Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. október 2017

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 15Csp/117/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2516206591
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Ivan

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2017:2516206591.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudcom JUDr. Jaroslavom Ivanom v spore žalobcu: Intrum Justitia Slovakia

s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava 811 07, IČO: 35 831 154, zastúpeného: JUDr. Jánom Šoltésom,
advokátom so sídlom Mýtna48, 811 07 Bratislava proti žalovanému: B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom O. XXX/XX, XXX XX A., o zaplatenie 874,87 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I.Žalovanýje povinný zaplatiťžalobcovisumu773,23euraspolusúrokomzomeškaniavovýške5,25
% ročne zo sumy 773,23 eura od 16.12.2013 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 76,76 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodný žalobca, spoločnosť: Consumer Finance Holding a.s., IČO: 35 923 130 sa žalobou
doručenou Okresnému súdu Piešťany dňa 15.11.2016 domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť
mu sumu 874,87 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne od 16.12.2013 do zaplatenia.
Žalobu odôvodnil tým, že žalobca (pozn. súdu - pôvodný žalobca) so žalovaným dňa 27.8.2013 uzatvorili
zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému celkovú sumu pôžičky
903,10 eura na kúpu spotrebného tovaru. Žalovaný mal podľa zmluvy splácať pôžičku v pravidelných

10 mesačných splátkach v sume 92,93 €. Do dnešného dňa žalovaný neuhradil žiadnu sumu. Z
dôvodu nesplácania pôžičky riadne a včas bol žalovaný vyzvaný listom - predžalobná upomienka zo
dňa 27.11.2013 k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo, čo neuskutočnil. Žalovaný zaplatil
akontáciu vo výške 225,77 €, nezaplatil celkovú sumu predpísaných splátok vo výške 874,87 €.

2.Žalovanýsakdoručenejžalobepísomnenevyjadril,predsúdomuviedol,žeakbysadalosožalobcom
dohodnúť, splácal by dlh.

3. V písomnom podaní zo dňa 12.10.2017 žalobca uviedol, že nimi predložená zmluva spĺňa všetky
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa ust. § 9 ods. 2 z.č. 129/2010 Z.z.. Súčasne odkázal na
rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 9. novembra 2016 vo veci C-42/15.

4. Po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod práv a povinností o ktorých sa
koná. Pôvodný žalobca uzatvoril so žalobcom Zmluvu o postúpení pohľadávok, preto súd uznesením
č.k. 15Csp/117/2016-38 zo dňa 31.05.2017, právoplatným dňa 05.07.2017 pripustil zmenu na strane

žalobcu.

5. Súd nariadil na prejednanie veci samej pojednávanie, pričom po vyvolaní veci zistil, že sa na
pojednávanie nedostavili zástupca žalobcu. Zástupca žalobcu požiadal ospravedlniť svoju neúčasťna pojednávaní, súhlasil s rozhodnutím v jeho neprítomnosti. Súd rozhodol, že bude pojednávať
v neprítomnosti žalobcu, nakoľko jeho účasť na pojednávaní nepovažoval za nevyhnutnú a otvoril
pojednávanie (§ 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“). Následne určil,

ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré
dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uviedol svoje predbežné právne posúdenie veci (§
181 ods. 2 CSP).

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, listinami: zmluvou o pôžičke, zmluvnými

podmienkami, predžalobnou upomienkou s doručenkou, prehľadom splátok a úhrad, oznámením o
postúpení pohľadávok a zistil tento skutkový stav veci:

7. Výsluchom žalovaného bolo zistené, že kupoval televízor tak ako je uvedený v zmluve, tento kupoval
pre svojho kamaráta, ktorý mi prisľúbil, že bude pôžičku splácať, avšak krátko na to bol vzatý do väzby
a pôžičku nesplácal. Žalovaný pred súdom uviedol, že si je vedomý toho, že zmluvu podpísal on, a teda

povinnosť ju splácať mal on.

8.Zoznámeniaopostúpenípohľadávkyzodňa22.2.2017vyplýva,žežalovanápohľadávkazozmluvyč.
XXXXXXXX zo dňa 27.08.2013 bola postúpená na žalobcu zo spoločnosti: Consumer Finance Holding
a.s., IČO: 35 923 130, t.j. pôvodného žalobcu.

