Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. november 2016

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 9C/188/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616208270
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Semanová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2016:7616208270.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Stanislava Semanová, v spore žalobkyne: Q.. U. Y., I.

O. W. XXXX/X, S., právne zastúpenej Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., Kuzmányho 29,
Košice, IČO: 47234466 proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava,
IČO: 35807598, o určenie neplatnosti dohôd o zrážkach zo mzdy, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný n e m á p r á v o na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne na základe dohody o zrážkach
zo mzdy k zmluve o úvere č. XXXXXXXXX uzavretej dňa 21.3.2014.

II. Žalovaný n e m á p r á v o na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne na základe dohody o zrážkach

zo mzdy k zmluve o úvere č. XXXXXXXXX uzavretej dňa 21.5.2014.

III. Žalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 24.5.2016 domáhala, aby súd určil, že
Dohoda o zrážkach zo mzdy k zmluve o úvere číslo XXXXXXXXX zo dňa 21.5.2014 a Dohoda o
zrážkach zo mzdy k zmluve o úvere číslo XXXXXXXXX zo dňa 21.3.2014 uzavreté medzi žalovaným
a žalobkyňou, sú neplatná. V žalobe uviedla, že uvedené úverové zmluvy neobsahujú obligatórne
náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. g/ a l/ zákona č. 129/2010 Z.z. a preto platí, že úvery poskytnuté

na základe týchto zmlúv sú bezúročné a bez poplatkov. Žalovaný má tak právo len na vrátenie ním
poskytnutých úverov. Na základe Dohôd o zrážkach zo mzdy sa ale domáha vykonania zrážok zo mzdy
žalobkyne aj v rozsahu odplát, na ktoré nemá nárok. Výšku dohodnutých odplát žalobkyňa považuje
za neplatné pre ich rozpor so zákonom, ako aj dobrými mravmi, keďže ide o odplaty v miere takmer
100 % za poskytnuté úvery. Dohody o zrážkach zo mzdy spôsobujú značný nepomer v právach medzi
spotrebiteľom a veriteľom , v dôsledku čoho sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Zabezpečenie
záväzkov žalobkyne vopred podpísanými Dohodami o zrážkach zo mzdy bez vyplnenia dlžných súm

a určenia presných pravidiel pre ich určenie predstavuje neprimerané a neprijateľné požiadavky
poskytovateľa úveru. Spotrebiteľ si takto neprimerane zhoršil svoje postavenie voči dodávateľovi bez
toho, aby mal možnosť uzavretie dohôd odmietnuť. Žalovaný tým môže kedykoľvek v budúcnosti
vymáhať od žalobkyne dlhy, ktoré neexistujú resp. na ktoré žalovaný nemá nárok. Žalobkyňa tak
stráca právo disponovať so svojim vlastným majetkom, bez platného právneho základu. V predmetných
prípadoch nedošlo k individuálnemu dojednaniu neprijateľných zmluvných podmienok. Dohody o
zrážkach zo mzdy boli vopred predformulované žalovaným a predložené žalobkyni na podpis bez

možnosti zmeny ich obsahu. Z procesu uzavretia zmlúv o úvere a Dohôd o zrážkach zo mzdy vyplýva
nemožnosť spotrebiteľa odmietnuť podpísanie Dohôd o zrážkach zo mzdy bez toho, aby došlo k
reálnemu uzatvoreniu zmlúv o úvere. Naliehavý právny záujem zdôvodnila tým, že údajné dlhy, ktoré
voči nej eviduje žalovaný vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia úverových zmlúv a ichobsahových náležitosti. Žalovaný predložil dohody o zrážkach zo mzdy zamestnávateľovi žalobkyne
spolu so žiadosťou o vykonávanie zrážok. Zamestnávateľ žalobkyne tak musel začať a musí pokračovať
vo vykonávaní zrážok až do zrazenia celkových súm vyžiadaných žalovaným

