Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. september 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/415/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613200237
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7613200237.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr.
Andrey Galdunovej a JUDr. Anny Slovinskej v spore žalobkyne C. G., X.. X.XX.XXXX, bytom H. XXXX/
X, R. X. Y., zastúpenej JUDr. Milanom Križalkovičom - advokátom, Hviezdoslavova 11, Spišská Nová
Ves proti žalovaným : 1/ K.. E. Z., X.. XX.X.XXXX a 2/ L. Z., X.. XX.X.XXXX, obaja bytom R. X, R. X.
Y., právne zastúpeným JUDr. Ľubomírou Bašistovou Virovou - advokátkou so sídlom Zimná 62, Spišská

Nová Ves o náhradu škody na zdraví s prísl., o odvolaní žalobcov proti rozsudku č.k. 8C/6/2013-108 zo
7.7.2016 Okresného súdu Spišská Nová Ves

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves ako súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 8C/6/2013-108 zo dňa
7.7.2016 zamietol žalobu a žalovaným v 1. a 2.rade priznal nárok na plnú náhradu trov konania.
Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala od žalovaných v 1. a 2.rade, aby jej spoločne
a nerozdielne zaplatili sumu 596 eur s príslušenstvom s odôvodnením, že dňa 7.1.2011 utrpela úraz,
keď v čase okolo 8,00 hod. dostala úder padajúceho tvrdého snehu zo strechy žalovaných na oblasť
ľavého ramena až krku. Za predmetný úraz podľa žalobkyne nesú zodpovednosť žalovaní 1/,2/, ktorí

sú vlastníkmi nehnuteľnosti. Žalobkyňa bola ihneď ošetrená na traumatologickej ambulancii, kde H.. G.
A. konštatoval vyvrtnutie a natiahnutie krčnej chrbtice v súvislosti s čím podstúpila liečbu, ktorá trvala
až do 18.3.2011. H.. Š. B. vypracoval znalecký posudok dňa 4.1.2013 a bodovo ohodnotil bolestné na
40 bodov, čo pri hodnote bodu 14,89 € činí 596 €.
Súd prvej inštancie zohľadnil aj stanovisko žalovaných v 1/ a 2/, ktorí žiadali žalobu zamietnuť,
pretože v zmysle ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka základnými predpokladmi vzniku

zodpovednosti za škodu je porušenie právnej povinnosti, ktorá spočíva v existencii takého úkonu,
ktorý je v rozpore s objektívnym právom, existencia škody a príčinná súvislosť medzi porušením
povinnosti a vznikom škody a zavinenie. Avšak žalobkyňa svoj nárok odôvodňuje len všeobecnými
tvrdeniami, pričom žalovaní 1/, 2/ spochybňovali skutkový dej, ktorým mala byť škoda na zdraví
žalobkynispôsobená,takakohožalobkyňaopisuje.Súdprvejinštancievykonaldokazovanievýsluchom
účastníkov konania, svedkov (p.V., J.. G., J..Z.), oboznámením sa s listinnými dôkazmi ( lekársky

posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, lekárske potvrdenia, uznesenie Okresného
riaditeľstva PZ Spišská Nová Ves zo dňa 11.4.2011, celým spisom, správou Mestskej polície Spišská
Nová Ves, fotodokumentáciou, spisom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 10C/ 8/2012) a
aplikoval ustanovenia § 415, § 420 ods. 1, § 444 OZ. V odôvodnení súd prvej inštancie poukázal na
to, že je nesporné, že strany sporu sú bezprostrednými susedmi v záhradkárskej osade ZOSZ O. a
ich vzťahy sú značne narušené. Došlo k tomu potom, ako si žalovaní 1,2 podali žiadosť o vydanie

stavebného povolenia na stavbu - záhradná chata - prístavba a nadstavba. Žalobkyňa a jej manžel
mali voči stavebným úpravám žalovaných 1,2 vážne výhrady, pretože zväčšením stavby sa znížilavzdialenosť medzi ich nehnuteľnosťami. Vzťahy sa vyhrotili natoľko, že sa žalobkyňa s manželom
domáhala na súde žalobou zo dňa 2.2.2012 odstránenia prestavby a nadstavby chatky žalovaných
1,2, pretože bola postavená bez stavebného povolenia a zasahuje do ich vlastníckeho práva. Následne

