Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Košice
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Janka Kočišová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Zrušujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/87/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7714206328
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Kočišová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7714206328.1
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: CD X., s.r.o., C. vězňů XXXX/XX, T. I., XXX XX C. 1, Q.,
IČO:XXXXXXXX,zast.FridrichPaľko,s.r.o.,sosídlomvBratislave81109,Grösslingova4,IČO:36864
421 proti žalovanému: Alena G., nar. XX.XX.XXXX, C. 306, XXX XX C., o zaplatenie 469,17 eur s prísl.,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 10.1.2014, č.k. 19C/69/2014-49
takto
r o z h o d o l :
Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania
nepriznal.
Uviedol,žežalobcasadomáhalplneniazozmenkyanavrholpostupovaťvzmyslečl.4ods.1Nariadenia
EP a Rady ES č. 861/2007. Návrh odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv
zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný 6.12.2010 na zmenkovú sumu 769,17 eur, pričom sa zaviazal aj k
úhrade zmenkového úroku 0,25% denne od 30.7.2011. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou
doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia.“ Indosant predložil zmenku k plateniu,
vystaviteľ nič neuhradil.
Po vykonanom dokazovaní súd zistil z exekučného spisu 8Er/549/2013, že 6.12.2010 uzavrel právny
predchodca žalobcu C. s.r.o. a žalovaný úverovú zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru
žalovanému vo výške XXX,- eur, splatného v 12 mesačných splátkach po 58,- eur. V ten istý deň bola
vystavená zmenka č. XXXXXXXXX na 769,17 eur a zmenkový úrok 0,25% denne od 30.7.2011.
Citoval príslušné ust. zák. č. 191/1950 Zb., § 4 ods.6 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
a § 39 Občianskeho zákonníka.
Konštatoval, že žalobca si uplatnil právo zo zmenky a navrhol postup podľa Nariadenia č. 861/2007 EP
a Rady ES. Súd podľa Nariadenia postupoval a zaslal žalovanému tlačivo C, aby sa k návrhu vyjadril.
Žalovaný sa nevyjadril.
Súd zo svojej činnosti zistil, že na tunajšom súde sa vedie konanie 8Er/549/2013 a že podkladom pre
exekučný titul bola zmenka, ktorá je uplatnená aj v tomto konaní. Exekučný spis obsahuje aj úverovú
zmluvu,zktorejbolopreukázané,žezmenkakrylaspotrebiteľskýúverposkytnutýspoločnosťouC.s.r.o..
Súdnapriekvýhradámžalobcuposúdil,čizmenkabolavydanávsúladesust.§4ods.6zák.č.258/2001
Z.z.. Ide o skúmanie platnosti právneho úkonu ex offo. Ust. § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z. účinné k
dátumu uzavretia úverovej zmluvy a vystavenia zmenky zakazovalo plnenie dlhu zmenkou alebo šekom.
Výnimku tvorila zabezpečovacia zmenka. V takom prípade nemohla byť zmenková suma vyššia ako
aktuálny stav dlhu na úverovej listine a príslušenstvo vo výške maximálne 30% istiny poskytnutéhospotrebiteľského úveru. Ak bola zmenka vyplnená v rozpore s týmito podmienkami, veriteľ ju nemohol
od dlžníka prijať.
Z úverovej zmluvy a predloženej zmenky je preukázané, že zmenka bola vyplnená v rozpore s § 4 ods.
6 zák. č. 258/2001 Z.z., bola vystavená nad limit prípustný zákonom, preto je neplatná. Súd dospel k
záveru, že zmenka, z ktorej si žalobca uplatnil právo ako indosatár, je zmenkou neplatnou, preto návrh
zamietol.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., žalovanému trovy zo spisu nevyplývajú, preto
mu ich súd nepriznal.
Proti rozsudku podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. b), a), f) O.s.p., Uviedol,
že v prejednávanej veci došlo zo strany súdu k porušeniu práva EÚ, konkrétne k porušeniu čl. 4,5 a 7
Nariadenia EP a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007.
Citoval čl. 5 ods. 1 Nariadenia a tvrdí, že na nariadenie pojednávania neboli splnené podmienky.