2. V písomnom vyjadrení k žalobe žalovaný uviedol, že žalobkyňa bola oboznámená so všeobecnými
podmienkami poskytnutia úveru, ako neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy, kde je zakotvená
možnosť o uplatnení si dohody. Bola informovaná nie len o zmluve, ale aj jej zabezpečovacích
prostriedkoch, ku ktorým pristúpila. Inštitút zrážok zo mzdy predstavuje legitímny prostriedok

zabezpečenia dlhu. Dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorené so žalobkyňou spĺňajú tri základné
náležitosti, a to písomnú formu, súhlas spotrebiteľa s dohodou a uvedenie rozsahu zrážok. Žalobkyňa
mala možnosť, ako je to uvedené v dohodách, či tieto odmieta alebo nie, čo potvrdzuje jej individuálne
dojednanie. V prípade dohôd o zrážkach zo mzdy nemôže dôjsť k nekontrolovanému konaniu zo strany
veriteľa preto, že právny predpis obsahuje zákonný limit vykonávaných zrážok zo mzdy a ak by sa stalo,
aby platiteľ mzdy zrazil dlžníkovi viac, veriteľ by musel tieto sumy ako bezdôvodné obohatenie vrátiť.

Ak by sa pri každom predložení dohody o zrážkach zo mzdy vyžadovalo rozhodnutie súdu, tento inštitút
by stratil opodstatnenosť.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení doručenom súdu dňa 1.8.2016 zotrvala na podanej žalobe. Uviedla, že
možnosť odmietnuť uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy treba skúmať objektívne, pričom nepostačuje

zakotvenie takéhoto ustanovenia do textu dohody. Samotný text dohôd však výslovne neustanovuje
možnosť dohodu o zrážkach zo mzdy neuzavrieť bez toho, aby bola uzavretá úverová zmluva. Obsah
dohôd nemohla žalobkyňa žiadnym spôsobom ovplyvniť. Bez uvedenia konkrétnej sumy v dohodách
veriteľ sa môže domáhať plnenia v ľubovoľnej výške a tak vymáhať aj dlh, ktorý neexistuje resp. ktorého
výšku si sám určí. Žalobkyňa tak stráca právo disponovať so svojím majetkom bez platného právneho

základu. Dohody o zrážkach zo mzdy sú neplatné aj pre rozpor s dobrými mravmi.

4. Uznesením sp. zn. 9C/188/2016-54 zo dňa 28.10.2016 súd pripustil na návrh žalobkyne zmenu
žaloby tak, že žalovaný nemá právo na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne na základe Dohody o zrážkach
zo mzdy k zmluve o úvere číslo XXXXXXXXX zo dňa 21.5.2014 a Dohody o zrážkach zo mzdy k zmluve

o úvere číslo XXXXXXXXX zo dňa 21.3.2014.

5. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi a to Zmluvami o spotrebiteľskom úvere, Dohodami o
zrážkach zo mzdy a iných príjmoch, splátkovými kalendármi, žiadosťami o zrážky zo mzdy a zistil tento
skutkový stav:

6. Sporové strany uzavreli dňa 21.3.2014 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX. Na základe
tejto zmluvy bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 1 600,- Eur. Žalobkyňa sa zaviazala poskytnutý
úver vrátiť a zaplatiť celkové náklady spojené s úverom vo výške 1 400,- Eur, t.j. zaplatiť celkovú čiastku
3 000,- Eur do 26.3.2015. Zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje určenie ročnej priemernej miery

nákladov 81,55 %, pri priemernej ročnej percentuálnej miere nákladov ku dňu podpisu zmluvy 28,58 %.
Zároveň s úverovou zmluvou bola zmluvnými stranami podpísaná Dohoda o plnení v splátkach, podľa
ktorej celková čiastka 3 000,- Eur má byť spotrebiteľom splatená v 12 mesačných splátkach po 250,-
Eur vždy k 26. kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc od 26.4.2014.

7. Dňa 21.5.2014 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX. Na základe tejto zmluvy bol
žalobkyni poskytnutý úver vo výške 350,- Eur. Žalobkyňa sa zaviazala poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť
celkové náklady spojené s úverom vo výške 214,- Eur, t.j. zaplatiť celkovú čiastku 564,- Eur do
20.11.2014. Zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje určenie ročnej priemernej miery nákladov,
priemernej ročnej percentuálnej miere nákladov ku dňu podpisu zmluvy. Zároveň s úverovou zmluvou

bola zmluvnými stranami podpísaná Dohoda o plnení v splátkach, podľa ktorej celková čiastka 564,-
Eur má byť spotrebiteľom splatená v 6 mesačných splátkach po 99,- Eur vždy k 20. kalendárnemu dňu
v mesiaci, počnúc od 20.6.2014.

