Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. február 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/409/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614213710
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6614213710.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Renáty Deákovej a sudcov JUDr. Jany Haluškovej a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v spore
žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného
Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843
proti žalovaným 1/ J. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. X.H. X, XXX XX Z., 2/ F. L., nar. XX.XX.XXXX,
bytom M.R.Y. XX, XXX XX Z., 3/ J. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. X.H. XX/X, XXX XX Z., žalovaní 1/,3/
zastúpení Advokátskou kanceláriou Podhorský & Partners, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Zámocká 36,
811 01, IČO: 46 962 00, do 30.06.2017 za účasti občianskeho združenia ako vedľajšieho účastníka na

strane žalovaných VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, Šafárikovo námestie 7, 811 02
Bratislava-Staré Mesto, IČO: 42 362 962 (ďalej v texte aj „občianske združenie"), zastúpeného JUDr.
Patrikom Podhorským, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie v Bratislave, Zámocká 36, 811 01,
o zaplatenie 1.858,92 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec
č.k.14C/147/2014-172 zo dňa 30.06.2016, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

II. Žalovaným 1/,3/ p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v
plnom rozsahu.

III. Žalovanej 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu o zaplatenie 1.858,92 Eur s
príslušenstvom (prvý výrok), žalovaným náhradu trov konania nepriznal (druhý výrok) a žalobcovi uložil
povinnosť nahradiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných vo výške 752,90 Eur v
lehote do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia (tretí výrok).

Z jeho dôvodov vyplýva, že vychádzajúc z ustanovení § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného
zákonníka (ďalej v texte aj „ObZ“), § 52 ods. 2, § 511 ods.1, § 524 ods.1, § 525 ods.2, § 529 ods.1,
§ 546, § 548 ods.1, § 879j zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy (ďalej aj „OZ“) a § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách (ďalej v texte aj „z.
č.483/2001 Z. z.“) konštatoval, že žalobca sa domáhal uloženia povinnosti žalovaným zaplatiť mu sumu
1.858,92 Eur s príslušenstvom z dôvodu, že zmluvou o postúpení naňho postúpil postupca Slovenská
sporiteľňa, a.s. pohľadávku voči žalovaným. Postupca a žalovaní 1/, 2/ uzatvorili dňa 07.02.2003 v

zmysle § 497 a nasledujúcich ObZ zmluvu č. 340920380, ktorej súčasťou boli Všeobecné obchodné
podmienky postupcu v znení ich dodatkov, na základe ktorej postupca poskytol žalovaným 1/, 2/ úver
vo výške 4.979,09 Eur, ktorý sa zaviazali splácať mesačne po 66,39 Eur vždy ku 20.dňu. Za splácanie
poskytnutého úveru sa zaručil dňa 07.02.2003 žalovaný 3/. Žalovaní 1,2 svoju povinnosť porušili, pretopostupca odstúpil od zmluvy a vyzval ich na úhradu dlžnej sumy; pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia
predmetnej pohľadávky predstavovala sumu 4.141,07 Eur a pozostávala z istiny 3.753,93 Eur, riadneho
úroku 357,83 Eur, úroku z omeškania 23,33 Eur a ostatného príslušenstva 5,98 Eur; v spore si žalobca

uplatnil 28 splátok úveru, splatných od 20.09.2010 do 20.12.2012 v celkovej výške 1.858,92 Eur, t.j.
rozdiel medzi neuhradenými splátkami úveru a súčtom všetkých mesačných platieb, započítaných na
tieto splátky; zvyšné splátky si neuplatnil. Žiadal priznať aj zákonný úrok z omeškania od splatnosti
každej splátky úveru samostatne.
Súd prvej inštancie vo veci rozhodol a žalobe vyhovel; na odvolanie žalovaného 1/ krajský súd rozsudok

okresného súdu zrušil a vrátil na ďalšie konanie s vysloveným právnym názorom.
Po vykonaní dokazovania uzavrel, že žalovaní namietali, že zmluva nespĺňa náležitosti zákona
o spotrebiteľských úveroch, obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky; vedľajší účastník namietol
premlčania nároku ako aj aktívnu legitimáciu žalobcu s odkazom na § 92 ods. 8 z.č.483/2001 Z. z..
Zo zmluvy o postúpení pohľadávok, uzavretej dňa 14.12.2012 medzi Slovenskou sporiteľňou a.s. ako
postupcom a EOS KSI Slovensko, a. s. ako postupníkom vyplýva, že predmetom zmluvy je dohoda