žiadali, aby bola žalovaným 1,2 uložená povinnosť urobiť na nehnuteľnosti dostatočné opatrenia, ktoré
zabránianadmierupomerovobťažovaťnehnuteľnosťžalobkyneajejmanželatienením,padaniustrešnej
krytiny, snehu a ľadu. Žalobu na súd bola podaná potom ako Mesto Spišská Nová Ves dňa 1.12.2011
rozhodlo o dodatočnom povolení stavby žalovaných 1,2 rozhodnutím č. 20-4741/2011 - Ag a toto
rozhodnutie dňa 28.12.2011 nadobudlo právoplatnosť. V konaní tiež bolo preukázané, že dňa 7.1.2011

bola žalobkyňa ošetrená H.. G. A. a následne znalec H.. Š. B. obodoval bolestné žalobkyne 40 bodmi.
Predpokladom pre priznanie nároku žalobkyne na náhradu škody je, aby preukázala že ku škode
skutočne došlo konaním žalovaných 1,2, tým, tým, že nedodržali určitý všeobecný štandard správania
sa, čím porušili prevenčnú povinnosť v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka. Toto ustanovenie totiž
nezakladá objektívnu zodpovednosť za škodu, tobôž ak ide o prípad keď je možné zo skúseností
predvídať že by ku škode mohlo dôjsť. Základom úspešnosti žalobkyne v spore bolo prostriedkami

procesného útoku najmä dokázať, že skutok, ktorý bol príčinou vzniku škody sa skutočne stal. Za týmto
účelom súd vypočul manžela žalobkyne, pána V. aj pána L. a plne sa stotožnil s tvrdením žalovaných
1,2, že vo výpovediach samotnej žalobkyne ale aj jej troch svedkov boli značné rozpory a že každá
jedná výpoveď sa odlišovala v tých najpodstatnejších veciach. Žalobkyňa najskôr tvrdila, že sa odtrhol
snehový previs a spadol na ňu. Neskôr uviedla, že na ňu malo spadnúť snehu za jednej fúrik, ale

vtáčia búdka nebola zasiahnutá, teda sneh spadol na ňu a vedľa búdky, čo videli všetci svedkovia.
Neskôr uvádzala, že to mohli byť 1 až 2 fúriky snehu, že búdka bola zasypaná len čiastočne. Svedok
pán V. uviedol, že zo strechy sa zosypal na žalobkyňu sneh ako lavína a odhadoval to na 3 - 4 fúriky,
pričom zasypal aj kŕmidlo pre vtáky a manžel žalobkyne zase tvrdil, že sneh spadol zhora ale previsy
nespadli ( čo technicky ani nie je možné). Pán L. uviedol, že sa v podstate uvoľnil sneh z celej strechy

a ostalo len na vrchu strechy trochu snehu, čo ak by sa skutočne stalo došlo by k vážnejším škodám
na zdraví žalobkyne a zasypalo by nie len ju ale celé kŕmidlo. Za značne rozporuplné považoval súd
prvej inštancie výpovede nie len o množstve snehu a jeho páde zo strechy ale aj v tom, či svedkovia tak
ako uviedla žalobkyňa skutočne všetci videli ako ku škode došlo. Pán L. totiž vo výpovedi uviedol, že
nikto to ako sneh na žalobkyňu padol nevidel, lebo stáli na rohu budovy. Dokonca tento svedok uviedol,

