Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. apríl 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 3To/26/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5816010140
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Sučik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5816010140.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Sučika a sudcov JUDr.
Adriany Gallovej a Mgr. Miroslava Mazúcha na neverejnom zasadnutí konanom 5. apríla 2017
prejednal odvolanie prokurátora podané proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 4T/45/2016
z 3.11.2016 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Námestovo, sp. zn.

4T/45/2016 z 3.11.2016.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec v r a c i a okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný D. R. podľa § 285 písm. b)

Tr. por. oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Námestovo z 2.6.2016, sp.zn. Pv
526/15/5507, zo skutku právne kvalifikovaného ako prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Tr. zák., na
tom skutkovom základe, ako je uvedený vo výrokovej časti napadnutého rozsudku, pretože skutok nie
je trestným činom.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. súd odkázal poškodenú Ing. G. E. s nárokom na náhradu škody na civilné

sporové konanie.

Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie prokurátor. V písomných dôvodoch odvolania uviedol,
že po vyhodnotení dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní má za to, že skutok sa stal a je
trestným činom tak, ako bol kvalifikovaný v podanej obžalobe. Na základe vykonaných dôkazov bolo
preukázané, že obžalovaný s nákladným motorovým vozidlom zastavil a stál v bezprostrednej blízkosti

autobusovej zástavky, teda na mieste, kde je to priamo zakázané ust. § 25 ods. 1 písm. f) zák. č. 8/2009
Z. z. o cestnej premávke. Podľa tohto zákonného ustanovenia vodič nesmie zastaviť a stáť na zastávke
vozidla pravidelnej verejnej dopravy osôb a v priľahlom nástupišti v úseku, ktorý sa začína dopravnou
značkou pred zastávkou a končí 5 metrov za označníkom zastávky. Tam, kde taká dopravná značka
nie je vo vzdialenosti kratšej ako 30 metrov pred označníkom zastávky a 5 metrov za ním. V čase,
keď na uvedenom mieste zastavil v bezprostrednej blízkosti autobusovej zastávky stála chodkyňa, o

ktorej prítomnosti obžalovaný jednoznačne vedel. V prípade ďalšieho pohybu vozidla mal tejto situácii
prispôsobiť svoje správanie. Súd svoje rozhodnutie oprel o jednoduché konštatovanie, že obžalovaný
ako vodič chodkyňu nevidel. Nevysporiadal sa však s výpoveďou C. N., ktorý ako jediný priamy svedok
registroval pohyb chodkyne i vozidla v čase krátko pred nehodou. Vypovedal, že chodkyňa kráčala
vo vzdialenosti 1 až 1,5 metra od nákladného auta, s ktorým obžalovaný trošku cúvol z dôvodu, aby
videl, či zhora nejde auto. Znalec z odboru cestnej dopravy objasnil, že ak chodkyňa išla vo vzdialenosti

1 až 1,5 metra od vozidla mohol ju vodič v spätnom zrkadle vidieť. Chodkyňu by nevidel, keby sa
nachádzala v priestore viac ako 2 metre. Vzhľadom na uvedené súd nekriticky prijal verziu obžalovanéhoa pracoval len s alternatívou, že chodkyňa sa pohybovala v priestore, v ktorom ju obžalovaný nevidel.
S priamym svedectvom sa nevysporiadal. Táto priama svedecká výpoveď opisovala, že svedkyňa sa
mala pohybovať v priestore, v ktorom ju obžalovaný mal možnosť vidieť. V prípade, že by sa súd po

vyhodnotení dôkazov priklonil aj k alternatíve, že chodkyňa sa pohybovala v priestore, na ktoré vodič
vzhľadom na charakter a rozmery vozidla nevidel nemožno jednoducho vyvodiť záver, že žalovaný
skutok nie je trestným činom. Poukázal predovšetkým na skutočnosť, že obžalovaný jednoznačne
vedel, že v bezprostrednej blízkosti jeho vozidla sa nachádzala staršia osoba, ktorá stála na zastávke.
Vzhľadom na charakter a rozmery vozidla sa obžalovaný mal primeraným spôsobom presvedčiť a to