zmluvných strán o odplatnom postúpení pohľadávok. V čl. VI bolo dohodnuté, že postupca postupuje
postupníkovi pohľadávky za odplatu, ktorá je splatná najneskôr 5. deň odo dňa podpísania tejto zmluvy,
pričom záväzok postupníka o úhrade sa považuje za splnený dňom pripísania peňažných prostriedkov
na účet postupcu, špecifikovaný v bode VI. 2 tohto článku; v čl. XIII zmluvy bolo dohodnuté, že zmluva
nadobúda platnosť dňom jej podpísania oboma zmluvnými stranami a účinnosť ku dňu pripísania odplaty

v celkovej výške v lehote podľa čl. V zmluvy s výnimkou niektorých ustanovení; . v čl. V. bod 5.5. zmluvy
je uvedené, že celková výška pohľadávky podľa bodu 5.1 tejto zmluvy zodpovedá výške pohľadávok ku
13.12.2012.Zprílohyč.1kzmluveopostúpenípohľadávokvyplýva,žeúverjesplatnýdňom20.12.2012;
z prílohy nevyplýva, že by došlo k predčasnému zosplatneniu celého úveru.
Súd prvej inštancie mal za to, že ku dňu, kedy mala nadobudnúť platnosť zmluva o postúpení

pohľadávok, t.j. ku 13.12.2012 a účinnosť ku dňu zaplatenia odplaty, ktorá sa stala splatnou najneskôr
18.12.2012, nebol dlh žalovaných voči žalobcovi splatný. Z predložených dôkazov nevyplýva, kedy bola
odplata zaplatená a nevyplýva ani, že žalovaní boli vyzvaní na zaplatenie omeškanej časti peňažného
záväzku, čo je predpokladom ku platnosti postúpenia pohľadávky. Takéto postúpenie pohľadávky je
neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, keďže svojím obsahom alebo

účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza; nemohlo dôjsť ku platnému postúpeniu pohľadávky, čím
absentuje aktívna vecná legitimácia na strane žalobcu. Preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku,
platného a účinného do 30.06.2016 /ďalej v texte len „O.s.p.“); úspešným žalovaným v spore trovy
nevznikli, preto im ich náhradu nepriznal. Občianskemu združeniu priznal trovy právneho zastúpenia vo

výške 752,90 Eur za 5 úkonov po 81,33 Eur (prevzatie veci, vyjadrenie k odvolaniu a k odvolaciemu
konaniu, vo veci samej, účasť na pojednávaní 27.06.2016 + 3 x režijný paušál 8,39 Eur + 2x režijný
paušál 8,58 Eur, t. j. 448,98 Eur + náhrada za stratu času na pojednávaní 27.6.2016, za 13 začatých
polhodín po 14,30 Eur, t.j. spolu 185,90 Eur, na cestovných náhradách 118,02 Eur cestovné Bratislava
- Lučenec a späť, podľa Vyhlášky č. 655/2004 Z. z..

2. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalobca z dôvodu, že rozsudok súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd zamietol žalobu z dôvodu nedostatku
aktívnejlegitimáciežalobcuvzhľadomna§92ods.8zákonaobankách.Zuvedenéhozneniazákonného
ustanovenia nevyplýva, že predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je

už splatná; z gramatického výkladu prvej aj druhej vety tohto ustanovenia je zrejmé, že zákonodarca
rozlišuje dva pojmy - pojem peňažný záväzok ako celok a pojem časť peňažného záväzku. Ak v prvej
vete súvetia použil pojem peňažný záväzok ako celok s tým, že zákonodarca jednoznačne identifikoval
súčasne aj pojem časť peňažného záväzku, je potom zrejmé, že ak v druhej vete súvetia použil
pojem z prvej vety súvetia, bude ho chápať v tom istom význame. Správnosť záveru o tom, že banka

môže postúpiť aj nezosplatnenú pohľadávku, možno tiež potvrdiť posúdením druhej vety citovaného
ustanovenia, ktoré je potrebné vykladať tak, že pokiaľ je dlžník v omeškaní so splnením čo len časti
svojho peňažného záväzku, môže banka postúpiť pohľadávku, zodpovedajúcu celej výške peňažného
záväzku, nielen časť, s ktorou je dlžník v omeškaní.
Zmluvné strany si v zmluve o úvere dojednali plnenie v splátkach s presným stanovením termínov

ich splatnosti. Žalovaní sa dostali do omeškania, uvedené termíny neplnili a právnemu predchodcovi
žalobcu tým vzniklo právo pristúpiť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Toto svoje oprávnenie
nevyužil právny predchodca žalobcu, ktorý mimoriadnu splatnosť nevyhlásil, a po postúpení pohľadávok
ani žalobca. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasudlžníkapostúpiťpísomnouzmluvouinému;podľa§524ods.2OZspostúpenoupohľadávkouprechádza
ajjejpríslušenstvoavšetkyprávasňouspojené.PodľačlánkuV.bod1zmluvyopostúpeníjepredmetom
tejto zmluvy dohoda zmluvných strán o odplatnom postúpení pohľadávok so všetkými právami, ktoré

