Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. január 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15CoE/451/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4403899476
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Hritzová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4403899476.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova
4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnému: C. C., rod. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, D., o
vymoženie sumy 617,07 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Nové Zámky č.k. 14Er/253/2003-11 zo dňa 16.05.2013, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nové Zámky č.k. 14Er/253/2003-11 zo dňa 16.05.2013 p
o t v r d z u j e.

II. Odvolací súd návrhy oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom

na ustanovenie § 57 ods. 1, § 57 ods. 2, § 58 ods. 1, § 41 ods. 1, ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok), § 22 ods. 1, ods. 2 zákona
č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka.

Súd prvého stupňa zistil, že obsahom notárskej zápisnice ako exekučného titulu je vyhlásenie účastníka
o uznaní právneho záväzku, súhlas s vykonateľnosťou a tiež súhlas s exekúciou. Okrem toho zistil,

že Mgr. Tomášovi Kušnírovi bolo plnomocenstvo na spísanie notárskej zápisnice udelené povinnou
osobou pri uzavretí Zmluvy o úvere zo dňa 02.01.2003. Konštatoval, že predtlačený formulár Zmluvy
o úvere, ktorého obsah povinný nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť, preukazuje, že Mgr. Tomáš
Kušnír pred uzavretím uvedenej zmluvy jednal so spoločnosťou oprávneného, nakoľko tento opakovane
vystupuje aj v ďalších exekúciách ako splnomocnenec povinných, teda ide o osobu, ktorú si povinný
slobodne nezvolil, ale ide o zástupcu vopred určeného oprávneným, čo bolo podľa názoru súdu v

rozpore so zákonom a takáto notárska zápisnica, kde ako splnomocnený zástupca povinného vystupuje
zástupca oprávneného na základe predtlačenej plnej moci, je nespôsobilý exekučný titul. Zároveň
ustálil, že plnomocenstvo udelené povinným v citovanej zmluve nemá náležitosti zodpovedajúce § 31
Občianskeho zákonníka a to presné vymedzenie jeho rozsahu, pretože obsahuje len právo, ktoré môže
vzniknúť v budúcnosti. S poukazom na uznesenie Ústavného súdu SR z 12. mája 2011, č. k. IV.ÚS
183/2011-16 exekúciu zastavil, nakoľko plnomocenstvo udelené povinným Mgr. Tomášovi Kušnírovi v

zmluve o úvere nepovažoval za platný právny úkon, preto Mgr. Kušnír nemohol pred notárom platne
vyhlásiť uznanie záväzku z úverovej zmluvy a súhlasiť s vykonateľnosťou notárskej zápisnice v mene
povinného, a to pre rozpor záujmov splnomocneného zástupcu a zastúpenej v zmysle ustanovenia §
22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Okrem toho konštatoval, že všeobecný súd je povinný v priebehu
celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto
konania. Jedným z týchto predpokladov bol podľa súdu aj relevantný exekučný titul, bez existencie

ktorého exekúciu nemožno vykonať.Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Namietal, že súd
svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, že súd rozhodol nad rámec zverenej
právomoci, že súd postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, že nedostatočne zistil

skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie a že rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Oprávnený uviedol, že podáva odvolanie aj pre odňatie možnosti konať pred
súdom,nakoľkoexekučnýsúdneumožnilúčastníkomexekučnéhokonaniaviesťkontradiktórnekonanie.

Uviedol ďalej, že ak sa súd nestotožní s ústavne súladnou interpretáciou ust. § 4 ods. 2 Exekučného

poriadku, žiada, aby všeobecný súd postupom podľa § 109 ods. 1 písm. b) OSP prerušil konanie a
podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na konanie o súlade § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky a to pre rozpor s princípom právnej istoty
a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok.

Namietal ďalej, že exekučný súd nezohľadnil pri aplikácii smernice 93/13/ES svoju povinnosť upozorniť

účastníkov exekučného konania na neprijateľnú podmienku a dať im tak možnosť vyjadriť sa k nej,
rovnako dať možnosť oprávnenému vyjadriť sa k prípadnému stanovisku povinného. Zároveň navrhol,
aby súd konanie v zmysle § 109 ods. 1 OSP prerušil a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe čl.
267 Zmluvy o fungovaní EU predložil prejudiciálne otázky v nasledujúcom znení:

1. Je možné neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj za jednostranný právny úkon spotrebiteľa,
ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie
notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do
výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky
plynúcej z tejto zmluvy ?

2. Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EU také rozhodovanie vnútroštátneho súdu, ktoré
aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS
zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal, v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP),
a zistil, že je potrebné podľa § 219 ods. 1 OSP rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Rozhodol tak
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie začalo dňa 26.05.2003, kedy bol súdnemu
exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie na základe Notárskej zápisnice
Notárskeho úradu notára JUDr. Ľubomíra Vlhu č. N845/2003, NZ19794/2003 zo dňa 18.03.2003. V
predmetnej notárskej zápisnici povinný, zastúpený na základe písomného splnomocnenia uvedeného
v Zmluve o úvere číslo 4021010 zo dňa 02.01.2003 Mgr. Tomášom Kušnírom, advokátska kancelára

Za Kasárňou 1, Bratislava, uznal záväzky vyplývajúce z uvedenej zmluvy a vyjadril súhlas s
vykonateľnosťou notárskej zápisnice podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku ako exekučného titulu, na
podklade ktorého je možné vykonať exekúciu. Na základe poverenia číslo 5404 202974* vydaného dňa
24.06.2003 súd poveril súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára vykonaním exekúcie. Následne súd
prvého stupňa vydal napadnuté uznesenie.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.08.2005, podľa tohto zákona možno
vykonať exekúciu aj na podklade iných vykonateľných rozhodnutí, schválených zmierov, platobných

výmerov, výkazov nedoplatkov a dohôd, ktorých súdnu exekúciu pripúšťa zákon.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená
osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici

s vykonateľnosťou súhlasila.Exekučný poriadok pre exekučný súd zakotvuje oprávnenie a povinnosť skúmať v ktoromkoľvek štádiu
už začatého exekučného konania zákonnosť exekučného titulu, pričom exekučný súd tak môže urobiť
na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu.

Podľa názoru odvolacieho súdu preskúmavacia činnosť exekučného súdu sa uplatňuje kedykoľvek,
nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, keďže právny predpis, resp. i jeho
jednotlivé ustanovenia, je potrebné vykladať v súlade s celkovým účelom právneho predpisu, a teda v
ich vzájomných súvislostiach a nie izolovane.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal a zistil, že
napadnuté uznesenie v časti zastavenia a v časti výroku zamietnutia žiadosti oprávneného na zmenu
súdneho exekútora je vecne správne.

Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Notárska zápisnica so súhlasom k vykonateľnosti má povahu verejnej listiny a ako každá verejná listina
aj notárska zápisnica osvedčuje pravdivosť údajov v nej uvedených až do doby, pokiaľ nie je preukázaný
opak. Aj pri posudzovaní notárskej zápisnice sa preto uplatňuje prezumpcia správnosti. Notárska
zápisnica je spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa
podmienky materiálnej vykonateľnosti. Jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska

zápisnica obsahovala právny záväzok (stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho
vzťahu vzniknutej na základe určitej právnej skutočnosti), ďalšími sú označenie oprávnenej osoby,
povinnej osoby, právneho dôvodu, predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou
notárskej zápisnice, ktorý je najdôležitejšou náležitosťou exekučnej notárskej zápisnice, pretože až tento
prejav vôle povinného, robí z notárskej zápisnice verejnú listinu spôsobilú byť exekučným titulom na

nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu. Uvedeným prejavom vôle povinného sa teda završuje
vznik exekučného titulu. Podľa rozhodnutia NS SR 58/1997 súdna exekúcia môže byť nariadená len
na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa
titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu
konania i bez návrhu zastavená. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Ústavného súdu

Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 456/2011-19 zo dňa 23.11.2011, v ktorom tento uviedol, súd je nielen
oprávneným, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého
exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre
účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť.

