Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. december 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/649/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4315213810
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4315213810.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr.

Vladimíra Pribulu a JUDr. Olivera Kolenčíka v spore žalobkyne: S. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., N.
XX, zastúpená AK JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, Košice, IČO: 47234466, proti
žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35807598, o zaplatenie
1.163,07 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa
24. mája 2016 č. k. 12C/93/2015-103, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti výroku po sumu
1.0847,77 eur s úrokom z omeškania 5,05% ročne od 22.08.2015 do zaplatenia p o t v r d z u j e a vo

zvyšku napadnutý rozsudok m e n í tak, že žalobu z a m i e t a .

Žalobkyni voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 86%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 24.05.2016 č. k. 12C/93/2015-103 pri právnom posúdení podľa
§ 9 ods. 1, 2, § 11, § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z., o spotrebiteľských úveroch, § 451 ods. 1, 2, §
456, § 517 ods. 2 Obč. zák., zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 1.163,07 eura spolu s 5,05 %
ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.163,07 eura od 22.08.2015 do zaplatenia, v lehote do troch dní
od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti súd podanú žalobu ako nedôvodnú zamietol.

2. Konanie ohľadne zaplatenia 3 % úroku z omeškania ročne zo sumy 1.163,07 eura od 28.07.2015 do
zaplatenia, pre späťvzatie žaloby v tejto časti žalobkyňou, súd prvej inštancie zastavil.

3. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, prvoinštančný súd mal s poukazom na závery vykonaného
dokazovania za preukázané, že žalobkyni na základe uzatvorenej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXXXX zo dňa 23.01.2014 vznikla povinnosť žalovanému vrátiť poskytnutý úver 200 eur, ktorý

úver s poukazom na nedodržanie podmienok zakotvených v ust. § 9 ods. 2 písm. f/ a k/ zák. č. 129/2010
Z. z., považoval za úver v zmysle § 11 písm. b/ tohto zákona, t. j. za úver bez úroku a bez poplatkov.
Žalobkyňa z titulu poskytnutého úveru zaplatila žalovanému celkovo sumu 1.363,07 eura a keďže mu
mala zaplatiť iba sumu 200 eur, na strane žalovaného vzniklo prijatím plnenia bez právneho dôvodu
bezdôvodné obohatenie v sume 1.163,07 eura, ktoré je žalovaný povinný žalobkyni podľa § 456 vety
prvej Obč. zák. vydať.

4. Vo zvyšnej časti týkajúcej sa priznania úroku z omeškania žalobkyni za obdobie od 28.07.2015 do
21.08.2015 súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, nakoľko v tomto období žalovaný preukázateľne s
plnením sumy 1.163,07 eura v omeškaní nebol.5. O trovách konania si súd prvej inštancie vymienil právo rozhodnúť po právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej.

6. Proti tomuto rozsudku vo vyhovujúcej časti výroku podal včas odvolanie žalovaný navrhujúc
odvolaciemu súdu, aby s poukazom na ust. § 391 ods. 1 CSP v napadnutej časti rozsudok OS Levice,
č.k. 12C/93/2015-103 zo dňa 24.05.2016 zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho konania. V konaní
došlo k vade uvedenej v ust. § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP, pretože súd prvej inštancie svoj

rozsudok nedostatočne odôvodnil a nevysporiadal sa s argumentáciou žalovaného, nekriticky prevzal
argumentáciu žalobkyne, čím žalovanému odňal možnosť konať pred súdom. Na základe vykonaného
dokazovania súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom napadnuté rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Dlžník sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere zaviazal k úhrade
jednej splátky vo výške 396 eur s termínom splatnosti do 28.01.2015. Následne však v ten istý deň
požiadal o možnosť využitia splátkového kalendára, v rámci ktorej sa zaviazal uhradiť celkovú čiastku v

