Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. január 2017

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 20C/22/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616203928
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Michalíková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2017:5616203928.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, sudkyňou JUDr. Ivanou Michalíkovou, v právnej veci žalobkyne E. K.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom F. S. XXX, právne zastúpenej advokátom Mgr. Martinom Alušicom, so sídlom
Madačova 1/A, Ružomberok, proti žalovanému 1./ Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., sídlo Bajkalská 30,
Bratislava, IČO: 31 335 004, žalovanému 2./ Platiť sa oplatí s.r.o., sídlo Košická 56, Bratislava, IČO: 45
684 618, žalovanému 3./ Z. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX a žalovanej 4./ E. C., nar. XX.XX.XXXX,
bytom XXX XX M. XXX, žalovaní 3./ a 4./ právne zastúpení advokátkou JUDr. Zuzanou Medveckou,
sídlo: Garbiarska 695, Liptovský Mikuláš, v spore neplatnosť dražby, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaným 3./ a 4./ sa p r i z n á v a náhrada trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobou,doručenousúdudňa30.05.2016,sažalobkyňadomáhalaurčenianeplatnostidražbykonanej
dňa 29.02.2016 v priestoroch salónik VIX restaurant, Sládkovičova 164/3 v Žiline, predmetom ktorej boli
nehnuteľnosti v katastrálnom území F. S., obec Liptovská Porúbka, okres Liptovský Mikuláš, a to rodinný
dom, súp. č. XXX, postavený na pozemku KN-C parc. č. 20/1 o výmere 72 m2, zastavané plochy a
nádvoria a pozemky KN-C parc. č. 18/1, záhrady o výmere 245 m2, KN-C parc. č. 19/1, zastavané plochy
anádvoriaovýmere40m2,KN-Cparc.č.19/2,zastavanéplochyanádvoriaovýmere58m2,KN-Cparc.

č. 19/3, zastavané plochy a nádvoria o výmere 200 m2, KN-C parc. č. 20/1, zastavané plochy a nádvoria
o výmere 72 m2, KN-C parc. č. 20/2, zastavané plochy a nádvoria o výmere 25 m2, zapísané na LV č.
XXX, vedenom Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor pre obec a katastrálne územie
F. S., osvedčenej notárskou zápisnicou N218/16, Nz6915/2016, NCRIs7116/2016 spísanou notárskym
kandidátom A.. E. N., poverenou JUDr. Katarínou Valovou PhD., notárkou so sídlom v Bratislave. Ako
aj náhrady trov konania. Žalobkyňa žalobu skutkovo odôvodnila tým, že dňa 29.02.2016 sa konala
dražba DD TSO369/2015 realizovaná žalovaným 2./ ako dražobníkom, predmetom ktorej bol rodinný

dom, súp. č. XXX a priľahlé pozemky, všetko nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, vedenom Okresným
úradom Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, pre obec a katastrálne územie F. S.. Podľa žalobkyne
všeobecná hodnota nehnuteľností vo výške 22.000 eur, určená v Znaleckom posudku č. 2/2016 zo
dňa 07.01.2016 vypracovanom znalcom P.. Z. S. EČ: XXXXXX, pre účely dražby bola evidentne
podhodnotená oproti skutočnej hodnote, čím išlo zjavne o zámer žalovaného 2./ ako dražobníka s
cieľom čo najskôr predmet záložného práva predať a zabezpečiť tak uspokojenie záložného veriteľa, čím
žalobkyňa ako pôvodná vlastníčka dražených nehnuteľností bola poškodená, a to postupom dražobníka

v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti. Znalecký posudok č. 2/2016 vypracovaný znalcom P..
Z. S. určil cenu pozemkov vo výške 4,30 eur/m2, kedy ide zjavne o vysoko podhodnotenú cenu, nakoľko
pozemky uvedené v lokalite sa aj podľa voľne dostupných verejných zdrojov na internete predávajú za
cenu v rozpätí od 15,20 eura za 1 m2 do 33,88 eura za 1 m2 (Y..Q..K.). Žalobkyňa si dala dňa 01.10.2015vypracovať pre účely zriadenia záložného práva Znalecký posudok znalkyni P.. C. K., č. 129/2015,
v ktorom výška oceňovaných nehnuteľností nasvedčuje výrazným rozdielom v ocenení. Všeobecná
hodnota totožných nehnuteľností bola touto znalkyňou určená vo výške 39.900 eur. Žalobkyňa požiadala

dňa 24.05.2016 o ocenenie trhovej ceny totožných nehnuteľností realitnú kanceláriu Directreal LMCity,
predmetné nehnuteľnosti boli ocenené ako celok na sumu 40.000 eur. Preto žalobkyňa zastáva názor,
že za takýchto okolností nemohlo dôjsť k platnému vydraženiu jej obydlia. Žalobkyňa poukázala na
ustanovenie čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého majetok nadobudnutý v rozpore s
právnymporiadkomochranunepožíva.Žalobkyňavžalobepoukázalaajnasúdnuprax,ktoráustálila,že

dôvodom neplatnosti dražby je aj zanedbanie povinnosti dražobníka postupovať pri dražbe s odbornou
starostlivosťou, čo zahŕňa aj dohľad nad stanovením ceny nehnuteľností. V tejto súvislosti odkázala na
judikatúrusúdov.Poukázalatiežnaustanovenie§3ods.1Občianskehozákonníka,podľaktoréhovýkon
práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať
do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi a v tejto súvislosti na
nález Ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 237/2011 z 02.06.2011 a Uznesenie Ústavného súdu sp. zn. II.

