Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. január 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/3/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6216207282
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Zlocha
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6216207282.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa
Zlochu a sudkýň JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jany Haluškovej ako členov senátu, v spore žalobkyne
X. W., nar. XX. E. XXXX, bytom P.O.Q. XXX/XX, XXX XX U. V., zast. Mgr. Pavlom Vrškom, advokátom,
so sídlom AK M. R. Štefánika 2, 990 01 Veľký Krtíš, proti žalovanému R. Z., nar. X. S. XXXX, bytom
N. XXX/XX, XXX XX U. V., zast. JUDr. Jozefom Veselý, advokátom so sídlom Mierová 1, 990 01 Veľký

Krtíš, o určenie neplatnosti uznania záväzku, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu
Veľký Krtíš, č. k. 2C/167/2016-69 zo dňa 21. septembra 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 2C/167/2016-69 zo dňa 21. septembra 2017 vo výroku o
trovách konania (druhý výrok) p o t v r d z u j e.

II. Vo zvyšku ostáva odvolaním napadnuté rozhodnutie n e d o t k n u t é.

III. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Veľký Krtíš (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) uznesením č. k.
2C/167/2016-69 zo dňa 21. septembra (ďalej aj „napadnuté uznesenie“) konanie o žalobe o určenie
neplatnosti uznania zväzku prvou výrokovou vetou podľa § 145 ods.1 Civilného sporového poriadku

(ďalej len C.s.p.) zastavil a druhou výrokovou vetou určil, že žalovaný má voči žalobkyni nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie tak postupoval z dôvodu,
že právny zástupca žalobkyne na pojednávaní konanom dňa 21. septembra 2017 žalobu zobral späť
v celom rozsahu. O náhrade trov konania strán sporu súd prvej inštancie rozhodol podľa § 256

ods.1 C.s.p., nárok na náhradu trov konania priznal žalovanému, nakoľko žalobkyňa procesne zavinila
zastavenie konania.

3. Proti druhému výroku napadnutého uznesenia podala odvolanie žalobkyňa prostredníctvom právneho
zástupcu a namietala, že okresný súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol nesprávne a
vec nesprávne právne posúdil. Záver okresného súdu o tom, že zavinila zastavenie konania, nie je

pravdivý, nakoľko bola nútená tento krok urobiť, keďže predmetom konania bolo určenie neplatnosti
záväzku. V inom konaní vedenom na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp.zn. 2C/269/2015 si vo či nej
žalovaný uplatnil nárok na základe žalobkyňou uznaného záväzku, pričom v tom konaní došlo zo strany
žalovaného (v konaní vedenom pod sp.zn. 2C/269/2015 žalobca) k čiastočnému späťvzaziu návrh.
Žalovaný si tak v konaní 2C/269/2015 uplatňuje svoj nárok nie na základe uznaného záväzku, ale na
základe iných skutočnosti. Z uvedeného dôvodu vzala žalobu späť, nakoľko po začatí pojednávania jej

bolo oznámené, že došlo k čiastočnému späťvzatiu návrhu (v inom konaní) a ozrejmení skutočností,
na základe ktorých si žalovaný nárokuje voči nej úradu dlžnej sumy. Takýmto spôsobom žalobkyňazistila, že konanie o určenie neplatnosti záväzku je bezpredmetné. K späťvzatiu tak došlo zavinením
žalovaného, nakoľko sa žalobkyňa musela brániť proti jeho krokom v konaní proti nej, nakoľko svoj
nárok uplatňoval z právneho úkonu, ktorý žalobkyňa úmyselne nevykonala. Navrhla, aby odvolací súd

odvolaním napadnuté uznesenie v časti o priznaní nároku na náhradu trov konania zrušil a žalovanému
náhradu trov konania nepriznal.

4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril.

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), vec preskúmal v rozsahu určenom § 380 ods. 1, 2
C.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387
ods.1, 2 C.s.p. potvrdil z nasledovných dôvodov:

6. Podľa § 387 ods.1, 2, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,

môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd, súc v zmysle § 380 C.s.p. rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci
preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobkyne, ako aj procesný postup súdu prvej inštancie,

ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré by mali
za následok nesprávne rozhodnutie (§ 380 ods. 2 C.s.p.). Dospel k záveru, že okresný súd rozhodol
vecne správne a svoje rozhodnutie aj dostatočne a riadne právne odôvodnil.

8. Zo súdneho spisu odvolací súd zistil, že žalobkyňa sa žalobou domáhala, aby súd určil, že uznanie

záväzku vo výške 14.849,86 Eur zo dňa 27. marca 2015 je neplatné. Poukázala pritom na konanie
vedené na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn. 2C/269/2015, v ktorom sa žalobca (v konaní
sp.zn.2C/167/2016 žalovaný) domáhal zaplatenia sumy 14.849,85 Eur, pričom žalobkyňa sa o existencii
uznania záväzku dozvedela až na súdnom pojednávaní. Nebola si vedomá uznania záväzku a ani
skutočnosti, že by takéto uznanie úmyselne, vážne a slobodne urobila.

