Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. september 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/265/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201859
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Mališová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1015201859.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Mališovej a členiek

senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: V.. M. K., Ž. Č..
XXX, XXX XX Ž., proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie
13, 813 11 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 46676/2015-153 zo dňa
14.10.2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 46676/2015-153 zo dňa 14.10.2015 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Generálneho
riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže - Útvar sociálneho zabezpečenia zboru č. GR

ZVJS-15405/33-13 zo dňa 07.01.2013 z r u š u j e podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP
a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Krajský súd v Bratislave priznáva žalobcovi právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej
rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Personálnym rozkazom č. 211 zo dňa 30.11.1993 generálny riaditeľ Zboru väzenskej a justičnej stráže
(ďalej len „ZVJS“) prepustil žalobcu zo služobného pomeru príslušníka ZVJS SR ku dňu 30.12.1993.

2. Žalobcovi rozhodnutím č. SÚS ZVJS-11347/32-93 zo dňa 15.12.1993 bol podľa § 119 a nasl. zákona.
č. 410/1991 Zb. priznaný príspevok za službu počnúc dňom 31.12.1993.

3. Dňom 01.12.1997 podľa § 121 ods. 2 zákona č. 410/1991 Zb. Generálne riaditeľstvo ZVJS

rozhodnutím č. GR ZVJS-11347/30-97 zo dňa 02.12.1997 zastavilo príspevok za službu. Sociálna
poisťovňa ústredie žalobcovi počnúc dňom 27.10.1997 priznala invalidný dôchodok podľa § 29 ods. 1
písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.

4. Na základe žiadosti žalobcu o priznanie dávky výsluhového dôchodku podľa § 143h zákona
č. 328/2002 Z.z. rozhodnutím č. GR ZVJS-15405/33-11 zo dňa 24.10.2011 ÚSZZ GRZVJS priznal
žalobcovi výsluhový dôchodok počnúc dňom 30.08.2011.

5. Generálne riaditeľstvo ZVJS - Útvar sociálneho zabezpečenia zboru rozhodnutím č. GR
ZVJS-15405/33-13 zo dňa 07.01.2013 podľa § 143h, § 38 v súlade s § 105 ods. 10 zákona č. 328/2002
Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov od01.12.2012 odňal žalobcovi výsluhový dôchodok. Zároveň uložil žalobcovi povinnosť vrátiť vyplatenú
sumu na výsluhovom dôchodku za čas od 30.08.2011 do 30.11.2012 vo výške 1.543,36 eura v
zmysle § 113 ods. 2 písm. g) bod 2. zákona a to do 30 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia.

Z rozhodnutia vyplynulo, že Sociálna poisťovňa, ústredie listom zo dňa 05.12.2012 č. 510612/1580
oznámila, že pre výšku a nárok na invalidný dôchodok bola žalobcovi zhodnotená celá doba služobného
pomeru od 05.08.1975 do 30.12.1993 a doba základnej vojenskej služby od 01.12.1975 do 10.11.1976.
Prvostupňový správny orgán s poukazom na ust. § 137 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení
policajtov a vojakov v spojení s § 105 ods. 10 a na základe zisteného skutkového stavu odôvodnil

prvostupňové rozhodnutie tým, že výsluhový dôchodok bol žalobcovi priznaný neoprávnene vzhľadom
na to, že splnil podmienky nároku na príspevok za službu, na ktorý žalobcovi však zanikol nárok ex lege.

6.Žalovanýrozhodnutímč.46676/2015-153zodňa14.10.2015odvolaniežalobcuprotiprvostupňovému
rozhodnutiu zamietol a rozhodnutie Útvaru sociálneho zabezpečenia zboru generálneho riaditeľstva
ZVJS č. GR ZVJS-15405/33-13 zo dňa 07.01.2013 potvrdil. Žalobou napadnuté rozhodnutie odôvodnil

tým, že výsluhový dôchodok bol žalobcovi od 30.08.2011 rozhodnutím ÚSZZ GR ZVJS č. GR
ZVJS-15405/33-11 zo dňa 24.10.2011 priznaný neoprávnene, pretože nespĺňal predpoklad pre jeho
priznanie v zmysle § 137 ods. 1 zák. č. 328/2002 Z.z., keďže pri skončení služobného pomeru spĺňal
podmienky pre priznanie dávky výsluhového zabezpečenia podľa predpisov účinných do 30.06.2002,
pričom príspevok za službu mu bol aj riadne priznaný a preto prvostupňový orgán postupoval správne,

keď rozhodnutím ÚSZZ GR ZVJS č. 15405/33-13 zo dňa 07.01.2013 odňal žalobcovi od 01.12.2012
výsluhový dôchodok a uložil mu povinnosť vrátiť neoprávnene vyplatenú sumu. Dospel k záveru, že
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu je zákonné a vecne správne.

