Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. január 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2To/44/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114010966
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Bugeľ
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8114010966.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Bugeľa a sudcov JUDr.
Petra Farkaša a JUDr. Mariána Sninského na verejnom zasadnutí konanom dňa 24.01.2018, v trestnej
veci proti obžalovanému C. V., pre zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zákona, o
odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 5T/91/2014 zo dňa
16.06.2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov podľa § 285 písm. a/ Tr. poriadku obžalovaného C. V., nar.
XX.XX.XXXX v T., trvale bytom J. XX, okr. T., oslobodil spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry
Prešov č. k. 1Pv 218/14 zo dňa 25.07.2014, pre skutok kvalifikovaný ako zločin sexuálneho zneužívania
podľa § 201 os. 1 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že

v presne nezistenom čase od 13.00 hod. do 13.30 hod. dňa 23.3.2014 v Gregorovciach, okr. Prešov, pod
zámienkou ukázania papagájov vlákal do pivničných priestorov rodinného domu č. XX mal. V.P., nar.
X.X.XXXX, ktorú tam nechal sadnúť si na stoličku, chytil jej zápästie ľavej ruky, potom ju chytil rukou pod
krk, pobozkal ju na líce ľavej strane tváre, na ústa, následne ju začal hladkať vnútornú stranu stehien,
kde na to sám upustil od ďalšieho konania po tom, čo mu povedala, že ju to bolí, čím jej spôsobil v

oblasti krku na prednej ploche obojstranne dve malé krvné zrazeniny, ktoré si na základe predbežných
lekárskych správ nevyžiadali lekárske ošetrenie,
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku poškodenú Y. T., nar. XX.XX.XXXX v T., trvale bytom J. č. XXX, okr. T.,
so svojím nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku, po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku, do zápisnice o hlavnom
pojednávaní zahlásil odvolanie okresný prokurátor. V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že s
dôvodmi uvedenými v odôvodnení rozsudku sudcu Okresného súdu Prešov sa nestotožňuje. Súd svoje
rozhodnutie odôvodnil zhrnutím rozsiahleho dokazovania, ktoré podľa jeho názoru, nedokázalo to, že
sa stal skutok, za ktorý bol C. V. obžalovaný. Súd vychádzal hlavne z výpovede samotnej maloletej

poškodenej U. T. uskutočnenej v priebehu prípravného konania za pomoci audiovizuálnej techniky, kde
táto ale uviedla, že ju obžalovaný pobozkal a strčil jej ruku medzi nohy. Súd však túto výpoveď po
zhliadnutí záznamu z výpovede na hlavnom pojednávaní vyhodnotil ako výpoveď maloletej získanej pod
vplyvom matky, ktorá jej za výpoveď pred políciou mala sľúbiť odmenu. Je však potrebné uviesť, že
výpoveď každého maloletého dieťaťa na polícii, je závažným zásahom do integrity tohto dieťaťa, naviac
keď sa nachádza v predpubertálnom období a disponuje viacerými ťažkými zdravotnými diagnózami.Matka Y. T. bola taktiež podrobená znaleckému vyšetreniu z odboru psychológie, odvetvia klinickej
psychológie detí a dospelých, pričom z posudku T.. T. č. XX/XXXX vyplynulo, že ani nepopierala
istú formu nátlaku na dcéru v podobe prísľubu odmeny. Túto manipuláciu použila však preto, aby sa

dozvedela pravdu. Už z minulosti vedela, že dcéra zavádza a máva zábrany nehovoriť pravdu. Sama
bola presvedčená, že došlo k niečomu závažnému a považovala za potrebné sa dopátrať pravdy.
Motívom jej konania bola ochrana dieťaťa, nie snaha poškodiť C. V.. Najsilnejšou rolou menovanej sa
podľa psychologičky javí materská rola v popredí so zvýšenou tendenciou chrániť svoje deti a bojovať
za ich práva pri celkove zníženom socio-materiálnom štandarde, ktorý si uvedomuje a prežíva veľmi

negatívne a stiesňujúco.

Súd síce konštatoval vo svojom rozsudku aj uskutočnenie obhliadky miesta činu, opomenul ju však
vyhodnotiť ako nepriamy dôkaz preukazujúci, že priestory, kde sa skutok mal stať, boli v čase obhliadky,
poukazujúc na výsluchy svedkov uskutočnených počas hlavného pojednávania, už upratané. Je tiež
potrebné hodnotiť konštatáciu znalca T.. S. o vhodnosti reakcie maloletej na skutok, pokiaľ by sa stal.