ÚS 261/2011 z 30.04.2013, ako aj na Uznesenie Ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 23/2014. Žalobkyňa
ďalej uviedla, že svojou povahou a podstatou ide o spotrebiteľský právny vzťah medzi podnikateľským a
nepodnikateľským subjektom a pre kvalifikáciu a právny režim takto vzniknutého vzťahu sú smerodajné
ustanovenia ochrany spotrebiteľa, ako aj ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch. Žalobkyňa v žalobe zdôraznila, že pri naplnení ústavného princípu primeranosti musí byť

pri výkone záložného práva dražba nad akúkoľvek pochybnosť inštitútom uspokojenia pohľadávky,
ktorý má povahu ultima ratio. Výkon práva má v právnom štáte principiálne limity, na ktorých musí
spoločnosť za každých okolností bezvýhradne trvať, pričom týmito princípmi nie sú kúpiť rýchlo, lacno
pri nerešpektovaní ústavných práv osôb. Preto ani záujmy veriteľa na uspokojenie pohľadávky nemôžu
byť hlavným cieľom realizácie právnej úpravy dobrovoľných dražieb (rozsudok Krajského súdu Prešov,

sp. zn. 6Co/108/2011 zo dňa 22.11.2011). Z uvedených dôvodov je preto podľa názoru žalobkyne
v dražobnej praxi udržateľná jedine taká interpretácia aplikácie zákona o dobrovoľných dražbách a
súvisiacich právnych prepisov, ktorá vychádza z dôsledného rešpektovania a ochrany ústavných práv a
oprávnených záujmov osôb zúčastnených na dražobnom procese, a to pri zachovaní najmä ústavného
princípu primeranosti podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy SR.

2. Po podaní žaloby sa návrhom zo dňa 02.06.2016 žalobkyňa domáhala proti žalovaným vydania
predbežného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému 3./ zdržať sa akýchkoľvek stavebných a
technických alebo iných úprav a akéhokoľvek nakladania s nehnuteľnosťami, ktoré sú predmetom sporu,
atonajmäichscudziť,predať,darovať,zameniť,prenajať,vložiťdomajetkuinejprávnickejosoby,daťdo

dražby, alebo zaťažiť akýmkoľvek právom tretích osôb a aby súd uložil žalovanému 3./ znášať užívanie
týchto nehnuteľností žalobkyňou a jej blízkymi osobami, ktoré nehnuteľnosti užívali ku dňu konania
dobrovoľnej dražby, a to až do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej. Ďalej sa domáhala, aby
súd uložil žalovanému 3./ zdržať sa všetkých úkonov smerujúcich k vyprataniu nehnuteľností, ktoré sú
predmetom sporu a zdržať sa všetkých úkonov smerujúcich k prerušeniu dodávky elektriny, vody, tepla

a plynu do rodinného domu až do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej. Žalobkyňa sa týmto
návrhom tiež domáhala, aby bolo žalovanému 3./ nariadené zaslať distribútorovi elektriny, ktorým je
Stredoslovenská energetika, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 8591/4B, Žilina podanie, v ktorom vysloví
súhlas s dodávkou elektriny do odberného miesta EIC kód: XXZSSXXXXXXXXXXV, na adrese F. S. XXX
a strpieť dodávky elektrickej energie do tohto odberného miesta až do právoplatnosti rozhodnutia súdu

vo veci samej a tiež sa domáhala, aby súd zakázal žalovanému 3./ brániť žalobkyni v riadom užívaní
nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto sporu a tiež, aby súd nariadil distribútorovi elektriny zdržať sa
úkonov smerujúcich k odpojeniu odberného miesta na adrese F. S. XXX na základe úkonov majiteľov
rodinného domu a umožniť žalobkyni dodávku elektriny na základe a v zmysle Zmluvy o združenej
dodávke elektriny pre odberné miesto na adrese F. S. XXX až do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo

veci samej. Žalobkyňa odôvodnila návrh na nariadenie predbežného opatrenia tým, že v rodinnom dome
súp. č. XXX v obci F. S. doposiaľ býva, je to jej jediné obydlie, je v sociálnej situácii, kedy si svoju bytovú
otázku nedokáže riešiť inak. Ak by musela rodinný dom vypratať, nemala by kde bývať. Ak by žalovaný
3./ svojimi úkonmi odpojil vodu, plyn, elektrinu, došlo by k ohrozeniu jej života a zdravia a k zásahu
do jednej zo základných zložiek tirády vlastníckych práv, a to práva vec užívať, čo je potrebné užívať.

Žalobkyňa zároveň uviedla, že existuje reálna obava, že nenariadením predbežného opatrenia by došlo
k závažným a neprimeraným zásahom do práva žalobkyne na ochranu obydlia, ktoré právo v hierarchii
hodnôt v živote človeka vedľa práva na život a zdravie, je nepochybné základným ľudským právom
garantovaným nielen Ústavou Slovenskej republiky, ale aj medzinárodnou zmluvou, a to Dohovorom oochrane ľudských práv a slobôd. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na Uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky IV. ÚS 52/2014 zo dňa 30.01.2014. Vzhľadom na uvedené okolnosti má žalobkyňa
za to, že tu existuje nevyhnutná potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov.