8. Zároveň s uvedenými Zmluvami o spotrebiteľských úveroch t.j. dňa 21.3.2014 a 21.5.2014

boli uzatvorené aj Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov. V článku I. uvedených dohôd je
konštatované uzavretie Zmluvy o spotrebiteľskom úvere s označením jej čísla, výšky úveru, výšky
nákladov dlžníka a celkovej čiastky úveru. V článku II. dlžník udelil súhlas, aby sa uspokojenie
zabezpečenej pohľadávky veriteľa zabezpečilo vykonaním pravidelných mesačných zrážok zo mzdy.Dlžník zároveň udelil súhlas s tým, aby veriteľ jeho zamestnávateľovi oznámil aktuálnu výšku
zabezpečovanej pohľadávky. Dohody o zrážkach zo mzdy obsahujú aj vyhlásenie dlžníka, že sa
oboznámil s predmetnou dohodou a súhlasí s jej znením bez pripomienok a prehlásenie, že pred

uzavretím dohôd bol poučený o dôsledkoch uzatvorenia Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmoch.

9. Na základe uzavretých Dohôd o zrážkach zo mzdy a iných príjmov žalovaný žiadosťami zo dňa
13.4.2016 požiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok z dôvodu, že žalobkyňa si neplnila
svoje záväzky. V žiadosti je pokiaľ sa týka úverovej zmluvy zo dňa 21.3.2014 uvedená výška dlhu v

sume 3 193,74 Eur a pokiaľ sa týka úverovej zmluvy zo dňa 21.5.2014 výška dlhu 880,64 Eur s tým, že
konečná výška bude známa až dňom doplatenia istiny s poplatkom.

10. Podľa § 137 Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami

vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

11. Podľa § 551 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť
písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie,
nežbybolizrážkyprivýkonerozhodnutia.Protiplatiteľovimzdynadobúdaveriteľprávonavýplatuzrážok
okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.

12. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

13. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, ustanovenia

o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.
Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto
ustanovenia, sú neplatné.

14. Podľa § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy,
dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

15. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To
neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne

dojednané.

16. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva

alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

17. Podľa § 5a ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, neprípustné je
zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o
zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola

uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť
ju odmietnuť.18. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne; inak je neplatný.

19. Zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavreté medzi žalobkyňou a žalovaným sú spotrebiteľskými
zmluvami v zmysle všeobecných ustanovení § 52 a násl. Občianskeho zákonníka, ako aj osobitných
ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Z obsahu zmlúv je zrejme, že
ide o formulované zmluvy pripravenú vopred žalovaným, ktorý pri uzavretí zmluvy konal v rámci
predmetu svojej činnosti. Žalobkyňa pri uzavretí zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej

resp. inej podnikateľskej činnosti, zmluvy uzatvorila ako fyzická osoba. Pre spotrebiteľské zmluvy je
charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok,
ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ spravidla nemá možnosť tieto podmienky reálne
ovplyvniť (ide spravidla o tzv. "formulárové zmluvy"), čo je zrejme aj v danej veci.

20. Žalobkyňa ako spotrebiteľ má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti Dohôd o zrážkach

zo mzdy a iných príjmov. Na základe uvedených dohôd si žalovaný ako veriteľ uplatnil svoje právo
a požiadal zamestnávateľa žalobkyne o realizáciu zrážok zo mzdy. Bez určenia neplatnosti Dohôd o
zrážkach zo mzdy, na základe žiadostí žalovaného, zamestnávateľ žalobkyne môže realizovať zrážky
zo mzdy, čím dochádza bez právneho dôvodu (akéhokoľvek rozhodnutia súdu, alebo inej inštitúcie) k
zásahu do majetkovej sféry žalobkyne. Žalobkyňa iným spôsobom ako žalobou na súde sa zmeny tohto

stavu nemôže domôcť. Právne postavenie žalobkyne ako dlžníka by tak bolo neisté a súčasne by bolo
ohrozené právo žalobkyne na disponovanie so svojou mzdou.

21. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovacím prostriedkom peňažnej pohľadávky, ktorú
uzatvára veriteľ s dlžníkom. Dohoda musí v prvom rade obsahovať presne označenie pohľadávky, ktorú

zabezpečuje. Dohody o zrážkach zo mzdy, ktoré sú predmetom tohto konania obsahujú v článku I.
označenie zmlúv o spotrebiteľskom úvere vrátane výšky poskytnutého úveru a celkovej výšky, ktorú
dlžník má uhradiť. Podľa uvedeného článku dohody však zabezpečovaná pohľadávka má znamenať
ktorúkoľvek jednotlivú a tiež všetky nižšie špecifikované pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi a to:
a) pohľadávky na zaplatenie peňažných prostriedkov dlhovaných veriteľovi na základe zmluvy o úvere,

najmä pohľadávky na zaplatenie úveru spolu s jeho príslušenstvom;
b) pohľadávky na náhradu škody, ktoré vzniknú veriteľovi voči dlžníkovi na základe zmluvy o úvere alebo
v súvislosti s ňou;
c) pohľadávky, ktoré vzniknú v dôsledku alebo v súvislosti s odstúpením alebo vypovedaním zmluvy o
úvere;

d) pohľadávky na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniknú, resp. vznikli v súvislosti so zmluvou
o úvere v dôsledku plnenia veriteľa dlžníkovi bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho
úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol;
e) pohľadávky, ktoré vzniknú na základe posúdenia právneho úkonu, v dôsledku ktorého došlo k vzniku,
zmene alebo zániku ktorejkoľvek z vyššie uvedených pohľadávok, ako odporovateľného právneho

úkonu.
Podľa takéhoto znenia má byť Dohodou o zrážkach zo mzdy zabezpečovaná pohľadávka, ktorú tvoria aj
nároky, ktoré nie sú v čase uzatvárania dohody jasné a určité. Spotrebiteľ tak v čase uzatvárania Dohody
nemôže vedieť, čo presne bude predmetom prípadných zrážok z jeho mzdy a nemá možnosť sa proti
takto uplatneným nárokom brániť. To, že dohody neobsahujú presnú výšku zabezpečenej pohľadávky

vyplýva aj zo znenia článku II., v zmysle ktorého aktuálnu výšku zabezpečovanej pohľadávky oznámi
zamestnávateľovi veriteľ. Takéto vymedzenie zabezpečovanej pohľadávky, súd považuje za neurčité a
teda neplatné podľa ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zabezpečovaná pohľadávka má
byť už v čase uzavretia Dohody o zrážkach zo mzdy uvedená presne, má byť presne konkretizovaná.
Veriteľovi neprislúcha právo jednostranne určovať aké pohľadávky a v akej výške, ktoré v budúcnosti

vzniknú, sa budú realizovať formou zrážok zo mzdy v jeho prospech. Sumy uvedené v článku I.
predmetných Dohôd sú pritom uvedené len v súvislosti s označením poskytnutia úveru. Súd považuje za
neurčité aj dojednanie týkajúce sa výšky splátok. Podľa článku II. dohôd dlžník súhlasil s vykonávaním
zrážok zo mzdy vo výške uvedenej v tomto článku, avšak v tomto článku je uvedený aj súhlas dlžníka,
aby zamestnávateľ zrážal zo mzdy aj vyššiu čiastku. Uvedené predstavuje jednostranné neprimerané

zvýhodnenie zmluvnej strany veriteľa, ktorý má byť bezpodmienečne uspokojený aj nad dohodnutú
výšku mesačnej zrážky. Už vzhľadom na uvedené skutočnosti a to neurčitosť Dohôd o zrážkach zo mzdy
súd považuje tieto za neplatné.22. Dohody o zrážkach zo mzdy uzavreté medzi sporovými stranami predstavujú formulárové
zmluvy, a teda nemožno ich považovať za individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom

zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Svojím obsahom, poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti,
dohody o zrážkach zo mzdy spôsobujú značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech
spotrebiteľa. Pri uzatváraní dohody dlžník - spotrebiteľ musí totiž jednoznačne vedieť pohľadávku akého
druhu zabezpečuje Dohoda o zrážkach zo mzdy a v akej výške. Predmetné Dohody takéto jednoznačné
vymedzenie pohľadávky neobsahujú a umožňujú veriteľovi svojvoľne určiť výšku dlhu (úveru, odplaty