Pokiaľ znalec tvrdil, že maloletá disponuje ADHD poruchou, a teda ľahkou mozgovou disfunkciou,
je teda viac než pravdepodobné, že reakcie maloletej na skutok, ktorý prežila, nebudú také, ako u
zvyšku normálnej detskej populácie. Preto uvedené hodnotenie dôkazu nepovažuje za správne. Navrhol
preto, aby krajský súd zrušil rozsudok okresného súdu a vec tomuto súdu vrátil na nové prejednanie
a rozhodnutie.

Na základe odvolania okresného prokurátora krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie
okresného prokurátora nie je dôvodné.

Okresný súd rozhodnutie o oslobodení obžalovaného spod obžaloby odôvodnil tým, že obžalovaný
poprel spáchanie trestnej činnosti. Uviedol, že mu volali, aby prišiel k nim po nejaké veci. Keďže sa
stmievalo,taktoodmietolaknimišielažvnedeľu.Poodídeníodtejtorodinysapotommaloletározhodla,
že pôjde s ním, po príchode k nim domov, išiel do pivnice za bratom, tam ho brat poprosil, aby mu

vyniesol proso pre vtáky a doniesol vodu v bandaske. Následne požiadal maloletú, aby vodu doniesla
jeho bratovi. Ona odišla za nim hore a po 2 minútach išiel aj on za nimi, bral proso, kľúče a aj koleso
z pivnice. Následne sa maloletej spýtal, či idú domov a ona povedal áno. Nasadla na bicykel, pustili sa
dole ulicou. Ako išli dole ulicou, jej mama volala na jeho telefón, kde sú. Povedal jej, že už idú a za
chvíľu sú u nich doma. Ako prišli domov, maloletá išla hore, jej otec vyšiel vonku a do pivnice opraviť

bicykel a potom išiel preč.

Poškodená Y. T. vo svojej výpovedi uviedla, že pri skutku nebola prítomná. Ráno nasledujúci deň
(pondelok) v autobuse do školy si všimla, že dcéra má na krku podliatinu, pripadalo jej to ako cucfleky.
Neskôr prišla po dcéru do školy s tým, že nastúpili do autobusu a tam sa jej začala vypytovať, že kde

boli s C.. Táto jej povedala, že boli v pivnici, začalo sa jej potvrdzovať, čo zistila ráno. Dcéra jej hovorila,
že sa buchla v škole, kamarát ju buchol, že ju C. buchol a tak povedala, že ju s lakťom buchol. Následne
jej sľúbila Disney kartičky, ale nie že by ju chcela naviesť na to, ale vie, čo na jej dcéru platí, pozná ju,
takže vie, že ona by si to nebola vymyslela. Vystúpili z autobusu pri veľkej pošte a išli kúpiť tie kartičky,
než došli do Tesca, povedala jej, povedz mi pravdu, lebo ti tie kartičky nekúpim. Ona jej zase povedala,

že C. ju buchol s lakťom. Ona sa jej pýtala, že kde to bolo, povedala, že v pivnici. Vošli do Tesca s tým,
že dcéra jej hovorila, či jej kúpi tie Disney kartičky, keď jej povie pravdu. Ona povedala, že jej kúpi. Prišli
ku mliečnym výrobkom a dcéra jej povedala, že ju bozkal a že ju chytil medzi nohy. Jej už viac nebolo
treba, vyšli vonku, volala manželovi, že U. sa jej priznala, že je to pravda, čo ráno v podstate hovorila.
Medzitým ako prišli domov U. povedala svojmu bratovi, že k ním príde polícia. Následne prišiel manžel,

ktorého doviezol brat s priateľkou a začali sa radiť, že čo teraz robiť. Zhodli sa na tom, že dajú trestné
oznámenie. Na záver uviedla, že dcéru, keď večer dávala spať, na jej krku si nič nevšimla. Dcéra sa
správala normálne.

