Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 20. február 2017

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 7C/36/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5815200456
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Srogončíková
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2017:5815200456.3

Rozhodnutie

Okresný súd v Námestove v právnej veci žalobcov: 1/ S. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., C. XXX/X, 2/ Y.
J., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., C. Č.. XXX, 3/ R. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., G.. C. Č.. XXX, 4/ S. V.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom A., C. Č.. XXX, 5/ V. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., ul. E. F. č. XX, žalobcovia
1/ až 5/ zastúpení splnomocneným zástupcom: URBÁNI & Partners s.r.o., Banská Bystrica, Skuteckého
č. 17, proti žalovaným: 1/ S. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. Č.. XXX a 2/ E. R., nar. XX.XX.XXXX,

bytomA.XXX,žalovaní1/a2/zastúpenísplnomocnenýmzástupcom:JUDr.JozefPolák,advokát,Dolný
Kubín, Radlinského 1718, v konaní o určenie nesplnenia podmienok oprávnenej držby, takto

r o z h o d o l :

I/ Súd žalobu z a m i e t a .

II/ Žalobcovia 1/ až 5/ sú p o v i n n í nahradiť žalovaným 1/ a 2/ trovy konania v plnej výške, vyčíslené
v uznesení, vydanom po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou súdu 28. 1. 2015 žalobcovia žiadali, aby súd určil, že žalovaní 1/ a 2/ nesplnili
podmienky oprávnenej držby k nehnuteľnosti - pozemok KN parcela č. XXXX/X - orná pôda vo výmere
6107 m2 v k.ú. A., ktorá bola vytvorená geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XX/XX zo dňa 11. 6. 1996
z pozemkovoknižnej parcely č. XXXX, zapísanej v prot. Č. XX ( LV XXX) k.ú. A.. Žalobu odôvodnili
tým, že žalovaní 1/ a 2/ dňa 24. 6. 1996 u notára JUDr. Mariána Zboju spísali formou notárskej

zápisnice osvedčenie o splnení podmienok dobromyseľnej držby. V dôsledku tvrdenej oprávnenej
držby nehnuteľnosť, špecifikovaná v tejto zápisnici, prešla do vlastníctva žalovaných 1/ a 2/. Jednalo
sa o pozemok KN parcela č. XXXX/X - orná pôda o výmere 6107 m2, k.ú. A., ktorý bol vytvorený
geometrickým plánom č. 17810442-88/96 zo dňa 11. 6. 1996 z pozemkovoknižnej parcely č. XXXX,
zapísanej v prot. Č. XX ( LV XXX) k.ú. A.. Vzhľadom na to, že sa nejednalo o oprávnenú držbu
žalovaných, vlastníctvo na nich nemohlo prejsť. Žalovaní si dali zapísať svoje vlastníctvo napriek

tomu, že v čase spísania osvedčenia o držbe boli žalobcovia evidovaní v katastri nehnuteľností, boli
známi vlastníci a ich podiely boli uvedené. Ničím nepodložené tvrdenie žalovaných o nadobudnutí
nehnuteľností kúpnou zmluvou od údajnej vlastníčky T. V. neobstojí, pretože ani táto nebola vlastníčkou
predmetných nehnuteľností.

2. K žalobe sa vyjadrili žalovaní. Uviedli, že s ňou nesúhlasia. Žalobcovia už v minulosti podali identický

návrh, pričom konanie bolo právoplatne zastavené uznesením č.k. 2C/47/2014-35 zo dňa 26. 9. 2014.
Žalobcovia nemajú naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pretože rozhodnutie vydané
v tomto konaní nebude spôsobilé pre vykonanie zmien v katastri nehnuteľností, a teda na právnom
postavení žalobcov sa ani v prípade úspechu v spore nič nezmení. Práva k predmetnej nehnuteľnosti
sa pritom dotýka ďalšia právna zmena, čo vylučuje naliehavý právny záujem žalobcov na požadovanom
určení, podľa § 34 ods. 2 katastrálneho zákona. Žalovaní 1/ a 2/ od roku 2006 nie sú zapísaní ako

vlastníci spornej nehnuteľnosti, čo znamená, že práva k nehnuteľnosti sa dotýka ďalšia právna zmena.3. Súd vo veci uskutočnil pojednávanie dňa 20. 2. 2017, na ktorom zistil stanoviská sporových strán a
dospel k záveru, že žalobe nemožno vyhovieť.

4. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalobcovia sa domáhajú určenia, že žalovaní 1/ a 2/ nesplnili
podmienky oprávnenej držby k pozemku KN parcela č. XXXX/X - orná pôda vo výmere 6107 m2
v k.ú. A., ktorá bola vytvorená geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XX/XX zo dňa 11. 6. 1996 z
pozemkovoknižnej parcely č. XXXX, zapísanej v prot. Č. XX ( LV XXX) k.ú. A.. Tvrdili, že žalovaní
neboli oprávnenými držiteľmi tohto pozemku, pretože podľa osvedčenia o držbe, ktoré spísali a ktoré

bolo podkladom pre ich zápis do katastra nehnuteľností ako vlastníkov, pozemok kúpili od T. V., ktorá
však nebola vlastníčkou pozemku. Žalovaní 1/ a 2/ so žalobou nesúhlasili a namietali voči nej, že je
procesne neprípustným prostriedkom na ochranu práv žalobcov. Argumentovali, že odhliadnuc od toho,
že splnili podmienky na vydanie osvedčenia o držbe, vyžadované vtedy platnými právnymi predpismi
a po dobu 18 rokov od vydania tohto osvedčenia boli dobromyseľnými držiteľmi pozemku a preto by
za toto obdobie už pozemok nadobudli vydržaním, žalobný petit je nevykonateľný, pretože na jeho