Odvolací súd po preštudovaní spisu zistil, že splnomocnenie na spísanie notárskej zápisnice nie je
platné. Povinný podpisom zmluvy o úvere súčasne podpísal splnomocnenie Mgr. Tomáša Kušníra na
spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Samotné splnomocnenie je uvedené v predtlači
Zmluvy o úvere, splnomocnenie ako súčasť zmluvy o úvere vopred pripravil oprávnený a povinný ju
nijako nemohol ovplyvniť, mohol zmluvu, ak chcel, aby mu bol poskytnutý úver, iba podpísať, vrátane

pripravených zmluvných dojednaní. To potvrdzuje, že zástupcu si nezvolil povinný, ale určil mu ho
oprávnený, pričom povinný s touto osobou ani nemusel prísť do kontaktu. Zo splnomocnenia nie je
možné zistiť konkrétny rozsah oprávnení, ktoré z neho zástupcovi vyplývajú a následne posúdiť, či
konal splnomocnenec v mene splnomocniteľa v medziach oprávnenia zastupovať, či tým vznikli práva
a povinnosti priamo splnomocniteľovi alebo, či splnomocnenec prekročil svoje oprávnenie vyplývajúce

z plnomocenstva a či na základe takéhoto úkonu mohli vzniknúť práva a povinnosti zastúpeného. Ak
v čase uzavretia dohody o plnomocenstve neexistoval dlh a nebola známa ani jeho výška, v tom čase
nemohol povinný realizovať svoje právo dlh uznať alebo nie, a ani nemohol splnomocniť inú osobu
na uznanie dlhu. V čase spísania notárskej zápisnice ako exekučného titulu už musí právny záväzok
existovať. Notárska zápisnica nespĺňa požiadavky uvedené v § 41 ods. 2 písm. c/ EP. Aby bola notárska

zápisnica so súhlasom k vykonateľnosti spôsobilým exekučným titulom, mala byť spísaná povinnou
osobou a oprávnenou a v žiadnom prípade nemohla byť spísaná Mgr. Tomášom Kušnírom, nakoľko
notársku zápisnicu ako exekučný titul možno spísať iba s povinnou osobou, prípadne s osobou, ktorej
povinná osoba udelila na tento prípad špeciálne plnomocenstvo, ktoré ju osobitne splnomocňuje napodpísanienotárskejzápisnice.Podpisnatakomtoplnomocenstvemusíbyťnotáromosvedčený.Právny
záväzok a ďalšie zákonom požadované náležitosti musia byť v notárskej zápisnici špecifikované najmä
z hľadiska obsahu. Výslovný súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou a exekúciou je podstatnou

náležitosťou notárskej zápisnice. Ide o jednostranný a neodvolateľný úkon povinnej osoby. Keďže v
notárskej zápisnici absentuje podstatná náležitosť, nedá sa táto považovať za spôsobilý exekučný titul,
a preto je exekúcia neprípustná a musí byť zastavená. Súčasťou notárskej zápisnice bolo i vyhlásenie
zástupcu povinného, že uznaný dlh splatí v lehote, ktorú si zjavne určil zástupca povinného bez toho,
aby mu bola na to udelená plná moc povinným. Povinný bol takto zaviazaný na splatenie svojho dlhu

v lehote, o ktorej nemusel mať ani vedomosť, že začala plynúť, pričom jej uplynutím sa notárska
zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom. Plnomocenstvo udelené povinným je v rozpore s §
31 a nasl. Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na vyššie uvedené, exekučný titul v predmetnej veci
je materiálne nevykonateľný, čo predstavuje neodstrániteľnú prekážku brániacu vykonaniu exekúcie.
Notárska zápisnica, na podklade ktorej sa oprávnený domáha nároku voči povinnému osobe, nie je
spôsobilým exekučným titulom, keďže odporuje zákonu, konkrétne § 22 ods. 2, § 23 a § 39 OZ. Taktiež

z ustanovenia § 574 ods. 2 OZ jasne vyplýva, že dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu
vzniknúť až v budúcnosti, je neplatná, pričom konanie povinného o splnomocnení Mgr. Kušníra na
spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j. aby v mene povinnej uznal záväzok, považoval
súd za konanie, ktoré je v rozpore so zákonom. V čase uzatvorenia zmluvy o úvere a splnomocnenia
Mgr. Kušníra neexistoval dlh a nebola známa ani jeho výška, teda v tom čase nemohla povinná osoba

realizovať svoje právo dlh uznať a nemohla následne splnomocniť Mgr. Kušníra na také právo. Z toho
vyplýva aj nevedomosť povinnej osoby o splatení svojho dlhu v lehote určenej v exekučnom titule.