Z výpovede svedka K.. L. U. zistil okresný súd, že tento ku skutku nevedel uviesť žiadne podrobnosti. K

povesti obžalovaného uviedol, že pracuje v obecných službách, nie sú s ním absolútne žiadne problémy,
je jedným z najlepších pracovníkov, je vzorom pre tých ostatných. Je ochotný kedykoľvek pomôcť
hociktorým občanom. Ide o absolútne bezproblémového občana. Následne sa vyjadril aj k rodine T.,
pričom podľa neho ide o rodinu, ktorá sa snaží získať z každej situácie peňažný prospech.Svedkyňa T.. H. L., učiteľka maloletej poškodenej uviedla, že o skutku vie iba to, čo jej povedala matka
dieťaťa. Vyjadrila sa k maloletej, že v škole, kde pracuje, ide o špeciálnu školu, ktorá sa zameriava na

poruchy reči a v rámci aj poruchy učenia a podobne. Na základe toho aj maloletá patrí k nim. Čo sa týka
diagnostiky, tak navštevuje špeciálnu pedagogickú poradňu v Košiciach u p. W. a podstata je v tom, že
sú tam nevyvinuté nejaké ďalšie funkcie alebo schopnosti ako sluchová analýza, syntéza, diskriminácia
a podobne. Čo sa týka mentálnej úrovne dieťaťa, toto sa nachádza v hraničnom pásme. Je tam problém
s matematikou, nemá vytvorenú primeranú predstavu takého číselného radu, ako by v jej veku už malo

byť. Je tam zaostávanie. Čo sa týka osobnosti v tom kolektíve, keďže to bol prevažne chlapčenský
kolektív, chlapci jej ani nejaký priestor nedajú, ona pôsobí takým utiahnutým, uzavretým dojmom.

Svedok Y. T., otec maloletej poškodenej, uviedol, že pri skutku nebol, len mu volala manželka, že ich
dcéra bola sexuálne zneužitá, že sa jej priznala v autobuse. Bolo to vtedy, keď bola u nich doma, u
obžalovaného. Doma sa rozplakala, že boli u neho dolu v pivnici s tým, že bola pozrieť vtáčiky a že ju

stiahol do pivnice, že ju zavolal a sa rozplakala, že ju obchytkával za stehna a bozkal, dával jej pusu.
Následne sa manželka rozplakala, potom prišiel aj švagor, potom boli volaní policajti, zobrali manželku
na výsluch do Šariša a tam bola vypočúvaná s tým, že potom aj volali prešovskú kriminálku a brali aj
ostatných na výsluch. Ďalej uviedol, že keď maloletá prišla domov, smiala sa, bola taká „zonačená“.

Svedok H. L., brat obžalovaného, uviedol, že v tej dobe bol v pivnici a cez pivničné okienko videl
prichádzať obžalovaného a s ním maloletú. Zakričal na obžalovaného, nech mu príde pomôcť s prosom
a vodou a išiel mu naproti, kde ho stretol na schodoch a išli naspäť do pivnice. Tam chytal andulky a
maloletá bola pri nich, celý čas pozerala na nich. Potom išli von, za ním išla U. s bandaskou vody a o
minútu po nich išiel C. s kolesom od bicykla a prosom. Boli vonku a on dával z prenosnej klietky andulky

do klientky, ktorá je vonku. Maloletá bola celý čas pri ňom a pozerala. Obžalovaný bol vedľa klietky a
robil okolo bicykla, na ktorom prišiel domov. Potom oni odišli preč. Na druhý deň ráno, keď išiel do školy,
videl na zastávke U. a tvárila sa normálne.

Okresný súd na hlavnom pojednávaní prehral výpoveď osoby mladšej ako 15 rokov maloletej V.P., z

ktorej vyplýva, že išla do domu obžalovaného a tam bola zavolaná, aby si pozrela vtáčikov. Obžalovaný
potom išiel do inej miestnosti, a keď sa vrátil, zavolal ju do tej miestnosti a tam jej to urobil, t.j. bozkal ju
a obchytkával jej pišuľu. Pobozkal ju na líce a potom ju pustil, dal jej ruky medzi nohy, pričom bola stále
oblečená, povedala au a on prestal. Potom odišli k nim domov. Toto potom pošepkala svojej matke na
ďalší deň. Potvrdila to, že niesla vodu vonku. Ďalej potvrdila, že počas výsluchu mala peniaze, ktoré jej

dala jej mama. Ďalej potvrdila, že mala na krku modriny, keď ju chytil za krk. Prečo to predtým nepovedal,
to neuviedla.

