Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. november 2017

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 26Cb/55/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208216861
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Radoslav Prutkay

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2017:1208216861.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom Mgr. Radoslavom Prutkayom v právnej veci žalobkyne:

D. H., nar. XX.XX.XXXX, I. Š. Č.. XXX, I. Š., zastúpená: JUDr. Iveta Hrebenárová, advokátka, Grešova
7, Prešov, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpený:
JUDr. Andrea Cviková, advokátka, Kubániho 16, Bratislava, o zrušenie rozhodcovského rozsudku sp.
zn. RK - 763/07/GR zo dňa 15.04.2008, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok vydaný JUDr. Gustávom Retom, rozhodcom, sp. zn.
RK-763/07/GR zo dňa 15.04.2008 vo vzťahu k žalobkyni.

II. Súd priznáva žalobcovi právo na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu, o výške
náhrady trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 21.05.2008 domáhala vydania rozhodnutia,
ktorým by súd zrušil rozhodcovský rozsudok vydaný JUDr. Gustávom Retom, rozhodcom, sp. zn.
RK-763/07/GR zo dňa 15.04.2008 zaviazal žalovaných na náhradu trov konania.

2. Žalobkyňa vo svojej žalobe uviedla, že dňa 29.09.2004 uzavrel jej bývalý manžel P. H. so
žalovaným (pôvodným žalovaným v I. rade) zmluvu o revolvingovej pôžičke vo výške 200.004,- Sk

a túto sa zaviazal splácať v mesačných splátkach, podľa splátkového kalendára a na zabezpečenie
pohľadávky žalovaného vystavil dňa 29.09.2004 vlastnú blankozmenku, pričom zmenku podpísal ako
zmenečný ručiteľ v mene žalobkyne a na základe odcudzených dokladov. Keďže bývalý manžel
žalobkyne si povinnosti neplnil, žalovaný podal žalobu na rozhodcovský súd, ktorý dňa 22.09.2004
vydal rozhodcovský rozsudok RK-398/05-MM.Voči tomuto rozsudku žalobkyňa podala odvolanie a na
bývalého manžela podala aj trestné oznámenie, čo malo za následok prerušenie rozhodcovského
konania. Následne dňa 15.04.2008 vydal rozhodca JUDr. Gustáv Ret rozhodcovský rozsudok sp.

zn. RK-763/07/GR, ktorého zrušenia sa žalobkyňa domáhala z dôvodu, že nepodpísala zmluvu o
revolvingovej pôžičke a ani zmenku, pričom túto skutočnosť podľa žalobkyne potvrdil aj jej bývalý
manžel, ktorý uviedol, že tieto listiny podpísal on sám. Žalobkyňa taktiež uviedla, že nepodpísala ani
rozhodcovskú zmluvu a preto žiada zrušiť rozhodcovský rozsudok.

3. Žalovaný sa žalobou žalobcu nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť, namietal že nebola zo strany
žalobkyne dodržaná lehota na podanie takejto žaloby. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že

rozhodcovský rozsudok žalobkyňa prevzala dňa 22.08.2008 a žaloba bola príslušnému súdu doručená
až dňa 19.08.2008, teda viac ako tri mesiace po uplynutí lehoty na podanie žaloby o zrušenie
rozhodcovského rozsudku, pričom poukázal na ustanovenie § 40 ods.1 zákona o rozhodcovskom
konaní.4. Súd vo veci vydal dňa 30.11.2012 rozsudok, v ktorom zrušil rozhodcovský rozsudok sp. zn.
RK-763/07/GR zo dňa 15.04.2008. Na základe čiastočného späťvzatia žaloby žalujúcou stranou, ktorá

bola uskutočnená na pojednávaní dňa 30.11.2012, ako aj súhlasu žalovaného so späťvzatím tejto žaloby
súd v súlade s vtedy platným ustanovením § 96 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku konanie v tomto
rozsudku konanie voči pôvodnému žalovanému v 2. rade zastavil a nepriznal pôvodnému žalovanému
v 2. rade právo na náhradu trov konania voči žalobcovi.