9. Dňa 27.08.2013 bola uzavretá zmluva o pôžičke č. XXXXXXXX medzi spoločnosťou: Consumer
Finance Holding a.s., IČO: 35 923 130 (pôvodným žalobcom) a žalovaným (ďalej len „zmluva“).
Predmetom zmluvy bolo poskytnutie pôžičky vo výške 773,23 € (999 € - 225,77 €) na nákup spotrebného
tovaru: televízor A., s kúpnou cenou 999,-€, s akontáciou vo výške 225,77 €. Žalovaný sa v zmluve

zaviazal k splácanie v 10 mesačných splátkach po 92,93 € (s poistením). Ročná percentuálna miera
nákladov bola uvedená 41,37 %, ročná úroková sadzba 41,37 %, priemerná hodnota RPMN: 49,13
%, celková sumy pôžičky: 903,10 €, s poistením: 929,30 €. Spôsob splácania splátok bol dohodnutý
poštovou poukážkou. Konečná splatnosť bola uvedená: 06/2014. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli
zmluvné podmienky. V zmluve bola ako korešpondenčná adresa žalovaného uvedená: O. XXX/XX, A..

10. V zmysle bodu 15.2 Zmluvných podmienok spoločnosť doručuje písomnosti na adresu klienta
uvedenú v zmluve.

11. Dňa 27.11.2013 bola pôvodným žalobcom vypracovaná (datovaná) písomnosť označená ako

predžalobná upomienka, obsahom ktorej bola výzva k úhrade všetkých splátok jednorázovo zo zmluvy
č. XXXXXXXX vo výške 947,88 €, a to do 3 dní od doručenia upomienky. Zásielka bola žalovanému
zasielaná na adresu uvedenú v zmluve, písomnosť bola žalovanému doručená dňa 12.12.2013.

12. Z prehľadu splátok a úhrad k úveru č. XXXXXXXX mal súd preukázané, že žalovaný z úveru č.

XXXXXXXX okrem akontácie vo výške 225,77 € neuhradil doposiaľ žiadnu sumu.

13. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 30.04.2014 (ďalej
len „ZoSÚ“), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského

úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru,
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených
s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

14. Podľa § 1 ods. 2 ZoSÚ, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie

peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

15. Podľa § 2 psím. a), b), d) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel

ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

16. Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná
strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré
je dostupné spotrebiteľovi.

17. Podľa § 9 ods. 2 písm. f), k) ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

18. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje
náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

19. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

20. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

21. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je
o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k

prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

22. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez
súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

23. Podľa § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva
s ňou spojené.

24. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba bola dôvodná len
čiastočne. Súd prvej inštancie mal z listinných dôkazov ako i výsluchu žalovaného preukázané, že

právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili dňa 27.8.2013 zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXX, ktorú
je potrebné v zmysle § 1 ods. 2 ZoSÚ považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Na základe
tejto zmluvy právny predchodca žalobcu ako veriteľ (§ 2 písm. b/ ZoSÚ) poskytol žalovanému ako
spotrebiteľovi (§ 2 písm. a/ ZoSÚ) peňažné prostriedky (spotrebiteľský úver - § 1 ods. 2 ZoSÚ ) vo výške
773,23 € (čo potvrdil žalovaný), ktorú sa žalovaný zaviazal splatiť v 10 mesačných splátkach po 92,93

€ s poistením, teda celkovo v sume 929,30 € (s poistením). Pohľadávka z tejto zmluvy bola v zmysle §
524 OZ postúpená na žalobcu. Podľa § 9 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platného v
čase uzatvorenia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu a musí obsahovať aj
určité náležitosti. V prípade, ak tieto v zmluve absentujú, spôsobuje to, že úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b/ ZoSÚ). Z vykonaného dokazovania vyplýva, že predmetná zmluva

o spotrebiteľskom úvere (vo forme pôžičky) neobsahuje náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ,
t.j. dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zmluva obsahuje údaj o termíne konečnej splatnosti,
čo je však iná náležitosť § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ. Zmluva taktiež neobsahuje náležitosť v zmysle §
9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ, t.j. výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné
poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými

sadzbamispotrebiteľskéhoúverunaúčelyjehosplatenia.Výkladomust.§9ods.2písm.k)trebadospieť
k záveru, že každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „výška, počet a termíny splátok istiny,
úrokovainýchpoplatkov“viažekukaždejztamuvedenýchzložiekspotrebiteľskéhoúverumajúcehosav
konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom. Zmluvaobsahuje len údaj o celkovej (súhrnnej) výške splátky v sume 92,93 € mesačne. Z dôvodu absencie
týchto zákonných náležitostí v zmluve sa preto predmetný úver považuje v zmysle § 11 ods. 1 písm. b)
ZoSÚzabezúročnýabezpoplatkov.Vzhľadomnauvedenésúdpovažovalžalobuzadôvodnúlenvčasti

zodpovedajúcejrozdielumedzivýškouposkytnutémuúveru,t.j.sumou773,23€ažalovanýmuhradenou
sumou vo výške 0 € (okrem zaplatenia akontácie vo výške 225,77 € neuhradil žiadnu sumu), čomu
zodpovedá suma 773,23 €. Súd preto žalobe vyhovel v sume 773,23 € a uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi túto sumu (výrok I.). Súd žalobu vo zvyšnej časti istiny (ako i k nej prislúchajúcemu
úroku z omeškania) ako nedôvodnú zamietol (výrok II.), keďže poskytnutý úver právne posúdil ako úver

bezúročný a bez poplatkov.
25. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením tohto peňažného dlhu, má žalobca nárok
aj na úrok z omeškania. Žalobcom požadovaná výška (sadzba) úroku z omeškania 5,25 % ročne je
v súlade ust. § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka ako i § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.
Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania v zmysle ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ako i
ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., avšak úrok z omeškania mu priznal len zo sumy 773,23