minimálne aj podvihnutím a predklonením dopredu, či môže bezpečne viesť vozidlo tak, aby neohrozil
iných účastníkov cestnej premávky. Podľa § 22 ods. 3 zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v prípade,
že to vyžadujú okolnosti, najmä nedostatočný rozhľad, vodič je povinný zaistiť bezpečné otáčanie alebo
cúvaniepomocouspôsobilejanáležitepoučenejosoby.Zapoužitiaurčitejanalógiemožnovyvodiťzáver,
že rovnako aj vodič vozidla, ktoré vzhľadom na jeho charakter a rozmery mu neumožňuje dostatočný
rozhľad pred vozidlo a ktoré nie je vybavené príslušným zrkadlom, musí vykonať potrebné opatrenia,

aby tento nedostatok odstránil minimálne nadvihnutím a predklonením sa dopredu, aby si overil situáciu
pred vozidlom. Obžalovaný svojím nedbanlivostným konaním naplnil všetky zákonné znaky stíhaného
prečinu. Namieste bolo rozhodnúť o vine obžalovaného za súčasného uloženia spravodlivého trestu.
Prokurátor na základe vyššie uvedených skutočností navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v
celom rozsahu zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na nové konanie a rozhodnutie.

Krajský súd na podklade podaného odvolania preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por.
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom prihliadol aj na chyby, ktoré neboli
odvolanímvytýkané,akbyodôvodňovalipodaniedovolaniaazistil,žeodvolaniebolopodanévzákonom

stanovenej lehote, oprávnenou osobou a je dôvodné.

Preskúmaním spisu krajský súd zistil, že prvostupňový súd založil svoje oslobodzujúce rozhodnutie v
podstate na úvahách, že nie je možné vyžadovať od obžalovaného, aby pred rozjazdom s vozidlom
skontroloval jeho okolie tak, aby sa súčasne nadvihol a predklonil zo sedadla vodiča spôsobom

sťažujúcim jeho riadenie. Nemožno mu klásť povinnosť predvídať, že chodkyňa, ktorú predtým
registrovalprioznačníkuverejnejdopravy,savpriebehupársekúndocitneprijehovozidle.Vyšetrovacím
pokusom bolo okrem toho zistené, že okolo vozidla sa nachádzala oblasť, v ktorej vodič nevidel prekážky
vysoké do 1,53 metra, čo bola výška chodkyne.

Krajský súd sa s úvahami a závermi okresného súdu v celom rozsahu nestotožňuje. V prvom rade je
potrebné uviesť, že vzhľadom najmä na charakter, povahu i závažnosť prejednávanej veci sa javí ako
vhodné a účelné na hlavnom pojednávaní vypočuť i obžalovaného.

Okresný súd sa pri hodnotení vykonaných dôkazov nedostatočne vysporiadal s tým, že obžalovaný bol

postavený pred súd pre nedbanlivostný trestný čin. Nedbanlivosť je druhou, ľahšou formou zavinenia,
než úmysel. Môže mať podobu vedomej nedbanlivosti alebo nevedomej nedbanlivosti. Pre oba druhy
nedbanlivosti je spoločné, že chýba zložka vôle, t.j. že páchateľ nechce spôsobiť následok ani nie je
uzrozumený s tým, že ho spôsobí. Uplatňuje sa len zložka vedomostná (intelektuálna a rozumová).
Vedomá nedbanlivosť je vybudovaná na vedomí možnosti vzniku následku pri spoliehaní sa bez

primeraných dôvodov, že k následku nedôjde. To znamená, že páchateľ vie o možnosti vzniku následku,
avšak bez primeraných dôvodov možnosť porušenia alebo ohrozenia chráneného záujmu vylučuje.
Nevedomá nedbanlivosť je vybudovaná na povinnosti a súčasnej možnosti predvídať, že spôsobenie
poruchy alebo ohrozenie záujmu chráneného týmto zákonom môže nastať. Zložka vedomostná je tu
vyjadrená len ako povinnosť a možnosť vedieť, nie ako skutočná vedomosť rozhodujúcich skutočností.

