenstva, ako aj
konštatovania uvedené v rozsudkoch Európskeho súdneho dvoru C-408/98 .„Je potrebné poznamenať,
že odpočtový systém DPH je stanovený tak, aby úplne zbavil platiteľa dane bremena DPH zaplatenej
v rámci všetkých jeho podnikateľských činností."
Poukázal na príklad vzťahujúci sa na daný druh obchodu:

Ak mincovňa vykonávajúca razenie znakov do zlata (rovnaký príklad vykonania služieb ako TESLA) a
vykoná zákazku na označenie zlatých ingotov pri celkovej hmotnosti 1OOkg zo štátu mimo EU, tak pri
dovoze tohto zlata bude Colný úrad postupovať v zmysle §12 Dovoz tovaru a vyrubí mincovni na základe
ich predpisov DPH. Hodnota 24K zlata je cca 3.130.000 EUR/1 OOkg a k nemu prislúchajúca DPH v
hodnote cca 626 000EUR. Mincovňa vykoná označenie 50ks ingotov o hmotnosti 2kg za ktoré si bude

účtovať 40EUR/ks. Následné vystaví faktúru v hodnote 40EUR/ks x 50ingotov na svojho dodávateľa v
celkovej hodnote 2 000,-EUR. V danom prípade mincovňa, nenadobudla vlastníctvo a podľa chybnej
interpretácie zákona by nemala nárok na odpočet DPH a v danom prípade by bola stratová na zákazke
624 000 EUR pri tržbe 2000 EUR. Keby sa malo uvedené zohľadniť v predajnej cene a fakturovať čiastku
628 000 EUR, čo predstavuje hodnotu práce 12 560EUR/ks, tak zákazku o 314-násobne vyššej cene

by nikdy uvedená mincovňa nezískala. Uvedená interpretácia zákona pre daný typ obchodného vzťahu
je v priamom rozpore s podstatou a interpretáciou daňových predpisov Európskej únie. Pri vykonávaní
takejto služby pre zákazníka v rámci EU by sa jednalo v zmysle § 9 zákona o DPH o službu. Pri
vykonávaní služieb tiež neprechádza vlastníctvo materiálu na spracovateľa a ani o ňom neúčtuje.
Uvedené tvrdenie vyplýva aj so smernice 2006/112/EC z 28.11.2006, kde len na základe jej ustanovení

bol novelizovaný zákon o DPH v SR.
Žalobca poukázal na ďalší paradox v prípade platnosti zákazu odpočítania DPH. V danom prípade by
štát získal daň z pridanej hodnoty na tovar, ktorý v rovnakom colnom režime prišiel a odišiel zo SR
do pôvodného štátu. Uvedeným spôsobom sa štát v rozpore so zákonom a logikou o DPH obohatil
na právnickej osobe - platcovi DPH na dani z pridanej bez jedinej racionálnej opory v zákone o DPH

a zákonom platiacim v rámci celej EU a to tak, že vyrubil DPH na tovar, ktorý bol na krátku dobu
„prepožičaný a vrátený" z iného štátu mimo EU.
Z hľadiska hlbšej analýzy daného problému bol z danou otázkou oslovený aj FR SR v Banskej Bystrici a
otázku zameranú na daný problém. Na základe uvedeného verejného portálu bol vygenerovaný dopyt
pod číslom 66364, v ktorom bol dopytovaný na riešenie daný problém. Dňa 11.10.2013 o 12:34 prišla

odpoveď na daný dopyt z kompetenčného centra finančných operácii FR SR v Banskej Bystrici, kde sa
cituje nasledovné:
V zmysle § 49 ods. 2 Zákona o DPH podmienkou vzniku práva na odpočítanie dane je, že platiteľ dane
prijme tovar alebo službu na uskutočňovanie svojich dodávok tovarov a služieb, ktoré podliehajú dani
na výstupe (príp. sú oslobodené od dane s nárokom na odpočet, t. j. plnenia oslobodené od dane iné

ako sú uvedené v § 28 až 42 zákona o DPH). Podľa § 49 ods. 2 písm. d) platiteľ môže odpočítať len
takú daň, ktorú platiteľ zaplatil colnému orgánu v tuzemsku pri dovoze tovaru.
Z uvedeného vyplýva, že ak platiteľ nakupuje tovar z tretích štátov, potom nemá povinnosť
samozdaneniatovaru,nakoľkopridovozevyrubídaňcolnýorgán.Akplatiteľzaplatildaňcolnémuorgánu
v tuzemsku, môže si za podmienok a v rozsahu podľa § 49-51 zákona o DPH uplatniť odpočítanie dane."

Právo odpočítania dane môže platiteľ dane podľa §51 ods.1 Zákona o DPH uplatniť v prípade, ak pri
dovoze tovaru má platiteľ dovozný doklad potvrdený colným orgánom.
Uvedené oficiálne vyjadrenie kompetenčného centra finančných operácii žalovaného zo dňa 11.10.2013
potvrdzuje správnosť odpočtu DPH žalobcu, nakoľko žalobca pri odpočte DPH postupoval výlučne v
zmysle zákona a pri dovoze tovaru okrem iného zaplatil daň colnému orgánu v tuzemsku a mal dovozný

doklad potvrdený colným orgánom za podmienok a v rozsahu podľa § 49 - 51 Zákona o DPH si uplatnil
odpočítanie dane.
Na základe uvedeného žalobca mal za žo, že rozhodnutie a postup žalovaného je v rozpore so zákonom,
resp. je nezákonné a žalobca bol takýmto rozhodnutím žalovaného ukrátený na svojich právach, resp.bol poškodený. Rozhodnutie správneho orgánu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a
zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádza rozhodnutie je nesprávne a v rozpore s obsahom spisov,
pričom takéto zistenie skutkového stavu je nedostatočné na posúdenie veci.

Žalobca považoval rozhodnutie žalovaného za nezákonné a navrhol, aby krajský súd rozhodnutie
žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 29.01.2014. Zotrval na skutkových zisteniach a právnych
záveroch uvedených v napadnutom rozhodnutí a žiadal žalobu zamietnuť a žalobcovi náhradu trov
konania nepriznať.

Krajský súd skorším rozsudkom 20S/142/2013-43 zo dňa 02. júna 2014 žalobný návrh zamietol. Proti
tomuto podal riadne a včas odvolanie žalobca.

Následne Najvyšší súd slovenskej republiky uznesením 3Sžf/80/2014 zo dňa 6. októbra
2015 skorší rozsudok krajského súdu zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. V dôvodoch

rozhodnutia poukázal, že v nadväznosti na uvedené odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci
podstata sporu spočíva v inej právnej otázke, nemajúcej rovnaký právny a ani argumentačný základ
určený rozsudkami SD, ktoré sa od prípadu k prípadu vo všeobecnosti týkajú určenia režimu
zdanenia rôznych služieb a dodávok tovaru pre prípad, keď vo vzťah k hlavnej ekonomickej transakcii
tvoria jeho súčasť ako vedľajšie plnenia, resp. ako zdaňovať služby podliehajúce rôznym režimom

zdanenia v prípade, ak tieto tvoria jedno ekonomické plnenie.
Avšak v tejto veci je podstatou sporu a kľúčovou otázka, či má žalobca nárok na odpočet DPH zaplatenej
aj za služby poskytnuté prenajímateľom v rámci operatívneho leasingu motorových vozidiel, pričom
určujúce hlavné plnenie - nájom motorových vozidiel je zdaniteľným plnením rovnako, ako aj na základe
rámcovej zmluvy poskytované súvisiace služby.