3. Uznesením zo dňa 16.06.2016, sp. zn. 20C/22/2016-83, súd uložil žalovaným 3./ a 4./ zákaz nakladať
s nehnuteľnosťami zapísanými na liste vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným úradom Liptovský
Mikuláš, katastrálny odbor, katastrálne územie F. S., obec Liptovská Porúbka, okres Liptovský Mikuláš,
a to najmä scudziť, prenajať, alebo inak zaťažiť záložným právom alebo vecným bremenom, a to až do

právoplatného skončenia konania a zároveň súd uložil žalovaným 3./ a 4./, že sú povinní znášať užívanie
a zdržať sa rušenia užívania nehnuteľností, zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným
úradom Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, katastrálne územie F. S., obec Liptovská Porúbka, okres
Liptovský Mikuláš žalobkyňou, a to až do právoplatného skončenia konania a vo zvyšnej časti súd
návrh žalobkyne zamietol. Toto uznesenie, čo do prvého a druhého výroku nadobudlo právoplatnosť a
vykonateľnosť dňa 08.09.2016 a čo do výroku tri právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 13.07.2016. Krajský

súd v Žiline Uznesením zo dňa 09.08.2016 na základe odvolania žalovaných v 3./ a 4./ rade uznesenie
okresného súdu potvrdil a zároveň vyslovil, že v odvolaní nenapadnutej časti, v ktorej vo zvyšnej časti
návrh žalobkyne zamietol, ponechal nedotknutý.

4. Žalovaní 3./ a 4./ sa podaním doručeným súdu dňa 08.07.2016 vyjadrili k žalobe tým spôsobom,

že so žalobou nesúhlasia a považujú ju za nedôvodnú a neopodstatnenú. Poukázali na to, že
žalobkyňa doposiaľ nenamietala ani nevzniesla žiadne námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby
a ani nepožiadala o vyhotovenie posudku iným znalcom tak, ako to predpokladá § 12 ods. 5 zákona
č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, ktorý upravuje právo vlastníka predmetu dražby do 10
pracovných dní od doručenia znaleckého posudku vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu

predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. Dražobník je potom
povinný sa so vznesenými námietkami písomne vysporiadať najneskôr 5 pracovných dní pred konaním
dražby zaslať vlastníkovi predmetu dražby písomnú odpoveď. Ak vlastník predmetu dražby žiada
vyhotoviť znalecký posudok nový, zabezpečí dražobník znalecký posudok bezodkladne do 30 dní
odo dňa doručenia žiadosti od iného znalca. Žalovaní 3./ a 4./ poukázali na to, že žalobkyňa túto

zákonnú možnosť nevyužila, preto sa nemôže účinne domáhať neplatnosti dražby. Žalovaní 3./ a
4./ považujú hodnotu nehnuteľností vypracovanú na základe znaleckého posudku znalkyne P.. C. K.
za nadhodnotenú, rovnako za nadhodnotenú považujú aj hodnotu nehnuteľností podľa odborného
vyjadrenia realitnej kancelárie Directreal LMCity zo dňa 24.05.2016. Podľa názoru žalovaných 3./ a 4./
súd nemôže poskytnúť žalobkyni ochranu, keď nevyužila svoje oprávnenie namietať hodnotu predmetu

ocenenia a žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom, nevyvinula počas dražby absolútne žiadnu
aktivitu vec riešiť a bola pasívna. Žalovaní 3./ a 4./ uviedli, že sa zúčastnili dobrovoľnej dražby za účelom
získania nehnuteľnosti pre účely riešenia ich bytovej otázky, nehnuteľnosti vydražili v dobrej viere a stali
sa ich bezpodielovými spoluvlastníkmi. Preto žalovaní 3./ a 4./ vzhľadom na ich argumentáciu žiadali,
aby súd po vykonanom dokazovaní žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal im trovy konania.

5. Žalovaná 1./ sa podaním zo dňa 28.09.2016 vyjadrila k žalobe. Uviedla, že ju považuje za
nedôvodnú, nakoľko má za to, že znalecký posudok č. 2/2016 bol vykonaný v súlade s § 12 zákona
o dobrovoľných dražbách, ako aj ostatnými právnymi predpismi, pričom cena stanovená znaleckým
posudkomodzrkadľujetrhovúhodnotunehnuteľností.Všetkyúkonydražobníkasúvisiacesorganizáciou

prípravypredmetnejdražbybolivykonanévsúladesprávnymporiadkomSlovenskejrepublikyanedošlo
k porušeniu ustanovení zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách tak, ako to uvádza žalobkyňa
v podanom návrhu, preto žiadala, aby súd návrh v celom rozsahu zamietol.

6. Žalovaný 2./ sa podaním zo dňa 01.12.2016 vyjadril k žalobe a žiadal v celom rozsahu žalobu

zamietnuťapriznaťmunáhradutrovkonania.Žalovaný2./mázato,žepodmienkyustanovenézákonom
o dobrovoľných dražbách boli dodržané a pre určenie predmetnej dražby za neplatnú neboli naplnené a
predmetná dražba je platná, preto sa vo svojom vyjadrení zameral na skutočnosti tvrdené žalobkyňou,
ktoré prestavujú tvrdenia, ktoré môžu súvisieť s porušením zákona o dobrovoľných dražbách. Žalovaný
2./ uviedol, že znalecký posudok vypracovaný znalcom P.. Z. S. bol vypracovaný v súlade so zákonom

o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a v súlade s Vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č.
492/2004 Z. z., o tanovení všeobecnej hodnoty majetku a ako taký preto spĺňa podmienku ustanovenú
v § 12 odsek 1 zákona o dobrovoľných dražbách pre spôsob ohodnotenia predmetu dražby. Navyše
znalec vykonal fyzickú ohliadku predmetu dražby, a to dňa 04.01.2016 za účasti samotnej žalobkyne.Žalovaný 2./ poukázal na § 2 písm. g) Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 492/2004 Z. z., podľa
ktorého sa za všeobecnú hodnotu majetku považuje výsledná objektivizovaná hodnota majetku, ktorá je
znaleckým odhadom najpravdepodobnejšie k cene hodnoteného majetku ku dňu ohodnotenia v danom

mieste a čase, ktorú by tento mal dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji,
keď kupujúci a predávajúci budú konať v patričnej formálnosti a s opatrnosťou a s predpokladom,
že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou, obvykle vrátane dane z pridanej hodnoty. Podľa
názoružalovaného2./pretovšeobecnáhodnotaurčenáznaleckýmposudkomneznamená,žesaurčená
hodnota veci za každých okolností aj zrealizuje ako kúpna cena alebo cena dosiahnutá na dražbe.