5. Žalovaný podal proti tomuto rozsudku odvolanie v časti, v ktorej súd rozhodol o zrušení
rozhodcovského rozsudku. V odôvodnení svojho odvolania uviedol, že súd prvej inštancie rozhodol
ultra petitum, prekročil návrh na začatie konania, keď zrušil rozhodcovský rozsudok ako taký, t.j. nielen
voči žalovanému, ktorý mal v rozhodcovskom konaní procesné postavenia žalobcu, ale aj voči P. H.,
ktorý mal v rozhodcovskom konaní v procesné postavenie žalovaného v 1. rade. Žalobkyňa nebola
oprávnená podať návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku ako takého v celom rozsahu a tak

podľa žalovaného nevymedzila predmet konania tak, že by sa rozhodcovský rozsudok mal zrušiť len
voči nej a ani súd výrok neformuloval takýmto spôsobom v záujme toho, aby bolo nesporné, v akom
rozsahu rozhodcovský rozsudok zrušuje. Súd sa v napadnutom rozhodnutí podľa žalovaného nesprávne
vysporiadal aj s jeho námietkou o nedodržaní lehoty pre podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského
rozsudku. Žalovaný namietal, že žalobkyňa nepodala žalobu v zákonnej lehote na príslušnom súde,

hoci to zákon o rozhodcovskom konaní v § 40 ods. 1 a ods. 2 výslovne vyžaduje. Na základe uvedeného
navrhol, aby odvolací sud zmenil výrok rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 30.11.2012, č.k.
26 Cb/55/2008-266 tak, že žalobu zamietne a súčasne vec vráti súdu prvého stupňa na rozhodnutie o
náhrade trov konania, pričom si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

6. Rozsudok Okresného súdu Bratislava II, č.k. 26Cb/55/2O12-266 zo dňa 30.11.2012 nadobudol
v časti výroku, v ktorej bolo rozhodnuté o zastavení konania voči žalovanému v 2. rade, ako
aj v časti, v ktorej bolo rozhodnuté o tom, že žalovanému v 2. rade sa nárok na náhradu trov
konania nepriznáva právoplatnosť dňa 03.03.2013, nakoľko v uvedenej časti rozsudok nebol napadnutý
opravným prostriedkom.

7. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací rozsudok súdu prvej inštancie uznesením č.k.
8Cob/203/2013-287 v napadnutej časti zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

8. Písomným podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 11.11.2016 žalobkyňa požiadala súd o pripustenie

zmeny petitu žaloby tak, že bude znieť: Súd zrušuje rozhodcovský rozsudok vydaný JUDr. Gustávom
Retom pod sp. zn. RK-763/07/GR zo dňa 15.04.2008 vo vzťahu k žalobkyni.

9. Súd uznesením č.k. 26Cb/55/2008-311 pripustil zmenu žaloby tak, ako o ňu žalobkyňa požiadala.

10. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, výsluchom pôvodného žalovaného v 2.
rade A. V., oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu a zistil nasledovný
skutkový stav:

11. Z výsluchu žalobkyne súd zistil, že žalobkyňa zotrvala na svojich skutkových tvrdeniach o tom, že

zmluvu so žalovaným nepodpísala. Žalobkyňa vo svojej výpovedi ďalej uviedla, že bola vypočúvaná v
rámci trestného konania, kde žiadala, aby bol ustanovený grafológ, pričom pokiaľ sa pamätá, tak aj jej
bývalý manžel potvrdil, že žalobkyňa zmluvu nepodpísala.

