Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Bratislava
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Zuzana Posluchová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Zmeňujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/27/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1715204892
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Posluchová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1715204892.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov
senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Magdalény Florekovej, v právnej veci žalobcu: U. X O.. B.., W.
W.P. W. XXX, U., Z. S., Y.. Č.. XXX XX XXX, zast. Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o.,
so sídlom 1. mája 173/11, Trenčín, IČO: 47 234 679 proti žalovanému: X. Z., K.. XX.XX.XXXX, O. X.
Q. XX, V., o zaplatenie 431,48 € s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Pezinok č. k. 10C/176/2015-54 zo dňa 4. septembra 2015, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z m e ň u j e tak, že žalobu zamieta.
Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi istinu vo výške
431,48€spolus8,25%ročnýmúrokomzomeškaniaod30.5.2015dozaplatenia,súrokomzomeškania
vo výške 43,01 € a nahradiť žalobcovi trovy konania za zaplatený súdny poplatok v sume 25,50 € a trovy
právneho zastúpenia v sume 91,85 €, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
1.1. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 497, 502 ods. 1, § 504 a § 506 Obchodného
zákonníka a § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie
oboznámením žaloby, úverovou zmluvou, úverovými zmluvnými podmienkami, splátkovým kalendárom,
výzvou na zaplatenie a zistil skutkový stav zhodne ako bol uvedený v žalobe. Z vykonaného dokazovania
mal prvoinštančný súd za preukázané, že žalovaný nesplácal poskytnutý úver v súlade so zmluvnými
podmienkami. Keďže súd po vykonanom dokazovaní zistil, že skutkový stav tvrdený žalobcom je
nesporný, bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
1.2. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., a priznal
žalobcovi ako úspešnému v konaní náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho
poplatku v sume 25,50 € a trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. za dva
úkony právnej služby á 29,88 € + 2 × režijný paušál 8,39 € + 20 % DPH.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Žiadal, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Vytkol súdu
prvej inštancie, že dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam,
že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie sa v
plnom rozsahu stotožnil so žalobou. Bez nariadeného pojednávania neskúmal, či v tomto prípade
nejde o spotrebiteľskú zmluvu. Taktiež neskúmal, či v predmetnej zmluve alebo úverových zmluvných
podmienkach nie sú obsiahnuté neprijateľné podmienky, ktoré sa považujú za absolútne neplatné.Prílohou žaloby je výpis čerpania, splátok a úhrad, ktorý síce vykazuje znaky prehľadnosti, ale z
predmetného výpisu nie je zrejmé, kedy došlo k prvému omeškaniu. Z opatrnosti žalovaný vzniesol
námietku premlčania minimálne časti pohľadávky. Z prehľadu ďalej vyplýva, že napriek tomu že
upomienky sú sankciou, táto sankcia je druhýkrát úrokom z omeškania. Úroky z omeškania majú byť
len z istiny 319,59 €.
3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 11.2.2016.
Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. Uviedol, že uplatnená pohľadávka nie je
premlčaná. Právny predchodca žalobcu úver zosplatnil v súlade s úverovými podmienkami (hlava 8, §
2 písm. a/). K zosplatneniu úveru došlo dňa 26.2.2014, žaloba bola podaná dňa 29.5.2015.
4. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu nevyjadril.
5. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
účinného od 1.7.2016 (ďalej len „C.s.p.“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
6. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie C.s.p. preskúmal a prejednal vec v rozsahu
podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel
k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné zmeniť.
7. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.
8. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.
9. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez
zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi.
10. Podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca,
nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
11. Súd je pri rozhodovaní o akejkoľvek žalobe vždy povinný skúmať existenciu aktívnej vecnej
legitimácie na strane žalobcu, a to aj ak ju v konaní nikto nenamieta. Pokiaľ sa súd k tejto otázke aj
výslovne nevyjadrí, neznamená to, že sa s ňou nevysporiadal. Aktívna vecná legitimácia predstavuje
také právne postavenie žalobcu, na základe ktorého mu podľa hmotného práva patrí žalobou uplatnené
právo (nárok) alebo na základe ktorého má procesné právo uplatniť na súde žalovaný nárok. Žalobca
má povinnosť uniesť v súvislosti s aktívnou vecnou legitimáciou bremeno tvrdenia a bremeno dôkazu.
Bremeno tvrdenia žalobca unesie už tým, že si určitý nárok uplatní na súde, aj pokiaľ túto skutočnosti
výslovne v žalobe neuvedie. Žalobcu zaťažuje tiež povinnosť toto svoje tvrdenie v konaní preukázať,
nakoľko je to žalobca, kto z tohto tvrdenia vyvodzuje pre seba priaznivé právne následky.
12. V posudzovanej veci právny predchodca žalobcu tvrdil, že žalovaná pohľadávka vyplývajúca zo
zmluvy o úvere uzavretej medzi veriteľom - spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. a dlžníkom -
žalovaným, bola na žalobcu ako postupníka postúpená spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. ako
postupcom.
