Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. január 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 24C/45/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2196899658
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Šulek

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2196899658.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Jozefom Šulekom v právnej veci žalobcu: ANACO s. r.

o., IČO: 35 691 816, Miletičova 1, 821 08 Bratislava, zastúpený: BARRISTER LEGAL s. r. o., advokátska
kancelária, IČO: 46 225 234, Zámocké schody 2/A, 811 01 Bratislava proti odporcovi: P.. F. E., nar.
XX.XX.XXXX, bytom L. H. XXXX/XX, XXX XX K., o zaplatenie 6 590,85 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie v časti o zaplatenie sumy 1.156,39 eur zastavuje.

II. Žalobu vo zvyšnom rozsahu zamieta.

III. Žalovanému, ktorý má právo na náhradu trov konania, náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcasažaloboudoručenoutunajšiemusúdudňa12.02.1996domáhalvočižalovanémuzaplatenia
sumy 198 555,90,-Sk (6 590,85 EUR) spolu s penále 3% od podania žaloby do zaplatenia, náhrady trov
konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 7 942 Sk (263,63 EUR) z titulu nedoplatku na nájomnom.
Konanie bolo pôvodne vedené pod sp.zn. 21C/22/1996. Žalobca žalobu skutkovo zdôvodnil tým, že
uzavrelsožalovanýmdňa28.10.1991ZmluvuoprenájmenebytovýchpriestorovvA.č.XXnasídliskuM.
v R., podľa ktorej mal žalovaný platiť nájomné v štvrťročných splátkach 263,67 eur. Dodatkom č. 3 zo dňa
30.08.1993 k zmluve o prenájme bolo nájomné zvýšené na sumu 1977,20 eur ročne, pričom nájomné

sa malo platiť v štvrťročných splátkach v sume 494,29 eur. Žalovaný nájomné prestal platiť počnúc
tretím štvrťrokom 1993, a preto mu zmluvu písomne vypovedali dňa 28.11.1994. Žalovaný na výpoveď
nereagoval, prenajaté priestory neuvoľnil, preto žalobca podal žalobu o vypratanie. Žalovanému zaslal
žalobca pokus o zmier dňa 25.05.1995, na ktorý žalovaný nereagoval, preto pokus o zmier doručil
prostredníctvom Okresného súdu v Senici. Žalovaný pokus o zmier prevzal 16.10.1995.

2. Žalobca k žalobe pripojil: sprievodný list zo dňa 07.02.1996, potvrdenie o doručení pokusu o zmier,

Rozsudok Okresného súdu Trnava č.k.20C/149/1995-34 zo dňa 16.10.1995, ktorým žalovanému bola
uložená povinnosť vypratať dotknuté priestory, výzvu na úhradu nájomného zo dňa 10.10.1995, pokus
o zmier zo dňa 25.05.1995, Dodatok č. 3, Zmluvu zo dňa 28.10.1991.

3. Súd vo veci nariadil pojednávanie v roku 1995, na ktoré sa však nepodarilo predvolať žalovaného,
a tak nedošlo k jeho otvoreniu.

4. Uznesením č.k. 21C/22/2016-30zo dňa 26.09.1996 súd konanie prerušil z dôvodu prebiehajúceho
konkurzu na majetok žalobcu vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod sp.zn. 3K/98/1995 zo dňa
09.02.1996. V roku 2013 došlo k zrušeniu konkurzu na majetok žalobcu z dôvodu, že nie sú dané
podmienky pre konkurz. Súd po odpadnutí prekážky konania pokračoval v konaní.5. Dňa 17.09.2014 bol doručený návrh na zmenu účastníka na strane žalobcu. Žalobca doložil
oznámenie o postúpení pohľadávky č.l. 101, z ktorého plynie, že pohľadávka na nájomnom a

lokalizačnom poplatku a pohľadávka na náhradu škody bola postúpená na spoločnosť ANACO s.r.o..
Podľa zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa XX.XX.XXXX(č.l.XXX-XXX) bola postúpená pohľadávka
v sume 6.590,85 eur titulom nedoplatku na nájomnom, lokalizačnom poplatku a titulom náhrady škody
tak ako bola uplatnená v žalobe.

