Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. jún 2017

Súd: Okresný súd Partizánske
Spisová značka: 1T/52/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3616010115
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Radoslav Smatana, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPE:2017:3616010115.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske samosudcom Mgr. Radoslavom Smatanom, PhD. v trestnej veci proti

obžalovanej P. F., pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 28.06.2017, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná

P. F., nar. XX.XX.XXXX v R., trvale bytom Y. XXX,
prechodne Y. XX, nezamestnaná, slobodná,

j e v i n n á, ž e :

dňa 18.10.2013 v doobedňajších hodinách v byte č. X na ul. F. Č.. XXXX/XX v R. v úmysle uviesť
poškodenúdoomyluavylákaťodnejfinančnúhotovosť,požiadalapoškodenúJ.Y.oposkytnutiepôžičky
vo výške 15.000 €, ktorú sa pod vymyslenou legendou zaviazala vrátiť do dvoch dní zo získaných
finančných prostriedkov od svojho priateľa, ktorého touto pôžičkou "vykúpi" z vojenskej misie v G.,

hoci vedela, že uvedené finančné prostriedky poškodenej nevráti, následne dňa 18.10.2013 v presne
nezistenom čase v poobedňajších hodinách v R. na presne nezistenom mieste pri pošte obžalovaná P. F.
so súhlasom poškodenej prevzala od ďalšej osoby finančnú hotovosť vo výške 7.500 € získanú z predaja
dvojizbového bytu poškodenej, ktorej potom odovzdala len sumu 1.100 €, čím poškodenú J. Y. uviedla
do omylu, vylákané finančné prostriedky doposiaľ poškodenej nevrátila a spôsobila tak poškodenej J.
Y. škodu vo výške 6.400 €,

t e d a :

na škodu cudzieho majetku seba obohatila tým, že uviedla niekoho do omylu a spôsobila tak na cudzom
majetku väčšiu škodu,

čím spáchala:

prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 221 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody
vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ a § 50 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanej výkon trestu podmienečne

odkladá na skúšobnú dobu vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov.Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodenú J. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R., F. XXXX/
XX, odkazuje s nárokom na náhradu škody na civilné sporové konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Partizánske podal na tunajšom súde dňa 05.08.2016 obžalobu na P.
F. pod č.k. Pv 442/14/3305-36 pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona na tom
skutkovom základe, ako je uvedené v obžalobe.

Okresný súd Partizánske pod č.k. 1T/52/2016-279 dňa 10.10.2016 vydal vo veci trestný rozkaz, ktorým
obžalovanej podľa § 221 ods. 2 Trestného zákona s poukazom na § 38 ods. 2 Trestného zákona uložil

trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov, výkon ktorého jej podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods.
1 Trestného zákona podmienečne odložil na skúšobnú dobu vo výmere 16 mesiacov. Proti trestnému
rozkazu podala obžalovaná v zákonnej lehote odpor.

Súd na hlavnom pojednávaní dňa 01.03.2017, 12.04.2017 a 28.06.2017 vykonal dokazovanie

výsluchom obžalovanej, poškodenej J. Y., svedkov H. J., Š. E., J. F., J. D., Š. A. a oboznámením
ostatného spisového materiálu (zápisnica o trestnom oznámení z č.l. 1-2, rozhodnutie katastrálneho
odboru z č.l. 3-4, zmluva o prevode vlastníctva bytu č.l. 5-8, čestné prehlásenie č.l. 9, kúpna zmluva č.l.
11-16, doplnenie zápisnice o trestnom oznámení z č.l. 17-19, dodatok ku kúpnej zmluve č.l. 111-112,
znalecký posudok č.l. 123-147, komunikácia cez Skype medzi obžalovanou a poškodenou č.l. 149-196,

správa majetku mesta + prílohy č.l. 200-219, záznam o preštudovaní vyšetrovacieho spisu č.l. 253,
doložené písomnosti č.l. 255-257, preklad č.l. 261-264, trestný rozkaz z č.l. 279, odpor z č.l. 284-285,
lustrácia v registri priestupkov z č.l. 351, lustrácia v STA z č.l. 352, odpis z RT z č.l. 353 a oboznámením
podstatnej časti spisu tunajšieho súdu sp. zn. 2T/29/2009 a zistil nasledovný skutkový stav.