II.

Žaloba

7. Žalobca žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 06.11.2015 sa domáhal preskúmania
rozhodnutia žalovaného č. 46676/2015-153 zo dňa 14.10.2015, ktorým potvrdil prvostupňové
rozhodnutie Generálneho riaditeľstva ZVJS - Útvar sociálneho zabezpečenia zboru o odňatí

výsluhového dôchodku žalobcovi od 01.12.2012 a o uložení žalobcovi povinnosti vrátiť vyplatenú sumu
na výsluhovom dôchodku vo výške 1.543,36 eura.

8. V žalobe žalobca poukázal na to, že napadnutému rozhodnutiu predchádzalo priznanie výsluhového
dôchodku, ktorý poberal od 30.08.2011 na základe rozhodnutia č. GR ZVJS-15405/33-11 zo dňa

24.10.2011 podľa § 143h v spojení s § 38 a nasl. zákona č. 328/2002 Z.z.. V súvislosti s listom zo
dňa 07.12.2012, ktorým mu bolo oznámené, že od 01.12.2012 mu predbežne bude zastavená výplata
výsluhového dôchodku, nakoľko sa došetrujú rozhodné skutočnosti v Sociálnej poisťovni, uviedol, že
už takýto postup prvostupňového správneho orgánu bol v rozpore so zákonom § 105 ods. 10 zákona
č. 328/2002 Z.z., pretože výplata výsluhového zabezpečenia sa môže zastaviť len z dôvodov taxatívne

uvedených v tomto ustanovení.

9. Uviedol, že nadobudnutím účinnosti § 143h zákona č. 328/2002 Z.z. od 01.01.2008 vznikol nárok
na výsluhový dôchodok každému policajtovi, ktorý skončil služobný pomer pred účinnosťou zákona č.
328/2002 Z.z. a vykonával službu najmenej 15 rokov a ktorému po nadobudnutí účinnosti zákona č.

328/1998 Z.z. nebol v zmysle § 124 alebo § 125 uvedeného zákona pretransformovaný príspevok za
službu na výsluhový dôchodok. Mal za to, že práve doplnením zákona č. 328/2002 o ust. § 143h sa
urobila náprava v tomto smere, ak policajt vykonával službu 15 rokov podľa zákona č. 410/1991 Zb. po
ukončení služby sa stal poberateľom starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku, tak v zmysle
§ 143h mu znova vznikol nárok na zaniknutý príspevok za služby vo forme výsluhového dôchodku od

01.01.2008. Žalobca zastáva názor, že nakoľko ešte pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 328/2002
Z.z. požiadal o priznanie invalidného dôchodku, tým mu zo zákona zaniklo právo poberať príspevok na
službu, na ktorý mu vznikol nárok ukončením služby, tak preto mu nadobudnutím platnosti a účinnosti
zákona č. 328/2002 Z.z. podľa § 124 ods. 3 nemohol byť pretransformovaný príspevok za službu na
výsluhový dôchodok.

10. Žalobca považoval prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu za nezákonné a nepreskúmateľné.
Rovnako za nezákonné a nepreskúmateľné považoval žalobca aj skutočnosti uvedené v žalobou
napadnutom rozhodnutí a to najmä tvrdenie žalovaného, že na základe predloženého stanoviskaSociálnej poisťovne, ústredie, ÚSZZ GR ZVJS svojim rozhodnutím č. GR ZVJS-15405/33-13 zo dňa
07.01.2013 odňal žalobcovi výsluhový dôchodok a jeho výplatu zastavil, pričom vychádzal zo zásady,
že doba služobného pomeru môže byť zhodnotená pre výšku a nárok na dôchodkové dávky len

raz. V súvislosti s uvedeným konštatoval, že podľa žiadneho ustanovenia, či už zákona č. 100/1988
Zb. alebo zákona č. 328/2002 Z. z. Sociálna poisťovňa nemá povinnosť a ani právo predkladať
stanoviská priznávaným výsluhovým dávkam. Prvostupňový orgán nemohol a nemal vychádzať pri
odňatí výsluhového dôchodku zo žiadnej zásady, ktorá nemá oporu v zákone a teda nemôže podľa
nejakej zásady odňať právo, ktoré mu vzniklo zo zákona. Taktiež za nepreskúmateľné považoval

