Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 18. november 2011

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 16C/163/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7105223669
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ildikó Vekrbauerová
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2011:7105223669.8

Rozhodnutie

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Ildikó Vekrbauerovou v právnej veci navrhovateľa v 1. rade: M.
M., B. XX, P.. D.. V. I. M., v 2. rade: W. V., M. XX, M., proti odporcom v 1. rade: Územné bytové družstvo,
Košice - Ťahanovce, so sídlom Bukureštská 12, 040 13 Košice, IČO: 00 594 725, právne zastúpeného
JUDr. Annou Lacovou, advokátkou AK so sídlom Pražská 4, Košice, v 2. rade: C. V., Č. X, M., v 3. rade:
C. H., X. X, M. a vo 4. rade: U. H., X. X, M., odporcovia v 3. a vo 4. rade právne zastúpení Advokátskou

kanceláriou JUDr. Daniel Blyšťan s. r. o. so sídlom Užhorodská 21, 040 01 Košice, IČO: 47 231 785, v
konaní o určenie neplatnosti právneho úkonu takto

r o z h o d o l :

I. Návrh zamieta.
II. Konanie o návrhu navrhovateľky v 2. rade proti odporcovi v 1. rade, odporcovi v 3. rade a odporkyni
vo 4. rade zastavuje.
III. Vo vzťahu medzi navrhovateľom v 1. rade a odporcom v 1. rade priznáva odporcovi v 1. rade náhradu

trov konania v sume 255,12 eur, ktorú je navrhovateľ v 1. rade povinný zaplatiť JUDr. Anne Lacovej,
právnej zástupkyni odporcu v 1. rade do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
IV. Medzi navrhovateľom v 1. rade a odporcami v 3. rade a 4. rade priznáva odporcom v 3. a 4. rade
náhradu trov konania v sume 474,59 eur, ktorú je navrhovateľ v 1. rade povinný zaplatiť právnemu
zástupcovi odporcov v 3. a 4. rade Advokátskej kancelárii JUDr. Daniel Blyšťan s. r. o., so sídlom

Užhorodská 21, 040 01 Košice do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V. Vo vzťahu medzi navrhovateľkou v 2. rade a odporcom v 1. rade priznáva odporcovi v 1. rade náhradu
trov konania v sume 128,82 eur, ktorú je navrhovateľka v 2. rade povinná zaplatiť JUDr. Anne Lacovej,
právnej zástupkyni odporcu v 1. rade do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
VI. Vo vzťahu medzi navrhovateľkou v 2. rade a odporcami v 3. rade a 4. rade súd nepriznáva náhradu
trov konania odporcom v 3. a vo 4. rade.

VII. Vo vzťahu medzi navrhovateľom v 1. rade a navrhovateľkou v 2. rade a odporcom v 2. rade náhradu
trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ v 1. rade návrhom doručeným súdu dňa 21.9.2005 sa domáhal voči odporcom v 1. až vo
4. rade určenia neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 23.9.2002 uzavretej medzi V. W. a V. C..

Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ v 1. rade a jeho manželka R. M. odkúpili od D. V. byt

nachádzajúci sa na 2. poschodí na X. ulici č. X v Košiciach, a na základe zmluvy o prevode vlastníctva
družstevného bytu, ktorej vklad bol povolený dňa 19.2.1998 boli zapísaní na LV č. XXXX. Dňa 25.9.2002
bol navrhovateľ v 1. rade drastickým spôsobom prepadnutý vo vlastnom byte pánom X.. T. a C. V.
(odporcom v 2. rade), ktorí ho oslovili s tým, že mu dávajú hodinu na to, aby sa z bytu vysťahoval,
pretože v opačnom prípade ho násilným spôsobom vysťahujú oni. Následne po privolaní policajnej
hliadky boli vyzvaní, aby sa dostavili na policajné oddelenie, pričom po vrátení sa z policajnej stanice

bol navrhovateľ v 1. rade násilným a drastickým spôsobom vysťahovaný. X.. T. a C. V. svoje konanie
odôvodnili tým, že C. V. kúpno-predajnou zmluvou zo dňa 23.9.2002 odkúpil byt od pani V., rozvedenejmanželky D. V.. Pani V. odstúpila od zmluvy o predaji bytu z dôvodu podvodu a následne podala na
pána V. a spol. trestné oznámenie, a o svojom úkone vyrozumela Kataster nehnuteľností, Územné
bytové družstvo Košice - Ťahanovce a Okresnú prokuratúru. Násilné vysťahovanie si údajne objednala