6. Súd v dôsledku námietky miestnej nepríslušnosti postúpil na Okresný súd Senica. Ten vyslovil
nesúhlas s postúpením veci. Krajský súd v Trnave uznesením č.k. 25NcC/422014-138 zo dňa
17.12.2014 rozhodol, že príslušným na prejednanie veci je Okresný súd Trnava. Vec bola zapísaná pod
spisovú značku 24C/45/2015.

7. Dňa 18.09.2014 sa k žalobe vyjadril žalovaný, ktorý namietol miestnu nepríslušnosť Okresného súdu

Trnava, ďalej namietol, že v čase nájomnej zmluvy bol konateľom spoločnosti Zelovoc Senica, spol. s
r.o. (ďalej len „sro“), ktorá reálne užívala priestory a prevádzkovala uvedené nebytové priestory, pričom
platila aj nájomné. Žalovaný uviedol, že konateľom bol do 04.11.1993, pričom za jeho pôsobenia boli
pravidelne uhrádzané splátky nájomného a neboli žiadne pripomienky k platobnej disciplíne, čomu
svedčí aj dodatok č. 3. Žalovaný opakovane poukazoval na to, že všetky náklady hradila sro, pričom

žalovaný sám nepodnikal. Po odchode žalovaného z sro, došlo k útlmu jej činnosti a snahe nových
konateľov o vysporiadanie záväzkov z tohto vzťahu, čo však nový zástupca žalobcu odmietol. Žalovaný
vyhlásil, že nikdy neuhradil akúkoľvek čiastku žalobcovi titulom nájomného. Žalovaný mal za to, že
skutkové tvrdenia uvedené žalobcom sú vykonštruované a v konaní by neobstáli a podľa neho žalobca
by svojím účtovníctvom a výpismi z účtu mal dokázať, že žalovaný resp. sro neuhrádzal nájomné.

Ďalej namietal, že žalobca sa domáha aj náhrady škody, pričom tento svoj nárok žiadnym spôsobom
nepreukázal, a mal by uvedené vydokladovať riadnymi dôkazmi. Žalovaný namietal, že pohľadávka bola
vytvorená umelo, keď žalobca odmietol prevziať maloobchodnú predajňu zeleniny a ovocia.

8. Uznesením č.k. 24C/45/2015-44 zo dňa 10.02.2015 súd pripustil zmenu účastníka na strane žalobcu

tak, že novým žalobcom sa stal ANACO s. r. o., IČO: 35 691 816, Miletičova 1, 821 08 Bratislava. Voči
uvedenému uzneseniu sa odvolal žalovaný. Krajský súd v Trnave uznesením č.k. 26Co/230/2015-165
zo dňa 30.06.2015 uznesenie potvrdil.

9. Dňa 15.02.2016 bol súdu doručený návrh na zmenu žaloby, ktorým žalobca žiadal, aby súd pripustil

zmenu žaloby a rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 6 590,85 € spolu s
úrokom z omeškania vo výške 3 % ročne zo sumy 325,38 od 01.08.1992 do 20.09.1993 vo výške 11,11
EUR, s úrokom z omeškania vo výške 3 % ročne zo sumy 325,38 od 01.11.1992 do 20.09.1993 vo výške
8,66 EUR, s úrokom z omeškania vo výške 3 % ročne zo sumy 321,64 od 20.09.1993 do 21.09.1993
vo výške 0,05 EUR, s úrokom z omeškania vo výške 3 % ročne zo sumy 325,38 od 01.02.1992 do

21.09.1993 vo výške 16 EUR, s úrokom z omeškania vo výške 3 % ročne zo sumy 119,67 od 21.09.1993
do 30.04.1995 vo výške 5,77 EUR, s úrokom z omeškania vo výške 22 % ročne zo sumy 119,67 od
01.05.1995 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 3 % ročne zo sumy 325,38 od 01.05.1993
do 30.04.1995 vo výške 19,52 EUR, s úrokom z omeškania vo výške 22 % ročne zo sumy 325,38 od
01.05.1995 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 3 % ročne zo sumy 325,38 od 01.08.1993

do 30.04.1995 vo výške 17,06 EUR, s úrokom z omeškania vo výške 22 % ročne zo sumy 325,38 od
01.05.1995 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 3 % ročne zo sumy 381,69 od 01.11.1993
do 30.04.1995 vo výške 17,13 EUR, s úrokom z omeškania vo výške 22 % ročne zo sumy 381,69 od
01.05.1995 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 3 % ročne zo sumy 494,29 od 01.02.1994
do 30.04.1995 vo výške 18,44 EUR, s úrokom z omeškania vo výške 22 % ročne zo sumy 494,29 od