Navyše nie je pri speňažovaní nehnuteľností prostredníctvom dobrovoľnej dražby cena dosiahnutá
dražbou priamo závislá na všeobecnej hodnote predmetu dražby určenej znaleckým posudkom. Verejná
dražba je miesto, kde sa stretnú ponuky všetkých záujemcov o predmet dražby a výsledkom dražby je
určenienajvyššejceny,zaktorújepredmetdražbyvčasejejkonaniamožnépredať.Všeobecnáhodnota
určená znaleckým posudkom slúži iba ako orientačná hodnota pre stanovenie najnižšieho podania
navrhovateľom dražby s tým, že zákon o dobrovoľných dražbách neurčuje žiadne hranice pre výšku

hodnoty predmetu dražby. Preto v prípade, ak je dobrovoľná dražba pripravená dražobníkom v súlade
so zákonom o dobrovoľných dražbách a informácie o dražbe sú zverejnené zákonom vyžadovaným
spôsobom, určuje reálnu trhovú cenu predmetu dražby, bez ohľadu na hodnotu určenú znalcom,
skutočne prejavený záujem o dopyt po predmete dražby v čase jej konania. Žalovaný 2./ má za to,
že si ako dražobník splnil všetky povinnosti, ktoré mu ukladá zákon o dobrovoľných dražbách pri

ohodnocovaní predmetu dražby, ako aj pri informovaní verejnosti o jej konaní. Žalovaný 2./ poukázal na
to, že pre určenie neplatnosti dražby nie je podstatná výška ceny určená znaleckým posudkom, ale iba
skutočnosť, či bol na ohodnotení predmetu dražby vypracovaný znalecký posudok príslušným znalcom
a či nebol inak porušený zákon o dobrovoľných dražbách. Žalovaný 2./ v tejto súvislosti poukázal
na judikatúru Najvyššieho súdu Českej republika, ako aj na judikatúru slovenských súdov. Žalovaný

2./ poukázal na to, že žalobkyňa nevyužila svoje právo a nepožiadala dražobníka o zabezpečenie
vypracovania kontrolného znaleckého posudku v lehote podľa § 12 ods. 5 zákona o dobrovoľných
dražbách. Podľa názoru žalovaného 2./ sa preto právo žalobkyne namietať výšku hodnoty predmetu
dražby použitej pre dražbu, alebo žiadať nové ohodnotenie predmetu dražby prekludovalo, teda zaniklo.

7. Po predbežnom prejednaní sporu, na ktorom súd predbežne vyslovil, ktoré skutočnosti považuje
medzi stranami za sporné, ktoré za nesporné a vyslovil svoje predbežné právne posúdenie veci, súd
nariadil vo veci pojednávanie, nakoľko v priebehu predbežného prejednania sporu nevyriešili strany spor
zmierom. V rámci dokazovania sa súd oboznámil sa so žalobou, písomnými vyjadreniami žalovaných k
žalobe, vyjadreniami žalobkyne k vyjadreniu žalovaných, výpisom z listu vlastníctva č. XXX, k. ú. F. S.,

notárskouzápisnicouzodňa29.02.2016č.N218/2016,Nz6915/2016,NCRIs7116/2016,osvedčujúcou
priebeh dražby, oznámením o dobrovoľnej dražbe zo dňa 14.01.2016, znaleckým posudkom č. 2/2016
a znaleckým posudkom č. 7/2017, fotografiami vydražených nehnuteľností, potvrdením obce Liptovská
Porúbka, vytlačeným letákom regionálnych novín Liptovsko-Mikulášsko-Ružombersko z 22.01.2016,
zoznamomúčastníkovobhliadkyvydraženýchnehnuteľností,ďalšímilistinnýmidôkazmiakoajobsahom

celého spisu. Z týchto listinných dôkazov súd zistil nasledovný skutkový stav:

8. Žalobkyňa je pôvodnou vlastníčkou vydražených nehnuteľností, žalovaný 1./. rade je obchodná
spoločnosť s predmetom činnosti o.i. poskytovanie úverov, žalovaný 2./je obchodná spoločnosť s
predmetom činnosti o.i. organizovanie dobrovoľných dražieb, a žalovaní 3./ a 4./ sú vydražiteľmi

predmetných nehnuteľností. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX pre obec a kat. úz. F. S., vyplýva,
že žalovaní 3./ a 4./ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi vydražených nehnuteľností titulom Notárskej
zápisnice N 218/16, Nz 6915/16, na základe vykonaného záznamu pod č. Z 910/2016. Priebeh
dražby bol osvedčený Notárskou zápisnicou zo dňa 29.02.2016 č. N 218/2016, Nz 6915/2016,
NCRIs 7116/2016, osvedčujúcou priebeh dražby, dobrovoľná dražba začala dňa 29.02.2016 o 11:00