za úver, zmluvných pokút a ďalších nákladov) bez akejkoľvek súdnej kontroly a takýmto spôsobom
mimosúdne postihnúť majetok dlžníka. Svedčia o tom aj predložené žiadosti žalovaného adresované
zamestnávateľovi žalobkyne, v ktorých je uvedená suma dlhu vyššia než celková výška úveru, ktorá
je uvedená v spotrebiteľských zmluvách a to bez akéhokoľvek rozlíšenia z čoho žalovaným vyčíslený
dlh pozostáva.

23. Ďalej súd poukazuje aj na citované ustanovenie § 5a ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007
Z.z. Citované ustanovenie síce nevylučuje zabezpečenie pohľadávky alebo splnenie záväzku zo
spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy, vyžaduje však kumulatívne splnenie troch
podmienok a to: a) dohoda o zrážkach zo mzdy musí byť uzavretá vo forme osobitnej listiny b) spotrebiteľ
bol poučený o následkoch jej uzavretia c) spotrebiteľ mal možnosť túto dohodu odmietnuť. Vykonaným

dokazovaním nebolo preukázané, aby žalobkyňa ako spotrebiteľ bola poučená o následkoch uzavretia
dohody a mala možnosť odmietnuť zabezpečovací prostriedok poskytovaného úveru. Žalovaný pokiaľ
sa týka zmluvy zo dňa 21.3.2014 žiadnym spôsobom nepreukázal, aby žalobkyňa bola riadne poučená
o následkoch uzavretia Dohody o zrážkach zo mzdy a o možnosti túto odmietnuť. Pokiaľ sa týka dohody
zo dňa 21.5.2014 táto obsahuje len formulované znenie vyhlásenia dlžníka o potvrdení, že bol poučený

o dôsledkoch uzavretia takejto dohody a túto neodmieta. Hoci v dohode je označená možnosť, že
žalobkyňa túto dohodu neodmieta a v plnom rozsahu s ňou súhlasí, v konaní nebolo preukázané, aby
dohoda bola skutočne vyplnená žalobkyňou. Ustanovenie § 5a ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z.
nadobudlo účinnosť 1.5.2014. Dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 21.3.2015 bola teda uzavretá pred
týmto dňom, avšak toto ustanovenie sa vzťahuje aj na danú vec. Zákon č. 102/2014 Z.z., ktorým bol

menený zákon č. 250/2007 Z.z. nemá prechodné ustanovenia a preto od účinnosti tohto zákona sa
zákon vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom, čo vyplýva z uznesenia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky vydanom vo veci sp. zn. 3 M Cdo 12/2014 dňa 21.04.2015.

24. Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzavreté medzi sporovými stranami umožňujú obísť

dôležitý prvok v ochrane spotrebiteľa a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok so zameraním
na to, či tieto nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.
Úvery, ktoré boli poskytnuté žalobkyni na základe Zmlúv o spotrebiteľskom úvere sú tak vymáhané bez
posúdenia, či je treba považovať úvery za bezúročné a bez poplatkov podľa § 9 ods. 2 a § 11 zákona
č. 129/2010 Z.z., či si nároky žalovaný neuplatňuje z neprijateľných klauzúl, resp. neplatných právnych

úkonov, čo spôsobuje hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, ktorý je povinný sa takémuto
konaniu dodávateľa podriadiť.

25. Súd vo veci poukazuje aj na ustálenú rozhodovaciu prax súdov v obdobných veciach a to
napr. na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19Co/85/2016, Krajského súdu v Žiline sp. zn.

8Co/175/2016, Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11Co/724/2015, Krajského súdu v Košiciach sp. zn.
11Co/251/2015.

26. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.

27. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

28. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

29. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.30. O trovách konania rozhodol súd podľa úspešnosti v spore. Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, teda
žalobkyňabolavkonaníúspešnývcelomrozsahuapretojejnáhradatrovkonaniabolapriznanávplnom

rozsahu. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po nadobudnutí
právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Spišská Nová Ves písomne v troch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 Civilného sporového
poriadku)

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 Civilného sporového poriadku)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. ( § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.