pani V. cestou mafie. Celý proces od zmeny vlastníckych vzťahov bol zorganizovaný špecializovanou
skupinou podvodníkov. Cestou zmanipulovaného súdneho konania, v ktorom účelovo pod nátlakom
vypovedal jej manžel V. D. docielili rozhodnutie v prospech pani V., pričom podľa jej tvrdenia ju ku
všetkým úkonom pod hrozbou násilia v prítomnosti jej syna donútili na chate. Za predaj bytu jej prisľúbili
náhradný byt alebo peniaze. Dňa 15.11.2004 zapožičala všetky dostupné podklady k uvedenej kauze.

Následne odporca v 2. rade byt predal C. H. a U. H., teda odporcom v 3. a vo 4. rade. Pri osobnom
stretnutí pani V. objasnila navrhovateľovi v 1. rade celé pozadie prípadu v ktorom podľa jej tvrdenia
hrá významnú úlohu jej právna zástupkyňa pani E., ktorá jej zakázala dodržať ústnu dohodu, ktorú
uzavreli v apríli 1998, kedy sa stretli v Domove pre osamelé matky na R. ulici. Predmetom dohody bolo
ukončenie súdneho sporu ohľadom bytu, pani V. mala doložiť do spisu písomnú dohodu o majetkovom
vyporiadaní s manželom. Navrhovateľ v 1. rade pri prezeraní materiálov zapožičaných pani V. našiel

originál tejto dohody. Následne po nahliadnutí do spisu na súde zistil, že takáto dohoda skutočne je
súčasťou spisu a súd pri svojom rozhodovaní k jej existencii neprihliadol. Konaním súdu vo veci tak
ako konal došlo k poškodeniu majetkových práv navrhovateľa v 1. rade. Pani V. nebola vlastníčkou
vyššie uvedeného bytu a následne nemohla takúto zmluvu podpísať. S konaním pani V. v súvislosti
s podpisovaním kúpnej zmluvy došlo k poškodeniu majetkových práv navrhovateľa v 1. rade a pani

V. vedomá si odporovateľnosti právneho úkonu od prevodu bytu a následne kúpnej zmluvy zo dňa
23.9.2002 odstúpila a o svojom úkone písomne vyrozumela všetky zainteresované strany.

Odporca v 1. rade sa vyjadril k návrhu navrhovateľa písomným vyjadrením doručeným súdu dňa
6.2.2006 v ktorom uviedol, že odporca v 1. rade uzavrel zmluvu o prevode družstevného bytu s

navrhovateľom v 1. rade dňa 10.2.1998 a že Okresný súd Košice I rozsudkom č. k. 14C/935/96 zo dňa
16.12.1999 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, č. k. 13Co/380/01, 13Co/203/2001 zo
dňa 19.6.2001 vyslovil, že predmetná zmluva je neplatná a určil, že W. V. je spoločnou nájomníčkou
3-izbového družstevného bytu nachádzajúceho sa v M. na X.R. ulici X, č. bytu X. Dňa 29.5.2002
odporca v 1. rade uzavrel s W. V. zmluvu o prevode vlastníctva družstevného bytu, pričom rozhodnutie

o povolení vkladu do katastra nehnuteľností nadobudlo právoplatnosť dňa 17.7.2002 a počnúc týmto
dňom odporca v 1. rade zabezpečuje len výkon správy k predmetnému bytu, bez možnosti ovplyvniť
ďalšie dispozičné práva jeho vlastníkov. Na základe vyššie uvedených skutočností odporca v 1. rade
navrhol, aby súd návrh navrhovateľa v 1. rade pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie zamietol a
zaviazal navrhovateľa v 1. rade k náhrade trov konania.