Vzhľadom k tomu, že na základe predmetnej rámcovej zmluvy o operatívnom leasingu nemalo dôjsť
k prevodu vlastníckeho práva k predmetu nájmu pri zaplatení poslednej splátky, je nájom motorových
vozidiel podľa zákona o DPH v znení účinnom do 31.12.2009 posudzovaný ako služba (§ 9 ods. 1
písm. b) v spojení s § 8 ods. 1 písm. c) zákona o DPH) podliehajúca zdaneniu (§ 2 ods. 1 písm. b)
zákona o DPH), pričom v zmysle taxatívnych ustanovení § 28 až § 48a zákona o DPH táto služba nebola

oslobodená od DPH.
V tomto ohľade nájom motorových vozidiel ako hlavné zmluvné plnenie podliehal
19% dani z pridanej hodnoty, rovnako ako služba určená pod položkou j) - údržba
a pravidelný servis prenajatých motorových vozidiel. Možno teda konštatovať, že obe služby
podliehali rovnakému daňovému režimu určenia DPH.

Nájom motorových vozidiel nebol oslobodený od platenia DPH, ale podľa ustanovenia § 49 ods. 7
písm. a) zákona o DPH si žalobca ako platiteľ DPH nemohol uplatniť odpočítanie tejto nepriamej
dane zaplatenej inému platiteľovi, hoci toto ním prijaté plnenie bolo použité na jeho dodávky tovarov
a služieb v postavení platiteľa. Z uvedeného vyplýva, že toto zákonné obmedzenie bolo vyjadrením
vôle zákonodarcu ponechať podnikateľa ako príjemcu uvedenej služby vo vzťahu k štátnemu rozpočtu

v pozícii konečného spotrebiteľa. Rovnako sa napríklad vzťahuje zákaz odpočítať DPH zaplatenú na
vstupe pri kúpe tovarov a služieb na účely pohostenia a zábavy (§ 49 ods. 7 písm. c) zákona o DPH).
Keďže v preskúmavanom prípade ide o posudzovanie splnenia podmienok na nepriznanie nároku na
odpočet zaplatenej dane z pridanej hodnoty, ktorý vyplýva z taxatívne určených výnimiek stanovených
v § 49 ods. 7 zákona o DPH a nie o posudzovanie režimu zdanenia viacerých služieb, bolo namieste,

aby sa súd prvého stupňa zaoberal otázkou prípustnosti rozšírenia zákonom stanoveného zákazu
odpočtu DPH o daň zaplatenú za služby súvisiace s hlavným predmetom plnenia, a to s prihliadnutím
na zachovanie jednotného systému neutrality DPH a na spôsob tvorby základu dane podľa § 22 ods. 2
zákona o DPH v kontexte konkrétnych posudzovaných zdaniteľných plnení.
V tejto súvislosti bude potrebné vyjadriť názor, či je možné princípy uplatňované

Súdnym dvorom Európskej únie pri rozhodovaní o otázkach určenia spoločného alebo
odlišného spôsobu zdaňovania daňou z pridanej hodnoty pri plneniach podliehajúcich rôznym
režimom zdaňovania per analógiám použiť aj pre účely rozšírenia výpočtu zákazu uplatnenia
odpočtu DPH zaplatenej za služby dodané v súvislosti s dodaním služby podliehajúcej
negatívnej enumerácii podľa § 49 ods. 7 zákona o DPH, predovšetkým s prihliadnutím na cieľ

ekonomických operácií a zámer zákona.Krajský súd sa v rámci súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého administratívneho rozhodnutia
vecnou stránkou vo vyššie naznačených intenciách nezaoberal, preto bude v ďalšom konaní jeho úlohou
zodpovedať nastolené otázky a následne rozhodnúť vo veci samej.

V prípade žalobcom uplatneného nároku na odpočet DPH z dovozu tovaru, projektorov s tekutými
kryštálmi, medzi stranami nebola sporná otázka prechodu vlastníctva k predmetu dovozu. Žalobca i
žalovaný vychádzajú vo svojej argumentácii zo skutočnosti, že predmetný tovar bol na colné územie
Slovenskej republiky dovezený z tretieho štátu ako predmet vlastníctva odberateľa žalobcu a po jeho
zapracovaní do finálneho výrobku bol späť vyvezený zahraničnému odberateľovi mimo colné územie

Slovenskej republiky i mimo územia Európskej únie, prípadne na základe dispozícií odberateľa žalobcu
inému jeho odberateľovi. Niet sporu o tom, že za dovezený tovar žalobca zaplatil príslušným colným
úradom vymerané clo a DPH, pretože podľa dokladov bol tento prepustený do colného režimu voľný
obeh, ktorý on sám ako deklarant navrhol. Taktiež niet sporu o tom, že o uvedenom tovare nebolo zo
strany žalobcu účtované ako o nadobudnutom tovare v jeho majetku, za ktorý by tento zaplatil kúpnu
cenu a účtoval by o ňom ako o hmotnom investičnom majetku, pretože účelové určenie predmetného

tovaru bolo zmluvne vymedzené a na žalobcu neprešlo vlastnícke právo k nemu, ani právo nakladať
s nim ako s vlastným.
Podstatou sporu v danej situácii je otázka vzniku nároku žalobcu na odpočet dane z pridanej hodnoty
zaplatenej na vstupe a určenej príslušným colným úradom podľa colných predpisov.
Žalobcovi možno prisvedčiť len v časti tvrdenia, že z pohľadu zákonnej úpravy zdaniteľných plnení dovoz

tovaruadodanietovaruniesútieistézdaniteľnésituáciesohľadomnadefinovaniesamotnéhomomentu
vzniku daňovej povinnosti. Avšak nemožno už súhlasiť s tvrdením, že pri dovoze tovaru, t.j. z tretieho
štátu stojaceho mimo Európskeho spoločenstva, nie je, okrem držby tovaru, prevod/nadobudnutie práva
nakladať s ním ako s vlastným, podmienkou na odpočet zaplatenej DPH za dovoz tovaru.
Základným princípom výberu dane z pridanej hodnoty ako všeobecnej nepriamej dane je, že podnikateľ