že žalobkyňa mala byť zasiahnutá snehom keď šla kŕmiť sliepky, teda že sa nachádza úplne inde ako
vtáčia búdka. Rozpory boli ďalej aj v tom, či žalobkyňa ležala na zemi, či stála, kde ona sama v prvej a
druhej svojej výpovedi, uviedla že si čupla a bola zohnutá. Pán L. uviedol, že žalobkyňa ležala na zemi
z časti zasypaná snehom. Pán V. uviedol, že žalobkyňa ostala stáť. Taktiež sú rozdiely vo výpovediach,
či išlo o tvrdý sneh, zľadovatený, mokrý. Súd prvej inštancie neuveril tvrdeniu žalobkyne, že sa skutok

skutočne stal tak ako uvádzala vo svojej výpovedi, pretože ani jeden zo svedkov nepotvrdil jej verziu.
Nebolo tak jednoznačne preukázaný mechanizmus vzniku škody, tiež kde k úrazu došlo, teda či pri
vtáčej búdke alebo pri kuríne, ako došlo k pádu snehu, či sa zosunul, či spadol previs, či sneh zletel
z celej strechy, či ho padlo len za fúrik, dva, tri, či žalobkyňa po úraze spadla, zostala stáť, alebo sa
zohla, či ihneď išla na chirurgiu, alebo odišla do domu, či búdka bola zasypaná celá alebo len časť a

ako k celej udalosti došlo, keďže podľa svedka p. L. ani on ani ďalší svedkovia presne nevideli ako sneh
spadol,nakoľkostálinarohudomužalobkynearozprávalisa. Uvedenérozpornéskutočnostibolijedným
z dôvodov pre ktorý súd návrh žalobkyne na vykonanie ohliadky na mieste samom zamietol. Ďalším
dôvodom bolo, že súd v konaní č. 10C/8/2012 na č. l. 163 ohliadku zameranú na možnosť vzniku škody
zrealizovalaurobilonejzápis,pričommalkdispozíciifotodokumentáciu,ktorásastalaajsúčasťouspisu

č. 8C/6/2013. Žalobkyňa nepreukázala, ani to, že by jej škoda bola spôsobená porušením povinností
žalovaných 1,2, ktorí (ako vlastníci v dôsledku nečinnosti a nedostatočnej obozretnosti v starostlivosti o
nehnuteľnosť), si ju pred padajúcim snehom dostatočne nezabezpečili. Súd zistil, že strecha žalovaných
1,2 je osadená žľabmi, ktoré majú zabrániť vzniku snehových previsov a pádu snehu. Je síce zošikmená
smerom ku pozemku žalobkyne ale je škridlová, nie plechová, takže sneh sa na nej udrží. Na streche

sú osadené protisnehové zábrany. V prípade, že by spadol previs zo strechy žalovaných 1,2 padal by
po strate kontaktu so strechou kolmo na zem v dôsledku gravitačnej sily a neodletel by o 75 cm, príp.
o 1,18 m ďalej. V závere súd prvej inštancie skonštatoval, že prevenčnú povinnosť v zmysle § 415
Občianskeho zákonníka mala aj samotná žalobkyňa. Pokiaľ tvrdila, že pred tým ako došlo k jej škode
na zdraví zo strechy žalovaných 1,2 padal sneh, boli tam snehové previsy. Všímala si aký je stav na

streche žalovaných 1,2, a podľa jej názoru bolo len otázkou času, kedy previs zo strechy spadne, konala
v rozpore s generálnou prevenciou, pretože aj pri minimálnej miere opatrnosti mohla predpokladať pád
snehu v zimných mesiacoch a nezdržiavať sa na mieste, kde sa takého riziko vyskytuje, tobôž ak ide oinvalidnú osobu, ktorá má zdravotné problémy s chrbticou a ramenom. S poukazom na vyššie uvedené
skutočnosti súd žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania rozhodol podľa § 255 C.s.p a § 262 ods. 1 C.s.pŽalovaní 1,2 bolo v konaní plne