V ďalšom potom uviedla, že jej matka si všimla modriny až poobede v pondelok. Do školy išla sama,
potvrdila, že jej matka je sľúbila niečo, keď povie, čo sa stalo. Aj v deň výsluchu jej matka sľúbila, že

jej niečo kúpi. Povedala aj to, že matke hovorila, že čo bude hovoriť pri výsluchu. Matka ju opravovala,
keď sa s ňou rozprávala a za to jej dala peniaze, že o pišuľke sa zle hovorí, keď ďalej nespresnila v
čom. Na otázku, čo jej matka povedala, maloletá neodpovedala. Na záver potom na otázku: Predtým ti
mamka niečo rozprávala, čo máš povedať na polícií, ty si to potom povedala aj tomu policajtovi? Maloletá
uviedla, že áno.

Ďalej okresný súd vychádzal zo znaleckého posudku T.. X. S., ktorý uviedol, že u maloletej sa jedná
o osobnosť introextravertovane socializovanú s tendenciou upútať na seba pozornosť, predvádzať sa.
Cíti sa dotknutá, ak jej nie je venovaná dostatočná pozornosť, v jej správaní sa prejavujú známky
dominancie, tvrdohlavosti, ľahko sa dá do veci emocionálne vtiahnuť. Prejavuje snahu javiť sa v sociálne

priaznivejšom svetle, má zníženú schopnosť priznať vlastné nežiaduce postoje, prejavy a vlastnosti.
Úroveň jej rozumových schopností je na rozhraní mierneho populačného priemeru až mentálnej
subnormy. Úroveň jej všeobecnej hodnovernosti je mierne znížená a špecifická vierohodnosť maloletej
je problematická, pričom vychádzal pritom z hodnotenia jej výpovedí v rôznych časových intervaloch,
tiež z popisovania konkrétnych situácií, kedy u nej pozoroval badateľné zneistenie. Má snahu javiť sa

v lepšom svetle, skresľovať skutočnosti vo svoj prospech. Znaleckým vyšetrením u nej nezistil prejavy,
ktoré by signalizovali nejakú ujmu na jej zdraví po duševnej stránke.Znalec sa vyjadril k poruche ADHD tak, že ide o ľahkú mozgovú disfunkciu. U maloletej sú to len niektoré
náznaky prejavov ADHD, konkrétne v prípade maloletej sa to prejavilo i zníženým pamäťovým výkonom,
tiež narušenou koncentráciou pozornosti, iné veci symptómy, ktoré by merali presné poškodenie v

zmysle ADHD, u nej nezistil. Môže to byť však určitý prejav známok ADHD, ktoré sa prejavujú u každej
osoby rôznym spôsobom, nemusí to byť len hyperkinetické správanie, dokáže aj pri známkach ADHD
vysedieť určitú dobu v pokoji, zvlášť, keď situácia, v ktorej sa nachádza je pre ňu niečom zaujímavá a
je stredobodom pozornosti.

Maloletámátendenciupreberaťnázorysvojichblízkych,jenimiovplyvniteľná,ajkeďnemusíísťopriamu
ovplyvniteľnosť na výpoveď, stačí keď počúva, čo sa rozpráva a následkom toho, kedy výsluch bol
robený po určitom časovom intervale, maloletá by sa stotožnila s vecami, o ktorých sa rozpráva, že by
ich vykladala ako pravdu, jednoducho by ich zabudovala do pamäťového systému, i keď sa v reáli vôbec
nemuseli uskutočniť.

KobžalovanémuC.V.znalecuviedol,žeideoosobnosťsymplexnú,nedostatočneintegrovanú,aktuálne
zneistenú, úzkostne a depresívne ladenú. Na úrovni správania sa prejavuje nerozhodnosťou, váhaním a
ovplyvniteľnosťou. Prevládajú u neho sociálne stereotypy a s nimi spojené postoje a predsudky. Úroveň
jeho rozumových schopností je na rozhraní podpriemernej úrovne až mentálnej subnormy. Nenarúša to
však jeho schopnosť správne vnímať, zapamätať si a následne i správne reprodukovať prežité udalosti.

Objektívnu vierohodnosť obvineného hodnotil ako zachovanú. Podobne týmto spôsobom hodnotil aj
jeho špecifickú vierohodnosť. Ani v jednej z diagnostických techník, ktoré sú zamerané na meranie tzv.
lži skóre, znalec nezistil u neho snahu skresľovať skutočnosti vo svoj prospech.