01.05.1995 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 3 % ročne zo sumy 494,29 od 01.05.1994
do 30.04.1995 vo výške 14,83 EUR, s úrokom z omeškania vo výške 22 % ročne zo sumy 494,29 od
01.05.1995 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 3 % ročne zo sumy 494,29 od 01.08.1994
do 30.04.1995 vo výške 11,09 EUR, s úrokom z omeškania vo výške 22 % ročne zo sumy 494,29 od
01.05.1995 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 3 % ročne zo sumy 494,29 od 01.11.1994

do 30.04.1995 vo výške 7,35 EUR, s úrokom z omeškania vo výške 22 % ročne zo sumy 494,29 od
01.05.1995 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 3 % ročne zo sumy 494,29 od 01.02.1995
do 30.04.1995 vo výške 3,62 EUR, s úrokom z omeškania vo výške 22 % ročne zo sumy 494,29 od
01.05.1995dozaplatenia,súrokomzomeškaniavovýške22%ročnezosumy329,53od01.05.1995dozaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 22 % ročne zo sumy 1 525,39 od 12.02.1995 do zaplatenia a
nahradiť trovy konania a trovy právneho zastúpenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobca v rámci
zmeny žaloby zmenil skutkové tvrdenia, a to tak, že sa domáha náhrady škody nie titulom platených

úrokov z úveru, ale titulom náhrady škody v podobe ušlého zisku.

10. Súd uznesením č.k. 24C/45/2015-178 zo dňa 25.02.2016 pripustil zmenu žaloby v súlade s jej
návrhom. Rozhodnutie vydal vyšší súdny úradník. Žalovaný podal voči uvedenému uzneseniu odvolanie
(č.l.180-182) v rámci, ktorého voči pohľadávke žalobcu vzniesol námietku premlčania voči uplatnenému

nároku, súčasne namietal absolútnu neplatnosť právneho úkonu - zmluvy, ďalej namietal, že v čase
doručeniažalobynasúd,likvidátorneboloprávnenýnatakýtoúkon.Žalovanýtaktiežnamietal,žežaloba
nie je podpísaná.

11. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 15.08.2017 oznámil na výzvu súdu, že žalobu berie v časti
o zaplatenie sumy 1156,50 eur späť a žiada konanie v tejto časti zastaviť, žalobca súčasne s uvedeným

podaním doplnil zmenené skutkové tvrdenia, a to tak, že žalovaný je povinný zaplatiť sumu 3.953,20
eur na nájomnom a 167,63 eur na lokalizačnom poplatku a 1.525,39 eur titulom náhrady škody v podobe
ušlého zisku.

12. Súd na pojednávaní dňa 17.10.2017 pripustil zmenu žaloby uznesením vyhláseným na pojednávaní,

čo do zmeneného nároku, ako aj čo do zmenených skutkových tvrdení v súlade s návrhom žalobcu
doručeným súdu dňa 15.02.2016 a dňa 17.08.2017. Súd rozhodol o zmene žaloby, nakoľko pri uznesení
č.l. 178 došlo k zrušeniu uvedeného uznesenia zo zákona momentom podania odvolania, keďže
uvedené rozhodnutie vydal vyšší súdny úradník.

13. Žalovaný na pojednávaní dňa 17.10.2017 dňa namietal absolútnu neplatnosť úkonu v podobe
podanej žaloby (viď pripojené písomné vyhotovenie jeho prednesu č.l.212-213), pričom poukázal
na svoje predchádzajúce vyjadrenia. Žalovaný doplnil súdu dňa 27.10.2017 podanie, kde opätovne
namietal neplatnosť zmluvy, mimo iné z dôvodu neuvedenia splatnosti nájomného.

14. Súd v súlade s návrhom žalovaného sa pokúsil zabezpečiť žalovaným navrhované dôkazy
na preukázanie jeho tvrdení ohľadne platenia nájomného, a to vyžiadaním dokladov od súčasného
likvidátora pôvodného žalobcu. Likvidátor oznámil súdu, že dokladmi nedisponuje č.l. 234.

16. Žalobca sa vyjadril k doplneniu rozhodujúcich skutkových tvrdení tak, že zmluvu považuje za platnú,

žaloba bola podaná oprávnenou osobou.