PojednávanianiejemožnénariadiťpodľaNariadenia,aksúdhodlávykonaťinéprávneposúdenia,alebo
ak neschvaľuje materiálne vyjadrenia práva EÚ prejavujúce sa v zostavení prílohy č. III. Nariadenia
(tlačivo „C“ na žalobnú odpoveď). V podmienkach SR rozhoduje súd o nariadení pojednávania formou
uznesenia. Súd žiadne rozhodnutie o nariadení pojednávania nevydal a nedoručil stranám. Ak súd o
nariadení pojednávania platne nerozhodol, nemohlo sa uskutočniť a ak sa uskutočnilo, jeho výsledky
nemohli byť použité pre rozhodnutie súdu.
Žalovaný nedoručil súdu žiadnu žalobnú odpoveď, súd bol preto povinný postupovať podľa čl. 7 ods. 3
Nariadenia. Žalobca predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorou dokázal svoje
právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva.
Ust. § 120 ods. 1 O.s.p., síce umožňuje, aby súd v sporovom konaní vykonal aj iné dôkazy ako
navrhliúčastníci,avšaklenvýnimočne.Potrebavykonaniaďalšíchdôkazovmusívyplynúťzdoterajšieho
dokazovania. V danej veci súd mohol a mal rozhodnúť len z predloženej zmenky. Predpokladom vydania
rozsudku v tomto konaní bolo predloženie originálu zmenky. Žalovaný mohol voči zmenke vzniesť
námietky, ak tak neurobil, iné námietky musia byť odmietnuté.
Súd z vlastnej iniciatívy na ťarchu žalobcu vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo charakter
žalovaného ako spotrebiteľa. Prvostupňový súd pri vydávaní rozhodnutia vychádzal z podľa neho
nesporných skutočnosti. Za nesporné považoval, že žalovaný so spoločnosťou C. s.r.o. uzatvorili zmluvu
oúvere,ďalejžezmenka,ktorájepredmetomkonaniajezabezpečovacouzmenku,žežalovanýuzatvoril
zmluvu o úvere ako spotrebiteľ. Uvedené údajne nesporné skutočnosti však neboli tvrdením ani jedného
z účastníkov konania. Súd tieto skutočnosti vyabstrahoval z dokazovania, ktoré si sám navrhol. Také
skutočnosti nemožno považovať za nesporné. Prvostupňový súd dospel k rozhodnutiu na základe
aplikácie nesprávnych právnych predpisov a ich nesprávnej interpretácie.
V odôvodnení rozsudku súd uvádza, že v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka je zmenková dohoda
neplatná, nakoľko „zmenková zmluva“ uzatvorená medzi žalovaným a spoločnosťou C. s.r.o. je
absolútne neplatná, preto návrh zamietol. Poznamenáva, že nepozná pojem „zmenková zmluva.“
Žalobca je majiteľom zmenky, na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek
spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je bez vád, ide o platnú zmenku. Zmenka je samostatným abstraktným
záväzkom, neakcesorickej povahy. Nie je možné spájať ju, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú
na zmenke uvedené. Prvostupňový súd sa aplikáciou príslušných ustanovení o zmenke nezaoberal a
ignoroval predmet sporu. Predmetom konania je zmenka a nie iný záväzky vzťah.
Prvostupňový súd ignoroval ust. § 17 Zákon šekový a zmenkový, ktoré cituje a z ktorého vyplýva,
že dôkazné bremeno spočíva na odporcovi (povinnom) a pokiaľ dôkazné bremeno kauzálnych
námietok neunesie, bude nútený podľa zmenky plniť. V danom prípade súd porušil poučovaciu
povinnosť prekročením ust. § 5 ods. 1 O.s.p., porušil ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných
prostriedkov, prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť
v sporovom konaní vedenom podľa nariadenia vykonané bez návrhu.Poukázalnarozhodnutiasúdov,vydanýchvskutkovoaprávnezhodnýchveciachanavrhol,abyodvolací
súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že návrhu v celom rozsahu vyhovie a prizná mu náhradu trov
konania.
