Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. jún 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5CoE/15/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115211870
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4115211870.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: Poštová banka, a. s., so sídlom Bratislava, Dvořákovo
nábrežie 4, proti povinnej: N. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. XXX, o vymoženie sumy 6 458,47 eura s
príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 4. augusta 2015,
č. k. 23Er/448/2015-38, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie spoločnosti BENCONT INVESTMENTS, s. r. o., so sídlom Bratislava, Vajnorská

100/A, IČO: 36 432 105, o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Nitra (súd prvého stupňa, exekučný súd) uznesením zo dňa 04. 08. 2015, č. k.
23Er/448/2015-38 zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Erika Tótha, so sídlom Exekútorského

úradu Nitra, Piaristická 2, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Rozhodnutie právne odôvodnil
s poukazom na § 41 ods. 2 písm. d/, § 243d ods. 1, 2 Exekučného poriadku, § 45 ods. 1, 2 zákona
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 1 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, § 2 písm. a/, b/ zákona č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch, § 3 ods. 1, § 52 ods. 1 - 4, § 53 ods. 1, 4, 5, § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho
zákonníka. V odôvodnení rozhodnutia súd poukázal na to, že oprávnený podaním zo dňa 23. 03. 2015

žiadal súdneho exekútora JUDr. Erika Tótha o vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu -
rozhodcovský rozsudok sp. zn. IA-C/0814/0280 vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri
ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a. s., so sídlom v Bratislave dňa 07. 11. 2014, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 05. 12. 2014 a vykonateľnosť dňa 21. 01. 2015. Exekučného titulom
bola povinná zaviazaná zaplatiť oprávnenému istinu vo výške 6 458,47 eura, úrok vo výške 19 %
ročne zo sumy 6 458,47 eura od 02. 06. 2014 do zaplatenia istiny, úrok z omeškania vo výške 5,25 %

ročne zo sumy 6 458,47 eura od 02. 06. 2014 do zaplatenia istiny, sumu dlžných úrokov a úrokov z
omeškania vyčíslených ku dňu 01. 06. 2014 vo výške 2 841,85 eura, sumu dlžných poplatkov vo výške
75,24 eura a náhradu poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 468,78 eura. Súd si vyžiadal od
oprávneného všeobecné obchodné podmienky a obchodné podmienky pre úver. Súd uvedené listiny
preskúmal a zistil, že ide o spotrebiteľský právny vzťah. Poštová banka, a. s., uzavrela s povinnou
dňa 13. 09. 2010 zmluvu o úvere č. 7386459510, z ktorej vyplýva, že povinnej bol poskytnutý úver

vo výške 7 000,- eur. Keďže povinná dlh neuhradila, a to aj napriek výzve a pokusu o mimosúdny
zmier, oprávnený pristúpil k vymáhaniu svojej pohľadávky cestou rozhodcovského konania. Právomoc
rozhodcu na rozhodovanie sporu je podľa žalujúcej strany daná rozhodcovskou doložkou uzatvorenou
medzi oboma stranami v rámci Všeobecných obchodných podmienok pre úver, ktoré sú súčasťou
Zmluvy a to čl. 10.2 - Riešenie sporov. V zmysle bodov 10.2.2 a 3„ Banka a klient sa dohodli sa dohodli
na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych

vzťahov vzniknutých pri poskytovaní služieb, bankových produktov a/alebo vykonávaní bankových
obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej zmluvy a) Pokiaľ bude v príslušnomspore žalobcom Banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie rozhodcovskému súdu, a to
podľa jeho štatútu a rokovacieho poriadku, ktoré súd platné a účinné v čase začatia rozhodcovského
konania. b) Pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom klient, je oprávnený predložiť tento spor na

prerokovanie a rozhodnutie rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho štatútu a rokovacieho poriadku,
ktoré súd platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania. Ak klient, najneskôr pri uzavretí
bankového obchodu a/alebo zmluvy nedoručí banke písomné oznámenie, že s rozhodcovskou doložkou
nesúhlasí má sa za to, že ju prijal. V zmysle č. l. 2: Definícia pojmov rozhodcovským súdom je Stály
rozhodcovský súd zriadená pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŹNA a MEDIAĆNÁ, a. s., IČO: 35 862