základe nemožno vykonať zápis v katastri nehnuteľností. Dotknutou osobou by totiž bola aj R. F., ktorá
je v súčasnosti evidovaná ako vlastníčka pozemku v katastri. Podľa žalovaných jediným výsledkom v
prípadeajpriaznivéhorozsudkubybolo,žebyžalobcoviapodalinávrhnavydanierozhodnutianaopravu
chyby v katastri a ten by bol neúspešný, pretože nie je známy okruh vlastníkov pozemku, keďže na liste
vlastníctva je zapísaná len pani F. a ostatní vlastníci nie sú známi. Postup, ktorý si zvolili žalobcovia,

je neprípustným obchádzaním súdnych konaní o určenie vlastníctva. Súd dospel k záveru, že obrana
žalovaných je dôvodná. Táto žaloba je totiž tzv. určovacou žalobou, kde procesným predpokladom
jej úspechu je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení ( § 137 písm. c/
Civilného sporového poriadku ). Naliehavý právny záujem na určovacej žalobe je daný vtedy, keď medzi
účastníkmi existuje aktuálny stav objektívnej neistoty, ktorý je ohrozením právneho postavenia žalobcu

a ktorý nemožno odstrániť iným právnym prostriedkom. Určovacia žaloba by tiež mala byť zárukou
odvrátenia budúcich sporov účastníkov. Naliehavý právny záujem nie je daný ani v prípade žaloby na
určenie neplatnosti právneho úkonu, ak otázka jeho platnosti má povahu otázky prejudiciálnej vo vzťahu
k inej právnej otázke.. Žalobcovia sú povinní preukázať existenciu naliehavého právneho záujmu na
požadovanom určení. Žalobcovia tvrdili, že v prípade priaznivého rozsudku by orgán správy katastra

vymazal zápis žalovaných v katastri a boli by ako vlastníci zapísaní poslední známi vlastníci, teda
pozemkovoknižnívlastníciavprípadenežijúcichvlastníkovbyichprávninástupcoviamohlipodaťžalobu
o určenie, že pozemok patrí do dedičstva. Svoje tvrdenie opierali o § 59 ods. 1 písm. a/ katastrálneho
zákona. § Podľa 59 ods. 1 písm. a/ katastrálneho zákona okresný úrad aj bez návrhu opraví údaje
katastra, ak sú v rozpore s verejnou listinou alebo s inou listinou, alebo s výsledkami prešetrovania zmien

údajov katastra, alebo s výsledkami revízie údajov katastra. Žalobcovia ani neupresnili, z akého dôvodu
by na základe rozsudku s požadovaným určením malo dôjsť k oprave chyby v katastri, ani akej - teda
aký údaj je v katastri zapísaný chybne . Netvrdili žiadny konkrétny rozpor údajov katastra s verejnou
alebo inou listinou alebo s výsledkami revízie údajov katastra, len tvrdili, že žalovaní v osvedčení o
držbe, na základe ktorého boli zapísaní do katastra ako vlastníci, uviedli nepravdivé údaje. Súd je

však názoru, že ustanovenie § 59 ods. 1 písm. a/ katastrálneho zákona nemôže poslúžiť na tvrdenú
opravu chyby, keď orgán správy katastra zapísal vlastníctvo žalovaných v súlade s osvedčením o držbe
formou notárskej zápisnice, a teda v súlade s touto verejnou listinou. Žalobcovia totiž ani netvrdia,
že by záznam, ktorý orgán správy katastra uskutočnil na základe notárskej zápisnice, kde je spísané
osvedčenie o držbe žalovaných, nebol v súlade ( po formálnej stránke ) s obsahom tejto listiny, ale

namietajú splnenie hmotnoprávnych podmienok pre samotné vydržanie vlastníctva žalovanými. Z toho
je zrejmé, že skutočne orgán správy katastra by žiadosti o opravu chyby vyhovieť nemohol, keďže z
tohto pohľadu k žiadnej chybe zo strany správy katastra nedošlo. Súd prisvedčil stanovisku žalovaných,
že podanie žaloby s takýmto žalobným petitom je zo strany žalobcov účelové, pretože ich tvrdenia
smerujú k tomu, že skutočnými vlastníkmi sú žalobcovia, ale žalobu o určenie vlastníctva nepodali. Ako

však žalobcovia sami uviedli, žalobu o určenie vlastníctva nepodali z dôvodu, že žalobcovia netvoria
úplný okruh vlastníkov pozemku, ktorí boli zapísaní v pozemkovej knihe, resp. ich právnych nástupcov.
Žalobcovia nepopierali, že parcela, vo vzťahu ku ktorej sa domáhajú požadovaného určenia, už v
súčasnostivkatastrinehnuteľnostíevidovanánieje,resp.jesíceevidovanáparcelaCKNč.XXXX/X,ale
s nižšou výmerou a odlišným druhom pozemku, než uvádzajú v žalobe a že ako vlastníčka tejto parcely

je evidovaná R. F., nie žalovaní. Je teda pravdivé tvrdenie žalovaných, že práva k pozemku boli dotknuté
ďalšou právnou zmenou a preto zápis aj priaznivého rozsudku do katastra by nebol možný podľa §34
ods. 2 katastrálneho zákona. Keďže nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určeníje samostatným dôvodom pre zamietnutie žaloby bez toho, aby sa súd zaoberal vecou meritórne, súd
žalobu zamietol.

5. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255ods. 1 CSP tak, že ich priznal žalovaným 1/ a 2/ , ktorí
boli v konaní úspešní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Námestovo (§ 362 ods. 1C.s.p.). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na
príslušnom odvolacom súde Krajskom súde v Žiline.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v § 127 C.s.p. uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na

exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.