sú spojené s postupovanými pohľadávkami a za podmienok, uvedených v tejto zmluve. Podľa bodu
7.6.1. Všeobecných obchodných podmienok, ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo
zmluvného dojednania zo strany klienta, banka je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, to
je požiadať splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere a klient je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy o
úvere v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti; banka je oprávnená vypovedať

zmluvu o úvere alebo od nej odstúpiť. Účinnosť výpovede banky nastáva okamžite bez výpovednej
lehoty, dňom jej doručenia klientovi.
Postúpením pohľadávky sa stal sám žalobca veriteľom pohľadávky, pričom základným právom veriteľa
je v zmysle § 488 OZ právo na plnenie od dlžníka záväzkového vzťahu. Vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti úveru predstavuje právo veriteľa požadovať splatenie svojej pohľadávky. Je nesporné, že
spolu s postúpenou pohľadávkou prešli na žalobcu všetky práva s touto pohľadávkou spojené, teda aj

právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť. Zosplatnenie dlhu veriteľom znamená, že dlh už nie je možné zo
strany dlžníka zaplatiť v splátkach. V dôsledku nesplnenia povinnosti dlžníkom sa stáva splatný celý
dlh vyhlásením jeho zosplatnenia. Táto skutočnosť nemá žiadny vplyv na výšku alebo existenciu dlhu
dlžníka, týka sa výlučne spôsobu zaplatenia jeho dlhu a závisí výlučne od vôle veriteľa. Vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti úveru postupcom nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky.

V súvislosti s nedostatkom aktívnej legitimácie žalobca poukázal na skutočnosť, že predložil relevantné
oznámenie postupcu žalovaným o postúpení pohľadávky spolu s podacími hárkami, preukazujúcimi
odoslanie tejto písomnosti žalovanému, ktoré bez ďalšieho zakladajú aktívnu legitimáciu postupníka na
vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd má povinnosť z týchto oznámení vychádzať bez toho, aby
skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník sa v takom prípade nemôže úspešne dovolať

neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky ani jej prípadnej neexistencie. Súd pochybil a vec nesprávne
právne posúdil, ak napriek predloženým oznámeniam o postúpení pohľadávky skúmal platnosť zmluvy
o postúpení.
Žalobca zastáva názor, že aktívnu legitimáciu v konaní preukázal oznámením postupcu o postúpení
pohľadávky. Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách nemožno spájať s aktívnou legitimáciou

žalobcu ako postupníka pohľadávky. Zo systematického zaradenia tohto ustanovenia je zrejmé, že
účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach
platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu
bankového tajomstva. Aj podľa dôvodovej správy bolo hlavným účelom predmetného ustanovenia
prelomenie bankového tajomstva a nie obmedzenie možnosti postúpiť pohľadávku. Zo zákona

nevyplýva, že by podmienky, uvedené v predmetnom ustanovení, podmieňovali platnosť právneho
úkonu postúpenia pohľadávky. Aj prípadné porušenie povinností, vyplývajúcich z § 92 ods. 8 zákona o
bankách, nemožno spojiť s občianskoprávnym následkom neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky,
keďže norma, obsiahnutá v § 92 ods. 8 zákona o bankách nezakladá občianskoprávnu povinnosť vo
vzťahu ku klientovi banky, v tomto prípade žalovaným, ale administratívnu zodpovednosť postihnutia

Národnou bankou Slovenska podľa §50 ods. 1 zákona o bankách.
Doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách nie je podmienkou
pre platné postúpenie pohľadávky. Ak banka pred postúpením pohľadávky písomne nevyzvala dlžníka,
nemá to vplyv na platnosť postúpenia pohľadávky v zmysle § 524 Občianskeho zákonníka.
S nedoručením takejto výzvy môžu byť spojené len sankcie, vyplývajúce zo zákona o bankách. S

nedoručením takejto výzvy teda nemôže byť spojená sankcia v podobe neplatnosti zmluvy o postúpení
pohľadávok, ale len sankcie, vyplývajúcej zo zákona o bankách, konkrétne zodpovednosť banky v
zmysle § 50 ods. 1 zákona o bankách.
Poukázal na to, že v súlade s prílohou číslo 1 k zmluve o postúpení pohľadávok boli žalovaní ku dňu
postúpenia pohľadávky v omeškaní viac ako 1 rok. Vzhľadom ku dikcii ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o