882. Rozhodcovská doložka je obsiahnutá aj v samotnom texte úverovej zmluvy, a to v č. l. 2 ods.
6 zmluvy: Zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo ZoÚ vrátane sporov o
platnosť, výklad, budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou vo Všeobecných
obchodných podmienkach. Súd považoval rozhodcovskú doložku uvedenú v podmienkach pre úver,
ktoré tvoria súčasť Zmluvy o úvere za neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 OZ. Táto doložka
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,

tým že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne
na vôli dodávateľa. Rozhodcovská doložka umožňujúca dodávateľovi výber rozhodcovského konania
nenapĺňa záujem na ochrane spotrebiteľa. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobne nevyjednal a
nemal na výber, vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mal len možnosť
zmluvu ako celok odmietnuť, alebo podrobiť sa všetkým úverovým podmienkam, a teda aj tomu, že

prípadný spor sa bude riešiť v rozhodcovskom konaní. Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči
dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Zo zmluvnej
podmienky sa nestáva individuálne dohodnutá podmienka len tým, že od nej spotrebiteľ neodstúpil.
Exekučný súd mal za preukázané, že uvedené skutočnosti bránia tomu, aby rozhodcovský rozsudok

vydaný za uvedených okolností mohol byť relevantným exekučným titulom na udelenie poverenia pre
exekútora. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie, či neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy/doložky, má v spore vyplývajúcom z práv spotrebiteľa za následok materiálnu
nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku, preto súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora tak, že
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia v zmysle § 44 ods. 2 EP zamietol.

Proti tonuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie spoločnosť BENCONT INVESTMENTS, s. r.
o., žiadajúc odvolací súd, aby rozhodnutie v celom rozsahu zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovuje, alebo alternatívne, aby príslušný súd napadnuté
uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Podanie odvolania
odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 205 ods. 2 písm. a), d), f), e), § 120 ods. 4, § 221 ods. 1

písm. d), f) a h) OSP. Uviedol, že súd prvého stupňa prekročil zákonné limity pre skúmanie žiadosti o
vydanie poverenia, pričom prekročenie spočíva v skúmaní iných listín ako pripúšťa výslovné znenie §
44 ods. 2 Exekučného poriadku. Rozhodnutie tak vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
a z nedostatočne zisteného skutkového stavu a zároveň ním súd odňal oprávnenému možnosť konať
pred súdom. Uviedol, že ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, súdom príslušným na výkon

rozhodnutia alebo na exekúciu nie je vecne príslušný vo veci konať ako súd vyššej inštancie alebo ako
kasačný súd, či súd konajúci o opravnom prostriedku, ale len ako tzv. exekučný súd. Z povahy veci
teda nie je možné priznať exekučnému súdu väčší rozsah vecnej preskúmavanej pôsobnosti, než akou
v prospech uvedenej interpretácie nesvedčia len jazykové, logické, axiologické a systematické dôvody,
ale aj premenné historického výkladu. V súvislosti s uvedeným poukázal na uznesenie Najvyššieho

súdu SR zo dňa 16. 06. 2009 sp. zn. 4Cdo 159/2009. Rozhodnutie súdu prvého stupňa považoval
za arbitrárne a svojvoľné, v dôsledku toho, že súd prekročil rámec zákonných limitov pre skúmanie
exekučného titulu § 45 ods. 1 a 2 ZoRK a prekážky rozsúdenej veci, a to skúmaním rozhodcovskej
doložky. Oprávnený mal za to, že exekučný súd je oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok ako
exekučný titul len v zákonom určených medziach. Dodal, že o platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje

rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola opätovne posúdená. Teda ak
existuje prekážka res iudicata, konanie súdu porušuje článok 2 ods. 2 zákona č. 460/1992 Z. z. Ústavy
SR, keďže štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom,
ktorý ustanoví zákon. Súd svojim konaním nerešpektoval ust. § 35, § 40 a nasl. zákona č. 244/2002 Z.
z. a na podporu svojich tvrdení poukázal na nálezy Ústavného súdu II. ÚS 499/2012 a PL. ÚS 21/08, s

ktorými sa v celom rozsahu stotožnil. Uviedol, že nie je možné, aby súdy ignorovali vôľu zákonodarcu,
ktorú jasne vyjadril pri konštruovaní vzťahu medzi súdnym a rozhodcovským konaním. Zdôraznil, že
v zmysle ustanovenia II. časti bodu 10 Všeobecných obchodných podmienok, Poštová banka, a. s.
postupovala v súlade s § 93b zákona o bankách, ktorý jej ukladá povinnosť ponúknuť klientovi návrhrozhodcovskej doložky s tým, že v predmetnom bode je klientovi daná možnosť neprijať túto zákonom
stanovenú ponuku. Klient rozhodcovskú doložku neodmietol, čo je prejavom jeho osobnej a zmluvnej
slobody. Súd zamietol poverenie z dôvodu, že exekučný titul bol vydaný v rozhodcovskom konaní, avšak

opomenul tú skutočnosť, že oprávnený je zo zákona povinný klientovi ponúknuť návrh rozhodcovskej
doložky. Pokiaľ by tak neurobil, došlo by k porušeniu zákona o bankách, avšak aj napriek splneniu
si zákonom stanovenej povinnosti, súd práve týmto splnením zákonnej povinnosti dôvodí zamietnutie
žiadosti o udelenie poverenia. V súvislosti s uvedeným dal do pozornosti odvolacieho súdu uznesenia
Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. apríla 2001, sp. zn. IV. ÚS 110/09 z 2. apríla 2009, sp.