úspešní, preto majú nárok na plnú náhradu trov konania, o výške ktorej bude rozhodovať súd po
právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2.Protiuvedenémurozsudkupodalažalobkyňavzákonomstanovenejlehoteodvolaniezdôvodovpodľa
§ 365 ods. 1 písm. e/ a f/ CSP a žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu

prvej inštancie na nové konanie s tým, že napadla rozsudok v oboch výrokoch. Predovšetkým poukázala
na to, že jej nie zrejmé, z čoho súd vychádzal, keď neuveril jej tvrdeniu, že sa skutok skutočne stal
tak, ako to uviedla vo výpovedi a bol toho názoru, že nebol jednoznačne preukázaný mechanizmus
vzniku škody, ani to, ako k úrazu došlo, kde k nemu došlo, ako došlo k pádu snehu, či sa zosunul,
či spadol previs, aké množstvo snehu spadlo. Podľa názoru žalobkyne z vykonaného dokazovania je
nepochybné, že utrpela úraz presne v čase, ako uviedla v návrhu, čo potvrdili svedkovia a ona ešte

v ten deň absolvovala ošetrenie v nemocnici a jej manžel bol ohlásiť na mestskej polícii a následne na
štátnej polícií, že došlo k takémuto úrazu. Súd podľa jej názoru na základe vykonaných dôkazov dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam, keď konštatoval, že na streche sú osadené protisnehové zábrany, čo
je síce pravdivé, avšak súd neskúmal, či tieto protisnehové zábrany boli osadené, aj v čase, keď došlo
k úrazu. Že tomu tak nebolo, svedčí aj vyjadrenie samotného žalovaného 1/, ktorý uviedol, že snehové

zábrany, tak ako sú teraz, boli na streche zavedené dodatočne. Ďalej v odvolaní žalobkyňa poukazovala
opakovane na skutočnosti, ktoré uvádzala už vo svojich predchádzajúcich písomných podaniach vo
vzťahu k rozhodnutiu o dodatočnom povolení stavby a realizácii stavby, pričom vyjadrila názor, že je
nepochybné, že v čase keď sa stala udalosť, teda dňa 7. 1. 2011 bola stavba postavená v rozpore
s rozhodnutím z roku 2004 a nové rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby bolo vydané až 1. 12.

2011 (skoršie rozhodnutie zo dňa 20. 12. 2010 bolo Krajským stavebným úradom v Košiciach zrušené
rozhodnutím zo dňa 30.3.2011 a vec vrátená na nové prejednanie). Stavba bola navýšená o 2 m, došlo
ku zmene tvaru strechy, uhlov strechy, na streche neboli dostatočné snehové zábrany, v dôsledku čoho
sa sneh zosúval do záhrady žalobkyne a nie do záhrady žalovaných. Je preto podľa nej nepochybné,
že došlo zo strany žalovaných k porušeniu nie len právnych povinností, ale aj k tomu, že nehnuteľnosť

nezabezpečili dostatočne pred padajúcim snehom , t.j. je nepochybné, že došlo k spôsobeniu škody
porušením povinnosti žalovaných v 1/ a 2/ rade. Podľa názoru žalovanej sa súd prvej inštancie oprel o
triviálnerozporyvovýpovediachsvedkovtýkajúcichsamnožstva,druhusnehuavôbecneskúmal,čibolo
alebo nebolo možné, aby zo strechy žalovaných mohol na ňu sneh spadnúť za podmienok, aké boli dňa
7. 1. 2011.Z oznámenia meteorologického ústavu je zrejmé, že v tom čase došlo k výraznému otepleniu

cca o 20 °C a v tom čase bola v danej lokalite súvislá vrstva snehu. Súd odmietol vykonať ohliadku
miesta, teda zamietol podľa názoru žalobkyne návrh na dôkaz, ktorý má zásadný význam pre posúdenie
vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti žalovaných a vznikom škody.
Zároveň poukázala na to, že ohliadka vykonaná v inom konaní bola zameraná na iné okolnosti a bola
realizovaná v čase, keď už strecha žalovaných mala byť riadne zabezpečená v zmysle kolaudačného

rozhodnutia.