Znalkyňa Y.. L. V. vo svojom znaleckom posudku uviedla, že v danom prípade boli u poškodenej zistené

v pravej časti krku štyri škvrny, t.j. makuly, ktoré boli izolované, usporiadané do štvorca, oválneho tvaru,
ružovočervenej farby, priemeru 2-5 mm, v centre najväčšej spodnej bolo prítomné bodkovité zakrvácanie
v priemere 1 mm, na bočnej ploche krku vľavo bol zistený polooblúkovitý súvislý začervenaný pruh
rozmerov približne 1,2x1,2 cm, šírky 2-3 mm v dolnom póle s prítomným zakrvácaním priemeru 1 mm.
Uvedený stav je pomerne presne popísaný v obžalobe okresnej prokuratúry. Vzhľadom na rozsah a

charakter poranení je možné ustáliť, že kožné zmeny na krku nemohli byť spôsobené bozkávaním ale
s najväčšou pravdepodobnosťou jemným stlačením rukou druhej osoby, pričom by muselo ísť o kontakt
koncami ostrých, nepravidelne tvarovaných okrajov nechtov, ktoré by spôsobili vznik jedného krvácania
vpravo a jedného krvácania vľavo na krku. Znalkyňa sa vyjadrila aj k tomu, či takéto poranenie mohlo
vzniknúť pri šantení detí. K tomu uviedla, že ak by pri šantení došlo ku kontaktu prstami ku krku, je

to možné. Ďalej sa znalkyňa vyjadrila aj k tomu, či takéto poranenia mohli vzniknúť pri chytení dieťaťa
dospelou osobou, k tomu uviedla, že s najväčšou pravdepodobnosťou by bol úchyt rukami vyvolaný
spredu, nie zozadu, na základe fotodokumentácie sa nedá jednoznačne určiť, či to bola ruka dospelej
osoby alebo detskej. Znalkyňa uviedla, že takéto poranenia mohlo spôsobiť dieťa poškriabaním krku
poškodenej, ak by to bolo dospelým, je predpoklad, že by skôr došlo k vážnejším poraneniam, v zmysle

podliatia, viac modrín, prípadne až k zlomeniu jazylky.

Znalkyňa Y.. H. Z. - U. vypracovala znalecký posudok ohľadom psychiatrického a sexuologického
vyšetrenia obžalovaného. V znaleckom posudku uviedla, že intelekt obžalovaného sa nachádza v
dolnom pásme priemeru. Jeho myslenie je ťažkopádne, jednoduché a pomalé. Sexualita vykazuje

známky psychosexuálnej nezrelosti, sexuálnym systémom chýbajú jemné vodítka schopnosti, aby
sa dokázal zblížiť so ženou ako aj reagovať na zvodné eroticky sýtené správanie sa ženy. Tieto
neschopnosti bránia tomu, aby obvinený vytvoril párovú väzbu. Naviac, libido je na nízkej úrovni,
doposiaľ nerealizoval pohlavný styk a svoje občasné sexuálne potreby riešil autoerotikou. Voči ženám
je pasívny a neobratný. Chápe zmysel trestného konania v plnom rozsahu a jeho pobyt na slobode

z psychiatrického ani sexuologického hľadiska nebezpečný nie je. Obžalovaný bol podrobený PPG
vyšetreniu, ktoré nepotvrdilo prítomnosť sexuálnej deviácie, nebola zistená erotická preferencia detí, je
heterosexuálne orientovaný a podľa záznamu preferuje dospelé ženy. Nie je potrebné ochranné liečenie.

Znalkyňa T.. V. T. vypracovala znalecký posudok na matku maloletej poškodenej Y. T., pričom uviedla,

že ide o podpriemerne intelektovo vybavenú, celkovo jednoduchšiu osobu, s takým chudobnejším
priamočiarym myslením a usudzovaním, ale bez znakov alebo porúch, ktoré by nasvedčovali nejaké
skreslenie reality. Je celkovo jednoducho štrukturovaná osobnosť s takým chudobnejším vnútorným
životom, konformná, nenárokovateľná, aj žijúca v takom nižšom sociálno-ekonomickom štandarde, čo siuvedomuje a čo pomerne ťažko nesie. Čo sa týka otvorenosti a sebakritickosti, tak tá bola znížená, cez
tú chudobu, v ktorej žije. Čo sa týka otvorenosti, tak tá bola znížená, v rámci vyšetrenia bola prítomná
pomerne výrazná tendencia sa prezentovať pozitívne a tak nejako žiaduco v sociálnom kontexte, ale