17. V rámci pojednávania sa žalobca pridržiaval doterajších podaní a skutkových tvrdení.

18. Žalovaný na pojednávaní dňa 09.01.2018 sa taktiež pridržiaval doterajších skutkových tvrdení,

pričom svoju obranu predložil aj v písomnej forme. Žalovaný okrem doteraz vznesených námietok
namietal, že žalobca nepredložil písomný súhlas Mesta s uzavretím nájomnej zmluvy, čo je samo o sebe
dôvodom neplatnosti nájomnej zmluvy.

19. Súd vec posúdil podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov.

20. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), žalobca
môže vziať žalobu späť.

21. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O

čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

22. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

23. Súd vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu vykonaný pred prejednaním veci rozhodol tak, že
konanie v časti, ktorej bola žaloba vzatá späť, zastavil, t.j. o zaplatenie sumy 1.156,50 eur. Súd súhlas
žalovaného nežiadal, nakoľko k čiastočnému späťvzatiu došlo pred prejednaním veci.24. Podľa § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti. (1) Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní

nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. (2)

25. Podľa § 1 písm. a) zákona č. 116/1990 Zb., (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy) Tento
zákon sa vzťahuje na nebytové priestory, ktorými sú miestnosti alebo súbory miestností, ktoré podľa
rozhodnutia stavebného úradu sú určené na iné účely ako na bývanie; nebytovými priestormi nie sú

príslušenstvo bytu ani spoločné priestory domu

26. Podľa § 2 zákona č. 116/1990 Zb., (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy)s priestormi uvedenými
v § 1 (ďalej len "nebytové priestory") nakladajú ich vlastníci, prípadne tí, 2) ktorí vykonávajú právo
hospodárenia (ďalej len "prenajímateľ

27. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb., (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy) prenajímateľ
môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len "nájomca") zmluvou o nájme (ďalej len
"zmluva"),

28. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 116/1990 Zb., (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy) nebytové

priestory sa prenajímajú na účely, na ktoré sú stavebne určené. 3) Miestnosti určené na prevádzkovanie
obchodu a služieb možno prenajímať iba po predchádzajúcom súhlase národného výboru. Pokiaľ
národný výbor do 15 dní od prijatia žiadosti o veci nerozhodne, predpokladá sa, že súhlas bol udelený.

29. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 116/1990 Zb., (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy) zmluva musí

mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob
jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Pri nebytových
priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová organizácia založená národným výborom, možno
zmluvu na určitý čas uzavrieť najdlhšie na dva roky.

30. Podľa § 3 ods. 4 zákona č. 116/1990 Zb., (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), pokiaľ
sa zmluva uzavrie bez súhlasu národného výboru podľa odseku 2 alebo neobsahuje náležitosti podľa
odseku 3, je neplatná.

31. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

32. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

33. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

34. Podľa § 458 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo

bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo
výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia
vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne.

35. Podľa § 100 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone

ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

36. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo po prvý raz vykonať.

37. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.38. Podľa § 107 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému

obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

39. Podľa § 106 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, Právo na náhradu škody sa premlčí za dva

roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo
na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa,
keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

40. Podľa § 122 Občianskeho zákonníka, lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje
po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní. Koniec

lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom
zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom
mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň. Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu,
nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

41. Podľa § 156 zákona č. 160/2015 Z.z., konanie sa začína doručením žaloby alebo doručením návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia súdu.

42. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), každý zodpovedá za škodu, ktorú
spôsobil porušením právnej povinnosti.

43. Podľa § 420 ods. 3 OZ, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

44. Podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

45. Podľa § 442 ods. 3 OZ, škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to
možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

46. Súd preskúmal zmluvu, pričom konštatuje, že táto obsahuje základné náležitosti v súlade so
zákonom, a to vrátane splatnosti nájomného, pričom splatnosť je obsiahnutá v čl. IV zmluvy, uvedením

výšky ročného nájomného 1.054,70 eur, spôsob platenia bol dohodnutý v štvrťročných splátkach,
vždy do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca po skončení platobného obdobia a spôsob bol
dohodnutý ako na účet č. XXXXXX.XXX N. Trnava. Súd má za to, že zmluva z tohto pohľadu mala
všetky náležitosti. Čo sa však týka súhlasu Mesta Trnava, ktorého absenciu žalovaný namietal, súd
konštatuje, že v konaní nebolo preukázané, že by tento súhlas bol udelený, alebo vôbec bolo o tento