musí byť plne zbavený ťarchy DPH zaplatenej v cene prijatých tovarov a služieb určených na
uskutočnenie zdaniteľných obchodov podliehajúcich DPH. Daň z pridanej hodnoty je súčasťou ceny,
čo zároveň na každom výrobnom a dodávateľskom stupni odráža jej nevyhnutnú proporcionalitu k
nadobúdacej cene, preto je ňou zdaňovaný každý predaj tovaru a služieb v každej fáze výroby a
distribúcie. Platiteľ si môže od dane, ktorú má odviesť štátu z vykonaného obratu, odpočítať daň, ktorú

mu pri nákupe tovarov a služieb účtoval iný platiteľ ako súčasť ceny. Tento princíp je zohľadnený i v rámci
vzniku daňovej povinnosti pri dovoze tovaru s prihliadnutím na špecifická jednotlivých colných režimov
odrážajúcich účel a spôsob nakladania s tovarom na jednotnom colnom území Európskej únie. Tovar
dovezený z tretích štátov (nečlenských štátov EU) je zdaňovaný rovnakou sadzbou ako tuzemský tovar.
Princíp výberu DPH sa premieta do úpravy základu dane, do ktorého sa napríklad okrem iného

nezapočítavajú tzv. prechodné položky (§ 22 ods. 3 zákona o DPH), z ktorých ani nemožno odpočítať
daňzpridanejhodnoty.Zjednodušenepovedané,sútoplatby,ktoréniesúskutočnýmvýdavkomplatiteľa
DPH na vstupe, tieto účtuje len prechodne, keďže boli zabezpečované na účet kupujúceho. Zdaniteľný
základ netvoria ani zľavy poskytnuté zákazníkovi v čase dodávky, pretože nevstupujú do skutočne
zaplatenej ceny za dodaný tovar.

Obdobne je zdaniteľný základ upravený aj pre stanovenie dane z dovozu podľa colných predpisov,
rešpektujúc základné princípy všeobecnosti a proporcionality DPH a s prihliadnutím na ekonomické
záujmy Európskej únie pri regulovaní dovozu tovaru na jej jednotné colné územie.
Základom dane je hodnota dovážaného tovaru určená na colné účely podľa či. 28 až 36 Nariadenia

Rady EHS č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva (ďalej len „Colný kódex
Spoločenstva"). Colnou hodnotou dovážaného tovaru je jeho prevodná hodnota, tj. cena skutočne
zaplatená,aleboktorásamázaplatiťzatovar,upravenápodľači.32a33ColnéhokódexuSpoločenstva.
Daňová povinnosť pri dovoze tovaru vzniká dňom, kedy podľa colných predpisov vzniká povinnosť
uhradiť clo, a to pri prepustení dovážaného tovaru do colného režimu voľný obeh, prepustením tovaru do

colného režimu aktívny zušľachťovací styk v systéme navrátenia ako i prepustením dovážaného tovaru
do ďalších zákonom upravených colných režimov (§21 zákona o DPH). Správcom dane pri dovoze
tovaru v Slovenskej republike je príslušný colný orgán.
Aktívny zušľachťovací styk ako colný režim s ekonomickým účinkom (či. 84 bod 1 písm. b) v spojení
s či. 114 anasl. Colného kódexu Spoločenstva) umožňuje spracovanie tovaru, ktorý nieje tovarom

Spoločenstva, na jej colnom území dvoma spôsobmi, a to:
• v podmienečnom systéme bez uplatnenia obchodno-politických opatrení
a dovozného cla za predpokladu jeho spätného vývozu vo forme zušľachtených výrobkov alebo
• v systéme vrátenia s uplatnením obchodno-politických opatrení a dovoznéhocla, ktoré bude vrátené alebo odpustené pri jeho vývoze z jednotného colného územia Spoločenstva.
Uvedený colný režim v podstate zohľadňuje i také obchodné a zmluvné podmienky, za ktorých bol
predmetný tovar v preskúmavanom prípade dovezený žalobcom bez zaplatenia nadobúdacej ceny

na územie Slovenskej republiky apo zapracovaní predmetu dovozu do finálneho výrobku opätovne
vyvezený kupujúcemu mimo územia Európskej únie, prípadne bol po pridelení iného schváleného
určenia alebo použitia (či. 118 Colného kódexu Spoločenstva) dodaný na základe pokynu odberateľa
žalobcu jeho odberateľovi. Keďže zaplatenie ceny za tovar a nadobudnutie vlastníctva k predmetu
dovozu žalobcom nebolo účelom zmluvnej transakcie a odberateľ žalobcu si dovezený tovar ako

komponent do finálneho výrobku zabezpečil sám na vlastné náklady, bolo namieste, aby žalobca ako
deklarant pri dovoze predmetného tovaru využil iný colný režim, pri ktorom by prichádzalo do úvahy
vrátiť mu zaplatené clo ako i DPH príslušným colným úradom.
Za daných okolností prípadu nie je možné prisvedčiť žalobcovmu tvrdeniu o jeho práve na odpočítanie
DPH za dovoz predmetného tovaru. Argumentácia nemôže vychádzať len z priamočiareho jazykového
výkladu ustanovení § 8 ods. 1 písm. a), § 12, § 49 ods. 2 písm. d) a § 51 ods. 2 písm. d) zákona o

DPH, ale je potrebné vo vzájomných súvislostiach s využitím teleologického a systematického výkladu
prihliadnuť i na základné princípy, na ktorých je výber dane z pridaj hodnoty postavený a na osobitosti
výberu DPH v kontexte colných predpisov, ktoré sa na jej výber vzťahujú (§ 12 zákona o DPH).
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd vo vzťahu k posúdeniu právnej otázky nároku
žalobcu na odpočet DPH za služby poskytnuté v rámci operatívneho leasingu motorových vozidiel

rozhodol tak, že napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.).
Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a po vykonanom dokazovaní dospel k
záveru, že žaloba nie je dôvodná a pri aplikácii § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Z obsahu pripojeného správneho spisu súd mal preukázané, že žalobca ako podnikateľ uzavrel
s obchodnou spoločnosťou BUSINESS LEASE SLOVAKIA s.r.o., Bratislava (ďalej len leasingová
spoločnosť) rámcovú zmluvu pre operatívny nájom motorových vozidiel č. 712 a to dňa 10.01.2008 (ďalej
len "leasingová zmluva). Predmetom leasingu bol nájom motorových vozidiel na základe objednávky
nájomcu, v ktorej nájomca uvedie požadovaný typ vozidla a jeho výbavu. V konaní nebolo sporné, že

faktúra vystaviteľa - leasingovej spoločnosti - odberateľa žalobcu č. 14062 v sume 1725,79 €, z toho
DPH 275,55 €, na nájom vo výške 725,12 € a služby vo výške 725,12 €, spolu 1 450,24 € bez DPH, sa
vzťahujenanájomvozidielpodľaleasingovejzmluvy.Zobsahuleasingovejzmluvysúdzistil,žeúčastníci
dojednali v článku IV mesačnú platbu, v ktorej vo bode 4.2.1 dohodou určili výšku mesačnej platby za
prenechanie vozidla do užívania, ako aj za služby v súvislosti s tým poskytované, na základe položiek,