13. Postúpenie pohľadávky je dvojstranný právny úkon, ktorým do existujúceho záväzkového vzťahu
vstupuje namiesto pôvodného veriteľa - postupcu, nový veriteľ - postupník. Postúpením pohľadávky
prechádzajú na postupníka všetky práva spojené s pohľadávkou, vrátane práva domáhať sa jej splnenia
na súde. Pre platnosť zmluvy o postúpení pohľadávok sa vyžaduje písomná forma; súhlas dlžníka
s postúpením pohľadávky nie je potrebný. Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávok nemá vplyv
skutočnosť, či dlžník o nej má vedomosť. Zákon ukladá postupcovi povinnosť bez zbytočného odkladu
oznámiť dlžníkovi postúpenie pohľadávky. Nesplnenie si tejto povinnosti však nie je sankcionovanéneplatnosťou postúpenia pohľadávky. Predmetné zákonné ustanovenie slúži na ochranu dlžníka, ktorý
môže plniť jemu známemu veriteľovi, hoci tento už pohľadávku postúpil, pričom postupca (pôvodný
veriteľ) je povinný plnenie dlžníka prijať a dlžník sa takýmto plnením účinne zbaví záväzku. Nie je však
vylúčené, aby dlžník pri absencii oznámenia o postúpení pohľadávky postupcom plnil aj postupníkovi,
ak sa iným spôsobom dozvie o postúpení pohľadávky (v praxi zrejme najmä na základe oznámenia
postupníka), resp. ho k tomu zaviaže právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu.
14. V prípade, keď žalobca tvrdí, že žalovaná pohľadávka bola naňho postúpená, teda že nie je
pôvodným veriteľom žalovaného, ale nárok domáhať sa uspokojenia žalovanej pohľadávky naňho
prešiel na základe jej postúpenia, je žalobca na to, aby uniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k
existencii svojej aktívnej vecnej legitimácie, povinný preukázať, že došlo k platnému postúpeniu
žalovanej pohľadávky z pôvodného (predchádzajúceho) veriteľa na žalobcu. Nakoľko platné postúpenie
pohľadávky je možné len na základe písomnej zmluvy (§ 524 Občianskeho zákonníka), preukázať túto
skutočnosť možno spravidla práve predložením zmluvy o postúpení pohľadávky.
15. Súd prvej inštancie sa síce výslovne k otázke aktívnej vecnej legitimácie žalobcu nevyjadril, ale
nakoľko žalobe vyhovel, znamená to, že mal za preukázané, že žalobca je v konaní aktívne vecne
legitimovaný. K tomuto záveru súd prvej inštancie dospel napriek skutočnosti, že žalobca v konaní
nepredložil zmluvu o postúpení pohľadávky, ani nenavrhol vykonanie žiadnych dôkazov, ktoré by
postúpeniepohľadávkypreukazovali.Vžalobeibakonštatoval,žeúverovúzmluvusožalovanýmuzavrel
jeho právny predchodca, spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s., pričom nijako bližšie sa k prevodu
práv v súvislosti so žalovanou pohľadávkou nevyjadril. Žalobca k žalobe pripojil listinu označenú ako
Oznámenie o postúpení pohľadávky, Predžalobná výzva na zaplatenie dlhu a oznámenie o prevzatí
právneho zastúpenia, ktorú vyhotovil jeho právny zástupca a v ktorej bolo uvedené, že pohľadávka
z úverovej zmluvy zo dňa 15.5.2012 bola právnemu predchodcovi žalobcu postúpená zmluvou zo
dňa 18.3.2013. Samotná zmluva o postúpení pohľadávky, ani žiaden iný dôkaz preukazujúci platné
postúpenie pohľadávky však žalobcom v konaní produkovaný nebol. Súd prvej inštancie preto pochybil,
keď v takejto situácií mal za preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu.
16. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že dôkazom preukazujúcim aktívnu vecnú legitimáciu postupcu
nemôže byť oznámenie o postúpení pohľadávky, ktoré právny predchodca žalobcu súdu predložil.
V zmysle § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez
zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Oznámenie o postúpení pohľadávky predstavuje jednostranný
právnyúkonpostupcuadresovanýdlžníkovi,ktoréhoúčelomjeinformovaniedlžníkaoosobeaktuálneho
veriteľa a jeho právne účinky sa týkajú otázky, plnením ktorej osobe sa dlžník zbaví svojho dlhu. Ide
o inštitút odlišný od samotného postúpenia pohľadávky, pričom zo samotného oznámenia o postúpení
pohľadávky nemožno robiť žiadne závery o existencii aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. K prevodu
pohľadávky vrátane práva domáhať sa splnenia pohľadávky na súde dochádza na základe zmluvy o
postúpenípohľadávky,nienazákladeoznámeniapodľa§526ods.1Občianskehozákonníka.Vprípade,
že postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, dlžník nemá v zmysle § 526 ods. 2 Občianskeho
zákonníka právo dožadovať sa preukázania zmluvy o postúpení. Toto ustanovenie sa však týka len
dlžníkaanijakonebránisúduskúmaťaktívnuvecnúlegitimáciupostupníkaapožadovaťzatýmtoúčelom
od neho zmluvu o postúpení pohľadávok, resp. preukázanie postúpenia pohľadávky.
17. Odvolací súd z dôvodu nepreukázanie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu rozsudok súdu prvej
inštancie zmenil podľa § 388 C.s.p. tak, že žalobu v celom rozsahu zamieta, nakoľko neboli splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
18. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262
ods. 1 C.s.p.. V konaní bol plne úspešný žalovaný, preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 %, keď o výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.
19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 C.s.p.).Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods.2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa(§ 429 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.