Zavinenie z nedbanlivosti je vybudované na zložke vedomostnej (intelektuálnej), t.j. na psychickom
vzťahu páchateľa k podstatným skutočnostiam, ktoré zakladajú trestný čin a zároveň na zachovaní
potrebnej miery opatrnosti.
Táto miera opatrnosti je určovaná spojením objektívneho a subjektívneho hľadiska pri predvídaní
spôsobenia následku. Objektívne hľadisko opatrnosti vyžaduje spravidla od každého rovnakú mieru

opatrnosti, ktorá je v spoločnosti ustanovená alebo uznávaná. Vyššia miera opatrnosti sa vyžaduje
výnimočne u niektorých skupín osôb podľa povahy povolania alebo zamestnania. Rozsah potrebnej
opatrnosti vyplýva spravidla z osobitných právnych predpisov (napr. predpisy o pravidlách cestnej
premávky). Subjektívne hľadisko je miera opatrnosti, ktorú považuje za potrebné a je schopný vynaložiťpráve ten, o ktorého zodpovednosť ide. Ide o individuálne hľadisko, ktoré je u každého človeka iné, lebo
je dané znalosťami, skúsenosťami, jeho duševnými a telesnými schopnosťami a možnosťami. Trestná
zodpovednosť pri vedomej aj nevedomej nedbanlivosti je vymedzená spojením oboch hľadísk, pričom

medzi porušením potrebnej miery opatrnosti a následkom musí byť príčinná súvislosť.

Vodič motorového vozidla sa nemôže spoliehať na to, že chodec vysokého veku sa bude správať v
cestnej premávke s potrebnou opatrnosťou a bude primerane reagovať na dopravnú situáciu. Na takéto
osoby treba brať osobitný ohľad. Podľa § 4 ods. 1 písm. c), e), g), § 13 ods. 2, § 21 ods. 2, § 22

ods. 3, § 25 ods. 1 písm. f) zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke vodič je povinný venovať sa plne
vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke, dbať na zvýšenú opatrnosť voči chodcom,
najmä deťom, osobám so zdravotným postihnutím, osobitne voči osobám, ktoré používajú bielu palicu a
starým osobám. Pribrať potrebný počet spôsobilých osôb, ak to vyžaduje bezpečnosť cestnej premávky
a na ten účel ich náležite poučiť. Ak to vyžadujú okolnosti, najmä nedostatočný rozhľad zaistiť bezpečný
vjazd na cestu, alebo zaistiť bezpečné otáčanie alebo cúvanie pomocou spôsobilej a náležite poučenej

osoby. V úseku zastávky pravidelnej verejnej dopravy osôb je povinný dbať na zvýšenú opatrnosť a
jazdiť primeranou rýchlosťou tak, aby neohrozil osobu vystupujúcu z vozidla pravidelnej verenej dopravy
osôb alebo do neho nastupujúcu. Vodič nesmie zastaviť a stáť na zastávke vozidla pravidelnej verejnej
dopravy osôb a priľahlom nástupišti v úseku, ktorý sa začína dopravnou značkou pred zastávkou a končí
sa 5 metrov za označníkom zastávky. Tam kde taká dopravná značka nie je, vo vzdialenosti kratšej ako

30 metrov pred označníkom zastávky a 5 metrov za ním; ak je priestor zastávky vyznačený príslušnou
vodorovnou dopravnou značkou, platí tento zákaz len pre vyznačený priestor a priľahlé nástupište.

Ak vodič reaguje nesprávne na nebezpečnú situáciu, ktorú vyvolal iný účastník cestnej premávky
porušením jej pravidiel a v dôsledku toho nezabráni dopravnej nehode, hoci pri správnej reakcii bolo

možné nehode predísť, možno ho robiť za nehodu zodpovedným, pokiaľ mu za voľbu nesprávneho
riešenia vzniknutej situácie možno pričítať zavinenie.

Obžalovaný vypovedal, že v čase zastavovania vozidla na odstavnej ploche si všimol pri označníku
zastávky pravidelnej verejnej dopravy staršiu pani čítajúcu odchody autobusov. Na odstavnej ploche

zastavil tak, že predná pravá časť jeho vozidla bola mierne pred označníkom. Po asi 30 sekundách
sa s vozidlom pohol dopredu. Z jeho pohľadu vodiča nevidel žiadne osoby v blízkosti vozidla. Keď sa
s vozidlom natočil doprava, začul náraz. Okamžite brzdil, vozidlo zastavilo po prejdení 1 až 2 metrov.
V ľavom spätnom zrkadle videl ležiacu osobu pri ľavých zadných kolesách. Svedok N. vypovedal, že
poškodenú videl v okolí označníka zastávky asi 1 meter od pravého boku vozidla Volvo. Poškodená