špecifikovaných pod písm. a) až i), ako a) katalógová cena, b) náklady spojené s dodaním vozidla, c)
kalkulovaná amortizácia, d) poistné na povinné zmluvné poistenie, e) poistné na havarijné poistenie,
f) úrazové poistenie prepravovaných osôb, g) náklady na cestnú daň a koncesionárske poplatky, h)
počas obdobia nájmu úroková sadzba, stanovenie úrokovej sadzby na 12-mesačný BRÍBOR + BLS
prirážku, i) správny poplatok, j) náklady za údržbu, pravidelný servis, opravy podľa pokynov výrobcu,

výmena oleja, údržba, výmena súčiastok a pneumatík, predplatné na náhradné vozidlo, i) náklady za
služby poskytnuté v medzinárodnej 24-hodinovej asistenčnej službe. Súčasne v bode 4.2.2 účastníci
zmluvy dohodli náklady, ktoré nebudú zahrnuté do výšky mesačnej platby a hradí ich nájomca pod písm.
a) umývanie, leštenie a garážovanie vozidla, b) náklady na opravu, náhradné diely, vrátane výmeny
pneumatík, ak tieto sú podľa informácie prijímacieho technika spôsobené nešetrným zaobchádzaním s

vozidlom zo strany nájomcu, alebo sa nájomca primerane o vozidlo nestará, c) náklady za používanie
diaľnic a rýchlostných komunikácií, d) ostatné dane, vzťahujúce sa na vozidlo a jeho používanie spolu
s poplatkami a platbami s tým súvisiace, s výnimkou cestnej dane a nákladov spojených s prihlásením
vozidla do evidencie motorových vozidiel v súlade s platnou právnou úpravou. S poukazom na článok
XII bod 14.5 leasingovej zmluvy, body 4.2.1 a), b), c) boli určené ako nájom, body d) až l) ako služby.

Z obsahu preskúmavaného rozhodnutia bolo nesporné, že vo faktúre dodávateľa - leasingovej
spoločnosti č. 14062 bola vyúčtovaná cena za nájom a služby, špecifikovaná v kalkulácii, vystavenej
leasingovou spoločnosťou dňa 14.04.2008, kde leasingová splátka zahŕňa podľa špecifikácie odpisy,
úrok a zľavu, poistenie, dane a poplatky, údržba, opravy a pneumatiky, cestná asistencia, správny

poplatok.

V konaní nebolo sporným, že v predmetnej faktúre vo fakturovanej čiastke bol zahrnutý tak nájom
ako aj služby, všetko položky, ktoré sú upravené v bode 4.2.1 (článok IV leasingovej zmluvy). Vleasingovej zmluve si účastníci dohodli, že k mesačnej platbe sa účtuje DPH vo výške platnej v čase,
keď sa služby vykonali (bod 4.2.3 leasingovej zmluvy) a v leasingovej zmluve (v bode 4.2.4 leasingovej
zmluvy) je dohodnuté, že na základe písomnej požiadavky nájomcu možno mesačnú platbu, určenú v

leasingovej zmluve, rozdeliť vo faktúre, na časť pokrývajúcu prenechanie vozidla na užívanie a časť
pokrývajúcu s tým súvisiace služby. V oddiele XII bode 14.5 leasingovej zmluvy účastníci dohodli
rozdelenie mesačných splátok na jednotlivé položky tak, že: položky bodov 4.2.1 písm. a), b), c) majú
predstavovať dohodnutý nájom ako časť mesačnej platby (pokrývajúce prenechanie vozidla na užívanie)
a položky bodov 4.2.1 pod písm. d) až l) majú byť subsumované do časti mesačnej platby, pokrývajúcej

služby súvisiace s prenechaním vozidla na užívanie.

Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo
právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu,
a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa § 49 ods. 1 zák.č. 222/2004 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2009, právo odpočítať daň z tovaru
alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 písm. d) cit.zák., platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov
a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ

môže odpočítať daň, ak je daň zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

Podľa§49ods.7písm.a)cit.zák.,platiteľnemôžeodpočítaťdaňprikúpeanájmeosobnéhoautomobilu;
osobným automobilom sa na účely tohto zákona rozumie motorové vozidlo registrované v kategórii M1,
26)

Podľa § 22 ods. 1 cit.zák., základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko, čo tvorí protihodnotu,
ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo
služby, zníženú o daň. Do základu dane sa zahŕňa aj dotácia alebo príspevok, ktorý dodávateľ prijal
alebo má prijať k cene tovaru alebo služby.

Podľa § 22 ods. 2 písm. a) cit.zák., do základu dane podľa odseku 1 sa zahŕňajú aj iné dane, clá a
poplatky vzťahujúce sa na tovar alebo službu,

Podľa § 22 ods. 2 písm. b) cit.zák., do základu dane podľa odseku 1 sa zahŕňajú aj súvisiace

náklady (výdavky), ako napríklad provízia, náklady na balenie, náklady na prepravu a náklady poistenia
požadované dodávateľom od kupujúceho alebo zákazníka.

Podľa § 21 ods. 1 písm. a) cit. zákona, daňová povinnosť pri dovoze tovaru vzniká prepustením tovaru
do colného režimu voľný obeh.

Súd konštatuje, že predmetná leasingová zmluva je operatívnym leasingom, ktorý je rozvinutý najmä
v obchodných záväzkových vzťahoch a jeho hlavným ekonomickým účelom je umožniť príjemcovi
leasingu (žalobcovi) časovo neobmedzené užívanie, resp. prevádzkovanie ním určenej veci, či
majetkovej hodnoty za úplatu (v danom prípade žalobcom určených konkrétnych osobných motorových

vozidiel). Z ekonomickej podstaty operatívneho leasingu vyplýva, že ide o vzťah, ktorý pojmovo
zodpovedá vzťahu nájomnému. Leasingovú zmluvu treba považovať za inominátnu zmluvu, uzavretú v
súlade s § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka.

Treba konštatovať, že leasingové zmluvy majú a môžu mať znaky jednak zmluvy o kúpe prenajatej veci,

upravené v § 489 a nasl. Obchodného zákonníka a zmluvy o nájme dopravného prostriedku, upravené
v § 630 a nasl. Obchodného zákonníka. V prejednávanej veci sa však jedná o operatívny leasing.
Posudzovanú leasingovú zmluvu je potrebné posudzovať aj podľa ust. § 630 zák.č. 513/1991 Zb..

Ako vyplýva z ust. § 269 ods. 2 zák.č. 516/1991 Zb. (Obchodného zákonníka účinného ku dňu

31.12.2010), predmetná leasingová zmluva je inominátnou zmluvou, k jej uzavretiu je potrebné, aby jej
účastníci dostatočne určili predmet svojich záväzkov.V prípade operatívneho leasingu podľa názoru krajského súdu, ako aj ustálenej praxe, obsahom
leasingovej zmluvy musí byť zrozumiteľné označenie predmetu leasingu, doby leasingu a dojednania o
leasingovej splátke tak, aby bola zrejmá jej špecifikácia a spôsoby jej platby, prípadne dohoda o platbám

mimoleasingovýchsplátok.Zhľadiskaprávnejistotyjevhodné,abyúčastnícileasingovejzmluvyupravili
svoje práva a povinnosti v prípade zodpovednosti za vady predmetu leasingu a tiež dôsledky porušenia
rôznych zmluvných povinností.