Odporcovia v 3. a vo 4. rade sa vyjadrili k návrhu na začatie konania podaním doručeným súdu dňa
13.2.2006 v ktorom okrem iného uviedli, že toho času sú vlastníkmi bytu č. 3, nachádzajúceho sa na X.
poschodí bytového domu, súp. č. XXXX na X. ulici X v M., zapísaný na LV č. XXXX, okres M. C., obec
M. - F. Ť., kat. úz. O. Ť. ako aj podielu k spoločným častiam a spoločným zariadeniam domu v podiele

X.XXX/XXXXXX, a že uvedenú nehnuteľnosť nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva manželov
na základe kúpnej zmluvy zo dňa 7.10.2002 uzavretej medzi odporcami v 3. a vo 4. rade ako kupujúcimi
a C. V., teda odporcom v 2. rade ako predávajúcim. Ďalej odporcovia v 3. a vo 4. rade vo svojom
vyjadrení uviedli, že vklad vlastníckeho práva bol povolený správou katastra Košice I dňa 24.10.2002 a
že nehnuteľnosť kúpili v dobrej viere od odporcu v 2. rade ako výlučného vlastníka a že o okolnostiach,

ktoré uvádza v návrhu navrhovateľ v 1. rade nemali žiadne vedomosti. Nakoľko nehnuteľnosť nadobudli
od odporcu v 2. rade dobromyseľne, ktorý bol oprávneným vlastníkom nehnuteľnosti a nepoznajú
okolnosti, za ktorých kúpil či nekúpil navrhovateľ v 2. rade byt od D. V., rovnako nepoznajú ani obsah
rozsudku Okresného súdu Košice I č. k. 14C/935/1996-89, ani obsah zmluvy o prevode vlastníctva bytu,
na základe ktorej pani W. V. nadobudla byt do vlastníctva a nie je im zrejmé, prečo žaluje navrhovateľ v 1.

rade odporcu v 3. rade a odporkyňu vo 4. rade a pani V. nie, ktorá vlastnila byt pred nimi, odporcovia v 3.
a vo 4. rade súdu navrhli, aby návrh voči ním zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie
na ich strane a zaviazal navrhovateľa v 1. rade k náhrade trov konania.

Okresný súd Košice I uznesením č. k. 16C/163/2005-186 zo dňa 26.8.2011 pripustil, aby do konania na

strane navrhovateľa vstúpila W. V., bytom M. XX M. ako navrhovateľ v 2. rade. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 4.10.2011.Navrhovateľka v 2. rade podaním doručeným súdu dňa 19.10.2011 svoj návrh voči odporcovi v 1. rade,
v 3. rade a odporkyni vo 4. rade zobrala späť celkom z dôvodu, že s odstupom času si uvedomila, že
odporcovia v 1., v 3. a vo 4. rade sa ocitli v tomto konaní pravdepodobne nevinne a nemieni ich žalovať.

Podľa ust. § 96 ods. 1 O. s. p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví.

Podľa ust. § 96 ods. 2 O. s. p. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych
dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľaust.§96ods.3O.s.p.nesúhlasodporcusospäťvzatímnávrhuniejeúčinný,akdôjdekspäťvzatiu
návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Odporca v 1. rade, odporca v 3. rade a odporkyňa vo 4. rade na pojednávaní dňa 18.11.2011 so
späťvzatím návrhu voči ním súhlasili, preto súd v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami
a na základe dispozitívneho úkonu navrhovateľky v 2. rade konanie o návrhu navrhovateľky v 2. rade
proti odporcovi v 1. rade, odporcovi v 3. rade a odporkyni vo 4. rade zastavil.

Navrhovateľ v 1. rade, ktorý v konaní vystupoval aj ako splnomocnený zástupca navrhovateľky v 2. rade
na pojednávaní dňa 18.11.2011 súdu uviedol, že navrhovateľ v 1. rade aj navrhovateľka v 2. rade v
konaní žiadajú súd, aby určil absolútnu aj relatívnu neplatnosť kúpnej zmluvy zo dňa 23.9.2002 uzavretej
medzi navrhovateľkou v 2. rade a C. V. (odporcom v 2. rade), ktorého vklad bol povolený Správou

katastra Košice dňa 24.9.2002. Navrhovatelia relatívnu neplatnosť právneho úkonu odôvodňovali tým,
že právny úkon nebol urobený zo strany navrhovateľky v 2. rade v súlade s ust. § 39 Občianskeho
zákonníka, pretože nebola prítomná pri podpise zmluvy na notárstve. Navrhovatelia naliehavý právny
záujem na určení absolútnej aj relatívnej neplatnosti právneho úkonu odôvodnili na pojednávaní tým, že
vlastnícke práva navrhovateľa v 1. rade a navrhovateľky v 2. rade boli porušené, zároveň boli porušené