Odvolací súd prejednal odvolanie podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a § 214 ods. 2 O.s.p. a po preskúmaní
napadnutého rozsudku a konania, ktoré mu predchádzalo, napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
V tomto konaní odvolací súd považuje za nesporné, že na prejednávanú vec je potrebné aplikovať
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje
Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotu sporu. Neznamená to však, že ak žalobca predložil
v tomto konaní ako jediný listinný dôkaz prvopis zmenky, že súd podľa čl. 4/4. Nariadenia, ak sa
domnieva, že informácie, ktoré poskytol žalobca nie sú dostatočne jasné, alebo primerané a pokiaľ sa
pohľadávka nezdá byť zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný, že nemôže žalobcovi uložiť
doplniť informácie alebo dokumenty v lehote určenej súdom. Na tento účel vnútroštátny súd použije
vzorové tlačivo B, ktoré je uvedené v prílohe II Nariadenia. Podľa čl. 5/1. Nariadenia európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomne, avšak súd môže nariadiť ústne pojednávanie, ak to
považuje za potrebné, alebo ak o to požiada niektorá zo strán. Preto súd prvého stupňa v tomto konaní
o vydanie rozsudku môže od žalobcu požadovať okrem predloženej zmenky aj iné listinné dôkazy na
preukázanie jeho nároku a môže vo veci nariadiť aj pojednávanie.
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vo veci nepostupoval podľa Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu, pretože žalobcovi nedoručoval podľa prílohy 2 Nariadenia „tlačivo
B“ a to žiadosť súdu o doplnenie, na opravu tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky, hoci žalobca k
návrhu na uplatnenie pohľadávky podľa tohto Nariadenia predložil ako jediný listinný dôkaz iba zmenku.
Súd prvého stupňa preto nemohol vo veci rozhodnúť len na základe dôkazu predloženého žalobcom -
zmenky a to aj z dôvodu, že tento okresný súd nie je zmenkovým súdom podľa § 10 Zákona č. 371/2004
Z. z. o sídlach a obvodoch súdov.
Navrhovateľ v tomto konaní uplatnil predmetnú peňažnú pohľadávku podľa Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu, preto súd prvého stupňa mal vec prejednávať podľa tohto nariadenia a nie podľa § 175
Občianskehosúdnehoporiadku,ktorýmsaupravujekonanieovydaniezmenkovéhoplatobnéhorozkazu
iba na návrh žalobcu. Nemal preto prejednávanú vec právne posudzovať podľa Zákona č. 191/1950 Zb.
zmenkového a šekového, lebo žalobca vo veci nenavrhol vydať zmenkový platobný rozkaz. Predložená
zmenka je v tomto konaní podľa Nariadenia iba jedným z dôkazov na vydanie navrhovaného rozsudku.
Nie je však jediným dôkazom ako je to v konaní podľa § 175 O.s.p. pre vydanie zmenkového platobného
rozkazu.
V tomto konaní žalobca uplatnil nárok zo zmenky podľa Nariadenia, nie z úverovej zmluvy. Len žalobca
je oprávnený v návrhu uviesť rozhodujúce skutočnosti, na základe ktorých si uplatňuje svoje právo v
súdnomkonaní.Žalobcasivtomtokonaníuplatnilprávozozmenkysnávrhomnavydanierozsudku.Súd
nemôže vydať rozsudok len na základe zmenky, preto musí vyzvať žalobcu na predloženie doplňujúcich
dokumentov podľa čl. 4/4. Nariadenia a to predovšetkým preto, že možno dôvodne predpokladať,
že predmetná zmenka sa týkala spotrebiteľského úveru a takýmto postupom - výzvou pre žalobcu
na predloženie doplňujúcich dôkazov, súd chráni spotrebiteľa, pretože ak žalobca odmietne predložiť
doplňujúce dôkazy, súd návrh podľa čl. 4/4. Nariadenia zamietne.
Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie listinami predloženými pred pojednávaním, na ktorom účastníci
neboli prítomní a žalobca sa nemal možnosť k nim vyjadriť. Súd prvého stupňa napriek tomu na tomto
pojednávaní vyhlásil napadnutý rozsudok, čím odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom - vyjadriť sa
k dôkazom, ktoré predložila žalovaná.