O obsahu leasingovej zmluvy rozhoduje predovšetkým dohoda jej účastníkov. Aj vo vzťahu k jej

podstatnej náležitosti - dojednanie výšky leasingovej splátky, ktorá obvykle sa dojednáva ako mesačná
platba-mesačnásplátka,niejevôľaúčastníkovleasingovejzmluvypriurčovanívýškyaspôsobuurčenia
leasingovej splátky, obmedzená kogentnými ust. Obchodného zákonníka. To znamená, že je na výlučnej
vôli účastníkov leasingovej zmluvy, akým spôsobom si leasingovú splátku, obvykle dojednanú vo forme
mesačnej splátky, dojednajú nielen čo do výšky, ale čo do jej špecifikácie. Teda je na vôli účastníkov
leasingovej zmluvy, ktoré jednotlivé zložky subsumujú do obsahu leasingovej splátky.

Súd poukazuje, že pokiaľ je leasingová splátka dojednaná ako celok a z jej obsahu je jednoznačné,
že je to forma platenia leasingu vo forme platby mesačne, niet pochýb, že celá leasingová platba je
účastníkmi zmluvy dohodnutá a určená ako platba za užívanie predmetu leasingu.

K predmetnej leasingovej zmluve súd konštatuje, že mesačná platba, označená v článku IV, je v bode
4.2.1ješpecifikovanáakomesačnáplatba,vktorejsúobsiahnuté(včastiplatby)nákladyzaprenechanie
vozidla do užívania (tzv. nájom) a v časti platby náklady za služby v súvislosti s tým poskytnuté. Súčasne
účastníci leasingovej zmluvy dohodli, že položky 4.2.1 bod a), b), c) sú položky, ktoré predstavujú v
mesačnej platbe časť za prenechanie vozidla do užívania a d) až l) cit.ust. sú subsumované do časti

mesačnej platby, označenej ako služby v súvislosti s užívaním poskytované, platené nájomcom.

Všeobecne treba konštatovať, že leasingová splátka - mesačná platba leasingu by mala obsahovať aj
náklady na prevádzku vozidla a všetko to, čo s prevádzkou motorového vozidla bezprostredne súvisí a
bez ktorého by prevádzka motorového vozidla nemohla byť realizovaná.

V posudzovanej veci bolo potrebné, aby vo vzťahu k jednotlivým položkám účtovaných služieb správny
orgán vykonal dokazovanie a vyslovil názor, či sa jedná o službu, ktorá bezprostredne s užívaním vozidla
súvisí a bez ktorej by prevádzka vozidla nemohla byť realizovaná, alebo sa jedná o iný druh služby.

K tejto otázke sa správca dane vyjadril v prvostupňovom rozhodnutí na str. 31, 32 a 33, keď konštatoval,
že položky bodu 4.2.1 leasingovej zmluvy pod písmenom d) poistné na povinné zmluvné poistenie, e)
poistné na havarijné poistenie, f) úrazové poistenie prepravovaných osôb, g) náklady na cestnú daň,
koncesionárske poplatky, bez akýchkoľvek pochybností s nájmom súvisia. Konštatoval, že úvaha o ich
samostatnosti je irelevantná, pretože v tomto prípade by ich musel prenajímateľ fakturovať, v zmysle

ich charakteru, ako oslobodené - bez dane, a nájomca by si z nich nemohol uplatňovať žiadnu daň.

Položky h) - úroková miera počas obdobia nájmu (úrok), položka i) - správny poplatok (poplatok za
správu), podľa tvrdení správcu dane s nájmom konkrétnych osobných motorových vozidiel súvisia bez
akýchkoľvek pochýb, keď položka h) je absolútne neoddeliteľná od predmetného nájmu a položka i) je

poplatkom za náklady prenajímateľa, v súvislosti s týmto predmetným nájmom a bez vzniku tohto nájmu
by nevznikli prenajímateľovi žiadne poplatky za správu konkrétneho nájmu.

Položky k) predplatné na náhradné vozidlo a l) asistenčná služba (služba cestnej asistencie) podľa
správcu dane mohli byť považované za samostatné, ale to len výhradne z pohľadu toho, že nájomca sa

môže rozhodnúť, či mu tieto majú byť poskytované prenajímateľom alebo nie. V zmysle posudzovanej
leasingovej zmluvy sa nájomca - žalobca rozhodol, že mu majú byť poskytované prenajímateľom, do
celkovej mesačnej platby teda zahrnuté boli a s týmto konkrétnym nájmom sú nepochybne súvisiacimi
službami. Čo sa týka položky j) - náklady na údržbu, pravidelný servis, opravy, podľa pokynov výrobcu,
výmena oleja, údržba alebo aj výmena súčiastok a pneumatík, ak je to potrebné, vzhľadom na bežný

spôsob používania vozidla, konštatoval správca dane, že z podstaty operatívneho leasingu vyplýva,
že prenajímateľ je po celú dobu prenájmu vlastníkom predmetných vozidiel, tak správca dane má za
to, že uvedená položka by za samostatnú nemohla byť považovaná, pretože leasingová spoločnosť
po ukončení operatívneho prenájmu tieto vozidlá predáva a je logicky vylúčené, že by sa ako majiteľpredmetných vozidiel vzdala svojho vplyvu na dodržiavanie opráv a údržby vozidiel podľa inštrukcií
výrobcu vozidla, čo je zdôraznené aj v samotnej leasingovej zmluve v časti VI. Opravy a údržba vozidla.
Podľa správcu dane táto položka, bez akýchkoľvek pochýb, s predmetným nájmom bezprostredne

súvisí.

Žalovaný sa stotožnil so zdôvodnením správcu dane a posúdením jednotlivých položiek vo vzťahu k
vyhodnoteniu ich vplyvu a súvisu s prevádzkou vozidla.

Žalobca v podanej žalobe tvrdil, že správca dane a žalovaný sa nedostatočne vysporiadal so skorším
rozsudkom krajského súdu, keď podľa jeho názoru, ani správca dane ani žalovaný, v dôvodoch
rozhodnutia sa dostatočne nevysporiadali s jednotlivými položkami, ktoré boli predmetom posúdenia
ako položky bodu 4.2.1 písm. d), e), f), g), h), i), j), k), l).

Podľa názoru krajského súdu, odôvodnenie rozhodnutia žalovaného a prvostupňového správneho

orgánu je dostatočné a argumenty k jednotlivým uvádzaným položkám správcu dane a žalovaného,
ktorý sa s týmito argumentmi správcu dane stotožnil, sú logické a osvojil si ich aj krajský súd. Preto
sa krajský súd nestotožnil s názorom žalobcu, že napadnuté rozhodnutie žalovaného a v tej súvislosti
aj prvostupňové rozhodnutie nie je dostatočne zdôvodnené a že žalovaný sa dôsledne neriadil skoršie
vysloveným názorom krajského súdu.