bankách s poukazom na to, že omeškanie žalovaných trvalo nepochybne viac ako rok, žalobca zastáva
názor, že právny predchodca žalobcu konal v súlade s ustanovením § 92 ods. 8 zákona o bankách.
Žalobcatiežnesúhlasil,abybolzaviazanýnaúhradutrovkonaniaobčianskehozdruženia,ktorévstupuje
do množstva konaní bez ohľadu na stav konania a to oznámením o vstupe do konania, ktoré obsahuje
žiadosť o zaslanie žaloby, návrh na priznanie trov právneho zastúpenia, v prípade, ak do konania už

vstúpilo iné združenie na strane žalovaného, netrvá na vstupe do konania, resp. že ak bolo konanie ku
dňu vstupu právoplatne skončené, žiada vyrozumieť o tejto skutočnosti. Z uvedeného je zrejmé, že pred
zaslaním oznámenia o vstupe do konania združenie nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade,
ale z označenia účastníkov konania posudzuje, že ide o spotrebiteľskú vec. Len na základe skutočnosti,že žalovanými sú spotrebitelia, bez akýchkoľvek vedomostí o predmete a stave konania nie je možné
pripraviť sa na zastupovanie tej-ktorej veci a teda naplniť podstatu úkonu právnej služby - príprava a
prevzatie právneho zastúpenia. Nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo

bránenie práva; dochádza k zneužívaniu inštitútu ochrany spotrebiteľa a právnej úpravy trov konania a
v danom prípade bola na mieste aplikácia ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. resp.§ 257 C.s.p.. Združenie
na ochranu spotrebiteľa musí byť samo z podstaty svojej existencie schopné poskytnúť právnu pomoc
pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Súd priznal právnemu zástupcovi tohto subjektu
odmenu za celkom tri vyjadrenia vo veci, pričom právny zástupca výrazným spôsobom nemenil svoju

argumentáciu a teda písomné vyjadrenia neobsahujú tak rôznu argumentáciu, ktorá by bola nevyhnutná
pre dosiahnutie úspechu v konaní. Preto priznané trovy nemožno považovať za účelne vynaložené a v
danom prípade je namieste aplikácia ustanovenia § 257 C.s.p..
Žalobca zastáva názor, že mu vznikol nárok na úhradu uplatnených splátok spolu s príslušným úrokom
z omeškania z každej splátky odo dňa nasledujúceho po splatnosti každej splátky až do zaplatenia.
Otázku aktívnej legitimácie žalobca preukázal predloženými oznámeniami o postúpení pohľadávky zo

strany postupcu, ako aj zmluvou o postúpení pohľadávok spolu s príslušnou časťou prílohy k zmluve
o postúpení pohľadávok.
Navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie resp. aby rozsudok zrušil a vrátil
vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uplatnil a vyčíslil si trovy odvolacieho
konania vo výške 218,90 Eur. Poukázal na rozhodnutia súdov Slovenskej republiky.

3. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k odvolaniu prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhol rozsudok
okresného súdu potvrdiť a priznať mu trovy právneho zastúpenia. Rozsudok vychádza z dostatočne
zisteného skutkového stavu a zo správneho posúdenia veci. Žalobca si uplatňuje svoje nároky zo
zmluvy, ktorú žalovaný uzavrel so Slovenskou sporiteľňou, a. s.; žalobca nároky získal postúpením z
danej zmluvy, preto je namieste posúdenie, či predmetná zmluva je platná a účinná, a teda či žalobca

má právo uplatňovať si nároky z nej prameniace. Je potrebné sa spravovať ustanovením § 524 a
nasledujúcich Občianskeho zákonníka, upravujúcich túto problematiku, ako aj ustanovením § 92 ods.
8 zákona o bankách, ktoré upravuje postup banky pri postúpení pohľadávky inej osobe ako banke za
splnenia určitých podmienok. Jednou z podmienok je okrem iného aj predchádzajúca písomná výzva
banky klientovi na zaplatenie omeškanej dlžnej sumy, t. j. splnenie svojho záväzku. V prípade, že

splnenie niektorej zákonnej podmienky chýba alebo nebolo vykonané, možno mať dôvodné pochybnosti
o možnosti postúpenia danej pohľadávky. V zmysle § 525 OZ nemožno postúpiť pohľadávku, ak by
postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom; takéto postúpenie možno označiť za neplatný
právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Žalobca nepreukázal skutočnosť, že banka pred
postúpením pohľadávky vyzvala žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy a skutočnosť, že žalovaný bol

napriek tomu v omeškaní aspoň 90 kalendárnych dní, neboli splnené podmienky postúpenia pohľadávky
v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. Vyššie uvedené zakladá absenciu aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu. Právny názor žalobcu, že s nedoručením predmetnej písomnej výzvy môžu byť spojené len
sankcie, vyplývajúce z ustanovenia § 50 zákona o bankách, je právne neudržateľný. Poukázal na
rozhodnutia krajských súdov Slovenskej republiky.