9. Z vyjadrenia žalovaného (v konaní vedenom pod sp.zn. 2C/167/2016) vyplýva, že platnosťou, resp.
neplatnosťou uznania záväzku sa súd zaoberal ako prejudiciálnou otázkou v konaní vedenom pod
sp.zn.2C/269/2015 a na základe tejto skutočnosti zobral žalobu čiastočne späť. V konaní vedenom pod
sp. zn. 2C/167/2016 sa nedomáha plnenia na základe predmetného uznania záväzku ale len z dôvodov

výsledkov dedičského konania. Z uvedeného dôvodu považoval žalobu za bezdôvodnú. Vyjadrenie
žalovaného bolo právnemu zástupcovi žalobkyne doručené dňa 30. mája 2017, pred tým, ako bolo vo
veci nariadený termín pojednávania.

10. Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 21. septembra 2017 vyplýva, že žalobkyňa pôvodne zotrvala na

podanej žalobe. Následne sa vo veci vyjadril právny zástupca žalovaného, ktorý okrem iného uviedol,
že otázka uznania záväzku sa rieši v inom súdnom konaní prebiehajúcom na totožnom súde. Rovnaký
právny problém sa v inom konaní rieši ako prejudiciálna otázka. Následne súd prvej inštancie postupoval
podľa§181ods.2C.s.p.stým,žezákonnásudkyňapoukázalanaskutočnosť,ževdôsledkuskutočnosti,
že otázka platnosti uznania záväzku sa rieši v inom konaní, absentuje naliehavý právny záujem. Po

prerušení pojednávania za účelom porady so žalobkyňou právny zástupca žalobkyne zobral podanú
žalobu v celom rozsahu späť. Žalovaný so späťvzatím žaloby súhlasil a uplatnil nárok na náhradu trov
konania

11. Súd prvej inštancie aplikujúc ustanovenie 256 ods.1 C.s.p. uznal zavinenie za zastavenie konania

žalobkyni. Súdna prax vo vzťahu k späťvzatiu žaloby a súvisiacemu zastaveniu konania zaujíma
konštantné stanovisko, podľa ktorého je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať
procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách. Späťvzatie žaloby
(návrhu), je dispozičným úkonom žalobkyne ako „pána sporu“ (dominus litis). Rozhodujúcim pre
posúdenie zavinenia za zastavenie konania je skutočnosť, či žalobkyňa zobrala žalobu späť v

dôsledku správania žalovaného. Ak napríklad žalovaná strana po podaní žaloby uhradí žalovanú sumu,
zodpovednosť za zastavenie konania nesie žalovaný. V danom prípade ale zo súdneho spisu vyplýva,
že otázka platnosti uznania záväzku, čo bolo meritom veci v konaní vedenom pod sp.zn.2C/167/2016,
bola riešená ako prejudiciálna otázka v konaní vedenom pod sp. zn. 2C269/2015. Z uvedeného vyplýva,že po uplatnení inštitútu procesnej obrany, ktorý bol v inom konaní riešený ako prejudiciálna otázka
v konaní o zaplatenie dlžnej sumy, bolo podanie žaloby, ktorým sa žalobkyňa domáhala samostatne
určenia neplatnosti uznania záväzku, nadbytočné. Za takýchto okolnosti nemožno pričítať zavinenie za

zastavenie konania žalovanému.

12. Ak potom súd privej inštancie rozhodol o tom, že žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100%, postupoval v súlade s ustanovením § 256 ods.1 C.s.p., dôvod na aplikáciu
ustanovenia § 257 ods.1 v konaní žalobkyňou ani uplatnený nebol. Z uvedeného dôvodu odvolací súd

odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.1, 2 C.s.p. potvrdil.

13. Žalobkyňa odvolanie voči prvej výrokovej vete uznesenia okresného súdu č.k. 2C/167/2016-69
zo dňa 21.septembra 2017 nepodala. Z uvedeného dôvodu ostáva odvolaním nenapadnutý výrok
rozhodnutia súdu prvej inštancie nedotknutý.

14. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval podľa § 255 ods.1 C.s.p.. Žalovanému
bolo odvolanie žalobkyne doručené, k podanému odvolaniu sa nevyjadril. V odvolacom konaní tak
úspešnému žalovanému trovy konania nevznikli, preto mu odvolací súd nárok na náhradu trov konania
nepriznal.

15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta
C.s.p.).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta
C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa

§ 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej

inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).