Naviac krajský súd uvádza, že pojem nájom alebo užívanie motorového vozidla nemožno chápať len
ako reálne fyzické používanie konkrétneho motorového vozidla. Podľa krajského súdu treba ho ponímať
v širšom kontexte, kde súčasťou fyzického používania motorového vozidla, jeho samotnej prevádzky, je
treba rozumieť jeho používanie, nájom, v súlade aj s platnou legislatívou.

Platnálegislatívavčasezdaniteľnéhoplneniavzákoneč.725/2004Z.z.oprevádzkevozidielvpremávke
na pozemných komunikáciách upravovala v § 21 ods. 2 povinnosti prevádzkovateľa vozidiel - povinnosť,
že prevádzkovateľ vozidla nesmie v premávke na pozemných komunikáciách prevádzkovať vozidlo,
ktoré nemá doklad o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ak

sa vyžaduje podľa osobitného predpisu s odkazom na ustanovenia zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom
zmluvnom poistení zodpovednosti za škodou spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a
doplneníniektorýchzákonovvzneníneskoršíchpredpisov.Ztohtozákonnéhoustanoveniajednoznačne
vyplýva, že súčasťou prevádzky motorového vozidla je aj dojednanie o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Naviac krajský súd poukazuje, že

pokiaľbyžalobcaakonájomcanebolvosvedčeníkvozidluuvedenýakojehodržiteľ,nemoholbypovinné
zmluvné poistenie s poisťovacou spoločnosťou dojednať a teda bola by kompetencia len prenajímateľa
takúto zmluvu s poisťovacou spoločnosťou uzavrieť, s poukazom na § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z.

Naviac z obsahu posudzovanej leasingovej zmluvy nebolo preukázané, že by predmetná zmluva bola

uzatvorenáakonájomnázmluvasprávomkúpyprenajatejveci, spoukazomnačl.Vleasingovejzmluvy.

Preto záver správnych orgánov, že položka 4.2.1 písm. d) bezprostredne s prevádzkou vozidla súvisí,
je správny.

Účelom leasingu pri prenájme motorového vozidla v súvislosti s jeho prevádzkou je spojené aj
reálne riziko poškodenia prenajímaného vozidla v súvislosti s jeho prevádzkou, teda dopravnými
nehodami alebo rôznymi škodovými udalosťami. Štandardom, s poukazom na skutočnosti, ktoré sú
súdu všeobecne známe (§ 120 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.), je pre prípad
vzniku takejto škody vozidla alternatívou riešenia škodových udalostí, dojednanie havarijného poistenia.

Práve havarijné poistenie a s ním súvisiace úrazové poistenie osôb vo vozidle, sa bezprostredne
viaže k prevádzke motorového vozidla a zabezpečuje prenajímateľovi kompenzáciu všetkých škôd na
vozidle, teda škôd vecných ako aj na osobách, ktoré sa zúčastnili jeho prevádzky. Je preto logické, že
prenajímateľdonákladovnaprevádzkumotorovéhovozidlazahrnulajpoložkyuvedenévbode4.2.1pod
písm. e), f) a pokiaľ správca dane a žalovaný konštatoval, že tieto položky bezprostredne s prevádzkou

prenajímaných vozidiel súvisia, tak tento záver správnych orgánov je logický a správny.

Vo vzťahu k položke pod písm. g) - náklady na cestnú daň, koncesionárske poplatky, krajský súd dodáva,
že podmienky platenia cestnej dane sú upravené v Zákone o miestnych daniach a miestnom poplatkuza komunálne odpady (zákon č. 582/2004 Z.z.), kde v 11. časti je upravená daň z motorových vozidiel. §
85 ods. 1 cit. normy definuje pojem daňovníka. Daňovníkom je fyzická alebo právnická osoba alebo ich
organizačná zložka zapísaná do obchodného registra, ktorá pod písm. a) je ako držiteľ vozidla zapísaná

v dokladoch vozidla.

Podľa názoru krajského súdu, žalobca status daňovníka v zmysle ustanovenia
§85zákonač.582/2004Z.z.predaňzmotorovýchvozidielbynemalajvprípade,žebybolopreukázané,
že nebol zapísaný ako držiteľ vozidla v dokladoch vozidla. Krajský súd poukazuje, že leasingová zmluva

bola uzavretá dňa 10.01.2008 V zmysle ustanovení zákona č. 582/2004 Z.z. zákonodarca určil v § 89
ods. 3 (v znení účinnom v roku 2009) vznik daňovej povinnosti k 1.1. bežného zdaňovacieho obdobia.
Vzhľadomnauvedenéskutočnostipotomprenajímateľboldaňovníkom,kk1.1.2008bolpovinnýzaplatiť
daň a bolo úplne logické, keď túto položku zahrnul do služieb súvisiacich s prevádzkou motorového
vozidla práve z dôvodu, že žalobca predmetné vozidlo používal na podnikanie
(§ 84 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z.z. upravuje, že predmetom dane z motorových vozidiel je motorové

vozidlo a pripojené vozidlo kategórie M, N a O (ďalej len „vozidlo"), ktoré sa používa v SR na podnikanie
alebo na činnosti, z ktorých plynúce príjmy sú predmetom dane z príjmov (ďalej len „podnikanie"). Pokiaľ
správca dane, položku písm. g) leasingovej zmluvy považoval za službu bezprostredne súvisiacu s
prevádzkou prenajímaných motorových vozidiel, tak tento názor považuje krajský súd za správny.

Obdobne sa stotožnil s argumentáciou správcu dane, ktorý položky h), i) - úroková miera počas obdobia
nájmu a správny poplatok, považoval za položky bezprostredne súvisiace s nájmom a s argumentáciou,
že bez prenajímania vozidla by prenajímateľovi ani uvedené poplatky za správu konkrétneho nájmu a
súvisiace s úrokovou mierou obdobia nájmu, nevznikli, sa krajský súd stotožnil.

Vo vzťahu k položke j) - náklady na údržbu, pravidelný servis, opravy, podľa pokynov výrobcu, výmena
oleja, údržbu ako aj výmena súčiastok, pneumatík, ak je to potrebné, vzhľadom na bežný spôsob
používania vozidla, krajský súd konštatuje, že táto položka zhodne s názorom žalovaného a správcu
danesprevádzkouprenajatéhovozidlasúvisí,lebopodmienkouprevádzkymotorovýchvozidielvsúlade
so zákonnou úpravou, a to § 21 ods. 1 písm. a) zákona č. 725/2004 Z.z. je povinnosť prevádzkovateľa

vozidla, udržiavať vozidlo v riadnom technickom stave, podľa pokynov na obsluhu a údržbu vydaných
výrobcov. Tieto službY s prevádzkou súvisia, lebo súvisia s povinnosťami, v súvislosti s premávkou na
pozemných komunikáciách.

