Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. január 2018

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 14Pc/17/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817212707
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Fedor

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2018:3817212707.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom Mgr. Štefanom Fedorom v právnej veci navrhovateľa: E. F., nar.

X.XX.XXXX, bytom U., W. XXXX/XX, proti matke: L. L., nar. XX.X.XXXX, bytom U., t.č. v N. J., o určenie
výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Matka je povinná, s účinnosťou od 2.10.2017, platiť výživné na navrhovateľa vo výške 30% zo
sumy životného minima na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona mesačne, ktoré je povinná
poukazovať navrhovateľovi vopred, vždy do 20. dňa predchádzajúceho kalendárneho mesiaca.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 2.10.2017 domáhal, aby súd zaviazal

jeho matku na povinnosť platiť mu výživné vo výške 30% zo sumy životného minima mesačne. Návrh
odôvodnil tým, že jeho matka bola vzatá do výkonu trestu odňatia slobody a on zostal sám. Jeho otec
E. F. zomrel v roku 2013. Navrhovateľ býval s matkou v spoločnej domácnosti, majiteľ bytu však chce
tento byt predať, preto si navrhovateľ musí nájsť nové bývanie. Navrhovateľ potrebuje, aby mu matka
prispievala výživným, aby si mohol zabezpečiť aspoň základné životné potreby. Ešte stále sa štúdiom
pripravuje na výkon budúceho povolania.

2. Matka v písomnom vyjadrení k návrhu uviedla, že s návrhom súhlasí. Je poberateľkou invalidného
dôchodku. Po odrátaní nákladov na výkon trestu, čo činí 50% z dôchodku a odrátaní exekúcií, jej
Sociálna poisťovňa poukazuje sumu 86,-EUR mesačne.

3. Súd vypočul matku prostredníctvom dožiadaného súdu. Matka na výsluchu uviedla, že s návrhom
súhlasí. Výška jej invalidného dôchodku je 243,-EUR. Z celkovej sumy dôchodku jej poukazujú 83,70
EUR.Nevlastnížiadenhnuteľnýaninehnuteľnýmajetok.Prednástupomvýkonutrestujejvýdavkytvorilo

nájomné 350,- EUR a strava. Má priateľa, ktorý pracuje v Rakúsku a finančne jej pomáhal. Okrem
navrhovateľa má matka ešte dve dospelé dcéry, ku ktorým už nemá vyživovaciu povinnosť. Má dlhy a
exekúcie, ale nevie presne určiť u koho.

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie. Matka o eskortu nepožiadala, vopred súhlasila, aby sa pojednávalo
v jej neprítomnosti. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa a listinnými
dôkazmi.

5. Navrhovateľ na pojednávaní zotrval na podanom návrhu a uviedol, že matka mu peniaze posiela aj v
súčasnosti. Nemá žiadne zameškané výživné. Navrhovateľ stále navštevuje strednú školu. Iné zmeny
v jeho pomeroch od podania návrhu nenastali.6. Súd ďalej vykonal dokazovanie nasledovnými listinami: rodný list navrhovateľa, potvrdenie Strednej
odbornej školy Handlová o návšteve školy, výsledok vybavenia dožiadania Okresným súdom Martin č.

l. 14.

7. Z dokazovania mal súd za preukázaný skutkový stav tvrdený navrhovateľom.

8. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov plnenie vyživovacej

povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé
sa živiť.

9. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

10.Podľa§62ods.3Zákonaorodinekaždýrodičbezohľadunasvojeschopnosti,možnostiamajetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

11. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

12. Podľa § 65 ods. 3 Zákona o rodine výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

13. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

14. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

15. Po vykonaní dokazovania sa súd musel predovšetkým zaoberať tým, či vyživovacia povinnosť matky
k navrhovateľovi trvá aj naďalej, teda aj po tom, čo dosiahol plnoletosť. Z citovaného ustanovenia
§ 62 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že vyživovacia povinnosť rodiča k dieťaťu trvá dovtedy, kým
dieťa dosiahne schopnosť samé sa živiť. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť

schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Zároveň sa
vyžaduje, aby táto schopnosť mala trvalý charakter. Zákon neviaže nadobudnutie tejto schopnosti na
dosiahnutie určitej vekovej hranice, resp. stupňa vzdelania. Preto je potrebné každý konkrétny prípad
posúdiť individuálne.

16. Súd mal z dokazovania preukázané, že navrhovateľ sa denným štúdiom na vysokej škole pripravuje
na budúce povolanie, čím považoval podmienku trvania vyživovacej povinnosti matky k nemu za
splnenú.

17. Ďalej z dokazovania vyplynulo, že jediným príjmom matky je invalidný dôchodok v sume 243,-EUR

mesačne. Súd sa ďalej pri úvahách o výške vyživovacej povinnosti matky zaoberal jej schopnosťami,
možnosťami a majetkovými pomermi. Matka navrhovateľa je nemajetná, pričom svoju majetkovú ani
príjmovú situáciu si nemôže zlepšiť z dôvodu svojej invalidity. Navyše je v súčasnosti vo výkone trestu
odňatia slobody. Keďže nebola odsúdená za prečin zanedbania povinnej výživy, súd musel zohľadniť
aj túto skutočnosť.

18. Vzhľadom na zistené pomery matky dospel súd k záveru, že v jej aktuálnych možnostiach a
schopnostiach je platiť výživné len vo výške minimálneho výživného, určeného podľa § 62 ods. 3 Zákona
o rodine a v tejto výške súd výživné navrhovateľovi aj priznal. Keďže súd dospel k tomuto záveru,nebolo potrebné sa ďalej zaoberať výdavkami navrhovateľa, t.j. ich dôvodnosťou a výškou, pretože by
to neovplyvnilo konečnú výšku výživného.

19. Výživné na plnoleté dieťa je možné priznať najskôr od podania návrhu na súde. Návrh na začatie
konania bol na súde podaný dňa 2.10.2007. Súd preto zaviazal matku aby platila výživné od tohto
dátumu. Podľa vyjadrenia navrhovateľa, matka nemá žiadne dlha na výživnom, t.j. neexistuje žiadne
zameškané výživné.

20. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

21. V zmysle citovaného ustanovenia súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na
náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia.

Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Prievidza v troch vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský
súd v Trenčíne.

Podľa § 393 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinnosť uložená týmto rozhodnutím nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.