žalobca tvrdenie odvolacieho orgánu, že priznaním invalidného dôchodku podľa zákona č. 100/1988 Zb.
žalobcovi v zmysle zákona č. 410/1991 Zb. zanikol nárok na príspevok za službu. Podľa vtedy účinného
§ 121 ods. 2 zákona č. 410/1991 Zb. pri súbehu nároku na príspevok a na invalidný dôchodok podľa
predpisov o sociálnom zabezpečení patrí oprávnenému podľa jeho voľby, buď príspevok za službu alebo
invalidný dôchodok. Žalobca poukázal na to, že sa rozhodol pre poberanie invalidného dôchodku, ale
nárok na príspevok mu nezanikol, len bola zákonná prekážka k jeho poberaniu, pričom tento jeho názor

podporuje aj § 106 ods. 2, 4 zákona č. 328/2002 Z.z.

III.
Vyjadrenie žalovaného k žalobe

11. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v písomnom vyjadrení zo dňa 01.02.2016, v ktorom po popísaní
skutkového stavu konštatoval, že výsluhový dôchodok bol žalobcovi rozhodnutím Útvaru sociálneho
zabezpečenia zboru GR ZVJS č. GR ZVJS-15405/33-11 zo dňa 24.10.2011 priznaný neoprávnene,
pretože žalobca nespĺňa predpoklad pre jeho priznanie v zmysle § 137 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.
z., keďže žalobca pri skončení služobného pomeru spĺňal podmienky pre priznanie dávky výsluhového

zabezpečenia podľa predpisov účinných do 30.06.2002, pričom príspevok za službu mu bol aj riadne
priznaný.

12. Žalovaný vo vzťahu k námietke žalobcu ohľadne aplikácie ustanovenia § 143h ods. 1 zákona č.
328/2002Z.z.uviedol,žežalobcaopomína,žetotoustanovenievýslovneuvádza,ženároknavýsluhový

dôchodok podľa § 38 vznikne (od 1. januára 2008) vtedy, ak policajtovi uvedenému v § 137 nevznikol
nárok na výsluhový dôchodok.

13. Žalovaný považoval žalobu za nedôvodnú s argumentáciou, že prvostupňový orgán postupoval pri
rozhodovaní v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona a rovnako je súladné so zákonom napadnuté

rozhodnutie a preto žalobu žiadal zamietnuť.

IV.
Právna úprava

14. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods.
1 SSP) preskúmal na nariadenom pojednávaní napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré jeho vydaniu
predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

15. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom

chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

16.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej

správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

17. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť
na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu

však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods.
2 Ústavy SR).18. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho
konaniabolarozhodnutímorgánuverejnejsprávyukrátenánasvojichprávachaleboprávomchránených
záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa

postupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách.

19. Podľa § 143h ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, ak policajtovi uvedenému v § 137 nevznikol nárok na výsluhový
dôchodok, nárok na výsluhový dôchodok podľa § 38 vznikne od 1. januára 2008. Nárok na výplatu

výsluhového dôchodku vznikne odo dňa podania žiadosti, najskôr však od 1. januára 2008.

20. Podľa § 143h ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z., ak služobný pomer policajta skončil podľa predpisov
platných pred 1. aprílom 1998 a nárok na výsluhový dôchodok mu vznikol podľa § 137 alebo podľa
odseku 1, základ na výpočet výsluhového dôchodku sa zistí podľa § 60.

21. Podľa § 143h ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z., pri splnení podmienky veku rozhodujúcej na nárok na
starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení sa výsluhový dôchodok policajta
priznaný podľa § 137 alebo podľa odseku 1 vypočíta zo základu zisteného podľa § 60 ku dňu skončenia
služobného pomeru podľa predpisov účinných v čase skončenia služobného pomeru a zvýši sa podľa
predpisov účinných pred 1. januárom 2008. Nárok na výplatu takto vypočítaného výsluhového dôchodku

vznikne odo dňa splnenia uvedenej podmienky, najskôr však od 1. januára 2008.