€ (súdom priznanej sumy), a to odo dňa 16.12.2013 tak ako to žiadal žalobca, nakoľko týmto dňom
žalovaný bol preukázateľne v omeškaní, keďže výzva na splatenie zo dňa 27.11.2013 mu bolo doručená
dňa 12.12.2013 a lehota na plnenie bola 3 dni od doručenia, t.j. do 15.12.2013. Do omeškania sa tak
žalovaný dostal práve dňa 16.12.2013.

26. Pokiaľ žalobca poukázal na rozsudok Súdneho dvora vo veci C-42/15 zo dňa 09.11.2016, tento
nie je možné podľa súdu aplikovať na daný spor z nasledovných dôvodov. Pri konflikte smernice a
vnútroštátneho zákona členského štátu musia vnútroštátne súdy v prvom rade skúmať, či môžu smernici
priznať priamy účinok. Nakoľko v sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok smernice v zásade
vylúčený, vnútroštátne súdy musia skúmať, či môžu smernici priznať aspoň účinok nepriamy, teda či

môžu zákon vykladať tzv. „eurokonformne“. Tento nepriamy účinok smernice, teda „eurokonformný“
výklad zákona však nie je absolútny, pretože takýto výklad nemôže nahradiť výslovné znenie zákona,
pretože by sa jednalo o výklad „contra legem“. Súdny dvor EÚ vykladá jedine a výlučne právo Európskej
únie a ako taký nie je oprávnený poskytovať výklad práva vnútroštátneho. V súlade s vyššie uvedeným
Súdny dvor EÚ aj vo veci C-42/15 poskytol výlučne výklad Smernice (Smernice Európskeho parlamentu

a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady
87/102/EHS). Naopak výklad vnútroštátneho práva poskytujú vnútroštátne súdy. Súdny dvor EÚ v
rozsudku C-42/15 uviedol, že Smernica členenie splátok nepožaduje. Požiadavka zákona č. 129/2010
Z.z. (ďalej len „zákona“) je však od požiadavky Smernice iná. Zákon uvádza, že zmluvy musia obsahovať
"výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov...". Niet pochybností, že slovenský zákon

ide nad rámec Smernice a celkom jednoznačne požaduje vyjadrenie tak splátok istiny, ako aj splátok
úrokov a splátok iných poplatkov. Ak by slovenský zákonodarca chcel vyjadriť to isté, čo požaduje
Smernica, je zrejmé, že by použil takú istú terminológiu ako používa Smernica. Avšak slovenský
zákonodarca takúto terminológiu nepoužil, ale k termínu „splátky" pridal slová "istiny, úrokov a iných
poplatkov". K výkladu tohto ustanovenia zákona existuje konštantná judikatúra slovenských súdov, v

zmysle ktorej sa má toto ustanovenie vykladať tak, že zmluva musí obsahovať vyjadrenie splátok istiny,
splátok úrokov a splátok poplatkov, inak sa zmluva o spotrebiteľskom úvere považuje za bezúročnú a
bez poplatkov.

27. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

28. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

29.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

30. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol aj bez návrhu (§ 262 ods. 1 CSP) tak, že žalobcovi
priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému, pričom pri rozhodovaní o trovách konania súd

vychádzal z ustanovenia § 255 ods. 2 CSP, teda z pomeru úspechu a neúspechu strán sporu vo veci.
Žalobca je tou stranou sporu, ktorá má čiastočný úspech vo veci, pričom k tomu záveru súd dospel
na základe toho, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 874,87 € s príslušenstvom, no súdom mu
bola priznaná suma 773,23 € s príslušenstvom, čomu zodpovedá úspech žalobcu 88,38 % a úspechžalovaného (neúspech žalobcu) 11,62 %. Čistý úspech žalobcu potom predstavuje 76,76 % (88,38 % -
11,62 %), keď od úspechu žalobcu bolo potrebné odrátať úspech žalovaného. Súd v zmysle § 262 ods.
1 CSP rozhodol len o nároku na náhradu trov konania, pričom o výške trov konania bude rozhodnuté

po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Piešťany, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Z každého podania musí byť zrejmé, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním

sleduje a musí byť podpísané; ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania
je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.).