Vo vzťahu k položkám pod písm. k) predplatné na náhradné vozidlo a l) asistenčná služba (služba

cestnej asistencie) sa obdobne krajský súd stotožňuje s argumentáciou správcu dane a žalovaného.
Pokiaľ správca dane zahrnul aj uvedené položky do služieb súvisiacich bezprostredne s prevádzkou,
prenájmom a užívaním predmetných vozidiel, tak predmetné služby bezprostredne, aj podľa krajského
súdu, s prevádzkou prenajatých vozidiel súvisia z dôvodu, že predmetom leasingu užívania - nájmu je
nájom vozidla a v prípade jeho poruchy, škodovej udalosti, poškodenia, je na mieste, aby žalobcovi ako

podnikateľovi bolo zabezpečené náhradné vozidlo, resp. v súvislosti s dopravnou nehodou, škodovou
udalosťou, asistenčná služba. Pokiaľ tieto položky boli zahrnuté do mesačnej platby nájmu ako položky
súvisiace s prevádzkou vozidla (službu cestnej asistencie poskytujú aj mnohé poisťovne na základe
pripoistenia k havarijnému poisteniu), tak krajský súd má za to, že uvedené položky s prevádzkou
motorového vozidla bezprostredne súvisia.

Posudzované služby boli priamo upravené v obsahu leasingovej zmluvy, keď účastníci v nájme upravili
jednak podmienky opravy a údržby vozidla - čl. VI, poškodenia a krádeže a tým aj čl. VII, podmienky
predplatného na náhradné vozidlo - čl. VIII, práve obsah uvedených ustanovení leasingovej zmluvy,
ktoré sa týkali užívania predmetného vozidla, povinností, ktoré súvisia s týmto užívaním, boli potom

pretransformované do jednotlivých položiek, ktoré tvorili výšku mesačnej platby a teda aj posudzovaných
služieb. Aj táto skutočnosť dotvrdzuje, že posudzované služby nielenže boli špecifikované v obsahu
výšky mesačnej platby pod písm. d) až k) bodu 4.2.1, ale ich špecifikácia obsiahnutá v kalkulácii výšky
mesačnej platby vychádzala z obsahu nájomnej zmluvy, ktorej obsahom bolo prenechanie predmetných
motorových vozidiel do užívania a v súvislosti s tým zabezpečenie plnenia povinností v súvislosti s

opravou a údržbou vozidla, poškodením a krádežou vozidla, predplatného na náhradné vozidlo.

Naviac krajský súd poukazuje, že v posudzovanej leasingovej zmluve jej účastníci dojednali dohodou
všetky položky, ktoré mesačnú splátku leasingu určujú. Neboli obmedzovaní kogentnými ustanoveniamiObchodného zákonníka a pokiaľ v leasingovej zmluve určili cenu nájmu, a to výšku mesačnej platby
leasingu v bode 4.2.1, ktorú rozčlenili v tomto bode na položky pod písm. a) až l), tento ich postup bol v
súlade so zákonnou úpravou ustanovení Obchodného zákonníka, pričom z obsahu leasingovej zmluvy

je jednoznačne preukázané, že všetky uvedené položky tvoria výšku mesačnej platby. S poukazom
na prvú vetu bodu 4.2.1. konštatovali účastníci leasingovej zmluvy, že rozdelenie mesačnej platby na
časť pokrývajúcu prenechanie vozidla a s tým súvisiace služby, tvoria celkovú mesačnú platbu, pričom
sami definovali, že v prípade rozdelenia mesačnej platby sa jedná o rozdelenie mesačnej platby na
nájom a služby, ktoré súvisia so samotným nájmom. To znamená, dohodou v bode 4.2.1, s poukazom

na bod 4.2.4., určili, že celková mesačná splátka, ktorá predstavuje nájom a služby s týmto nájmom
súvisiace, tvorí ako celok mesačnú platbu na základe leasingovej zmluvy, ktorú bol povinný žalobca
ako nájomca prenajímateľovi poskytovať. Naviac v bode 4.2.2 účastníci leasingovej zmluvy osobitne
definovali náklady, ktoré do mesačnej platby nie sú zahrnuté. Aj takéto gramatické vyjadrenie vôle
účastníkov leasingovej zmluvy, okrem vyššie uvedených skutočností, dotvrdzuje indíciu, že došlo k
dojednaniu jednej mesačnej splátky, ktorá predstavuje položky bodu 4.2.1 a) až l) leasingovej zmluvy.

Pokiaľ platiteľ dane poskytuje svojmu zákazníkovi plnenie pozostávajúce z viacerých prvkov, je potrebné
vykonať analýzu týchto plnení, pozrieť sa na cieľ, ktorý predstavujú jeho jednotlivé prvky pre zákazníka
a stanoviť, či ide o jedno plnenie, na ktoré sa vzťahuje daňový režim hlavného plnenia alebo či
ide o samostatné plnenie alebo dokonca, či ide o plnenie, ktoré má komplexný charakter. Tiež je

potrebné definovať, či ide o dodanie tovaru alebo poskytnutie služby. V zmysle uvedených skutočností v
prejednávanej veci aj správca dane a žalovaný postupoval a analyzoval jednotlivé „sporné"posudzované
služby a jednoznačne dospel k záveru, že tvoria bezprostredný súvis s hlavným plnením a teda súvisia
s nájmom, užívaním, t.j. s prevádzkou predmetného vozidla, za situácie, keď žalobca nespochybňoval
dodanie služieb spojených s nájmom.

Krajský súd poukazuje aj na rozsudky Európskeho súdneho dvora (ďalej ESD) C-408/98 a C-98/98.
Poukazuje na základné princípy a pravidlá uplatňovania DPH, v ktorých Európsky súdny dvor vyslovil
názor, že pre uplatnenie nároku na odpočet dane z prijatého tovaru alebo služieb je nevyhnutné,
aby náklady na tieto tovary alebo služby tvorili súčasť nákladov na uskutočnené zdaniteľné plnenia

a mali tak priamu a bezprostrednú súvislosť s uskutočnenými zdaniteľnými plneniami. Argumentáciu
vzniku nákladovej položky ako priamej a bezprostrednej súvislosti so zdaniteľnými plneniami vychádza
z uvedených rozsudkov ESD a úzko súvisí s § 49 ods. 2 Zákona o DPH, podľa ktorého platiteľ môže
odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a
služiebakoplatiteľ.Krajskýsúddospelkzáveru,žeposudzovaný,vpredmetnejveci,spôsobzdaňovania

nie je v rozpore s princípmi uplatňovanými Súdnym dvorom Európskej únie pri rozhodovaní v otázkach
určenia spoločného spôsobu zdaňovania.