súhlas žiadané, a preto v súlade s ustanovením § 3 ods. 4 zákona č. 116/1990 Zb. a § 39 Občianskeho
zákonníka súd musí konštatovať, že zmluva je neplatná pre jeho absenciu. Žalobca bol v konaní
povinný predložiť súhlas Mesta, alebo osvedčiť, že o tento súhlas požiadal jeho právny predchodca,
žalobca však v tejto časti zostal procesne nečinný, aj keď súd na prvom pojednávaní uviedol, že v rámci
posudzovania zmluvy podľa ustanovení zákona č. 116/1990 Zb. považuje zmluvu za neplatnú. Žalobca

v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno. Súd konštatuje, že na absolútnu neplatnosť by prihliadol aj bez
námietky žalovaného. V prípade neplatnosti zmluvy sa nemôže žalobca domáhať nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia, nakoľko na takúto uplatnenie práva nie je aktívne vecne legitimovaný, keďže
na neho bola postúpená pohľadávka titulom zaplatenia nájomného, lokalizačného poplatku poplatku
a náhrady škody (viď č.l. 120 článok I. zmluvy), pričom však pohľadávkou titulom bezdôvodného

obohatenia žalobca ako právny nástupca nedisponuje. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd žalobu
v časti o zaplatenie nájomného pre neplatnosť zmluvy a teda nemožnosti priznať nárok podľa zmluvy,
ako ani pre nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu (nebola na neho postúpená pohľadávka titulom
bezdôvodného obohatenia), žalobu čo do povinnosti zaplatiť sumu 3.953,20 eur titulom nájomného
zamietol. Súd záverom k žalobe uvádza, že z obsahu samotnej žaloby (tvrdení pôvodného žalobcu)

plynie úhrada nájomného do septembra 1993, pričom následné vyčíslovanie je v rozpore s uvedenými
skutočnosťami. Ďalej práve nesprávne vyčíslenie a započítavanie platieb viedlo žalobcu k čiastočnému
späťvzatiu, keďže v žalobe uvedené špecifikácie nezodpovedali reálnemu nájomnému a jeho úhradám.Uvedené by nasvedčovalo tvrdeniam žalovaného, avšak exaktne sa uvedené v konaní nepodarilo
preukázať.
Ďalej sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 1.525,39 eur titulom náhrady škody za užívanie priestorov

žalovaným až do ich vypratania, pričom užívanie preukázal žalobca rozsudkom 20C/149/1995-34 zo
dňa 16.10.1995. Tu však súd musí konštatovať, že žalobca v pôvodnej žalobe sa domáhal náhrady
škody na úplne inom skutkovom základe, a to na základe zaplatených 18% úrokov z úverov, ktorý
podľa žaloby musel žalobca zaplatiť. Uvedené plynie jednak zo žaloby, ako aj z pokusu o zmier, kde je
vyčíslená pohľadávka. Súd konštatuje, že uvedené skutkové tvrdenia a skutočnosti žalobca zásadným

spôsobom zmenil (zmenou žaloby doručenou súdu dňa 15.02.2016 v spojení s podaním doručeným
súdu dňa 17.08.2017) tak, že nárok na náhradu škody vymedzil ako ušlý zisk - obvyklé nájomné za
obdobie od 01.03.1995 do 09.12.1995, pričom podľa žalobcu bola výška obvyklého nájomného suma
dohodnutá v nájomnej zmluve, t.j. suma 1.977,20 eur, z ktorej alikvótna časť predstavuje sumu 1525,39
eur. Súd pripúšťal zmenu skutkových tvrdení, lebo uvedeným sa zásadne mení charakter nároku, ktorý
si žalobca uplatnil. Súd má za to, že zmenou žaloby si žalobca uplatnil prakticky nový nárok, ktorý je

možné posudzovať od podania návrhu zmeny, resp. vyhlásenia uznesenia o pripustení jeho zmeny, tj.
od 17.10.2017. Súd konštatuje, že žalobcom špecifikovaný pôvodný nárok na zaplatenie škody titulom
zaplatených úrokov skutočne v konaní nebol preukázaný a námietka žalovaného by bola dôvodná a
viedla by k zamietnutiu takéhoto nároku pre jeho nepreukázanie. Žalobca zmenou skutkových tvrdení
dosiahol síce zmenu predmetu sporu, avšak jeho nárok trpí jednou vadou, a to tou, že na podanie