4. Žalovaná 2/ sa k odvolaniu nevyjadrila.
5. Žalovaný 3/ vo vyjadrení k odvolaniu prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhol rozsudok
okresného súdu potvrdiť vzhľadom na nedostatok aktívnej legitimácie; súd prvého stupňa vec
správne posúdil, keď vyhodnotil postúpenie pohľadávky za neplatné z dôvodu nedodržania podmienok
postúpenia pohľadávky. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.

Poukázal na to, že zmluva je zmluvou s bankou; súd prvého stupňa správne vyhodnotil nedodržanie
podmienok postúpenia pohľadávky, keďže žalobca nepreukázal splnenie podmienok postúpenia
pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. Zákonná výluka § 92 ods. 8 zákona o
bankách dovoľuje banke postúpiť jej pohľadávku voči klientovi za splnenia určitých podmienok. Citované
ustanovenie charakterizujú nasledovné aspekty: postupiteľnosť bankovej pohľadávky, predchádzajúca

písomnávýzvaklientovi,omeškanieklientaviacako90dní,postúpeniesatýkačastipeňažnéhozáväzku
v omeškaní (splatné pohľadávky), postupiteľnosť aj tretej osobe, nevyžaduje sa súhlas klienta; ak tieto
predpoklady nie sú splnené, pohľadávka banky nie je postupiteľná.
Nebolo preukázané, že právny predchodca zaslal žalovanému výzvu pred postúpením pohľadávky.
Nepredložením dôkazu o odoslaní výzvy v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách žalobca neuniesol

dôkazné bremeno splnenia tejto povinnosti. Základnou podmienkou konania je aktívna legitimácia;
žalobca nemá právo vystupovať v spore ako žalobca, ak nepreukázal platné postúpenie pohľadávky.
Ak by žalobca doložil výzvu zo systému, musí preukázať, že túto výzvu aj skutočne banka zaslala
žalovanému. Existuje dôvodná obava, že právny predchodca žalobcu vygeneroval zo systému výzvu,ktorú doložil v konaní, preto je potrebné zaoberať sa aj tým, kedy bola výzva žalovanému doručená a to
za účelom vyhodnotenia dodržania 90 dňovej lehoty po splatnosti záväzkov žalovaného, ako podmienky
postúpenia podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách. O tom, či vôbec výzva bola žalovanému zaslaná,

žalobca žiadny dôkaz nepredložil. Povinnosťou žalobcu v konaní bolo preukázať súdu svoju aktívnu
vecnú legitimáciu a svoje tvrdenia ohľadom doručenia výzvy, pričom nepreukázanie tvrdenia žalobcu
súdu v konečnom dôsledku vyvoláva nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje účastníka, ktorý je v
dôkaznej núdzi. Žalobca súdu nepreukázal odoslanie, resp. doručenie výzvy a tým aj aktívnu legitimáciu
v danom konaní.

V prípade porušenia zmluvnej povinnosti dlžníka je banka oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť
úveru po doručení výzvy dlžníkovi za podmienok stanovených v zákone o bankách, prípadne môže
zmluvu o úvere vypovedať alebo od nej odstúpiť v súlade so všeobecnými obchodnými podmienkami.
Z ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách vyplýva, že banka môže postúpiť inému subjektu iba
tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu. Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu
(pôvodne išlo o § 92 ods. 7) doslova uvádza: „v ods. 7 sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia

svojej pohľadávky, zodpovedajúcej nesplácanému dlhu a to aj osobe, ktorá nie je bankou.“ Pokiaľ teda
banka postúpila predmetnú pohľadávku z úveru v celom rozsahu žalobcovi, postupovala v rozpore s
§ 92 ods. 8 zákona o bankách. Uvedené ustanovenie by banku malo motivovať k tomu, aby podnikla
určité kroky, smerujúce k ukončeniu záväzkového vzťahu pri dlhodobom nesplácaní úveru dlžníkom
a nemala by len počas celého trvania zmluvy každý mesiac pripísať na účet dlžníka úroky, poplatky,