ajustanoveniaObčianskehozákonníkaažezoznámeniaOkresnéhosúduKošiceIvyplýva,žerozsudok
Okresného súdu Košice I, č. k. 14C/935/1996-89 zo dňa 16.12.1999 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Košiciach nenadobudli právoplatnosť, nenadobudli vykonateľnosť a pokiaľ prvostupňový súd
rozsudkom rozhodol tak, že určil, že zmluva o prevode vlastníctva družstevného bytu uzavretá medzi
ÚBD Košice - Ťahanovce a navrhovateľom v 1. rade a R. M. ohľadom bytu č. 3, nachádzajúceho sa na

X. H. X X. M. zo dňa 10.2.1998 je neplatná, je rozhodujúci právny stav, ktorý je daný v súčasnosti.

Predpokladom úspechu navrhovateľa v spore je preukázať, že je nositeľom práva, ktoré uplatňuje
v žalobe (aktívna vecná legitimácia), ale taktiež, že odporca je nositeľom zodpovedajúcej povinnosti
(pasívna vecná legitimácia). Vecná legitimácia je stav plynúci z hmotného práva. Vecne legitimovaný

je ten účastník, ktorý je subjektom hmotno-právneho vzťahu, o ktorom sa v konaní prejednáva. Vecne
legitimovaný je ten, kto podľa hmotného práva je skutočne nositeľom tvrdeného subjektívneho práva,
či tvrdenej subjektívnej povinnosti o ktorých súd rozhoduje. Z uvedeného je zrejmé, že ak má byť
navrhovateľ so svojim návrhom úspešný, musí byť daná jeho aktívna vecná legitimácia, tak aj pasívna
vecná legitimácia odporcu. Nedostatok vecnej legitimácie vedie k zamietnutiu návrhu.

Na základe vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že predmetom konania je určenie absolútnej a
relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 23.9.2002 uzavretej medzi navrhovateľkou v 2. rade a
odporcom v 2. rade, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Košice I dňa 24.9.2002. Navrhovateľ
v 1. rade vo svojom návrhu označil za pasívne legitimovaných účastníkov konania odporcov v 1. až

vo 4. rade. Z predmetnej kúpnej zmluvy (čl. 7-10 súdneho spisu) je zrejmé, že kúpnu zmluvu uzavrela
navrhovateľka v 2. rade ako predávajúca a odporca v 2. rade ako kupujúci, a že predmetom kúpnej
zmluvy bol byt č. X, nachádzajúci sa na 2. poschodí bytového domu, súp. č. XXXX na X. H. Č.. X
v M.. Súd v danej prejednávanej veci dospel k záveru, že pokiaľ navrhovateľ v 1. rade žiadal súd o
určenie absolútnej aj relatívnej neplatnosti vyššie uvedenej zmluvy na podanie takéhoto návrhu nie je

aktívne vecne legitimovaný, pretože nebol účastníkom tejto kúpnej zmluvy, teda túto zmluvu neuzavrel
a zároveň nie je daná ani pasívna vecná legitimácia odporcov voči navrhovateľovi v 1. rade. Preto súd
návrh navrhovateľa v 1. rade považoval za nedôvodný a ho zamietol.Pokiaľ navrhovateľka v 2. rade po späťvzatí návrhu na začatie konania voči odporcom v 1., v 3. a vo
4. rade trvala na svojom návrhu o určenie absolútnej a relatívnej neplatnosti vyššie uvedenej kúpnej
zmluvy voči odporcovi v 2. rade a keďže v prejednávanej veci predmetom konania je určovací návrh,

súd v prvom rade skúmal, či navrhovateľka v 2. rade preukázala danosť naliehavého právneho záujmu
na určení tak absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy aj jej relatívnej neplatnosti.