takéhoto návrhu nie je aktívne legitimovaný, nakoľko na neho bola postúpená pohľadávka na náhradu
škody (súd má z obsahu pôvodnej žaloby za to, že šlo o nárok na zaplatenie zaplatených úrokov), pričom
však zmenenou žalobou sa žalobca domáha nároku, na ktorého zaplatenie nemá aktívnu legitimáciu
(takáto pohľadávka na žalobcu nebola postúpená). Žalobca mal právo podať návrh na zmenu žaloby
a súd ju pripustil, avšak uvedené neznamená, že súd musí aj takémuto nároku vyhovieť. Súd ďalej

uvádza, že nie je viazaný právnym posúdením žalobcu, ale len skutkovými tvrdeniami. Žalobca posúdil
svoj zmenený nárok ako nárok na náhradu škody, pričom súd má za to, že opätovne ako pri nájme
ide o bezdôvodné obohatenie, ktorého vydania by sa mohol žalobca domáhať. Súd ďalej uvádza, že
ustálená súdna prax posudzuje nároky za užívanie nehnuteľnosti bez právneho dôvodu (či už z neplatnej
zmluvy, alebo po skončení zmluvy) zásadne ako bezdôvodné obohatenie a nie ako škodu. Súd má

ďalej za to, že uvedeného si bol žalobca vedomý, avšak vzhľadom na dôkaznú núdzu, v ktorej sa
ocitol v dôsledku plynutia času a konkurzu pôvodného žalobcu sa pokúsil zachrániť svoju žalobu práve
uvedenou zmenou s cieľom dosiahnuť úspech v konaní iným dostupným a reálnym spôsobom. Súd však
tak ako uviedol vyššie má za to, že na žalobcu bol postúpený úplne iný nárok (úroky z úverov), a preto
nedisponuje aktívnou legitimáciou na podanie takejto žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia v

sume 1525,39 eur. Ďalšou skutočnosťou, ktorá bráni priznanie nároku žalobcu na vydanie sumy 1525,39
eur, je vznesená námietka premlčania zo strany žalovaného. Súd uvádza, že žalobca si uplatnil svoj
nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia (škody titulom ušlého zisku v cene obvyklého nájomného)
až s odstupom 20 rokov, (15.02.2016 v spojení s doplnením 17.08.2017) t.j. po uplynutí všetkých
premlčacích lehôt. Nárok žalobcu je premlčaný podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka v dvojročnej

subjektívnej premlčacej dobe a najneskôr v objektívnej trojročnej premlčacej dobe. Pre začiatok plynutia
dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený skutočne dozvedel (bez
ohľadu na to, že pri vynaložení všetkého úsilia sa mohol dozvedieť skôr), že na jeho úkor došlo k
bezdôvodnému obohateniu a kto na jeho úkor bezdôvodné obohatenie získal. Pre začiatok plynutia
objektívnej premlčacej doby, a to tak trojročnej, ako aj desaťročnej v prípade úmyselného bezdôvodného

obohatenia, je rozhodujúci okamih, keď k získaniu bezdôvodného obohatenia skutočne došlo. Ako je
zrejmé z predložených dokladov, žalovanému bola uložená povinnosť vypratať uvedené priestory v roku
1995, pričom žalobca si uplatnil svoj nárok až v roku 2016. Vzhľadom na skutočnosť, že právnemu
predchodcovi žalobcu vznikol v predmetnej veci iba nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, pre
začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby bol rozhodujúci deň, keď sa žalobca skutočne dozvedel,

že došlo na jeho úkor k bezdôvodnému obohateniu a kto obohatenie získal. Najneskôr sa právo na
vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčalo za tri roky odo dňa, keď k nemu došlo, t.j. v
roku 1998. Prerušenie konania v tomto prípade nepôsobilo na uvedenú pohľadávku, nakoľko išlo o
úplne iný nárok v konaní ako bol pôvodne uplatnený, t.j. lehota na uplatnenie na súde pri ňom plynula
samostatne. Súd ďalej konštatuje, že aj keby súd prihliadol na prerušenie ako na okolnosť spôsobujúcu