22. Podľa § 38 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z., policajt a profesionálny vojak, ktorému sa skončil
služobný pomer, má nárok na výsluhový dôchodok, ak služobný pomer trval najmenej 15 rokov.

23. Podľa § 105 ods. 10 zákona č. 328/2002 Z. z., dávka nemocenského zabezpečenia, úrazového
zabezpečenia a výsluhového zabezpečenia sa odníme alebo zníži, alebo jej výplata sa zastaví odo dňa
nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa už vyplatila.

24. Podľa § 113 ods. 2 písm. g) bod 2 zákona č. 328/2002 Z. z., poberateľ dávky sociálneho

zabezpečenia je povinný vrátiť dávku sociálneho zabezpečenia alebo jej časť odo dňa, od ktorého
nepatrila vôbec alebo nepatrila v poskytnutej sume, ak prijímal dávku sociálneho zabezpečenia alebo
jej časť, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila neoprávnene alebo vo vyššej
sume, ako patrila.

V.
Závery správneho súdu

25. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného č.
46676/2015-153 zo dňa 14.10.2015 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Generálneho riaditeľstva

Zboru väzenskej a justičnej stráže - Útvar sociálneho zabezpečenia zboru č. GR ZVJS-15405/33-13 zo
dňa 07.01.2013 v intenciách námietok vznesených žalobcom.

26. Krajský súd pri preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia zistil, že žalovaný rozhodnutím č.
46676/2015-153 zo dňa 14.10.2015 potvrdil prvostupňové rozhodnutie Útvaru sociálneho zabezpečenia

zboru Generálneho riaditeľstva ZVJS č. GR ZVJS-15405/33-13 zo dňa 07.01.2013, ktorým správny
orgán podľa § 143h, § 38 v spojení s § 105 ods. 10 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení
policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov od 01.12.2012 odňal žalobcovi výsluhový
dôchodok a zároveň uložil žalobcovi povinnosť vrátiť vyplatenú sumu na výsluhovom dôchodku za
čas od 30.08.2011 do 30.11.2012 vo výške 1.543,36 eura v zmysle § 113 ods. 2 písm. g) bod 2.

zákona a to do 30 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia, pretože výsluhový dôchodok bol žalobcovi
priznaný neoprávnene z dôvodu nesplnenia predpokladu pre jeho priznanie v zmysle § 137 ods. 1
zák. č. 328/2002 Z. z., keďže pri skončení služobného pomeru spĺňal podmienky pre priznanie dávky
výsluhového zabezpečenia podľa predpisov účinných do 30.06.2002, pričom príspevok za službu mu
bol aj riadne priznaný.

27. Právna bezchybnosť rozhodnutia akéhokoľvek správneho orgánu, teda i žalovaného, spočíva
v tom, že je vydané v písomnej forme, príslušným orgánom, v súlade so zákonmi a ostatnými
právnymi predpismi, vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci, obsahuje náležitosti určenévšeobecnou právnou úpravou správneho konania i náležitosti ustanovené osobitnými právnymi
predpismi. Odôvodnenie zahŕňa a hodnotí všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok
rozhodnutia, podáva celkový prehľad o priebehu konania, reaguje na pripomienky, návrhy a vyjadrenia

účastníkov konania. Medzi výrokom a odôvodnením musí byť logická zhoda. Odôvodnenie musí byť
presvedčivé. Právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá ústavnému i zákonnému rámcu.

28. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s

predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci
rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti znamenajúci porušenie ústavne garantovaného
základného práva. S uvedeným právom je v rozpore úplný, či čiastočný nedostatok (absencia)
dôvodov rozhodnutia, extrémny nesúlad medzi právnymi závermi a skutkovými zisteniami, prípadne
len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie a vyhodnotenia jednotlivých dôkazov, z ktorých
mali byť tieto zistenia vyvodené, alebo situácia, kedy právne závery zo skutkových zistení v žiadnej

možnej interpretácii nevyplývajú. Absencia takéhoto odôvodnenia má za následok nepreskúmateľnosť
rozhodnutia. Osobe dotknutej takýmto rozhodnutím je tým odňatá možnosť skutkovo, či právne
argumentovať proti záverom rozhodnutia.

29. Správny súd nie je povinný a ani oprávnený nahrádzať činnosť správnych orgánov pri odôvodňovaní

rozhodnutí. Platí, že vecne preskúmať zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy je možné len za
predpokladu jeho náležitého odôvodnenia.

30. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil

správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

31. Je preto potrebné súhlasiť s námietkami žaloby, že napadnuté rozhodnutia trpia vadami
nepreskúmateľnosti. Zákonný rámec náležitostí rozhodnutia je zadefinovaný v ust. § 47 ods. 3

Správneho poriadku. V napadnutých rozhodnutiach prvostupňového správneho orgánu a žalovaného
absentuje vecné posúdenie podporené ich úvahami a nie vždy je subsumované pod príslušné
hmotnoprávne predpisy.

32. Po preskúmaní veci musel súd konštatovať, že žalovaný sa uvedenými pravidlami pri rozhodovaní

o odňatí výsluhového dôchodku žalobcu dôsledne neriadil. O odňatí výsluhového dôchodku žalobcu
rozhodol vo výrokovej časti rozhodnutia podľa § 143h, § 38 v spojení s § 105 ods. 10 zákona č.
328/2002 Z. z., hoci dôvody odňatia dávky tento zákon taxatívne upravuje v § 105 ods. 6 (Dávka
nemocenského zabezpečenia, úrazového zabezpečenia a výsluhového zabezpečenia sa odníme dňom,
ktorým zanikol nárok na túto dávku, alebo ak sa zistí, že sa táto dávka priznala neprávom). V odôvodnení

rozhodnutia žalovaný konštatoval, že výsluhový dôchodok bol žalobcovi priznaný neoprávnene, pričom
dôvodil len tým, že žalobca nespĺňal predpoklad pre jeho priznanie v zmysle § 137 ods. 1 zák.
č. 328/2002 Z. z., keďže pri skončení služobného pomeru spĺňal podmienky pre priznanie dávky
výsluhového zabezpečenia podľa predpisov účinných do 30.06.2002, pričom príspevok za službu
mu bol aj riadne priznaný. Z takto odôvodneného rozhodnutia nie je možné zistiť, aké konkrétne

predpoklady pre jeho priznanie žalobca nespĺňal, keďže tieto neboli bližšie zdôvodnené a ani vzájomné
súvislosti spojené s predpokladmi splnenia podmienok pre priznanie dávky výsluhového zabezpečenia
podľa predpisov účinných do 30.06.2002. Rovnako súd musel súhlasiť s argumentáciou žalobcu o
nepreskúmaťeľnosti tvrdenia prvostupňového orgánu, že Sociálna poisťovňa, ústredie listom zo dňa
05.12.2012 č. 510612/1580 oznámila, že pre výšku a nárok na invalidný dôchodok bola žalobcovi

zhodnotená celá doba služobného pomeru od 05.08.1975 do 30.12.1993 a doba základnej vojenskej
služby od 01.12.1975 do 10.11.1976, doplneným žalovaným o konštatáciu, že doba služobného pomeru
môže byť zhodnotená pre výšku a nárok na dôchodkové dávky len raz. Z rozhodnutia nie je zrejmé, na
základe čoho správny orgán túto zásadu aplikoval (zákonné ust., princípy a pod.) a dôvody, pre ktoré
bolo potrebné z nej vychádzať pri posudzovaní odňatia výsluhového dôchodku žalobcu.

33. Správny orgán v žalobou napadnutom rozhodnutí neuviedol úvahy použité pri hodnotení dôkazov
a použití právnych predpisov, na základe ktorých sa rozhodovalo. Tieto nedostatky spôsobujú
nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.34. Všeobecne platí, že ak je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok
dôvodov, bráni takýto nedostatok spravidla posúdeniu dôvodnosti ďalších meritórnych námietok a preto

sa správny súd s ďalšími námietkami žalobcu nezaoberal.

35. Krajský súd v Bratislave vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti s poukazom na ust. § 191 ods.
1 písm. d) SSP preskúmavané rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušil
a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude úlohou správneho orgánu po vrátení veci

súdom, riadiac sa právnym názorom súdu, rozhodnutie súladne s požiadavkami preskúmateľnosti čo do
dostatku dôvodov a zrozumiteľnosti odôvodniť, vrátane presného označenia aplikovaných ustanovení
zákona a odstrániť tak vadu arbitrárnosti žalobou napadnutého rozhodnutia.

36. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku je
orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.

37. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že správny súd priznal žalobcovi
voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca mal vo
veci plný úspech. Podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

38. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods.
9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote v lehote jedného mesiaca od jeho
doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP).
Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého

rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449

ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej

pomoci.