hod., v Salóniku VIX Restaurant, Sládkovičova 164/3, Žilina. Navrhovateľom dobrovoľnej dražby bol
žalovaný 1./ a dražobníkom žalovaný 2./. Pôvodnou výlučnou vlastníčkou vydražených nehnuteľností
bola žalobkyňa. Vydražené nehnuteľnosti boli zaťažené záložným právom v prospech žalovanej 1./.
Odhadnutácenapredmetudobrovoľnejdražbybola22.000€acenadosiahnutávydraženímbola26.500
€. Vydražiteľmi sa stali žalovaní 3./ a 4./. Hodnota predmetu dražby bola zistená podľa znaleckého

posudku č. 2/2016 zo dňa 07.01.2016, vypracovaného znalcom P.. Z. S., zapísaným v zozname znalcov,
tlmočníkov a prekladateľov pre odbor Stavebníctvo, odvetvie Odhad hodnoty nehnuteľností, pre účely
dražby, a to vo výške 22.000 €.9. Právny zástupca žalobkyne v konaní uviedol, že za vypracovanie znaleckého posudku tak, aby
zodpovedal objektívnej cene nehnuteľností a aby bol spravodlivý, zodpovedá dražiteľ. Nestačí povedať
len to, že vyvolávacia cena je 22.000 €, prebehla dražba a tak sú prípadné chyby znaleckého

posudku zhojené. Poukázal na to, že zákon o dobrovoľných dražbách je potrebné vykladať v prospech
spotrebiteľa a na to, že nehnuteľnosti boli v oznámení o dražbe označené nesprávne, konkrétne
súpisné číslo rodinného domu XX, namiesto správneho súpisného čísla XXX. Priemerný človek nevie
zodpovedne vyhodnotiť, ktorý údaj je správny, či je to údaj o pozemku alebo údaj o súpisnom čísle,
ktoré označuje rodinný dom. Ďalej uviedol, že žalovaní nepredložili žiadny dôkaz, ktorým by preukázali

tvrdenie, že takýmto spôsobom bola dražba oznámená v periodickej tlači na území obce Liptovská
Porúbka.

10. Žalovaný 1./ uviedol, určenie výšky ceny dražených nehnuteľnosti nemôže mať za následok
neplatnosť dražby. Zákon o dobrovoľných dražbách neupravuje možnosť súdu v konaní o určení
neplatnostidražbypreskúmavaťocenenienehnuteľností,resp.predmetudražby.Pretocenabolaurčená

objektívne na základe stretnutia dopytu a ponuky na relevantnom realitnom trhu. Žalobkyňa dlhodobo
nesplácala úver riadne. Bolo jej umožnené aj splácať dlh, jednoducho nájsť nejaké iné riešenie, aby sa
vyhla dražbe, k čomu však nedošlo a žalovaný 1./ bol nútený pristúpiť k návrhu na dražbu a k samotnej
dražbe.Odoznámeniaozačatívýkonuzáložnéhoprávadosamotnéhonávrhunadražbuuplynulizhruba
štyri mesiace. Žalobkyňa neurobila nič, aby túto situáciu zvrátila. Preto nemožno v žiadnom prípade

vzhliadať rozpor s dobrými mravmi, čo sa týka ako výkonu záložného práva.

11. Žalovaný 2./ uviedol, že dražba určila trhovú cenu nehnuteľností v danom mieste a v danom
čase. Dražba bola zverejnená na stránke obce, na internete, v periodickej tlači, preto z ich strany
ako dražobníka boli splnené všetky zákonné povinnosti. Pokiaľ ide o argumentáciu spotrebiteľským

vzťahom,pokiaľajsamotnýúverovývzťahjevzťahomzospotrebiteľskejzmluvy,takspotrebiteľskývzťah
sa neprejavuje pri aplikácii zákona o dobrovoľných dražbách. Ten nerozlišuje, či sú účastníci dražby
spotrebitelia alebo nie. Pri posudzovaní neplatnosti dražby je rozhodujúce len to, či došlo k porušeniu
zákona o dobrovoľných dražbách alebo nie. Ak by znalec aj porušil zákon pri vypracovaní znaleckého
posudku, išlo by už o porušenie iného zákona a nie zákona o dobrovoľných dražbách. Žalobkyňa mala

možnosť požiadať podľa § 12 ods. 5 zákona o vypracovanie kontrolného znaleckého posudku, pokiaľ
považovala cenu za nízku a znalecký posudok za rozporný so zákonom. Toto právo však žalobkyňa
nevyužila, preto postup dražobníka bol plne v súlade so zákonom.

12. Právna zástupkyňa žalovaných 3./ a 4./ uviedla, že zákonodarca, práve preto, aby sa predchádzalo

takým situáciám, že bude namietaná cena nehnuteľností, zakotvil do zákona ust. § 12 ods. 5, v ktorom
je jasne stanovené, aké sú práva osoby, ktorej nehnuteľnosť sa má dražiť. Žalobkyňa bola poučená,
vedela, akým spôsobom má postupovať, nenamietala absolútne nič, nežiadala ustanoviť iného znalca.
Preto dražba prebehla zákonným spôsobom a nie je dôvod na to, aby bola vyslovená neplatnosť dražby.
Pokiaľ má žalobkyňa pocit, že nehnuteľnosti boli podhodnotené a bola takýmto spôsobom poškodená,

musí žalovať správny subjekt a uplatňovať si svoj nárok správnym spôsobom a tento svoj nárok musí
aj preukázať, pokiaľ ide o náhradu škody, tak všetky zákonné predpoklady, ktoré zákon vyžaduje na
preukázanie tohto nároku. Znalecký posudok č. 1/2017, predložený v konaní žalobkyňou, neurčuje cenu
nehnuteľností ku dňu konania dražby, preto ho ani nemožno brať do úvahy. Po vykonanom dokazovaní
súd právne uzatvára:

13. Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 527/2002 Z. z. dobrovoľných dražbách, tento zákon upravuje
dobrovoľné dražby (ďalej len „dražba"), kontrolu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej
len „ministerstvo") nad dodržiavaním podmienok organizovania a priebehu dražieb a vznik, trvanie a
zánik niektorých právnych vzťahov s tým súvisiacich.