3. Žalovaní sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

4. Krajský súd v Košiciach na základe podaného odvolania vec podľa ust. § 385 ods. 1 CSP prejednal

bez nariadenia odvolacieho pojednávania a preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach
odvolania, t.j. v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1,2 CSP (vymedzenom odvolacími dôvodmi a
námietkami žalobkyne uvedenými v odvolaní ) a § 379 CSP , spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo
a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné ,preto rozsudok vrátane výroku o trovách účastníkov
konania potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP, lebo z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov je vecne

správny .

5.Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach, pričom miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené minimálne 5 dní na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach (§

219 ods. 1, 3 CSP).

6.Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodovnapadnutého rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

7.Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa a s
odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje a dopĺňa nasledovné:

8.Žalobkyňa podané odvolanie odôvodnila podľa § 365 ods. 1 písm. e/ a f/ CSP, t.j. tým, že súd prvej
inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ že súd prvej

inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam .

9.Ani jeden z týchto uplatnených dôvodov nie je daný.

10.Odvolací dôvod podľa § 365 ods1 písm e) CSP (§ 205 ods.2 písm.c/ O.s.p. účinného do 30.6.2016)
je v súdnej praxi daný vtedy, ak súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnutý dôkaz potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, k čomu je potrebné uviesť, že súd
nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy účastníkmi konania, najmä súd nevykoná dôkazy na
preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska hmotného práva nie sú významné a nevykoná ani dôkazy
nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam, ktoré boli už preukázané iným spôsobom alebo založené
na zhodnom tvrdení účastníkov. Neúplné zistenie skutkového stavu je odvolacím dôvodom len za

predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvého stupňa nevykonal
účastníkom navrhnutý dôkaz spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť. Iba samotná okolnosť,
že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v spore spôsobilým odvolacím dôvodom .
Zároveň musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.

11.Odvolací dôvod podľa uvedeného ustanovenia podľa názoru odvolacieho súdu nebol
naplnený ,pretože nedošlo počas konania pred súdom prvej inštancie k nevykonaniu takých účastníkom
navrhnutých dôkazov, ktoré by boli spôsobilé preukázať právne významnú skutočnosť . Odvolací
súd zdôrazňuje, že samotná okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal dôkaz navrhnutý sporovou
stranou nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom, nakoľko súd nie je povinný

vykonať všetky navrhnuté dôkazy. Aj keď v danom prípade súd prvého stupňa nevykonal žalobkyňou
navrhovaný dôkaz - ohliadku na mieste samom, je nutné konštatovať, že súd prvého stupňa vykonal
všetky dôkazy potrebné na preukázanie skutočnosti, ktoré z hľadiska hmotného práva boli významné.
Odvolací súd má za to, že prvoinštančný súd dôvodne poukázal na rozpory vo výpovediach žalobkyne a
svedkov, pričom vykonanie tohto dôkazu nebolo spôsobilé odstrániť tieto rozpory( osvedčilo by iba stav

nehnuteľnosti v čase ohliadky, ale nepreukázalo by možnosť alebo nemožnosť vzniku škody tvrdeným
spôsobom a už vôbec nie mechanizmus vzniku škody). Nestotožňuje sa preto s tvrdením žalobkyne,
že sa jedná o dôkaz , ktorý má zásadný význam pre posúdenie vzniku škody a príčinnej súvislosti
medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody. Ďalším akceptovateľným dôvodom, pre ktorý súd
ohliadku nevykonal bolo, že súd v inom konaní (sp.zn. 10C/8/2012 ) už vykonal ohliadku predmetnej

nehnuteľnosti zameranú na možnosť vzniku škody zrealizoval a urobil o nej zápis, pričom mal k dispozícii
fotodokumentáciu, ktorá sa stala aj súčasťou spisu č. 8C/6/2013. Na správnosti tohto postupu nič
nemení ani námietka žalobkyne, že uvedená obhliadka bola uskutočnená v čase keď už strecha bola
zabezpečená, nakoľko stav strechy je takýto aj v súčasnosti, preto by nová ohliadka bola vykonaná
za totožného stavu strechy nadbytočne. Súd prvej inštancie teda nevykonal iba dôkaz, ktorý z tohto

hľadiska významný nebol, resp. bol nadbytočný a dôvody pre ktoré tento dôkaz nevykonal vo svojom
rozhodnutí aj zrozumiteľne vysvetlil.