Obžalovaná na hlavnom pojednávaní urobila vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. a/ Trestného
poriadku, že je nevinná. Vo svojej výpovedi uviedla, že si od poškodenej peniaze požičala, avšak len
sumu 2.500 €, ktoré jej obžalovaná sľúbila vrátiť, a to sa aj stalo. Ona sama bola podvedená cez internet,
malavykúpiťjednéhovojakazmisie,začojejbolasľúbenáodmena,čomuonauverila.Verila,žepeniaze
vráti poškodenej behom pár dní, avšak doteraz jej žiadne peniaze neprišli. Obžalovaná sa snažila vrátiť

peniaze po splátkach, čo aj urobila. Poškodená si chodila za ňou pre peniaze do Skačian, o čom môžu
podať svedectvo jej matka i taxikár pán D. i pán A.. Požičané peniaze vo výške 2.500 € poškodenej
vrátila.

Poškodená J. Y. na hlavnom pojednávaní uviedla, že ju požiadala obžalovaná o požičanie peňazí vo

výške 15.000 € na vykúpenie priateľa z G., bolo to 18.10.2013, obžalovaná prišla k nej domov ráno i s
pánom F., bol tam prítomný i pán E.. Obžalovaná ju prosila, či by jej nemohla pomôcť, poškodená jej
povedala, že nemá peniaze, tak jej obžalovaná navrhla, že by mohla založiť byt pánovi R., poškodená
nakoniec súhlasila a išli k pánovi R. i s obžalovanou, F. a E.. Tam sa dohodli, že dostane pôžičku a že
jej obžalovaná peniaze vráti za 2 dni. Poškodená nevedela, že ide o predaj bytu, ona to chápala ako

pôžičku. U nej spísali papier na 30.000 € s tým, že ona dostane ako odmenu 15.000 € a 15.000 € sa
vráti pánovi J.. Tiež uviedla, že videla, ako pán R. odovzdával sumu 7.500 € pri aute neďaleko pošty a
z týchto peňazí dala obžalovaná poškodenej 1.100 € ako záruka toho, že jej peniaze vráti. Na otázku
obhajcu poškodená uviedla, že stále kontaktovala obžalovanú, aby jej peniaze vrátila, aj za ňou chodila
do Y.. Tiež uviedla, že obžalovaná jej spomínala, že dostane sumu 2.000.000 dolárov, preto jej verila.

Zmluvy podpisovali v kancelárii u pána R., nepamätá si, či si ich riadne prečítala pred podpisom. Pán R.
vyplatil sumu 7.500 €, avšak mal vyplatiť sumu 15.000 €, peniaze prepočítavala obžalovaná v R. pred
poštou. Peniaze od poškodenej mala obžalovaná použiť jednak na nájom 3.500 € a potom na vykúpenie
priateľa z G. a uvoľnenie výsluhového dôchodku vo výške 2.000.000 dolárov. Poškodená tiež potvrdila,
že obžalovaná jej občas dala nejaké peniaze, keď za ňou chodila o vrátenie peňazí, a to sumy 10 €, 20 €.

Na otázku súdu poškodená uviedla, že si obsah zmluvy riadne neprečítala, bolo to narýchlo. Poškodená
pripustila, že mala vedomosť o tom, že v prípade ak peniaze nevráti do 3 mesiacov, stratí byt.

Svedok H.Q. J. na hlavnom pojednávaní uviedol, že si už nepamätá presne čas, ale oslovil ho pán R.,
že má na predaj byt za sumu 15.000 €, bolo tam však podmienka, že ak predávajúci peniaze vrátia

do 3 mesiacov, byt sa prepíše naspäť na nich. Pán R. mu zavolal, že je všetko nachystané a priniesolmu podpísané overené zmluvy od predávajúcich, svedok si ešte overil údaje, peniaze mu vyplatil, na
druhý deň si ešte u R. overil, či všetko prebehlo v poriadku a či podal návrh na vklad. Peniaze svedkovi
naspäť vyplatené neboli. Na otázku obhajcu svedok uviedol, že kupuje a predáva byty v dobrovoľných

dražbách, takže veľakrát ani byt nepotrebuje vidieť, stačí mu výmera. Svedok nemal vedomosť o žiadnej
pôžičke, on komunikoval len s pánom R. a ten mu vravel o kúpe bytu, nie o pôžičke. Svedok dal pánovi
R. sumu 15.000 € dňa 18.10.2013, o čom mal so sebou i potvrdenie, dal mu ich v hotovosti. Cena sa
zdala svedkovi dobrá za byt, očakával, že na ňom môže zarobiť cca 5.000 €.