pravdepodobne išla pomalou chôdzou smerom do priestoru brány vjazdu vozidiel obaľovacieho centra.
Svedkyňa Ing. E. vypovedala, že jej matka - poškodená Q., nar. XXXX mala srdcovú arytmiu a nosila
naslúchací prístroj. Znalec Ing. Rabčan z odboru doprava cestná dospel k záveru, že chodkyňa začala
svoj pohyb 5,2 a obžalovaný 4,2 sekundy pred zrážkou. Poškodená sa pohybovala tak, že si nevšimla
rozjazd vozidla, resp. na pohyb vozidla nereagovala. Vstúpila do koridoru vozidla v mieste, kde vodič

nevidel. Rozjazd vozidla mohla chodkyňa rozpoznať 3 sekundy pred zrážkou. Ak by tu zareagovala
zastavením, nevstúpila by do koridoru vozidla a ku nehode by nedošlo. Obžalovaný reagoval na situáciu
až po zrážke. Zo svojej pozície chodkyňu nevidel pre konštrukciu vozidla. Ak by chcel vidieť chodkyňu,
musel by sa nadvihnúť zo sedadla asi o 9 cm. Podľa znaleckého skúmania ak obžalovaný mal počítať
s tým, že chodkyňa mohla z miesta, kde stála, začať pohyb smerom do koridoru vozidla a tomuto mal

prispôsobiť techniku jazdy, potom chodkyňa nevytvorila obžalovanému z technického hľadiska prekážku
náhlu. Ak nemusel predpokladať, že chodkyňa môže z miesta, kde stála, začať pohyb smerom do
koridoru jeho vozidla tak, že si nebude všímať vozidlo, potom vytvorila obžalovanému z technického
hľadiska prekážku náhlu.

Obžalovaný má vodičské oprávnenie od roku 2012. Pracuje ako vodič nákladnej dopravy. Z toho možno
vyvodiť záver, že dobre pozná a ovláda charakter, povahu, jazdné vlastnosti nákladného motorového
vozidla, ktoré v kritickom čase viedol. Vedel, že pri rozjazde s vozidlom pre jeho konštrukciu nevidí z
miesta vodiča bezprostredný priestor okolo jeho kabíny. Krátko predtým videl v bezprostrednej blízkosti
vozidla pri označníku verejnej dopravy staršiu osobu, ktorú pri opätovnom rozjazde už nevidel. Napriek

tejto situácii, po nedlhom zastavení, s vozidlom pokračoval v jazde. Podľa znaleckého skúmania mal
možnosť zabrániť nehode, ak by sa zo sedadla vodiča pri rozjazde nadvihol asi o 9 cm. Poškodená
vykročila smerom k jeho vozidlu skôr, ako sa s vozidlom pohol.Z týchto všetkých dôvodov a úvah bude úlohou súdu prvého stupňa v rámci nového prejednania
a rozhodnutia, po vypočutí obžalovaného na hlavnom pojednávaní, prípadne doplnení dokazovania
inými navrhnutými alebo z doplnenia vyplývajúcimi nutnými dôkazmi pri ich hodnotení vysporiadať

sa najmä s tým, či obžalovaný ako vodič nákladného motorového vozidla s určitými konkrétnymi
vlastnosťami, ktoré poznal (najmä nedostatočný rozhľad), v danej situácii v bezprostrednej blízkosti
zastávky, vidiac pred kolíznou situáciou poškodenú - staršiu osobu, konal alebo nekonal s vyššou
mierou opatrnosti. Rovnako bude treba zhodnotiť, či obžalovaný vzhľadom na svoje znalosti, skúsenosti,
duševnéatelesnéschopnostiamožnostibolschopnýtútopotrebnúmieruopatrnostivynaložiť.Zobsahu

doposiaľ vykonaného dokazovania skôr vyplýva záver, že obžalovaný mal možnosť buď nadvihnutím a
predklonením sa z miesta vodiča alebo aj vystúpením z vozidla pred rozjazdom skontrolovať aj priestor
pri vozidle, ktorý z obvyklej polohy sediaceho vodiča nevidel.

Ak okresný súd po znovuprejednaní veci dospeje po dôslednom vyhodnotení všetkých vykonaných
dôkazov k rozhodnutiu o vine obžalovaného, bude tiež potrebné vyhodnotiť do úvahy pripadajúce

spoluzavinenie poškodenej na kolíznej situácii a zohľadniť ho najmä v rámci výrokov o treste, prípadne
i náhrade škody.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec
mu vrátil, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.