12.Odvolací dôvod podľa ust.§ 365 ods1 písm f) CSP ( § 205 ods.2 písm.d/ O.s.p. účinného do
30.6.2016) je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov

vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli
alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať
aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo
inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení
dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli v konaní najavo inak súd

vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom,
ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust.§ 191 ods 1,2 CSP (ust. § 132 O.s.p.) alebo ak
výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim zust. §192,193 a 205 CSP (ust. § 133 až 135 O.s.p.), pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe
ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

13.Odvolací súd v tomto konkrétnom prípade dospel k záveru, že nebol naplnený ani tento odvolací
dôvod, keďže súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil
skutkový stav, pričom vykonané dôkazy hodnotil podľa ust. § 191 ods 1,2 CSP, t.j. každý dôkaz hodnotil
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach, pričom prihliadol starostlivo na všetko, čo
vyšlo počas konania najavo, v hodnotení jednotlivých dôkazov nebol zistený žiaden logický rozpor.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadiska skutkových záverov nezistil, že by
skutkové zistenia súdu prvej inštancie nezodpovedali vykonaným dôkazom, alebo že by súd vzal do
úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli alebo v konaní nevyšli najavo.

14.Podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku v ktorých sa súd prvého
stupňa dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými skutkovými okolnosťami potrebnými pre

rozhodnutie o uplatnenom nároku, vrátane všetkých tvrdení a námietok účastníkov konania (teda aj
námietok žalobkyne, na ktoré opakovane poukazovala aj v odvolaní). Odvolací súd je teda toho názoru,
že odôvodnenie napadnutého rozsudku spĺňa parametre stanovené procesným predpisom, keďže
jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom sa vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi
skutočnosťami, ktoré boli pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné. Odvolací súd sa

v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a odkazuje naň.

15. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že predpokladom pre priznanie nároku
žalobkyne na náhradu škody je, aby preukázala, že ku škode skutočne došlo konaním žalovaných v 1.
a 2.rade tým, že nedodržali určitý všeobecný štandard správania sa, čím porušili prevenčnú povinnosť

v zmysle § 412 OZ, ktoré ustanovenie nezakladá objektívnu zodpovednosť za škodu. Na základe
uvedeného správne poukázal na to, že základom úspešnosti žaloby bolo najmä dokázať, že skutok,
ktorý bol príčinou vzniku škody sa skutočne stal, a preto zameral dokazovanie na preukázanie týchto
skutočností. Vykonané dôkazy správne vyhodnotil jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach, pričom
svoje úvahy v odôvodnení rozhodnutia aj vysvetlil.

16.Nemožno súhlasiť s názorom odvolateľky, že súd svoje rozhodnutie oprel o triviálne rozpory vo
výpovediach. Tieto rozpory bolo potrebné posúdiť aj v kontexte narušených vzťahov a dlhodobo
pretrvávajúcich sporov medzi účastníkmi, týkajúcich sa predmetnej nehnuteľnosti, ktoré vyplývajú aj z
vykonaného dokazovania. V súvislosti s uvedeným odvolací súd poukazuje aj na to, že v sporovom

konaní platí zásada dispozičná a prejednacia, pričom je zásadne vecou účastníkov konania tvrdiť
skutočnosti a označiť dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení (§ 101 ods. 1, § 120 ods. 1
O.s.p.). Pretože v sporovom konaní stoja strany proti sebe a majú opačný záujem na výsledku konania,
povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť zaťažuje každú zo sporových strán v úplne inom smere. Každá
zo sporových strán musí v závislosti na hypotéze právnej normy tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy,