Na zdôraznenie správnosti odvolací súd dodáva, že podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy

ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. V danom prípade podstatnou a právne relevantnou
skutočnosťou je, či splnomocnenie je platným právnym úkonom a uznanie dlhu na základe takto
udeleného plnomocenstva v notárskej zápisnici je platným právnym úkonom, nakoľko podľa § 22 ods.
2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, ktorého záujmy sú v rozpore so záujmami
zastúpeného. Právne úkony osôb, ktoré nespĺňajú náležitosti upravené v § 22 ods. 2, v zmysle § 39

Občianskeho zákonníka spôsobia absolútnu neplatnosť takýchto právnych úkonov a to bez ohľadu na
skutočnosť, či o tom účastníci právneho úkonu vedeli.

Odvolací súd ďalej dodáva, že otázku naplnenia formálnych a materiálnych predpokladov môže
posudzovať iba exekučný súd. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na

návrh alebo aj bez návrhu. Exekučný poriadok pre exekučný súd zakotvuje oprávnenie a povinnosť
skúmať v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania zákonnosť exekučného titulu, pričom
exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu. Podľa názoru odvolacieho
súdu preskúmavacia činnosť exekučného súdu sa uplatňuje kedykoľvek, nielen v súvislosti s vydaním
poverenia na vykonanie exekúcie, keďže právny predpis, resp. i jeho jednotlivé ustanovenia, je potrebné

vykladať v súlade s celkovým účelom právneho predpisu, a teda v ich vzájomných súvislostiach a nie
izolovane.

Na základe uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie ako vecne správne podľa § 219 ods. 1
OSP potvrdil.

Súd ďalej konštatuje, že nepovažuje za potrebné prebiehajúce exekučné konanie prerušiť ani z dôvodu
aby podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na konanie o súlade § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky a taktiež ani z dôvodu, že požiada Súdny
dvor ES o rozhodnutie o predbežnej otázke tak, ako to požadoval odvolateľ.

Podľa § 109 ods. 1 písm. b) OSP, súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v
tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru,
že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo
medzinárodnouzmluvou,ktoroujeSlovenskárepublikaviazaná;vtomprípadepostúpinávrhústavnému

súdu na zaujatie stanoviska.

Odvolací súd nie je toho názoru, že by predmetné ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku bolo v
rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, čoby bolo dôvodom na predloženie veci Ústavnému súdu Slovenskej republiky podľa § 109 ods. 1 písm.
b) OSP. Navyše podľa predmetného ustanovenia súd prvého stupňa v tomto prípade ani nerozhodoval.

Podľa § 109 ods. 1 písm. c) OSP súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada súdny dvor Európskych
spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.

Povinnosť vnútroštátneho súdneho orgánu požiadať Súdny dvor o vydanie rozhodnutia o predbežnej
otázke je zakotvená v druhej vete článku 267 ZFEÚ. Túto povinnosť požiadať o vydanie rozhodnutia

o predbežnej otázke však vnútroštátny orgán nemá vždy a za akýchkoľvek okolností. Zo žiadneho
ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku totiž nevyplýva, že všeobecný súd môže prerušiť konanie
a predložiť Súdnemu dvoru návrh na rozhodnutie o prejudiciálnej otázke o výklade právneho aktu
Európskej únie len na návrh účastníka konania. Predpokladom povinnosti začať konanie o predbežnej
otázke týkajúcej sa výkladu komunitárneho práva je v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora
predovšetkým skutočnosť, či otázka komunitárneho práva týkajúca sa platnosti alebo výkladu úniového

práva je pre riešenie daného prípadu relevantná. Zmyslom riešenia predbežnej otázky JE zabezpečiť
jednotný výklad komunitárneho práva. Prejudiciálna otázka nastolená Súdnemu dvoru EÚ nesmie byť
zjavne neopodstatnená a irelevantná vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu, jej zodpovedanie musí mať
reálny dosah na prebiehajúci spor, a zároveň nesmie ísť o otázku akademickú v tom zmysle, že táto
otázka nemá reálny základ v prejednávanom spore.

