Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. január 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/1/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617202046
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5617202046.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov

senátu JUDr. Jozefa Turzu a JUDr. Ladislava Mejstríka, v spore žalobcu S. P., nar. XX. XX. XXXX, trvale
bytom B. P. XX, proti žalovanej TELERVIS PLUS a. s., so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, IČO: 35
717 769, zastúpenej JUDr. Alanom Strelákom, advokátom so sídlom L. E. XX, J., o zaplatenie 558,24
eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č. k.
11Csp/43/2017-61 zo dňa 31. augusta 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd priznal žalobcovi sumu 142,- eur s úrokom z
omeškania, ako aj vo výroku o trovách konania, p o t v r d z u j e .

Vo výroku, ktorým žalobu v časti zamietol, ponechal rozsudok nedotknutý.

Žalobcovi priznáva proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1) Napadnutým rozsudkom súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 142,- eur spolu s
úrokom z omeškania, vo zvyšnej časti žalobu zamietol a žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov
konania.
2) Na základe vykonaného dokazovania súd žalobe v časti vyhovel, nakoľko mal preukázanú jej

čiastočnú dôvodnosť. V časti pokiaľ sa žalobca domáhal vydania bezdôvodného obohatenia zo Zmluvy
o spotrebiteľskom úvere č. 42033134 zo dňa 11. 10. 2013 a zo Zmluvy o poskytovaní domáceho
servisu zo dňa 11. 10. 2013, svoj nárok uplatnil po uplynutí premlčacej doby. Poslednú splátku z
obidvoch zmlúv uhradil 26. 11. 2013, odkedy začala plynúť trojročná objektívna premlčacia doba, v rámci
ktorej si mohol žalobca uplatniť svoj nárok na súde. Nakoľko žalobu podal dňa 06. 03. 2017, teda po
uplynutí tejto doby, súd z dôvodu vznesenej námietky premlčania v časti o zaplatenie sumy 315,80
eur žalobu zamietol. Pokiaľ ide o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia na základe Zmluvy o

spotrebiteľskom úvere č. 420140088 zo dňa 03. 01. 2014, v tejto časti súd žalobe vyhovel. Predmetný
úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, nakoľko v zmluve bola nesprávne uvedená
RPMN v neprospech spotrebiteľa. V prejednávanej veci bola výška RPMN vyjadrená v predtlačenom
formulári vo výške 67,70 %. Pri zadaní potrebných údajov do kalkulačky RMPN voľne dostupnej na
internete súd zistil, že skutočná výška RPMN predstavuje v danom prípade 108,86 % (č. l. 58). Na
základe uvedeného súd konštatuje, že úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Medzi
stranami nebolo sporné to, že žalobca čerpal úver vo výške 600,- eur, pričom z neho zaplatil 828,- eur.

Žalovaná sa tak bezdôvodne obohatila sumou 228,- eur a po započítaní jej úhrady vo výške 86,- eur tak
predstavuje bezdôvodné obohatenie sumu 142,- eur. V tejto časti bola žaloba podaná dôvodne, preto
jej súd vyhovel. O trovách konania súd rozhodol podľa § 257 Civilného sporového poriadku a žalovanej,
ktorá mala v konaní prevažný úspech, nepriznal náhradu trov konania.3) Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, ktorá navrhla napadnutý
rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť. Nesúhlasila s posúdením zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.

42014088,nakoľkosúdprvejinštancienesprávnevypočítalRPMN.Súdnazákladenesprávnezadaných
údajov do internetovej kalkulačky dospel k nesprávnym záverom. Priložila aj výpočet RPMN. Nebolo
preto možné súhlasiť so záverom súdu, že zmluva bola vyhodnotená ako bezúročná a bez poplatkov, a
preto nemohlo dôjsť zo strany žalovanej k bezdôvodnému obohateniu.

4) Žalobca vo svojom vyjadrení navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Z výpočtu RPMN je
zrejmé, že nezahŕňal výpočet odplaty za predmetnú servisnú zmluvu. RPMN bola v skutočnosti vyššia
ako deklarovaná.

5)Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),preskúmalvecvrozsahuvymedzenomvpodanomodvolaní
(§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnutý

rozsudok vo výroku, ktorým súd priznal žalobcovi sumu 142,- eur s úrokom z omeškania, ako aj vo
výroku o trovách konania, podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. Vo výroku, ktorým
žalobu v časti zamietol (odvolaním nenapadnutom), ponechal rozsudok nedotknutý.

6) Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v
tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v
takomto prípade nie je potrebné opakovať (ust. § 387 ods. 2 CSP), keď ani zo strany odvolateľa neboli v
priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvej inštancie
v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.

7) Odvolateľka poukázala na to, že súd nesprávne vypočítal RPMN. Túto argumentáciu použila už
v konaní pred súdom prvej inštancie. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa súd prvej inštancie
vysporiadal s otázkou výpočtu RPMN, pričom poukázal nielen na výpočet tejto hodnoty, ale aj na ďalšie
skutočnosti ohľadne určenia jej výšky. Odvolací súd sa s jeho názorom stotožnil.

8) Odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa
všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04),
ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s
jej požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa článku 46 ods. 1 Ústavy a práva
na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať sa

k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého
spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).
9) Prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia sa správne vysporiadal s výškou RPMN, uviedol
aj jej výpočet. S takýmto výpočtom sa stotožnil aj odvolací súd. Vzhľadom na uvedené mal odvolací súd
za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, a preto ho potvrdil.

10) O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP, nakoľko
žalobca bol v konaní úspešný, má nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

11) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).