Naviac krajský súd uvádza, že služby, ktoré sú predmetom sporu nie sú samostatné ale doplnkové k
hlavnej službe, pretože plnenia za ne boli poskytované bez ohľadu na to, či skutočne došlo k plneniu

služieb § 19, alebo išlo o akýsi paušál, ktorý sa plnil bez ohľadu na skutočné plnenie zo zmlúv § 22 ods.
2b, čo je základ dane, keď súvisiace služby sa nesmú umelo rozdeľovať. Pokiaľ sa tieto služby objednali
cez lízingovú spoločnosť a táto spoločnosť fakturovala celú sumu, išlo o jeden základ dane, ktorý
nemožno rozdeliť, podľa § 22 ods. 2 písm. b) zákona č. 222/2004 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2009.

Ak je základné plnenie oslobodené, je oslobodené aj súvisiace plnenie od jedného dodávateľa s
poukazom na ust. § 49 ods. 7 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. v znení účinnom k 30.06.2009. Ak
by si tieto služby objednal od iného dodávateľa žalobca, boli by to samostatné služby, tento dodávateľ
by vystavil osobitnú faktúru s vyčíslenou daňou, čo v prípade lízingovej spoločnosti nebolo dodržané a
nešlo by o plnenie podľa § 22 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení účinnom k 31.12.2009.

Nemožno akceptovať tvrdenie žalobcu aj z dôvodu, že fakúra 14062 nenapĺňa ust. § 71 ods. 2 písm. g)
zákona č. 222/2004 Z.z. v znení účinnom k 31.12.2009, keď neobsahuje povinný údaj, a to špecifikáciu
dane, po rozčlenenení dodanej služby na službu hlavnú a doplnkovú. Na faktúre je uvedený základ
dane vo výške 1.450,244 € rozčlenený na dve čiastkové plnenia 725,12 a 725,12, avšak z uvedených

čiastkových plnení nie je samostatne vyčíslená daň, preto faktúra nespĺňa náležitosti daňového dokladu
podľa § 71 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení k 31.12.2009.Čo sa týka námietky žalobcu ohľadne neuznania odpočtu DPH z projektorov s tekutými kryštálmi z
dokladu interné č. 990007, krajský súd sa stotožnil s právnym posúdením žalovaného správneho orgánu
uvedenom v napadnutom rozhodnutí. Súčasťou správneho spisu je zápisnica o ústnom pojednávaní

na Daňovom úrade Liptovský Mikuláš zo dňa 09.08.2011, na ktorom sa zúčastnili zástupcovia žalobcu.
Títo uviedli, že konkrétne tovary, napr. pásy z polyuretánu (aj spínače a vypínače, projektory s tekutými
kryštálmi - poznámka krajského súdu), určené na výrobu klimatizačných zariadení (v prejednávanej veci
projektory s tekutými kryštálmi - pozn. krajského súdu), sú fyzicky prepravované do SR do spoločnosti
TESLA, kde sa na nich vykonávajú určité operácie a určitý tovar TESLA Liptovský Hrádok a.s. fakturuje

prevažne späť odberateľovi Mountair AG, Švajčiarsko, v prípade Horizon Technology ako zahraničnému
dodávateľovi ich fakturovali odberateľovi Motion Networks a.s., Bratislava. Dovezený základný materiál
k spracovaniu sa nestáva vlastníctvom spoločnosti TESLA a.s., ale TESLA a.s. vykoná nejaké práce -
služby súvisiace s tvárnením, úpravou a podobne podľa rámcovej zmluvy a aj podľa ďalších požiadaviek
kupujúceho a konkrétnej technicky jasnej objednávky. Ďalej žalobca tovar zašle a vyfakturuje ho podľa
dispozície odberateľa buď nazad do Švajčiarska alebo inému odberateľovi v prípade projektorov. Colný

dlh pri dovoze tovaru za predmetný tovar uhrádza TESLA Liptovský Hrádok a.s.. Samotný tovar,
vyrobený žalobcom, žalobca fakturuje zahraničnému odberateľovi v dohodnutých cenách.

Vychádzajúc z definície dodania tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH v znení účinnom ku dňu
zdaňovacieho obdobia júl 2009, dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako

vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak. Z uvedeného vyplýva, že aby bol tovar dodaný, je potrené
splniťpodmienkunakladaťshmotnýmtovaromakovlastník,t.j.vkonečnomdôsledkujepotrebnýprevod
vlastníckeho práva na daňový subjekt. Len vtedy možno do základu dane zahrnúť v zmysle § 22 ods. 2
cit.zák. aj iné dane, clá a poplatky, vzťahujúce sa na tovar alebo službu a súvisiace náklady (výdavky).
Uvedené vyplýva z dikcie § 22 ods. 1 cit.zák., kde je uvedené, čo je základom dane pri dodaní tovaru

alebo služby. V danom prípade bolo však preukázané, že tovar, ktorý bol dovážaný a prepustený do
režimu voľný obeh, nebol dovážaný ako tovar, ktorý by sa stal vlastníctvom žalobcu, t.j. nebol dodaný v
zmysle definície § 8 ods. 1 písm. a) Zák. o DPH. V správnom spise sa nenachádza žiaden dôkaz o tejto
skutočnosti. Jednotný colný doklad č. 0524210912946 zo dňa 25.05.2009 bol vystavený len na colné
účely - nie je titulom na prevod vlastníckeho práva na žalobcu. Predložená faktúra, ktorá bola podkladom

pre výpočet colného dlhu, bola taktiež vystavená len na colné účely. O nej žalobca neúčtoval a neuhradil
ju dodávateľovi. Taktiež v zápisnici zo dňa 09.08.2011 zástupcovia žalobcu uviedli, že takto dovezený
tovar sa nestával vlastníctvom žalobcu. Teda aj keď žalobcovi vznikla daňová povinnosť pri dovoze
tovaru (§ 12 v spojení s § 69 ods. 8 zákona č. 222/2004 Z.z.), v zmysle § 21 ods. 1 písm. a) cit.zák.,
týmto spôsobom sa ešte nestal vlastníkom tohto tovaru. Z hodnoty tohto tovaru nemôže odpočítať DPH,

pretože nie je splnená podmienka § 49 ods. 2 cit.zákona.

V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že čo sa týka odpočítania dane zo služieb, ktoré boli žalobcom
realizované pri spracovaní tohto tovaru do hotových výrobkov, správca dane uznal odpočítanie DPH,

keďže náklady na tieto služby boli súčasťou nákladov, ktoré sa odrazili v cene výrobku a teda aj vo výške
DPH z tejto ceny.

Krajský súd dospel k záveru, že aj v tejto časti je rozhodnutie žalovaného zákonné, keďže žalobca tovar
nenakupoval, nezaplatil zaň kúpnu cenu, a nepreukázal, že nadobudnuté tovary a služby mali priame a

bezprostredné spojenie so zdaniteľnými plneniami a že boli použité na dodávky tovarov a služieb.

Žalobca v konaní úspech nemal. Pri aplikácii § 250k ods. 1 O.s.p. a contrario mu nevzniklo právo na
náhradu trov konania, preto súd žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší
súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Žiline písomne v dvoch
vyhotoveniach.

V Žiline, dňa 26. apríla 2016JUDr. Erika Čanádyová
predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:
Miriama Talapková