Svedok Š.W. E. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaná prišla i s pánom F. za poškodenou
do bytu požičať si peniaze, presnú sumu si už nepamätá. Vyjadril sa i k odovzdávaniu peňazí pánom
R.Í. obžalovanej v R. pri pošte, nevedel však uviesť, akú sumu peňazí jej dal. Poškodená žiadala od
obžalovanej, aby jej peniaze vrátila, svedok chodieval s poškodenou za obžalovanou ju žiadať o vrátenie
peňazí do Y.. Svedok tiež potvrdil, že obžalovaná dala poškodenej sumu 1.100 €. Zvyšok si ponechala
na to, aby poslala peniaze na vykúpenie priateľa a časť na zaplatenie nájmu v I..

Svedok J.Q. F. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaná žiadala poškodenú o pôžičku, pričom
jej sľúbila, že to v krátkom čase vráti. Peniaze obžalovaná potrebovala pre priateľa v zahraničí, z G..
Dohodli sa i s pánom R., či im pomôže peniaze vybaviť. Nevedel sa vyjadriť, akú sumu peňazí si mala
obžalovaná od poškodenej požičať. Svedok nebol prítomný pri odovzdávaní peňazí obžalovanej.

Svedok J.Á. D. na hlavnom pojednávaní uviedol, že vozieval poškodenú zo Š. za obžalovanou do Y., a
to niekedy 2 krát za týždeň, niekedy vôbec. Nepamätal si, v akom čase to bolo. Poškodená mu uviedla,
že si chodila pre peniaze. Poškodená mu mala povedať, že nedostala to, čo chcela, obžalovaná jej niečo
dala, ale že to bolo málo. Na otázku prokurátora svedok uviedol, že tam išiel s poškodenou minimálne

13 krát.

Svedok Š.W. A. na hlavnom pojednávaní uviedol, že počul, že si mala obžalovaná požičať peniaze
od poškodenej na vykúpenie priateľa z misií, bližšie k tomu nevie nič. Tiež mal vedomosť o tom, že
obžalovaná mu mala finančne pomôcť a on jej to mal vrátiť viacnásobne. Potvrdil, že videl poškodenú

u obžalovanej, obžalovaná mu spomínala, že si za ňou chodila poškodená pre peniaze, videl ich pár
krát prísť taxíkom.

Zo zápisnice o trestnom oznámení (č.l. 1-2) okrem iného vyplýva, že obžalovaná prišla v októbri 2013
za poškodenou s prosbou o požičanie peňazí, malo ísť o sumu 15.000 €, ktoré síce poškodená nemala,

ale obžalovaná jej navrhla vybavenie pôžičky prostredníctvom pána R.. Zároveň obžalovaná podpísala
čestné prehlásenie, v ktorom uviedla, že poškodenej vráti zapožičanú sumu vo výške 30.000 € na kúpu
rodinnéhodomu.Čestnéprehlásenietvorísúčasťtrestnéhooznámenia(č.l.9,ftc),naktoromsúuvedené
podpisy obžalovanej a ako svedkov poškodenej a pána E.. Táto listina bola i notársky overená (č.l. 10).

Zo zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 12.06.2013 (č.l. 5-8) vyplýva, že prevodca J. R. previedol
na poškodenú ako nadobúdateľa v zmysle zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vlastnícke
právo k bytu č.X v bytovom dome č. XXXX na ul. F. v R., ako aj spoluvlastnícky podiel na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu a na prináležajúcom pozemku.

Z kúpnej zmluvy uzavretej dňa 18.10.2013 (č.l. 11-16) vyplýva, že poškodená ako predávajúca predáva
vyššie uvedenú nehnuteľnosť H. J. ako kupujúcemu za sumu 15.000 €, podľa zmluvy mala byť kúpna
cena uhradená v hotovosti pred podpisom zmluvy, čo zmluvné strany potvrdili svojimi podpismi. V článku
VII. bod 11 bola dohodnutá možnosť spätnej kúpy predávajúceho v prípade, ak vráti celú kúpnu cenu
kupujúcemu do 3 mesiacov od podpisu zmluvy. Z rozhodnutia Okresného úradu Partizánske, katastrálny

odbor zo dňa 19.11.2013 (č.l. 3-4) vyplýva, že v zmysle § 31 ods. 3 katastrálneho zákona bol povolený
vklad vlastníckeho práva k vyššie uvedenej nehnuteľnosti v prospech H. J. na základe vyššie uvedenej
kúpnej zmluvy.