12-ich pravidelných mesačných splátkach po 33 eur, vždy ku 28. dňu v príslušnom kalendárnom mesiaci.
Postup, ktorý veriteľ zvolil nie je nezákonný a zákon nijako veriteľa neobmedzuje. Ak záväzkovo právny
vzťah vznikol pred 01.06.2014, tak v tom čase zákon nestanovil maximálne možnú prípustnú výšku
odplaty, ktorej regulácia sa riadi ust. § 53 ods. 6 Obč. zák. U nebankových subjektov možno obvyklú
výšku úroku odvodzovať od výšky úroku požadovaného bankami. Preto je logické, že s poukazom na

výrazne vyššie podnikateľské riziko, sú úroky požadované nebankovými veriteľmi vyššie, ako obvyklé
bankové úroky. V tomto smere dôkazné bremeno zaťažuje žalobkyňu, ktorá ho neuniesla. Z uvedeného
je zrejmé, že slovenské právo poplatok za spracovanie úveru (zmluvy o úvere) nielenže pripúšťa, ale
aj výslovne uvádza. Výška poplatku v čase uzatvorenia zmluvy dlžníčke vyhovovala, pretože takúto
zmluvu podpísala, finančné prostriedky od žalovaného prevzala a voči výške uvedeného poplatku nič

nenamietala. V danom prípade žalobkyni nesvedčí ani dostatok naliehavého právneho záujmu na ňou
požadovanom určení v zmysle § 137 písm. c/ CSP. V tejto súvislosti poukázal na obsah rozhodnutia OS
Spišská Nová Ves zo dňa 20.08.2015 sp. zn. 13C/424/2014. Takisto ako žalovaný razantne odmieta, že
by z jeho strany došlo k vzniku jednej z foriem bezdôvodného obohatenia, tak ako sú špecifikované v
ust. § 451 ods. 2 Obč. zák., a to na úkor žalobkyne.

7. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalovaného uviedla, že navrhuje
odvolaciemu súdu, aby potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa, pričom zároveň si uplatňuje náhradu
trov odvolacieho konania spolu v sume 83,99 eura. Je úplne nezmyselná námietka žalovaného ohľadne
nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, pretože žalobkyňa podala žalobu na

plnenie, a nie určovaciu žalobu. Pokiaľ ide o bezdôvodné obohatenie vzniklé na strane žalovaného, tak
súd sa ním podrobne zaoberal a dospel k totožnému právnemu záveru ako žalobkyňa, t. j. že na strane
žalovaného skutočne aj vzniklo. Tvrdenia žalovaného o nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku sú
neopodstatnené. Celkové náklady vo výške 98 % ročne predstavujú neprimerane vysokú odplatu, ktorá
je v rozpore so zákonom, ako aj dobrými mravmi.

8. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutej vyhovujúcej časti výroku procesným postupom v zmysle § 378 ods. 1 a § 380 ods. 1 CSP
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), následne dospejúc k tomu
záveru, že podané odvolanie žalovaného je čiastočne dôvodné.

9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky

na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa § 220 ods. 2 veta tretia CSP súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa § 3 ods. 1 Obč. zák., výkon práv a povinností z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho
dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.10. V danom odvolacom konaní odvolací súd ohľadne zaplatenia sumy 1.0847,77 eura vrátane 5%
ročného úroku z omeškania od 22.08.2015 do zaplatenia žalobkyni zo strany žalovaného zhodne ako
súd prvej inštancie dospel k tomu právnemu záveru, že v uvedenej výške žalovaný získal na úrok