14. Podľa § 2 písm. a) Zákona č. 527/2002 Z. z. dobrovoľných dražbách, dražbou verejné konanie,
ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby, konané na základe
návrhu navrhovateľa, pri ktorom sa licitátor obracia na vopred neurčený okruh osôb prítomných na
vopred určenom mieste s výzvou na podávanie ponúk a pri ktorom na osobu, ktorá urobí najvyššiu

ponuku, prejde príklepom licitátora vlastnícke alebo iné právo k predmetu dražby, alebo verejné konanie,
ktoré bolo licitátorom ukončené z dôvodu, že nebolo urobené ani najnižšie podanie.15. Podľa § 11 ods. 4 Zákona č. 527/2002 Z. z. dobrovoľných dražbách, ak je predmetom dražby byt,
dom, iná nehnuteľnosť, podnik alebo jeho časť, dražobník je povinný najmenej 15 dní pred konaním
dražby zverejniť oznámenie o dražbe alebo oznámenie o opakovanej dražbe na úradnej tabuli obce

alebo na elektronickej úradnej tabuli v časti určenej pre obec, na ktorej území sa predmet dražby
nachádza. V rovnakej lehote zverejní oznámenie o dražbe aj v periodickej tlači s pôsobnosťou minimálne
pre obec, na ktorej území sa predmet dražby nachádza, základné údaje o čase, mieste, predmete a
najnižšom podaní dražby alebo opakovanej dražby. Obec je povinná bezodkladne a bezodplatne takéto
oznámenie zverejniť.

16. Podľa § 12 ods. 1 Zákona č. 527/2002 Z. z. dobrovoľných dražbách, dražobník zaistí ohodnotenie
predmetu dražby podľa ceny obvyklej v mieste a čase konania dražby. Ak ide o nehnuteľnosť, podnik,
jeho časť alebo o kultúrnu pamiatku alebo ak je vlastníkom predmetu dražby územný samosprávny
celok alebo orgán štátnej správy, musí byť cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom, ktorý
nesmie byť v deň konania dražby starší ako šesť mesiacov. Znalec ohodnotí aj závady, ktoré v dôsledku

prechodu vlastníctva alebo iného práva nezaniknú, a upraví príslušným spôsobom odhad ceny.

17. Podľa § 12 ods. 1 Zákona č. 527/2002 Z. z. dobrovoľných dražbách, ak je navrhovateľom dražby
záložný veriteľ, dražobník zašle vlastníkovi predmetu dražby znalecký posudok, a to najneskôr 30 dní
pred dňom konania dražby.

18. Podľa § 12 ods. 5 Zákona č. 527/2002 Z. z. dobrovoľných dražbách, vlastník predmetu dražby je
oprávnený do desiatich pracovných dní od doručenia znaleckého posudku podľa odseku 4 vzniesť u
dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok
inýmznalcom.Dražobníkjepovinnýsasovznesenýminámietkamipísomnevysporiadaťanajneskôrpäť

pracovných dní pred konaním dražby zaslať vlastníkovi predmetu dražby písomnú odpoveď. Ak vlastník
predmetu dražby žiada vyhotoviť nový znalecký posudok, zabezpečí dražobník znalecký posudok
bezodkladne do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti od iného znalca.

19. Podľa § 12 ods. 6 Zákona č. 527/2002 Z.z. dobrovoľných dražbách, na účely ohodnotenia predmetu

dražby sa použije znalecký posudok podľa odsekov 1, 3 alebo 5, ktorým bola určená vyššia všeobecná
hodnota predmetu dražby.

20.Podľa§16ods.6Zákonač.527/2002Z.z.dobrovoľnýchdražbách,voveciachzákonnéhozáložného
práva a v prípadoch, ak je predmetom dražby alebo opakovanej dražby byt alebo dom, v ktorom

má dlžník hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu, najnižšie podanie nemôže byť nižšie ako
tri štvrtiny hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom a v ostatných prípadoch výkonu
záložného práva nižšie ako polovica hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom a ak ide v
poradí o prvú dražbu, najnižšie podanie nemôže byť nižšie ako 90 % hodnoty predmetu dražby, ktorým je
byt alebo dom, v ktorom má dlžník hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu, určenej znaleckým

posudkom a v ostatných prípadoch, ak ide v poradí o prvú dražbu nižšie ako 80 % hodnoty predmetu
dražby určenej znaleckým posudkom.

21. Podľa § 21 ods. 2 Zákona č. 527/2002 Z. z. dobrovoľných dražbách, v prípade, ak boli porušené
ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať

súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní
do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním
trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu
dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné
domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len

tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).

22. Podľa § 21 ods. 4 Zákona č. 527/2002 Z. z. dobrovoľných dražbách, účastníkmi súdneho konania o
neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník
a dotknutá osoba podľa odseku 2.