V spise sa na č.l. 149-196 nachádza komunikácia medzi obžalovanou a poškodenou cez skype, kde sa

okrem iného spomína pôžička vo výške 15.000 €, ako i pán O.. Na č.l. 261-263 sa nachádza preklad
listín doložených obžalovanou pri záverečnom preštudovaní spisu, ktoré majú preukazovať, že jej mala
byť zaslaná suma 2.700.000 dolárov na účet G. F. vedený v ČSOB, pričom pribratý prekladateľ k týmto
listinám uviedol (č.l. 264), že ich písala osoba s nízkou znalosťou anglického jazyka, text bol písaný vrozpore s gramatickými pravidlami, slovosled bol v časti nezrozumiteľný (nezmyselný). V rámci šetrenia
uvedenej banky bolo tiež zistené, že Názov banky LIME BANK, HONG LEONK BANK sú samostatné
a rozdielne banky, MAYBANK je finančné centrum.

Z odpisu z registra trestov obžalovanej súd zistil, že táto bola doposiaľ 1 krát súdne trestaná, a to
rozsudkom Okresného súdu Partizánske č.k. 2T/29/2009-134 zo dňa 25.06.2009 za prečin podvodu
podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona na podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 15
mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 24 mesiacov, v súčasnosti sa na ňu hľadí, akoby nebola

odsúdená. Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov vyplýva, že obžalovaná bola doposiaľ 1 krát
postihnutá za priestupok proti majetku.

Na základe vykonaného dokazovania postupom v zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku posudzujúc
každý vykonaný dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, dospel súd k záveru, že
obžalovaná sa dopustila predmetného skutku, ktorý sa jej obžalobou kladie za vinu. Obžalovaná urobila

vyhlásenie, že je nevinná, vo svojej výpovedi priznala, že si požičala od poškodenej sumu 2.500 €,
ktoré však poškodenej aj postupne splatila. Sama sa označila za obeť podvodu, keď mala vykúpiť
jedného vojaka z misie, za čo jej mala byť vyplatená odmena, čo sa však nestalo. Vina obžalovanej však
bola preukázaná výpoveďou poškodenej J. Y., ktorá podrobne popísala okolnosti, za ktorých za ňou
obžalovaná prišla s tým, že chcela požičať peniaze na vykúpenie vojaka z G., za čo mala poškodená

dostať finančnú províziu, táto skutočnosť vyplýva i z čestného prehlásenia, ktoré podpísala obžalovaná
i poškodená a pán E., kde sa obžalovaná zaviazala vrátiť požičanú sumu vo výške 30.000 €, ďalej sa
poškodená vyjadrila i k okolnostiam, za akých došlo k predaju jej bytu pánovi J. cez pána R., za čo jej
mala byť vyplatená sumu 15.000 €, pričom poškodená túto operáciu vnímala ako pôžičku, poškodená
tiež uviedla, že boli peňažné prostriedky vo výške 7.500 € vyplatené pánom R. v R. pred poštou

obžalovanej, ktorá peniaze prerátala a následne z nich dala 1.100 € poškodenej. Vina obžalovanej
vyplýva i z výpovede svedka Š. E., ktorý tiež potvrdil, že obžalovaná žiadala peniaze od poškodenej,
nevedel však presne akú sumu a svedok tiež potvrdil, že boli v R. pred poštou vyplatené peniaze pánom
R. obžalovanej, sumu uviesť nevedel. I pán J. F. potvrdil, že bol s obžalovanou u poškodenej, kde
ju obžalovaná žiadala o požičanie peňazí, ktoré sľúbila v krátkom čase vrátiť, svedok sa tiež vyjadril,