Podľa ust. § 80 O. s. p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä
a) o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, o

určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho);

b) o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva;

c) o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Základnou podmienkou dôvodnosti a teda východiskom prípadnej úspešnosti určovacej žaloby podľa
§ 80 písm. c) O. s. p. je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Rozumie
sa tým právny záujem navrhovateľa. Právny záujem navrhovateľa musí byť podľa požiadavky zákona
kvalifikovaný, t. j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie
rozhodujúcich skutočností. Pre navrhovateľa to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti,

z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, čo je jednou z
podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku návrhu meritórne vyhovieť. K tomu, či je právny záujem
na určení, súd prihliada z úradnej povinnosti. Vyššie uvedené citované zákonné ustanovenie pripúšťa
návrh smerujúci k určeniu, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, len za podmienky, že na
takomto určení je naliehavý právny záujem. Právny záujem ako podmienka úspešnosti návrhu o určenie

musí byť naliehavý v tom zmysle, že navrhovateľ v danom právnom vzťahu môže dosiahnuť odstránenie
právnej neistoty (spornosti) a ochranu práv a oprávnených záujmov práve navrhovaným určením. Vo
všeobecnosti platí, že ak návrh na určenie neslúži potrebám praktického života (neistej situácie sa vôbec
netýka alebo ju nerieši), alebo ak má navrhovateľ inú možnosť, ako odstrániť vzniknutú neistú situáciu
právneho vzťahu účastníkov, nie je takýto návrh spravidla účelný a procesne prípustný.

Súd v prejednávanej veci v súlade s citovaným ustanovením zákona dospel k záveru, že navrhovateľka
v 2. rade v konaní nepreukázala danosť naliehavého právneho záujmu na určenie absolútnej a relatívnej
neplatnosti kúpnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, uzavretej dňa 23.9.2002 medzi
navrhovateľkou v 2. rade a odporcom v 2. rade. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že odporcovia v 3. a

vo 4. rade v priebehu konania tvrdili, že dňa 7.10.2002 uzavreli s odporcom v 2. rade kúpnu zmluvu o
prevode vlastníckeho práva k bytu, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Košice I dňa 24.10.2002
a táto skutočnosť medzi účastníkmi konania nebola sporná. K tomuto právnemu úkonu došlo až po
uzavretí kúpnej zmluvy medzi navrhovateľkou v 2. rade a odporcom v 2. rade, pričom navrhovateľka v
2. rade sa domáhala neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi ňou a odporcom v 2. rade bez toho,

aby sa domáhala určenia neplatnosti právneho úkonu týkajúceho sa ďalšieho prevodu nehnuteľnosti. V
danom prípade by teda k odstráneniu neistoty v právnom postavení navrhovateľky v 2. rade vyslovením
neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej dňa 23.9.2002 nedošlo a navrhovateľka v 2. rade len zbytočne
vyvolala konanie, po ktorom by muselo aj tak nasledovať iné konanie. Z uvedených dôvodov súd návrh
navrhovateľky v 2. rade považoval za nedôvodný a preto ho zamietol bez toho, aby sa zaoberal merítom

veci. Z tohto pohľadu súd návrh splnomocneného zástupcu navrhovateľky v 2. rade v konaní na výsluch
navrhovateľky v 2. rade považoval za nadbytočný a v tejto súvislosti súd poukazuje na tú skutočnosť,
že navrhovateľka v 2. rade bola riadne a včas predvolaná na pojednávanie (predvolanie prevzala dňa
12.10.2011), avšak napriek tomu sa na pojednávanie neustanovila, pričom súdu podaním doručeným
dňa 19.10.2011 žiadala neúčasť na pojednávaní ospravedlniť a poukázala na to, že ju na pojednávaní

bude zastupovať jej splnomocnený zástupca.

O trovách konania medzi navrhovateľom v 1. rade a odporcom v 1. rade súd rozhodol podľa ust. §
142 ods. 1 O. s. p. podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu
trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech

nemal. Preto súd priznal úspešnému odporcovi v 1. rade náhradu trov konania v sume 255,12 eur
pozostávajúcich zo 6 úkonov právnej služby: 1. prevzatie a príprava zastúpenia dňa 3.2.2006 á 41,82
eur + 1x režijný paušál á 5,44 eur, 2. písomné podanie na súd dňa 3.2.2006 á 41,82 eur + 1x režijný
paušál á 5,44 eur, 3. účasť na pojednávaní dňa 10.10.2007 (odročené bez pojednávania) 1 zo 45,51eur = 11,37 eur + 1x režijný paušál á 5,91 eur, 4. účasť na pojednávaní dňa 5.12.2008 (odročené bez
pojednávania) 1 zo 48,63 eur = 12,16 eur + 1x režijný paušál á 6,31 eur, 5. účasť na pojednávaní dňa
30.9.2009 á 53,49 eur + 1x režijný paušál á 6,95 eur, 6. účasť na pojednávaní dňa 18.11.2011 á 57,-

eur + 1x režijný paušál á 7,41 eur podľa Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