V zmysle rozhodnutí Súdneho dvora EÚ veci Elisa María Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium
SL (C-168/05), vo veci Océano Grupo Editorial a Salvat Editores (C 240/98 až C 244/98) a vo veci
Pohotovosť (C-76/10) ) je možné konštatovať, že Judikatúra súdneho dvora EU umožňuje, aby sa aj
vo fáze výkonu rozhodnutia posudzovala nekalosť podmienok v spotrebiteľských zmluvách s tým, že

v prípade, ak súd pri posudzovaní tejto otázky dospeje k záveru, že takáto podmienka je nekalá, je
povinný vyvodiť z daného posúdenia všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú z vnútroštátneho práva.
Na základe uvedeného je preto následkom v zmysle práva Slovenskej republiky zamietnutie žiadosti o
vydanie poverenia podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku alebo zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1,
2Exekučnéhoporiadkuapohľadávkuveriteľavočispotrebiteľoviniejepretomožnévdanomexekučnom

konaní vymôcť. Na základe uvedeného možno dôjsť k záveru, že nie je dôvod mať pochybnosti o tom,
že vnútroštátny súd vo všeobecnosti (za predpokladu, že postupuje zákonným spôsobom) môže svojím
rozhodnutím zabrániť vymožiteľnosti pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi, a uvedené zabránenie
potom nie je v rozpore s článkom 17 Charty základných práv EÚ o ochrane vlastníckeho práva a ani
v rozpore s článkom 47 tejto Charty o práve na spravodlivý proces. Uvedené posúdenie bol odvolací

súd spôsobilý uskutočniť sám, na základe už existujúcej konštantnej judikatúry Súdneho dvora EÚ,
bez potreby predložiť prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru EÚ, keď toto jeho posúdenie a zhodnotenie
neexistencie potreby zahájiť prejudiciálne konanie je plne v súlade s doktrínou acte éclaire ako aj s
doktrínou acte clairé, ktoré stanovujú výnimky z povinnosti predkladania predbežných otázok Súdnemu
dvoru EÚ. Doktrína acte éclaire (konanie objasnené alebo konanie už rozsúdené) je pritom založená

na koherencii a vnútornej konzistencii judikatúry Súdneho dvora EÚ, teda na konštantnej judikatúre,
judikatúre ustálenej, nemeniacej sa v čase. Predstavuje snahu o to, aby sa neodpovedalo na už
zodpovedané a neriešili sa "problémy", ktoré už problémami v dôsledku existencie konštantnej judikatúry
vlastne nie sú. Doktrína acté clairé (konanie jasné alebo konanie zrozumiteľné) je potom založená na
postuláte, že začatie konania o predbežnej otázke nie je potrebné v prípadoch, keď sú výklad a aplikácia

úniového práva natoľko zrejmé, že nie je potrebné obracať sa s predbežnou otázkou na Súdny dvor ES.

Odvolací súd ďalej na zdôraznenie správnosti svojho rozhodnutia dodáva, že ak v zmysle § 36 ods. 5
zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie
nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno

podať návrh na obnovu exekučného konania. V zmysle uvedeného je potrebné zdôrazniť, že exekučný
poriadok vylučuje použitie ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktoré umožňujú súdu za určitých
okolností konanie prerušiť. Exekučné konanie sa prerušuje, iba ak to výslovne určuje osobitný predpis.

Na základe uvedeného, nakoľko odvolací súd nedospel k záveru, že by v prejednávanom prípade

existovala potreba obrátiť sa s predbežnou otázkou výkladu úniového práva na Súdny dvor EÚ, návrh
oprávneného na prerušenie konania zamietol.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednohlasne.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.