12. Z výsluchu pôvodného žalovaného v 2. rade A. V. súd zistil, že , že tento predmetný rozhodcovský

spis prevzal po povôdnom rozhodcovi, ktorým bola JUDr. Mochnáčová a to z dôvodu, že táto sa
vzdala funkcie rozhodcu a všetky spisy, ktoré mala nedokončené prevzal práve on. V spise, ktorý
A. V. obdržal od JUDr. Mochnáčovej, bolo iba uznesenie úradu justičnej a kriminálnej polície, OR
PZ Prešov, ČVS:ORP-920/0EK-P02005 zo dňa 28.9.2007. Z tohto uznesenia vyplývalo, že trestné
konanie bolo v predmetnej veci zastavené v predmetnej s odôvodnením podľa ktorého p. P.. H. nemohol

podpísať zmluvu za manželku. V spise sa uvádzalo aj to, že pracovníčky žalovaného vylúčili, aby sa
za spoludlžníka mohol podpísať niekto iný. Ako rozhodca tak mal za to, že vyššie uvedený vyšetrovať
sa stotožnil s uvádzanou argumentáciou odôvodňujúcou zastavenie trestného stíhania a toto uznesenie
použil ako podklad pre vydanie rozhodcovského rozsudku.13. Z rozhodcovského rozsudku sp. zn. RK-763/07/GR súd zistil, že JUDr. Gustáv Ret ako rozhodca
so sídlom na Tomášikovej ulici č. 30 v Bratislave týmto rozhodcovským rozsudkom zaviazal žalovanú

a P. H. spoločne a nerozdielne na zaplatenie sumy 267.520,- Sk spolu so 6% úrokom z omeškania od
06.09.2005 až do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 892,. Sk a náhradu trov rozhodcovského
konania vo výške 1.500,- Sk

14. Zo znaleckého posudku č. 198/2012 vypracovaného Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej

univerzity súd zistil, že podpis žalobkyne na zmluve o revolvingovej pôžičke č. 42664-75177 zo dňa
28.09.2004, ako aj podpis žalobkyne, ako avalistky na zmenke, ktorá bola vystavená dňa 29.09.2004,
nie sú vlastnoručnými podpismi žalobkyne.

15. Podľa § 40 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní účastník
rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia

tuzemskéhorozhodcovskéhorozsudku,akjedenzúčastníkovrozhodcovskéhokonaniapopieraplatnosť
rozhodcovskej zmluvy,

16. Podľa § 41 ods. 1 žalobu zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní o zrušenie
rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku

účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak
účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36 , lehota začína plynúť od doručenia
rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

17. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že JUDr. Gustáv Ret ako rozhodca
rozhodcovským rozsudkom sp. zn.: RK-763/07/GR zo dňa 15.04.2008 rozhodol tak, že zaviazal
žalobkyňu spolu s P. H.Á., aby žalovanému zaplatili zaviazal žalovanú a P. H. spoločne a nerozdielne
na zaplatenie sumy 267.520,- Sk spolu so 6% úrokom z omeškania od 06.09.2005 až do zaplatenia,
zmenkovú odmenu vo výške 892,. Sk a náhradu trov rozhodcovského konania vo výške 1.500,- Sk. Táto

skutočnosť nebola sporná.

18. Žalobkyňa sa svojou žalobou domáhala zrušenia tohto rozsudku a to z dôvodu, že nikdy so
žalovaným zmluvu o revolvingovej pôžičke č. 42664-75177, na základe ktorej bola P. H. poskytnutá
pôžička vo výške 200.004,- Sk. Žalobkyňa taktiež uviedla, že nepodpísala ani zmenku vystavenú P.