O trovách konania medzi navrhovateľom v 1. rade a odporcami v 3. a 4. rade súd rozhodol podľa ust.
§ 142 ods. 1 O. s. p. podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov

potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Preto súd priznal úspešným odporcom v 3. a vo 4. rade náhradu trov konania v sume 474,59 eur za 7
úkonov právnej služby: 1. prevzatie a príprava zastúpenia dňa 2.1.2007 á 45,51 eur - 20% = 36,41 eur
+ režijný paušál á 5,91 eur x 2 spolu 84,64 eur podľa § 11 ods. 1 a § 13 ods. 3 Vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z., 2. podanie vo veci samej - podanie vyjadrenia zo dňa 11.1.2007
á 45,51 eur - 20% = 36,41 eur + režijný paušál á 5,91 eur x 2 spolu 84,64 eur podľa § 11 ods. 1 a

§ 13 ods. 3 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z., 3. účasť na pojednávaní dňa
10.10.2007 (pojednávanie odročené) 1 z 36,41 eur = 9,10 eur + režijný paušál á 5,91 eur x 2 spolu 30,02
eur podľa § 11 ods. 1, § 13 ods. 3 a § 14 ods. 4 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004
Z. z., 4. účasť na pojednávaní dňa 5.12.2008 (pojednávanie odročené) 1 zo 48,63 eur - 20% = 9,73 eur
+ režijný paušál á 6,31 eur x 2 spolu 32,08 eur podľa § 11 ods. 1, § 13 ods. 3 a § 14 ods. 3 Vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z., 5. účasť na pojednávaní dňa 30.9.2009 á 53,49 eur
- 20% = 42,81 eur + režijný paušál á 6,95 x 2 spolu 99,57 eur podľa § 11 ods. 1 písm. a) a § 13 ods.
2 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z., 6. podanie vo veci samej dňa 16.5.2011 á
57,- eur - 50% = 28,50 eur + 1x režijný paušál á 7,41 eur x 2 spolu 71,82 eur podľa § 11 ods. 1 písm.
a) a § 13 ods. 2 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z., 7. účasť na pojednávaní dňa

18.11.2011 á 57,- eur - 50% = 28,50 eur + 1x režijný paušál á 7,41 eur x 2 spolu 71,82 eur + 20% DPH
k úkonom právnej služby 1. až 7. podľa § 18 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z..

O trovách konania medzi navrhovateľkou v 2. rade a odporcom v 1. rade súd rozhodol podľa ust. § 146
ods. 2 prvá veta O. s. p. podľa ktorého ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť,

je povinný uhradiť jeho trovy. V prejednávanej veci navrhovateľka v 2. rade zavinila zastavenie konania
a o jej návrhu voči odporcovi v 1. rade, preto súd priznal úspešnému odporcovi v 1. rade náhradu trov
konania v sume 128,82 eur za dva úkony právnej služby: 1. prevzatie a príprava zastúpenia á 57,- eur
+ 1x režijný paušál 7,41 eur, 2. účasť na pojednávaní dňa 18.11.2011 á 57,- eur + 1x režijný paušál á
7,41 eur podľa § 11 ods. 1 písm. a) podľa Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o

odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

O trovách konania medzi navrhovateľkou v 2. rade a odporcami v 3. rade a vo 4. rade súd rozhodol
podľa ust. § 151 ods. 2 O. s. p. podľa ktorého ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli,
súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou

trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu
nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím
o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Nakoľko
odporcovia v 3. a vo 4. rade trovy konania, ktoré im vznikli voči navrhovateľke v 2. rade súdu v zákonnej
lehote nevyčíslili, súd odporcom v 3. a 4. rade náhradu trov konania nepriznal, pričom odporcom v 3. a

vo 4. rade okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývali.

O trovách konania medzi navrhovateľom v 1. rade a navrhovateľkou v 2. rade a odporcom v 2. rade súd
rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p., avšak nakoľko odporcovi v 2. rade žiadne trovy konania voči
navrhovateľovi v 1. rade a navrhovateľke v 2. rade nevznikli, súd tieto trovy odporcovi v 2. rade nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Košice I v 3 písomných vyhotoveniach.Podľa ust. § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.