že i od neho si obžalovaná požičala peniaze na vykúpenia vojaka z G., o ktoré prišiel. Svedok J. R.
využil svoje právo nevypovedať, aby si nespôsobil trestné stíhanie. I z obžalovanou predložených listín
v anglickom jazyku, ktoré mali preukazovať jej obranu, že mala dostať odmenu za vykúpenie pána O.,
ktorému mal byť vyplatený výsluhový dôchodok vo výške 2.700.000 USD na účet G. F. vyplýva, že
tieto boli vypracované osobou, ktorej znalosť anglického jazyka bola nízka, text bol písaný v rozpore s

pravidlami gramatiky a i uvedený názov banky v tvare akom sa nachádzal na dokumente neexistuje, čo
dotvára obraz toho, že tieto doklady boli len falzifikáty, obžalovaná nepreukázala, že by bola posielala
nejaké peniaze na vykúpenie vojaka z misii. Súd na základe výsledkov dokazovania konštatuje, že v
predmetnej veci zohral významnú úlohu i pán R., ktorý však v danej veci nebol trestne stíhaný, pričom
súd poukazuje na obžalovaciu zásadu, ktorá umožňuje osoby stíhať pred súdom len na základe podanej

obžaloby prokurátorom. V danom prípade je potrebné poukázať i na skutočnosť, že samotné konanie
poškodenej svedčí o tom, že sama bola vedená pohnútkou ziskuchtivosti, kedy ako sama uviedla, sa
riadne neoboznámila s dokumentmi, ktoré podpísala, z ktorých zreteľne vyplývalo, že išlo o kúpnu
zmluvu, čo bolo vyznačené už v záhlaví, čo však nevylučuje podiel viny na skutku zo strany obžalovanej.
V súvislosti s tvrdeniami obhajcu obžalovanej, že poškodená chodievala pravidelne za obžalovanou

žiadať ju o vrátenie peňazí, pričom obžalovaná jej i nejaké peniaze dávala, čo potvrdili i svedkovia J.Á.
D. a Š. A., súd poznamenáva, že v prípade trestného činu podvodu nezaniká trestnosť činu, ak následne
obžalovaná i časť takto získaných prostriedkov vráti poškodenej, prípadne i všetky, táto skutočnosť má
význam len z hľadiska ukladania trestu pri skúmaní miery poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Na
základe vyššie uvedeného súd ustálil skutok tak, ako je uvedený v obžalobe, pričom pokiaľ ide o právnu

kvalifikáciu skutku, tento bol správne právne kvalifikovaný ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods.
2 Trestného zákona. Pokiaľ ide o subjektívnu stránku, obžalovaná konala v priamom úmysle v zmysle
§ 15 písm. a/ Trestného zákona.

Pri rozhodovaní o treste u obžalovanej súd vychádzal zo zásad pre ukladanie trestov uvedených v § 34

Trestného zákona zohľadňujúc spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, poľahčujúce
a priťažujúce okolnosti a osobu páchateľa, jeho pomery ako aj možnosti jeho nápravy.Pri ukladaní trestu súd postupoval v zmysle § 38 ods. 2 Trestného zákona, pričom u obžalovanej
nezistil žiadnu poľahčujúcu ani priťažujúcu okolnosť. Vzhľadom na osobu páchateľa a na možnosti jeho
nápravy,akoajnapovahuanásledokspáchanéhotrestnéhočinudospelsúdkzáveru,ženadosiahnutie

účelu trestu a na naplnenie jeho represívnej zložky ako i individuálnej, či generálnej prevencie, bude
postačujúci aj trest odňatia slobody na spodnej hranici trestnej sadzby (12 mesiacov) s podmienečným
odkladom a s určením primeranej dĺžky skúšobnej doby (16 mesiacov). Tento trest súd považuje sa
dostačujúci, a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že obžalovaná doposiaľ bola síce 1 krát súdne
trestaná, avšak hľadí sa na ňu, akoby nebola odsúdená.

Poškodená si v predmetnom trestnom konaní uplatnila voči obžalovanej nárok na náhradu škody vo
výške 30.000 €, nakoľko však nebolo vykonaným dokazovaním preukázané, že by bola obžalovaná
svojím konaním spôsobila poškodenej škodu v ňou požadovanej výške, súd poškodenú s jej nárokom
na náhradu škody odkázal na civilné sporové konanie.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 (pätnásť) dní od
oznámenia rozsudku prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1
Trestného poriadku).