na základe ktorých bude môcť súd rozhodnúť v ich prospech (bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno).
Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie prípadné nepriaznivé
následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného
na základe ostatných vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú aj toho účastníka, ktorý síce
navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, avšak hodnotenie vykonaných dôkazov súdom smerovalo

k záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon tu vymedzuje tzv.
dôkazné bremeno (§ 120 ods. 1 O.s.p.) ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania,
keďže je určované výsledkom vykonaného dokazovania. Procesný zmysel dôkazného bremena vyniká
predovšetkýmvtakejdôkaznejsituácii,keďaktívniúčastnícibezozbytkusplnilisvojupovinnosťtvrdenia,
aj povinnosť dôkaznú. Jeho pravým cieľom je umožniť súdu vydať rozhodnutie aj v tých prípadoch, kedy

určitá skutočnosť, v spore podstatná, nebola (v zmysle, že spravidla ani byť nemohla) dokázaná, teda
v prípadoch, kedy výsledok hodnotenia dôkazov neumožňuje súdu prijať ani záver o pravdivosti tejto
skutočnosti, ale ani záver o tom, že by bola nepravdivá. Aj v týchto prípadoch (tzv. dôkaznej núdze) musí
súd rozhodnúť v neprospech toho účastníka, v ktorého záujme bolo podľa hmotného práva preukázať
tvrdenú skutočnosť.

17.Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť a preukázať žalobca, zatiaľ čo
okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. V danom prípade tak zaťažovalo žalobkyňu
bremeno preukázania ňou tvrdeného mechanizmu vzniku škody a až následne bolo možné posúdiť, čidošlo k vzniku týmto vzniknutej škody v príčinnej súvislosti s porušením povinností zo strany žalovaných.
Súd neuveril tvrdeniu žalobkyne, že sa skutok skutočne stal tak ako uvádzala vo svojej výpovedi,
pretože ani jeden zo svedkov nepotvrdil jej verziu. Nebolo tak jednoznačne preukázaný mechanizmus

vzniku škody ani kde k úrazu došlo. Na základe vykonaného dokazovania preto súd prvej inštancie
správne uzavrel, že žalobkyňa nepreukázala, že by jej škoda bola spôsobená ňou tvrdeným spôsobom
v dôsledku porušenia povinnosti žalovaných v 1. a 2.rade. Zároveň správne konštatoval, že prevenčnú
povinnosť v zmysle § 415 OZ mala aj samotná žalobkyňa, najmä s poukazom na jej tvrdenia, že predtým
ako došlo ku škode zo strechy žalovaných padal sneh a boli tam snehové previsy, ktorý stav na streche

žalovaných si všímala a podľa jej názoru bolo len otázkou času, kedy previs zo strechy spadne, preto
konala v rozpore s generálnou prevenciou, ak sa zdržiavala na mieste, kde sa takéto veľké riziko podľa
nej vyskytovalo.

18. Odvolacie námietky odvolateľky boli už predmetom dokazovania pred súdom prvej inštancie,
ktorý sa s nimi dôsledne vysporiadal pri rozhodovaní v danej veci. Ani ďalšie skutočnosti uvedené v

odvolaní neumožňujú odvolaciemu súdu prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť
napadnutého rozsudku. Odvolací súd teda dospel k záveru, že postupu prvoinštančného súdu v konaní
ani jeho rozhodnutiu nie je možné vytknúť pochybenia zakladajúce záver o naplnení niektorého z
uplatnených odvolacích dôvodov.

19.Zo všetkých uvedených dôvodov v zmysle ust. § 387 CSP odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1,2 CSP v spojení
s § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa nebola v odvolacom konaní úspešná, preto jej nárok na náhradu trov
odvolacieho konania nevznikol a úspešným žalovaným preukázateľne žiadne trovy odvolacieho konania

nevznikli.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).