to je častokrát prirodzený obranný mechanizmus ľudí, ktorí sa prežívajú nejako znehodnotene alebo
menejcenne, lebo v podstate k takej sebakritickosti a otvorenosti treba mať dostatočné sebavedomie.
Špecifická vierohodnosť sa javila v rámci možnosti psychologického posúdenia ako primeraná, ako
dostatočná. Menovaná ani nepopierala, že to „priznanie“ od dcéry získala naozaj cez prísľub odmeny.

Ďalej okresný súd vychádzal z listinných dôkazov, z ktorých vyplynulo, že bola spracovaná obhliadka
miestačinu,t.j.pivnice,kdesamalanachádzaťpoškodená,aktomubolapripojenáajfotodokumentácia.
Z lekárskych správ vyplýva poranenie krku a z rodného listu vyplýva, že maloletá sa narodila dňa
05.07.2003. Obžalovaný nebol priestupkovo riešený a ani súdne trestaný. Z miesta bydliska je
hodnotený dobre.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti potom dospel okresný súd k záveru, že nebolo dokazovaním
jednoznačne preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, odvolania okresného prokurátora, ako aj dôkazov
vykonaných v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní dospel k záveru, že okresný súd na zistenie

skutkového stavu vykonal všetky dôkazy tak, ako to má na mysli ustanovenie § 2 ods. 10 Tr. poriadku
a tieto dôkazy aj náležitým spôsobom v zmysle ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. poriadku vyhodnotil. Je
evidentné, že na jednej strane je obžalovaný usviedčaný spáchaním skutku maloletou poškodenou a na
druhej strane však obžalovaný popiera, aby sa skutok vôbec stal. Uviedol, že sa maloletej ani nedotkol.

V tejto súvislosti je potrebné poukázať na tú skutočnosť, že o spáchaní skutku mala maloletá povedať
svojej mame. Z výpovede svedkyne Y. T. však vyplývajú skutočnosti, že táto nevedela uviesť, či jej o
tom povedala v autobuse, resp. v obchodnom dome Tesco, kde jej mala sľúbiť za informácie odmenu.
Taktiež svedkyňa uvádzala, že jej maloletá mala povedať, že mal stiahnuť nohavice a gaťky obžalovaný
jej dcére. Avšak opätovne sú tu nezrovnalosti vo výpovedi tejto svedkyne, keď uvádzala, že o tom, že

mal obžalovaný jej dcére stiahnuť nohavice a dať dole gaťky, jej dcéra mala povedať doma a neskôr
vypovedala, že malo to byť na polícii.

Z výsluchu maloletej zo dňa 16.05.2014, z ktorého bol robený aj videozáznam jednoznačne vyplýva, že
o tom, ako má vypovedať na polícii, jej určovala jej mama, pričom jej dala aj za túto výpoveď odmenu,

t.j. mincu, ktorú mala poškodená pri výsluchu pri sebe v ruke.

Na druhej strane výpoveď obžalovaného je potvrdená aj výpoveďou svedka H. L., brata obžalovaného,
ktorý uviedol, že po celý čas, kedy bola maloletá u nich v dome, videl tak na ňu, ako aj na obžalovaného
a nemohlo dôjsť ku takému konaniu, ako je kladené jeho bratovi za vinu.

Za takejto dôkaznej situácie potom podľa názoru krajského súdu správne rozhodol okresný súd, keď
dospel k záveru, že nebolo jednoznačným spôsobom preukázané, aby obžalovaný spáchal žalovaný
skutok. Krajský súd je toho názoru, že je nutné postupovať potom v takomto prípade podľa zásady v
pochybnostiach v prospech obžalovaného a vzhľadom na tú skutočnosť, že neexistuje dôkaz, ktorý by

bol jednoznačný, krajský súd sa stotožňuje s rozhodnutím okresného súdu, keď obžalovaného spod
obžaloby okresného prokurátora v zmysle ustanovenia § 285 písm. a/ Tr. poriadku oslobodil, nakoľko
nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto krajský súd odvolanie okresného prokurátora ako

nedôvodné v zmysle ustanovenia § 319 Tr. poriadku zamietol.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.