Odvolací súd poukazuje aj na Smernicu rady Európskej únie č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá bola priamo prevzatá do právneho poriadku Slovenskejrepubliky - Občianskeho zákonníka v piatej hlave - §§ 52 - 54 Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských
zmluvách Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a
Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov,
ktoré neodporujú Nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa
ustanovuje Európske konanie o veciach s nízkou hodnotou sporu a taktiež neodporuje
Zákonu č. 191/1950 - Zákon zmenkový a šekový a čl. 351 Zmluvy o Európskej únii, podľa ktorej je
Slovenská republika viazaná Ženevskou zmenkovou konvenciou a Ženevským jednotným zmenkovým
zákonom. Aj keď Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 861/2007 má za cieľ zjednodušiť a
zrýchliť konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu v cezhraničných sporoch, aj toto konanie musí
zabezpečiť, aby proces bol spravodlivý a aby žalobcovi boli priznané nároky, ktoré mu vyplývajú z tohto
Nariadenia. Súd však musí zabezpečiť, aby bola aj v týchto cezhraničných konaniach vo veciach s
nízkou hodnotou sporu zabezpečená tiež ochrana práv spotrebiteľov. Nerešpektovanie vnútroštátneho
právneho poriadku a práva Európskej únie o ochrane spotrebiteľa by bolo obchádzaním týchto právnych
predpisov prostredníctvom konania podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007.
Tomuto záveru zodpovedá aj zjednocujúce stanovisko občianskoprávneho kolégia a obchodnoprávneho
kolégiaNajvyššiehosúduSR,ktoréreagovalonaodlišnérozhodnutianižšíchsúdovvsporochopeňažné
plnenia na základe indosovaných zmeniek a spoločné stanovisko kolégií znie tak, že ak navrhovateľ ako
dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja,
ktorý navrhovateľ použil, že ak súd poukáže na prípadnú nekalú povahu či neprípustnosť uplatneného
nároku, je súd povinný zabezpečiť prieskum tohto nároku a následne pri preukázaní jeho nekalosti a
neprípustnosti, dokázať jeho absolútnu neplatnosť. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, súd bude
skúmať súvislosti a brať do úvahy právnu úpravu platnú a účinnú v čase, keď bola zmenka vystavená.
Odvolací súd preto podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. zrušil rozsudok súdu prvého stupňa, lebo
postupom súdu prvého stupňa bola odňatá možnosť žalobcovi konať pred súdom a predkladať
doplňujúce doklady a podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. zrušil rozsudok preto, že súd prvého stupňa
vec nesprávne právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav veci.
Podľa § 221 ods. 2 O. s. p. vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude vo veci konať podľa Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach
s nízkou hodnotou sporu tak, ako to navrhol žalobca v návrhu na uplatnenie pohľadávky. Súd prvého
stupňa preto vyzve žalobcu tlačivom „B“ - žiadosť súdu o doplnenie návrhu, pretože podľa čl. 4/4.
Nariadenia informácie a dokumenty, ktoré predložil žalobca spolu s návrhom nie sú dostatočné.
Vyzve žalobcu, aby predložil listinné dôkazy alebo iné dôkazy svedčiace o oprávnenosti uplatnenej
peňažnej pohľadávky, pretože predložená zmenka nie je postačujúcim listinným dôkazom v tomto
konaní podľa Nariadenia. Ak žalobca na túto výzvu súdu prvého stupňa na základe tlačiva „B“ podľa
Nariadenia nebude reagovať alebo odmietne predložiť súdu iné dôkazy, súd podľa čl. 4/4. veta druhá
Nariadenia návrh zamietne, pretože samotná zmenka nie je postačujúcim dôkazom v súdnom konaní
podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007 pre vydanie rozsudku.
Súdprvéhostupňajepodľa§226ods.1O.s.p. viazanýprávnymnázoromodvolaciehosúduvysloveným
v tomto zrušujúcom uznesení.
Zároveň sa súd prvého stupňa v novom rozhodnutí vysporiada aj s čiastočným späťvzatím žaloby
žalobcu doručenej na okresný súd.
V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne podľa § 224 ods. 3 O.s.p. aj o trovách odvolacieho
konania.
Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.