úroky z omeškania a iné sankcie, aby sa dlh neustále zvyšoval. Takéto správanie banky nespĺňa
požiadavku prístupu s odbornou starostlivosťou, ako to vyplýva zo zákona o ochrane spotrebiteľa. Nie
je v záujme spotrebiteľa, aby po uzavretí úverovej zmluvy s bankou táto kedykoľvek počas trvania
záväzkového vzťahu postupovala pohľadávku voči spotrebiteľovi tretej osobe, ktorá napr. nepodlieha
dozoru a dohľadu Národnej banky Slovenska. Takéto konanie banky by sa priečilo účelu a zmyslu

zákona o bankách, keďže poskytovanie úverov a ich správa je špecifickou, osobitne právnym predpisom
upravenou činnosťou.
Navyše, banka nemôže postúpiť pohľadávku, ktoré nie je splatná; môže postúpiť iba nesplácanú časť
peňažného záväzku, a celý záväzok až po jeho predchádzajúcom zosplatnení. V prejednávanej veci
žalobca nepreukázal, že vyhlásil mimoriadnu splatnosť.

6. Po doručení vyjadrení žalovaných žalobca v replike žiadal odvolaniu vyhovieť, pretože splnil všetky
zákonom vyžadované povinnosti; predložil výzvu žalovanému zo dňa 25.11.2008.

7. Predmetné konanie začalo pred 30.06.2016. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č.

160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,C.s.p.“), ktorý v § 470 ods. 1 ustanovuje, že tento
zákon platí aj na konania, začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p.,
právneúčinkyúkonov,ktorévkonanínastalipredodňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajú
zachované.

8. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný (§ 34 C.s.p.), vec preskúmal v rozsahu určenom § 380
ods. 1, 2 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a rozsudok prvej inštancie
podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny v plnom rozsahu potvrdil.

9. Podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo

výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie; z dôvodu, že je

rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami, uvedenými
v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého
rozhodnutia z hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré by mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (§ 380 ods. 2 C.s.p.). Súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam,
na ktoré aplikoval správne ustanovenia právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil.

11. Z obsahu spisu v prejednávanej veci je zrejmé, že právny predchodca žalobcu, Slovenská
sporiteľňa, a.s., poskytla na základe zmluvy o úvere finančné prostriedky žalovanému 1/ a 2/ ako
dlžníkom a žalovaný 3/ za ich záväzok ručil. Slovenská sporiteľňa, a.s. uzatvorila zmluvu o postúpenípohľadávky voči žalovaným, neplniacim si povinnosti, so žalobcom. Žalobca navrhol súdu uložil
žalovaným povinnosť zaplatiť mu dlh naňho postúpený.

12. Odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania žalobcu dospel krajský súd k záveru, že súd prvej
inštancie v danej veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci, vykonané dôkazy vyhodnotil a
svoje rozhodnutie aj náležite zdôvodnil; hodnotenie dôkazov
zodpovedá obsahu znenia § 191 ods. 1 C.s.p. a dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie taktiež

zodpovedajú § 220 ods. 2 C.s.p.. S dôvodmi rozsudku súdu prvej inštancie sa preto krajský súd
stotožňuje a na tieto poukazuje.

13. Súd prvej inštancie zamietol žalobu z dôvodu, že tento nepreukázal aktívnu legitimáciu na podanie
žaloby, ktorou sa domáhal vyplatenia dlžnej sumy vo vzťahu k žalovaným. K takémuto záveru súd prvej
inštancie dospel na základe toho, že neboli dodržané podmienky § 92 ods. 8 z. č. 483/2001 Z. z., s

ktorým právnym záverom sa nestotožnil žalobca, keď mal za to, že banka mohla postúpiť žalobcovi
pohľadávku, ktorá nebola splatná, pričom nebola viazaná § 92 ods. 8 zákona o bankách, pretože toto
ustanovenie nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky, keďže toto
ustanovenie je zaradené v časti bankového tajomstva a súvisí len s podmienkami oboznamovania sa s
bankovým tajomstvom, ak je pohľadávka postupovaná subjektu, ktorý nie je bankou. Podľa jeho názoru

pohľadávka bola postúpená žalobcovi platne, bola urobená aj výzva vo vzťahu k žalovaným o zaplatenie
pohľadávky; boli teda splnené všetky podmienky pre to, aby žalobca mohol uplatniť svoju pohľadávku
na súde.

14. Súd prvej inštancie sa dôvodne zaoberal otázkou, či v danom prípade došlo medzi Slovenskou

sporiteľňou, a.s. a žalobcom k platnému postúpeniu pohľadávky, na základe ktorého postúpenia túto
uplatňoval v rámci súdneho konania. Správne súd prvej inštancie skúmal, či pri postupovaní pohľadávky
boli splnené podmienky zákona o bankách, a to práve v § 92 ods. 8. To, že tieto podmienky musia
byť splnené, vedel aj postupca, pretože v zmluve o postúpení pohľadávok je uvedené, že pohľadávky
spĺňajú predpoklady na postúpenie podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách.

V § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách sú upravené špeciálne podmienky pre postúpenie
pohľadávky, ak sa pohľadávka postupuje subjektu, ktorý nie je bankou. Podľa jeho znenia, ak aj napriek
písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky je klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní v omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku, zodpovedajúcu

tomuto peňažnému záväzku, postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou
(ďalej len postupník), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže
uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu, vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých
pohľadávok v omeškaní klienta so splnením čo i len časti toho istého peňažného záväzku voči banke

alebo pobočke zahraničnej banky presiahol 1 rok. Predpokladom postúpenia časti splatnej pohľadávky
zo strany banky tretiemu subjektu, ktorý nie je bankou je, že sú splnené podmienky § 92 ods. 8 z. č.
483/2001 Z. z., teda že banka preukáže písomnú výzvu, ktorú urobila vo vzťahu k žalovanému ako
dlžníkovi na plnenie si svojich povinností a ak aj napriek tejto výzve by si dlžník svoje povinnosti neplnil a
bol nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného

záväzku voči banke, tak banka v takomto prípade mohla svoju splatnú pohľadávku postúpiť inej osobe,
a to aj osobe, ktorá nie je bankou. K tomu, aby boli splnené podmienky platného postúpenia pohľadávky,
jednoznačnemusíbyťpreukázanápísomnávýzvabanky,omeškaniedlžníkadlhšieako90kalendárnych
dní a splatnosť omeškaného dlhu.
Je teda nesporné, že postup podľa § 92 ods. 8 citovaného zákona sa týka časti splatnej pohľadávky, s

ktorou je dlžník vo vzťahu k banke v omeškaní. Netýka sa splatnosti celej pohľadávky.

15. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie vyplýva, že žalobca nevedel preukázať výzvu,
ktorú by urobila banka podľa § 92 ods. 8 z. č. 483/2001 Z. z. vo vzťahu k žalovanému tak, aby bolo
možné využiť postup podľa uvedeného zákonného ustanovenia na postúpenie pohľadávky. Pokiaľ tieto

podmienky neboli splnené, správne súd prvej inštancie dospel k záveru, že v zmysle § 92 ods. 8 z. č.
483/2001 Z. z. neboli splnené podmienky pre postúpenie časti splatnej pohľadávky na žalobcu.16. Obranu žalobcu v podanom odvolaní, spočívajúcu v tom, že Slovenská sporiteľňa, a. s. mohla
postúpiť aj svoju nesplatenú pohľadávku v prospech žalobcu, pretože nebola viazaná § 92 ods.
8 zákona o bankách, vzhľadom na vyššie uvedené nepovažoval krajský súd za dôvodnú. Túto obranu

žalobcu vyvracia aj obsah zmluvy o postúpení pohľadávok, kde je uvedené, že pohľadávky spĺňajú
podmienky postúpenia podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách. Teda postupca o tejto
okolnosti vedel, ale napriek tomu táto okolnosť v rámci súdneho konania preukázaná nebola.

17. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v civilnom sporovom konaní je potrebné rozlišovať

procesnú legitimáciu a vecnú legitimáciu; procesnou legitimáciou je oprávnenie byť stranou v spore;
vecná legitimácia je z hmotného práva vyplývajúci stav, svedčiaci o tom, kto je nositeľom uplatneného
práva alebo povinnosti v konkrétnom prípade. Či je strana vecne legitimovaná, buď aktívne (na strane
žalobcu) alebo pasívne (na strane žalovaného), ukáže sa v konečnom vecnom súdnom rozhodnutí;
nedostatok vecnej legitimácie znamená, že strana nebola nositeľom práva, o ktoré išlo v konkrétnom
spore. Vecná legitimácia má význam v každom sporovom konaní.

18. Jediným dôvodom zamietnutia žaloby okresným súdom bol nedostatok aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu v dôsledku rozporu s § 92 ods. 8 zákona o bankách, ktoré ako lex specialis požíva prednosť pred
všeobecnou právnou úpravou § 524 OZ. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o
tom,žežalobcanepreukázalsplnenievyžadovanýchzákonnýchpodmienok-predpokladov-postúpenia

pohľadávky. Ak niektorý z týchto predpokladov nie je splnený, pohľadávka banky nie je postupiteľná. Ak
napriek tomu k jej postúpeniu došlo, ide o právny úkon odporujúci zákonu, preto je neplatný (§ 39 OZ).