23. Aktívnu legitimáciu o neplatnosť dražby má každá osoba, ktorá tvrdí že bola dotknutá na svojich
právach porušením ustanovení Zákona o dobrovoľných dražbách. Právo dotknutej osoby domáhať sa
svojej ochrany prostredníctvom žaloby o určenie neplatnosti dražby vyplýva priamo z cit. ustanovenia§ 21 ods. 2 zákona. Naliehavý právny záujem preto nie je potrebné tvrdiť ani preukazovať, nakoľko
tento vyplýva priamo zo zákona. Dôvodom pre podanie žaloby môže byť porušenie ktoréhokoľvek
zákonného ustanovenia Zákona o dobrovoľných dražbách. Žaloba o neplatnosť dražby musí byť podaná

v trojmesačnej prekluzívnej lehote odo dňa príklepu. Žalobkyňa sa domáhala určenia neplatnosti
dobrovoľnej dražby, ktorá sa uskutočnila dňa 29.02.2016, žalobou podanou dňa 27.05.2016 elektronicky
bez zaručeného elektronického podpisu, doplnenou písomne dňa 30.05.2016, teda v zákonnej lehote.
V konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby podľa Zákona o dobrovoľných dražbách vzniká
nerozlučné spoločenstvo strán sporu (R 23/2010). Zákonná úprava presne vymedzuje, že stranami

sporu o neplatnosť dražby sú navrhovateľ dražby (v súdenom prípade žalovaný1./), dražobník (žalovaný
2./), vydražiteľ (žalovaní 3./ a 4./), predchádzajúci vlastník - žalobkyňa, ktorá je zároveň totožná s
dotknutou osobou, ktorá namieta neplatnosť dražby. V súdenom spore sú stranami sporu všetky
subjekty, ktoré nimi podľa procesného predpisu musia byť. Pokiaľ sa týka miesta, dátumu a času dražby,
podľa názoru súdu ich žalovaný 2./ ako dražobník určil tak, aby sa dražby zúčastnil čo najväčší počet
záujemcov, zvolil inzerciu v regionálnych novinách Liptovsko-Mikulášsko-Ružombersko a zabezpečil

zverejnenie oznámenia o dobrovoľnej dražbe na úradnej tabuli obce Liptovská Porúbka v období od
22.01.2016 do 01.03.2016. Oznámenie o dražbe obsahuje základné údaje o prebiehajúcej dražbe a o
konkrétnych okolnostiach a podmienkach dražby prostredníctvom ktorého dražobník vyhlasuje konanie
odražbe,zabezpečujemupríslušnúpublicitu.Oznámenieodražbespĺňalovšetkyobligatórnenáležitosti
stanovené zákonom o dobrovoľných dražbách. Pokiaľ aj žalobkyňa poukázala na to, že v Oznámení o

dobrovoľnej dražbe zo dňa 14.01.2016 bolo nesprávne uvedené súpisné číslo XX, namiesto správneho
súpisného čísla XXX, tento nesprávne uvedený údaj sa vyskytol iba na jednom mieste na prvej strane
oznámenia, kde pod týmto údajom na rovnakej strane aj v celom ďalšom texte oznámenia už bolo
uvedené správne súpisné číslo XXX. Preto má súd za to, že uvádzanou rozdielnosťou v označení
rodinného domu, nedošlo k zásahu do práv žalobkyne ako vlastníčky dražených nehnuteľností. Išlo

len o zrejmú pisársku chybu. Potenciálni záujemcovia sa mali možnosť zúčastniť dvoch kôl ohliadky
dražených nehnuteľností a tak zistiť, ktoré nehnuteľnosti sa budú dražiť. Aj samotní žalovaní 3./ a 4./ ako
vydražitelia predmetných nehnuteľností sa zúčastnili obhliadky dražených nehnuteľností pred samotnou
dražbou, predmet dražby poznali, vedeli, o akú nehnuteľnosť ide, aj v akej lokalite sa nachádza.
Možnosť zúčastniť sa obhliadky nehnuteľností mal každý iný potenciálny záujemca, preto objektívne

nemohlo dôjsť k tomu, aby boli potenciálni záujemcovia uvedení do omylu v tom, ktoré nehnuteľnosti
sú predmetom dražby. Správne súpisné číslo XXX bolo uvedené aj v inzercii v regionálnych novinách,
odkiaľ sa aj samotní žalovaní 3./ a 4./ dozvedeli o dražbe.

24. Žalobkyňa namietala najmä ohodnotenie predmetu dražby, ktoré malo byť podľa jej názoru

podhodnotené a cena určená znaleckým posudkom č. 2/2016 bola neadekvátna skutočnej hodnote
dražených nehnuteľností. Dôvodom podania žaloby je porušenie zákona, ktoré žalobkyňa vidí v
podhodnotení ceny predmetu dražby, teda v nesprávnych záveroch znaleckého posudku č. 2/2016 a
v akceptovaní takýchto záverov dražobníkom. Žalobkyňa v konaní poukázala na vyjadrenia realitných
kancelárií, ktoré ohodnotili dražené nehnuteľnosti na sumu 40.000 €, ako aj na znalecký posudok č.

129/2015, ktorým znalkyňa ocenila nehnuteľnosti na hodnotu 39.900 €. V priebehu konania žalobkyňa
predložila aj znalecký posudok č. 1/2017, ktorý ocenil dražené nehnuteľnosti na hodnotu 32.200 €.
Dražobník zaistil ohodnotenie predmetu dražby znaleckým posudkom č. 2/2016, ktorý v čase konania
dražby nebol starší ako šesť mesiacov. Znalec P.. Z. S. podal dňa 07.01.2016 znalecký posudok č.
2/2016, v ktorom stanovil všeobecnú hodnotu dotknutých nehnuteľností v celkovej výške 22.000 €.