H. dňa 29.09.2004, ktorú mala podpísať ako zmenkový ručiteľ. Žalobkyňa teda napadla rozhodcovský
rozsudok s tým, že napadla platnosť samotnej rozhodcovskej doložky, ktorá bola súčasťou zmluvy o
revolvingovej pôžičke č. 42664-75177.
19. Osobitosť postavenia rozhodcovského súdu spočíva medzi iným v tom, že jeho právomoc
vec prejednať a rozhodnúť sa odvodzuje od rozhodcovskej zmluvy. Predpokladom právomoci

rozhodcovského súdu je teda platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými stranami, a to či
už vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky. Ak nedošlo k platnému uzatvoreniu zmluvy,
ktorej súčasťou bola aj rozhodcovská doložka. Súd sa teda pri posudzovaní žaloby žalobkyne zaoberal
v prvom rade práve otázkou existencie platnej rozhodcovskej doložky uzavretej medzi žalobcom a
žalovaným, nakoľko iba platná rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc rozhodcovského súdu

na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť.
20.NakoľkozvykonanéhodokazovaniaatonajmäzvýpovedeP.H.,ktorájeobsiahnutávtrestnomspise
úradu justičnej a kriminálnej polície, OR PZ Prešov, ČVS:ORP-920/0EK-P02005 a znaleckého posudku
č. 198/2012 vypracovaného Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity jednoznačne vyplýva, že
žalovaná nikdy nepodpísala zmluvu o revolvingovej pôžičke č. 42664-75177, teda nemohla ani vyjadriť

súhlas, aby sa prípadné spory medzi ňou a žalovaným vyplývajúce z uvedenej zmluvy riešili formou
rozhodcovského konania. A. V. tak v čase vydania rozhodcovského rozsudku vo vzťahu k žalobkyni
vôbec nedisponoval právomocou rozhodovať. Ak napriek uvedenému A. V. ako rozhodca vec prejednal
a rozhodol zaťažil ním vydaný rozhodcovský rozsudok vadou podľa § 40 ods. 1 písm. c) zákona č.
244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase vydania rozhodcovského rozsudku, čím

zadal aj dôvod na jeho zrušenie v súdnom konaní.

21. Napriek uvedenému žiadal žalovaný žalobu zamietnuť a to z dôvodu, že žaloba nebola žalobkyňou
podaná včas, čím zaniklo aj jej právo domáhať sa zrušenia napadnutého rozhodcovského rozsudku.Súd sa preto zaoberal aj touto námietkou žalovaného a posudzoval, či bola žaloba podaná včas.
Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku mohla žalobkyňa v zmysle ustanovení zákona č.
244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku.

Napadnutý rozhodcovský rozsudok bol žalobkyni doručený dňa 2.04.2008, pričom žaloba na zrušenie
tohto rozhodcovského rozsudku bola podaná dňa 19.05.2008. Uvedené jednoznačne vyplýva tak zo
samotného rozhodcovského spisu, ako aj z odtlačku pečiatky na obálke, v ktorej žalobkyňa žalobu
odoslala, teda včas.

22. Z hľadiska zachovania lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku je irelevantné,
či táto bola podaná súdu vecne a miestne príslušnému na rozhodovania o takejto žalobe alebo, či bola
žaloba podaná na nepríslušný súd. Lehota na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku
je procesnoprávnou lehotou. Civilný sporový poriadok je vo vzťahu k zákonu č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskomkonanísubsidiárnouprávnounormou.Toznamená,ževprípadeakniektoréskutočnosti
nie sú upravené v č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní sa riadia sa primerane ustanoveniami

Civilného sporového poriadku, ustanovenia Civilného sporového poriadku o plynutí lehôt nevynímajúc.

23. Súd prvej inštancie, rovnako ako Krajský súd v Bratislave v uznesení č.k. 8Cob/203/2013-287
uvádza, že zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní je procesným predpisom, keďže
upravuje rozhodcovské konanie a aj na rozhodcovské konanie sa v zmysle § 51 ods. 3 citovaného

zákona primerane vzťahujú ustanovenia všeobecného predpisu o konaní pred súdmi. Vychádzajúc z
procesného charakteru Zákona o rozhodcovskom konaní, ako aj zo zákonného odkazu na Občiansky
súdny poriadok (platný a účinný v čase podania žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku), lehota
na podanie takejto žaloby bola v zmysle § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní lehotou procesnou a zároveň prekluzívnou (prepadnou). Na procesné lehoty aj ich počítanie