spočívanie premlčacej lehoty (a bol by názoru, že žalobca je aktívne legitimovaný na takýto návrh
- súd je opačného názoru), tak aj v tom prípade by bol nárok žalobcu premlčaný, nakoľko konkurz
skončil právoplatne 18.07.2013 (vtedy odpadla prekážka a lehota začala plynúť) a napriek rozhodnutiu
súdu, ktoré bolo v dôsledku odvolania zrušené zo zákona, premlčacia doba uplynula dňa 18.05.2016.Súd ďalej uvádza, že aj ostatné nároky na prípadné vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré by boli
bývali uplatnené za obdobie pred 09.2.1993, by boli premlčané, ak by súd posúdil plynutie premlčacej
objektívnej trojročnej doby, keďže žaloba bola podaná na súde 09.02.1996. Bez ohľadu na uvedené má

súd však zato, že žalobca nie je nositeľom pohľadávky, a teda nemá aktívnu legitimáciu domáhať sa
zaplatenia pohľadávok v konaní, preto žalobu zamietol.

47. Súd posúdil aj prípadný nárok na náhradu škody zo strany žalobcu. Pri nároku na náhradu škody
žalobca sa osobitne nezameral na splnenie predpokladu príčinnej súvislosti, a je názoru, že užívanie

nebytových priestorov žalovaným (čo tento popieral) bez právneho dôvodu bolo bezprostrednou,
priamou príčinou vzniku škody na strane žalobcu (jeho právneho predchodu) a teda založilo príčinnú
súvislosť medzi porušením právnej povinnosti žalovaného a vznikom škody žalobcu. Príčinná súvislosť
je predpokladom občianskoprávnej zodpovednosti za škodu, je to objektívna existencia príčinnej
súvislostikauzálnehonexumedziporušenímprávnejpovinnosti,tedaprotiprávnymúkonomakopríčinou
a škodou vrátane jej rozsahu ako následkom. Existencia príčinnej súvislosti je nevyhnutná bez ohľadu

na to, či ide o zodpovednosť založenú na zavinení alebo o zodpovednosť objektívnu, nestačí iba
pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, či okolnosti nasvedčujúce jej existenciu, príčinnú súvislosť je
potrebné vždy preukázať. Hľadisko časovej súvislosti medzi porušením právnych povinností škodcov a
skutkovou udalosťou, z ktorej vzniká škoda, nie je samo o sebe rozhodujúce; vecná súvislosť príčiny a
následku je rozhodujúca, zatiaľ čo časová súvislosť napomáha pri poskytovaní vecnej súvislosti. Otázka

príčinnej súvislosti medzi určitým protiprávnym úkonom a konkrétnou škodou je otázkou skutkovou. Súd
zisťuje jej existenciu. Medzi protiprávnym úkonom a škodou musí tak existovať vzťah príčiny a následku.
Ak existuje vo vzťahu ku škode niekoľko relevantných príčin, je treba zistiť a vyhodnotiť ich vplyv a
odstupňovanie teda gradáciu vo vzťahu k následku. Príčinná súvislosť je daná vtedy, ak je škoda podľa
všeobecnej povahy obvyklého chodu veci a skúsenosti adekvátnym dôsledkom protiprávneho úkonu.

Súčasne sa musí preukázať, že škoda by nebola nastala bez tejto príčiny. Vždy musí ísť o priamu
príčinu. Z obsahu žaloby ani skutkových tvrdení neplynie, že by žalobca (jeho právny predchodca)
vypratal žalovaného za pomoci súdneho exekútora, ale žalobca odvodzuje moment skončenia užívania
od vykonateľnosti súdneho rozhodnutia. Uvedené by svedčilo tvrdeniu žalovaného, že tento priestor
reálne neužíval ani nedržal, nakoľko žalobca bližšie nešpecifikoval okolnosti vypratania a súčasne, že

iné osoby, ktoré priestor držali ho chceli vydať, avšak právny predchodca žalobcu ho odmietol prevziať.
Súd napriek uvedenému hlbšie neskúmal uvedené skutočnosti po skutkovej stránke, nakoľko mal za
to, že aj keby boli naplnené všetky znaky škody, tak nárok žalobcu je premlčaný, nakoľko tento vedel
najneskôr v čase podania žaloby, kto za škodu, a za aké nároky z nej zodpovedá, pričom, ak by aj lehota
spočívala v dôsledku prerušenia konania tak, nárok by bol premlčaný v dvojročnej subjektívnej lehote po

odpadnutí prekážky konania - zrušení konkurzu, t.j. nárok žalobcu by bol zamietnutý. Súd však v tomto
prípade prípade má za to, že právo na náhradu škody sa premlčalo za tri roky odo dňa, keď k nemu
došlo, t.j. najneskôr v roku 1998, resp. keby súd posúdil, že žalovaný konal úmyselne tak v roku 2006.

49. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

50. Vo vzťahu k námietkam uvádzaným žalovaným, že žalobu podala neoprávnená osoba, má súd
za to, že žalobu podal likvidátor v čase kedy tak mohol urobiť, t.j. 07.02.1996 viď č.l. 4., kde žaloba
je datovaná sprievodným listom na uvedený deň. Samotná žaloba je taktiež podpísaná. Vo vzťahu k
námietke žalovaného o absolútnej neplatnosti takejto žaloby podľa §39 Občianskeho zákonníka (ďalej

len „OZ“), súd uvádza, že § 39 OZ je hmotnoprávny predpis, pričom žaloba je procesnú úkon, ktorý
aj keď má vady môže byť kedykoľvek táto vada odstránená, nakoľko bolo by v príkrom rozpore so
základným právo na súdnu ochranu neprihliadať na žalobu, a súd by takýmto postupom porušil ústavné
práva účastníka. Tak ako uviedol súd vyššie má za to, že žaloba mala všetky náležitosti v súlade so
zákonom - podpis, atď. Datovanie žaloby bolo na sprievodnom liste, pričom v súčasnosti už uvedené

nie je zákonnou náležitosťou žaloby. Ďalej vo vzťahu k dokazovaniu o nezaplatení, súd uvádza, že
dôkazné bremeno je na tom, kto mal platiť, tj. nedokazuje sa neplatenie, ale platenie tak ako to uvádzal
právny zástupca žalobcu. Z pohľadu posúdenia vzťahu medzi sro a pôvodným žalobcom, ak sro platila
nájom, tak pôvodný žalobca sa bezdôvodne obohacoval a žalovanému rástli záväzky z neplnenia svojich
povinností. Mimo iné žalovaný prehlásil, že nikdy nič žalobcovi (právnemu predchodcovi nezaplatil). Vo

vzťahu k ostatným podmienkam zmluvy - namietanej neplatnosti, lebo zmluvu nemal uzavrieť žalovaný,
ale sro, súd uvádza, že z tohto pohľadu bola zmluva v poriadku s jasne určenými účastníkmi, tj. aj
žalovaným ako zmluvnou stranou, pričom ak žalovaný nechcel byť zaviazaný zo zmluvy, mal v nej uviesť
sro,aktakneurobil,bolatojehochyba,zaktorúbyniesolzodpovednosť,kebysúdnedospelkneplatnostizmluvy z iných dôvodov. Takúto obranu by súd vyhodnotil ako účelovú. Súd sa ostatnými námietkami
žalovaného nezaoberal, nakoľko nemali vplyv na konanie.

51. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

52. Podľa § 256 ods.1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

53. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

54. Podľa ČL. 4 ods. 1 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

55. Podľa ČL. 4 ods. 2 CSP, ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa
normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej
spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie
procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax

najvyšších súdnych autorít.

56. Podľa ČL. 17 CSP, Súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a
rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného
zaťažovania strán sporu a iných osôb.

57. O náhrade trov konania by prichádzalo do úvahy rozhodnúť podľa vyššie uvedených citovaných
zákonných ustanovení tak, že nárok na ich náhradu má žalovaný ako účastník plne úspešný v konaní -
žaloba bola v časti zastavená (nesie zodpovednosť žalobca, lebo nepreukázal uhradenie pohľadávky)
a vo zvyšku bola zamietnutá. Súd by teda mal rozhodnúť tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov

konania v rozsahu 100%. Po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej by súd samostatným rozhodnutím
mal rozhodnúť o výške trov, pričom z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že rozhodnutie bude znieť,
žalobca je povinný zaplatiť žalovanej 0,- eur, nakoľko týmto v konaní žiadne trovy nevznikli. Vzhľadom
na uvedené súd v súlade so zásadami uvedenými v ČL.17 CSP rozhodol podľa ČL. 4 ods. 2 tak, že
náhradu trov konania žalovanému nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia
prostredníctvom Okresného súdu Trnava ku Krajskému súdu v Trnave.

V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje,

musí byť podpísané. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho
sa odvolateľ domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, oprávnený môže podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.