žalobkyne bezdôvodné obohatenie, ktoré je následne povinný podľa § 456 vety prvej Obč. zák., povinný
vydať tomu, na úkor koho ho získal (žalobkyni). Pokiaľ ide o samotný druh získaného bezdôvodného
obohatenia, tak v danej veci ide o bezdôvodné obohatenie vzniklé prijatím plnenia bez právneho dôvodu,
čo okrem iného správne uviedol prvoinštančný súd v poslednom odseku na strane šesť napadnutého
rozsudku. V prejednávanej veci nebolo možné súhlasiť ani so stanoviskom žalovaného, ako odvolateľa v

tom smere, že žalobkyňa postráda dostatok naliehavého právneho záujmu na ňou požadovanom určení,
pretože žaloba podaná žalobkyňou má jednoznačne charakter žaloby na plnenie (zaplatenie 1.163,07
eura s príslušenstvom), a nie žaloby na určenie, u ktorej sa skúma dostatok naliehavého právneho
záujmu. S prihliadnutím na tieto dôvody, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti týkajúcej
sa určenej povinnosti pre žalovaného zaplatiť žalobkyni z titulu vydania bezdôvodného obohatenia
vzniklého bezprávneho dôvodu sumu 1.0847,77 eura spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania z

tejto sumy od 22.08.2015, až do zaplatenia, ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

11. Pokiaľ ide o zmenu výroku napadnutého rozsudku s poukazom na ust. § 388 CSP, tak odvolací
súd na rozdiel od súdu prvej inštancie v tomto smere zdieľa ten názor, že žalovanému z celkových
nákladov spojených s poskytnutím spotrebiteľského úveru žalobkyni v sume 196 eur prislúcha právny

nárok na zaplatenie 78,30 eura ako ročného úroku z poskytnutého úveru. V tejto súvislosti je na margo
výšky priznaného ročného úroku z poskytnutého úveru žalobcovi potrebné uviesť to, že pri nebankových
subjektoch nemožno obvyklú výšku úroku automaticky odvodzovať od výšky požadovaného úroku
bankami, ale je potrebné zohľadniť aj výrazne vyššie podnikateľské riziko týchto nebankových subjektov
ako v prípade bánk, ktoré sa následne odzrkadlí vo vyššej miere úroku v porovnaní s mierou úroku,

ktorý poskytuje banka. Náklady na uzatvorenie zmluvy o úvere v sume 117,70 eura (196 eur ako celkové
náklady - 78,30 eura ročný úrok z úveru) je potrebné považovať za vysoké a zjavné neprimerané
vzhľadom na výšku poskytnutého úveru žalobkyni. Keďže žalobkyni bol poskytnutý úver v sume 200
eur, ku ktorej je potrebné prirátať sumu 78,30 eura, ako ročný úrok z poskytnutého úveru, tak potom
rozdiel medzi sumou skutočne na úver žalobkyňou zaplatenou žalovanému, t.j . 1.363,07 eura a sumou

poskytnutého úveru žalobkyni spolu s ročným úrokom, t. j. sumou 278,30 eura (1.363,07 - 278,30) dáva
sumu 1.084,77 eura, ktorú bol zaviazaný zaplatiť žalovaný žalobkyni spolu s 5,05 % ročným úrokom z
omeškania z tejto sumy od 22.08.2015 až do zaplatenia, a to po zmene rozsudku súdu prvej inštancie
odvolacím súdom podľa § 388 CSP. Záverom odvolací súd poznamenáva, že žalobkyňa v celkovej sume
1.0847,77 eura žalovanému ním poskytnutý úver preplatila, pričom žalovaný nad ním poskytnutú sumu

úveru 200 eur a k tomu prináležiacemu ročnému úroku z tohto úveru 78,30 eura sa bezdôvodne obohatil
a to plnením bez právneho dôvodu, ktoré získal práve v rozmedzí nad sumu 278,30 eura po sumu
1.363,07 eura, ktorú je povinný žalobkyni podľa § 456 Obč. zák. aj vydať.

12. Vo zvyšku t. j. nad sumu 1.0847,77 eura po sumu 1.163,07 eura odvolací súd podanú žalobu

žalobkyne s poukazom na hore uvedené dôvody, ako nedôvodnú zamietol.

13. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 a § 396 ods.
2 CSP, keď po zohľadnení pomeru úspechu a neúspechu žalobkyne v tomto konaní (93 % úspech a
7 % úspech) priznal žalobkyni celkový nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v

rozsahu 86 % (93 % - 7 %).

14. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).