Nehnuteľnosti sa podarilo vydražiť za cenu 26.500 €, čím bolo rešpektované ustanovenie zákona
zakazujúce vydraženie veci pod cenu, ak je dražená nehnuteľnosť zároveň trvalým pobytom dlžníka
a teda nemôže byť predaná za menej, ako sú tri štvrtiny z ceny stanovenej súdnym znalcom. V
prípade, ak je pre určenie všeobecnej ceny predmetu dražby vypracovaný znalecký posudok znalcom
zapísaným v zozname znalcov Ministerstva spravodlivosti SR, splnil si dražobník všetky svoje povinnosti

v súvislosti s ohodnotením predmetu dražby a nie je za bežných okolností úlohou ani právom dražobníka
preverovať údaje alebo závery znaleckého posudku. Dražobník totiž nie je osobou odborne spôsobilou a
zákonom aprobovanou na to, aby sám vykonal odhad cenných nehnuteľností alebo aby prehodnocoval
správnosť odhadu znalca. Zodpovednosť za obsah znaleckého posudku už znáša samotný znalec,
ktorého povinnosťou bolo podať posudok riadne a v určenej lehote, účelne, hospodárne a nestranne.

Samotná dražba veci obzvlášť v prípadoch výkonu záložného práva, je často tým najlepším indikátorom
skutočnej trhovej ceny. Podľa § 2 písm. g) Vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej
hodnoty majetku sa pod pojmom všeobecná hodnota majetku rozumie: výsledná objektivizovaná
hodnotamajetku,ktorájeznaleckýmodhadomnajpravdepodobnejšejcenyhodnotenéhomajetkukudňuohodnotenia v danom mieste a čase, ktorú by tento mal dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže,
pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou
a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou; obvykle vrátane dane z pridanej

hodnoty. Všeobecná hodnota určená znaleckým posudkom však neznamená, že sa určená hodnota
veci za každých okolností aj zrealizuje ako kúpna cena alebo cena dosiahnutá na dražbe. Pokiaľ
žalobkyňa mala voči znaleckému posudku výhrady, mala podľa § 12 ods. 5 zákona o dobrovoľných
dražbách právo do desiatich pracovných dní od doručenia znaleckého posudku vzniesť u dražobníka
námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne aj žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným

znalcom. Žalobkyňa však toto právo nevyužila a u dražobníka námietky proti znaleckému posudku
nevzniesla. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, pokiaľ žalobkyňa vyvodzovala neplatnosť dražby z toho,
že by dražobník porušil svoje povinnosti postupovať s odbornou starostlivosťou, žaloba nie je dôvodná,
pretože ohodnotenie predmetu dražby bolo vykonané zákonným spôsobom. Dražba má byť efektívnym
prostriedkom na vymoženie pohľadávky veriteľa, na druhej strane má zabezpečiť aj primeranú ochranu
dlžníkaktorý,akuhradídlh,taksavyhnestratevlastníctvakpredmetudražby.Inštitútdobrovoľnejdražby

ako súčasť reformy záložného práva má prioritne zabezpečiť záložnému veriteľovi výkon záložného
práva,atedauspokojeniejehopohľadávky.Pokiaľsatýkanámietokžalobkyne,žezákonodobrovoľných
dražbách ej potrebné vykladať v prospech spotrebiteľa, ochrana pôvodného vlastníka nehnuteľností
(spotrebiteľa) bola v zákone o dobrovoľných dražbách umocnená s účinnosťou od 01.06.2014 práve
tým spôsobom, že pôvodný vlastník má možnosť namietať podľa § 12 ods. 5 zákona o dobrovoľných

dražbách znalecký posudok. Základným cieľom tejto právnej úpravy podľa dôvodovej správy k uvedenej
novele zákona s účinnosťou od 01.06.2014, je zabrániť zneužívaniu dobrovoľných dražieb vydražením
veci , v praxi veľmi často, tzv. výrazne pod cenu, a tým zároveň stransparentniť proces dobrovoľných
dražieb vrátane právnych vzťahov medzi účastníkmi dražby. Zmeny v dôsledku tejto novely smerujú
k zvýšeniu právnej ochrany vlastníka veci, ktorá má byť predmetom dražby a v neposlednom rade s

poukazomnazásaduprávnejistotytiežkzvýšeniuprávnejochranyvydražiteľa.Dopadzmiensazároveň
podľa zákonodarcu prejaví v minimalizovaní neplatných dražieb a v predchádzaní súdnym sporom
o vrátenie veci a vydanie bezdôvodného obohatenia. Nakoľko nebolo zistené porušenie ustanovení
Zákona o dobrovoľných dražbách ani na základe skutkových tvrdení žalobkyne, ani na základe iných
okolností, ktoré by zistil súd a ktoré by súčasne mali za následok zásah do práv žalobkyne, súd žalobu

ako nedôvodnú zamietol.

25. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku,
podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa jej pomeru úspechu vo veci. Keďže súd
žalobu zamietol, žalovaní boli v konaní plne úspešní. Súd preto priznal žalovaným 3./ a 4. /náhradu

trov konania v plnom rozsahu. Žalovaný 1./ a 2./ si nárok na náhradu trov konania neuplatnili, preto súd
náhradu trov konania priznal iba žalovaným 3./ a 4./.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O

odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa § 363 CSP, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.