sa vzťahovali ustanovenia § 55 a nasl. O.s.p., pričom v zmysle § 57 O.s.p. do plynutia lehoty sa
nezapočítaval deň, kedy došlo k skutočnosti určujúcej jej začiatok, v danom prípade deň doručenia
rozhodcovského rozsudku - 22.04.2008. Lehota 30 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku teda
začala plynúť dňom 23.04.2008 a uplynula dňa 23.05.2008. Keďže v zmysle § 57 ods. 3 O.s.p. lehota
bola zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu,

ktorý mal povinnosť ho doručiť, v prejednávanej veci bola žaloba podaná včas, pričom v súlade s
ustanovením § 470 ods. 2 C.s.p. účinky takto podanej žaloby zostali zachované aj pod nadobudnutí
účinnosti Civilného sporového poriadku. Žalobkyňa podala žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku
adresovanú Okresnému súdu Bratislava III na poštovú prepravu dňa 19.05.2008 na pošte v Prešove
a tento dátum je rozhodný z hľadiska posúdenia zachovania lehoty v zmysle § 41 ods. 1 zákona č.

244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Bez právneho významu je skutočnosť, kedy žaloba Okresnému
súdu Bratislava III došla a následne bola postúpená Okresnému súdu Bratislava II ako súdu miestne
príslušnému. Vychádzajúc z vyššie uvedeného žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola
podaná včas na poštovú prepravu a ide o včasné uplatnenie práva žalobkyňou.

24. Pokiaľ ide o ďalší argument žalovaného, podľa ktorého žalobkyňa nebola oprávnená žiadať zrušenie
rozhodcovského rozsudku ako celku, keďže toto právo jej patrilo iba vo vzťahu k jej osobe, táto námietka
sa pripustením zmeny žaloby súdom stala právne irelevantnou.

25. Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré nasledovalo po zrušení rozsudku,

č.k. 26Cb/55/2012-266, žiadal zamietnuť žalobu žalobkyne aj z dôvodu, že samotný napadnutý
rozhodcovský rozsudok sa v zmysle § 243d zákona č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti stal nevymáhateľným, nakoľko nebol podaný návrh na vydanie exekúcie na jeho základe
do marca roku 2015. I keď z uvedeného ustanovenia Exekučného poriadku naozaj vyplýva, že
napadnutý rozhodcovský rozsudok nadobudnutím účinnosti zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom

rozhodcovskom konaní stratil vykonateľnosť, uvedená skutočnosť nebola dôvodom na zamietnutie
žaloby žalobkyne. Oprávnenie účastníka rozhodcovského konania vyplýva priamo z ustanovenia §
43 a nasl. zákona č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní. Keďže oprávnenie domáhať sa zrušenia
rozhodcovského rozsudku vyplýva žalobkyni z právneho predpisu, ktoré je vo vzťahu k Civilnému
sporovému poriadku predpisom osobitným, aj samotnú žalobu je potrebné považovať za osobitný druh

určovacej žaloby v zmysle § 137 písm. d) C.s.p. V prípade takéhoto osobitného druhu určovacej žaloby
nie je potrebné naliehavý právny záujem na takomto určení preukazovať, nakoľko tento vyplýva práve
z osobitného právneho predpisu. Súd sa preto nemohol stotožniť ani s touto argumentáciou žalovanej
strany.26. Na základe uvedených skutočností, ako aj citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru,
že žaloba žalobkyne je dôvodná, má oporu v zákone a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku

tohto rozsudku.

27. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 2 C.s.p. podľa ktorého, súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mal žalobca v konaní
plný úspech, súd priznal žalovanému náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému.

28. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p.
po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciumožnovykonaťnanávrhtoho,ktojeoprávnenýpožadovaťsplnenienárokuzexekučnéhotitulu

preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 ods. 2 zákona č. 233/1995
Z.z.). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 zákona č.
233/1995 Z.z.).