zn. III. ÚS 264/05 z 29. septembra , Nálezy Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 244/09 z 29. septembra
2009 a sp. zn. I. ÚS 390/08 z 23. apríla 2009 a sp. zn. I. ÚS 335/06 z 30. októbra 2007. Ďalej súd
nesprávne aplikoval § 53 ods. 4 OZ a porušil § 153 ods. 1 OSP. Zároveň sa nijako nevysporiadal
s odlišným právnym názorom, ktorý majú iné súdy toho istého stupňa alebo samotný exekučný súd.
V prípade, ak by zmluva neobsahovala rozhodcovskú doložku, ktorá je v konečnom dôsledku vôľou
oboch strán, a konanie by prebiehalo na štátnom súde, súd sa nevyjadril, akým iným spôsobom by

si slabšia strana svoj osud v závažnej veci, akou by bol prípadný neskorší proces, dokázala náležite
naplánovať. V rozhodcovskom konaní rozhodujú traja rozhodcovia, pričom žalobca a žalovaný si určia
každý jedného rozhodcu. V rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom sú výhradne
odborne spôsobilé a bezúhonné fyzické osoby s právnickým vzdelaním, čo zabezpečuje prinajmenšom
rovnakú úroveň ochrany práv sporových strán, a teda aj dlžníka ako spotrebiteľa. Ďalšou namietanou

skutočnosťou bolo, že súd prvého stupňa odňal oprávnenému možnosť konať pred súdom a vyjadriť sa
k vykonaným dôkazom a skutkovému stavu. Ďalej uviedol, že ani OSP, Exekučný poriadok a dokonca
ani ZoRK neposkytuje oporu pre záver, že by exekučný súd mohol vo vzťahu k rozhodcovskému
rozsudku rozhodovať ako súd, konajúci vo veci samej. V súvislosti s aplikáciou sekundárneho práva EÚ
a judikatúry mal za to, že smernica je záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená, a to vzhľadom

navýsledok,ktorýsamádosiahnuť,pričomvoľbaforiemametódsaponechávavnútroštátnymorgánom.
Záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky teda nemožno oprieť o Smernicu EHS č. 93/13/EHS, keďže
ide výlučne o akt sekundárnej povahy a jeho priamy normatívny význam pre výklad národného zákona
je výlučne indikatívny, nie interpretační. V súvislosti s neprijateľnosťou rozhodcovskej doložky taktiež
nie je možné brať do úvahy judikatúru ESD, keďže sa vzťahuje na rozhodcovské doložky všeobecne,

alebo rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách, nie však voči jednotlivcom - a teda ani voči
účastníkom tohto konania. Okrem iného konštatoval, že súd prvého stupňa porušuje princíp právnej
istoty a legitímnych očakávaní, keďže exekučné súdy v skutkovo a právne obdobných veciach poverenie
niekedy zamietnu a inokedy vydajú. Podotkol, že súdy svojim konaním neprimerane zvýhodňujú povinnú
v exekučnom konaní, a to len na základe postavenia spotrebiteľa. Oprávnený zastáva právny názor, že

postupom súd bol porušený princíp rovnosti účastníkov konania, keďže bez toho, aby povinná urobila
akýkoľvek právny úkon, bola nezákonne zvýhodnená len na základe svojho postavenia. Exekučný súd
takýmto konaním nahrádza pasivitu povinnej, svojím konaním a svojou vôľou bez toho, aby povinná
urobilaakýkoľvekúkon.Takýmtospôsobomsúspotrebiteliamotivovaníkpasivitenamiestotoho,abyboli
vedení k dodržiavaniu zákonov a povinností. V súvislosti s uvedeným poukázal na uznesenie Ústavného

súdu SR III. 23/2013-8, Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 153/07 z 18. októbra 2007 a sp.
zn. III. ÚS 171/096 z 5. apríla 2007. Na základe vyššie uvedeného konštatoval, že exekučný súd mu
svojimpostupomznemožniluplatniťsvojeprávopriznanéexekučnýmtitulom,ktoréhoúčinkysavzásade
zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku.
Napadnuté uznesenie vydal vyšší súdny úradník. Sudca súdu prvého stupňa predložil vec na

rozhodnutie odvolaciemu súdu, pretože podanému odvolaniu nemienil vyhovieť (§ 374 ods. 4 OSP).
Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) dospel k záveru, že odvolanie
spoločnosti BENCONT INVESTMENTS, s. r. o., je potrebné odmietnuť podľa § 218 ods. 1 písm. b/ OSP
z dôvodu, že bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený.

Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú
účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o
trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
Podľa § 251 ods. 4 OSP na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú
ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však

vždy uznesením.
Podľa § 218 ods. 1 písm. b) OSP odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto na
odvolanie nie je oprávnený.V odvolacom konaní sa uplatňuje dispozičná zásada, ktorá znamená, že odvolacie konanie môže byť
začaté len na návrh. Podanie odvolania je procesným úkonom účastníka konania. Kto je účastníkom
konania v exekučnom konaní vymedzuje Exekučný poriadok v ustanovení § 37. V danom prípade

účastníkom konania sú oprávnený a povinný. Po podaní odvolania inou ako oprávnenou osobou je
povinnosťou odvolacieho súdu odmietnuť odvolanie v zmysle § 218 ods. 1 písm. b) OSP.
Podľa § 24 OSP účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Ak nejde o
zastupovanie podľa § 26, môže si účastník zvoliť za zástupcu len fyzickú osobu. V tej istej veci môže
mať účastník súčasne len jedného zvoleného zástupcu; to neplatí, ak ide o zastúpenie podľa § 25.

Z citovaného zákonného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že úlohu splnomocnenca účastníka konania
v konaní pred súdom môže vykonávať zásadne fyzická osoba spôsobilá na právne úkony. Výnimku
zo zastupovania účastníka fyzickou osobou stanovuje § 26 OSP. V zmysle tohto ustanovenia môžu
byť procesným zástupcom účastníka konania iba zákonom určené právnické osoby - Centrum pre
medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže, odborová organizácia, právnická osoba založená podľa
osobitnéhozákonanaúčelvýkonuadvokáciealeboináprávnickáosoba,aktakustanovíosobitnýzákon.

Z obsahu spisu vyplýva, že odvolanie v mene oprávneného podala spoločnosť BENCONT
INVESTMENTS, s. r. o., so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 36 432 105, avšak v súdnom
spise sa nenachádza žiadne plnomocenstvo, z ktorého by mal odvolací súd preukázané, že oprávnený
splnomocnil uvedenú spoločnosť na zastupovanie v danom konaní.
Odvolací súd má z obsahu spisu za preukázané, že spoločnosť BENCONT INVESTMENTS, s. r. o.,

vystupovala už v konaní pred exekučným súdom, keď na výzvu súdu prvého stupňa zo dňa 23. 04. 2015
a opakovanú výzvu zo dňa 07. 07. 2015, ktorou súd žiadal oprávneného, aby doručil písomnosti, ktoré
boli podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku (zmluvu o úvere č. 7386459510 zo dňa 13. 09.
2010, Obchodné podmienky pre úver a Všeobecné obchodné podmienky) odpovedala dňa 31. 07. 2015
tým, že doručila exekučnému súdu Zmluvu o úvere dostupnápôžička, Obchodné podmienky pre úver

dostupnápôžička dostupnápôžička - šikovnárezerva a Všeobecné obchodné podmienky obsahujúce
rozhodcovskú doložku Súd prvého stupňa sa uvedenou skutočnosťou nezaoberal a v ďalšom so
spoločnosťou BENCONT INVESTMENTS, s. r. o., nekonal. Následne v odvolacom konaní spoločnosť
BENCONT INVESTMENTS, s. r. o., podala odvolanie v mene oprávneného avšak bez toho, aby priložila
plnomocenstvo udelené oprávneným a touto spoločnosťou na zastupovanie v predmetnom exekučnom

konaní.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd dodáva, že spoločnosť BENCONT
INVESTMENTS, s. r. o., síce nepredložila plnomocenstvo, avšak ani prípadné predloženie
plnomocenstva udeleného spoločnosti BENCONT INVESTMENTS, s. r. o., na zastupovanie
oprávneného v exekučnom konaní by nemalo za následok jej oprávnenie platne zastupovať

oprávneného v tomto exekučnom konaní vzhľadom k tomu, že uvedená spoločnosť nespĺňa zákonné
predpoklady právnickej osoby, ktorá môže byť splnomocnená na procesné zastupovanie účastníka
konania v zmysle § 26 OSP.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd odvolanie spoločnosti BENCONT INVESTMENTS, s. r. o.,
ako podané neoprávnenou osobou odmietol podľa § 218 ods. 1 písm. b/ OSP a nemohol sa už zaoberať

dôvodmi odvolania ani vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 OSP analogicky v zmysle § 146 ods.
1 písm. c) OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, pretože
odmietnutie odvolania sa svojimi účinkami rovná zastaveniu konania.

Toto uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.