19. Odvolací súd považuje za potrebné doplniť právnu argumentáciu okresného súdu; ustanovenie §92
ods. 8 zákona o bankách je potrebné vykladať aj v spojení s § 525 ods. 1 OZ, podľa ktorého „Postúpiť

nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa
zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia“. Za
pohľadávky, ktorých obsah by sa zmenou veriteľa zmenil, treba považovať aj pohľadávky banky voči
klientom. Postúpením pohľadávky z banky na inú osobu, ktorá nepodlieha špecifickým požiadavkám,
vrátane prísneho bankového tajomstva, určeným v § 27 a nasl. citovaného zákona na podnikanie bánk,

sa podstatným spôsobom mení obsah právneho vzťahu medzi veriteľom, postupníkom a dlžníkom v
porovnaní so vzťahom medzi veriteľom - bankou a dlžníkom. Ustanovenie § 525 ods. 1 OZ preto bráni
aj postúpeniu pohľadávok z právnych vzťahov, v ktorých je veriteľ povinný zo zákona zachovávať
mlčanlivosť o záležitostiach dlžníka. Vzhľadom na takúto zákonnú výluku § 92 ods. 8 zákona o bankách
dovoľuje banke postúpiť pohľadávku voči klientovi, ale len za splnenia tam uvedených podmienok. Ak

určitá pohľadávka nie je postupiteľná, jej postúpenie je svojím obsahom a účelom v priamom rozpore
so zákonom a neplatné v zmysle § 39 OZ nielen medzi stranami zmluvy o postúpení, ale aj voči
dlžníkovi navonok. V prípadoch uvedených v § 525 OZ ani prípadné oznámenie postúpenia pohľadávky
postupcom v zmysle § 526 OZ nemá voči dlžníkovi žiadne účinky. Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o
bankách dáva možnosť postúpenia pohľadávky aj bez súhlasu klienta tak, ako uvádza žalobca, musia

však byť naplnené vyššie uvedené podmienky. Práve v nevyžadovaní súhlasu klienta je potrebné vidieť
prelomenie bankového tajomstva, na ktoré poukazuje žalobca. Jednou z podmienok prípustnosti jeho
porušenia(okremnepretržitéhoomeškaniaklientaviacako90kalendárnychdníasplatnostipohľadávky)
je písomná výzva klientovi.

20. Odvolací súd súhlasí s názorom okresného súdu, že žalobca v konaní nepreukázal doručenie
písomnej výzvy banky žalovaným v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. Nepreukázaním tejto
rozhodujúcej skutočnosti teda nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky a ani nemohlo dôjsť k naplneniu
ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách. Dôvodom na zamietnutie žaloby bol nedostatok aktívnej
legitimácie žalobcu. Odvolací súd zdôrazňuje, že ak žalobca nedisponuje dostatočnou aktívnou vecnou

legitimáciou v konaní, nedostatok aktívnej vecnej legitimácie je vždy dôvodom pre zamietnutie žaloby.

21. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku
ako vecne správny podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil vrátane závislého výroku o trovách
konania, pretože okresný súd náležite aplikoval zásadu úspechu v spore podľa ustanovenia § 255 ods.

1 C.s.p.; odvolacia námietka o neúčelnosti trov právneho zastúpenia občianskeho združenia v tejto
konkrétnej prejednávanej veci neobstojí. V prejednávanej veci je zrejmé, že predmetom konania bol
nárok, vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy. V spore došlo k zamietnutiu žaloby; právo na náhradu trov
konania vzniklo úspešným žalovaným, preto vzniklo právo na náhradu trov konania aj občianskemuzdruženiu na strane žalovaných, ktoré bolo v spore zastúpené právnym zástupcom z radov advokátov
a uplatnilo si náhradu trov konania za poskytnuté právne služby. Zohľadňujúc skutočnosť, že žaloba
bola zamietnutá aj na základe námietok proti nároku žalobcu, vznesených občianskym združením v

jeho právne kvalifikovanom vyjadrení, považoval odvolací súd jeho náklady za vynaložené účelne. S
argumentáciou žalobcu v odvolaní, spochybňujúcou účelnosť vynaložených trov právneho zastúpenia
občianskeho združenia, nemožno súhlasiť, pretože aj jeho kvalifikované podanie, ktorého závery boli z
časti prenesené do rozsudku okresného súdu, bolo dôvodom zamietnutia žaloby, a teda malo priamy
vplyv na spôsob skončenia sporu.

22. Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodnesúdajbeznávrhuvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. Odvolací súd, aplikujúc ustanovenie § 255 ods. 1 C.s.p., pretože ustanovenia
o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie v zmysle § 396 ods.
1 C.s.p., rozhodol podľa § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešným
žalovaným 1/, 3/ priznal proti neúspešnému žalobcovi nárok náhradu trov odvolacieho konania v plnom

rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konania končí a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

23. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).
Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených

v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky

minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).