Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. február 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/85/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817010192
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3817010192.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr. Petra Tótha
a JUDr. Romana Hargaša v trestnej veci proti obžalovanému V. J., nar. XX.X.XXXX v S., pre prečin
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.1, ods.2 písm.a), ods.3 písm.c) Tr.zák., prejednal na verejnom
zasadnutí dňa 6. februára 2018 odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry v Prievidzi podané v
neprospech obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 26. júna 2017, sp. zn.

1T/36/2017 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátorky z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 26. júna 2017, sp. zn. 1T/36/2017, bol obžalovaný V. J.
podľa§285písm.a)Tr.por.oslobodenýspodobžaloby prokurátorky OkresnejprokuratúryvPrievidzizo
dňa 16. marca 2017, sp. zn. 1Pv 388/2016 pre skutok kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa

§ 156 ods.1, ods.2 písm.a), ods.3 písm.c) Tr. zák., ktorý mal spáchať na tom skutkovom základe, že

dňa 28. mája 2016 v čase okolo 02.00 hodiny v S., okres Prievidza, na ulici J. M. číslo 5, počas
oslavy napadol poškodeného F. E., nar. XX.XX.XXXX, tak, že ho nohou kopol do jeho pravej nohy pod
kolenom, na čo poškodený spadol na zem, čím poškodenému spôsobil vnútro-kĺbovú zlomeninu hornej
píšťaly s posunom v oblasti kolenného kĺbu, ktoré zranenie si vyžiadalo operačný zákrok s následnou

hospitalizáciou od 28. mája 2016 do 02. júna 2016 a závažným obmedzením obvyklého spôsobu života
poškodeného v trvaní 53 dní, počas ktorých mal pravú dolnú končatinu fixovanú rigídnou snímajúcou
ortézou a nemohol operovanú končatinu zaťažovať, bol mobilný za pomoci dvoch nemeckých barlí, bol
obmedzený v celkovej hygiene, obliekaní, príprave a zaobstaraní si stravy, pričom zranenie zanechá aj
trvalé následky na zdraví poškodeného vo forme bolestivosti a obmedzeného pohybu v kĺbe.

Podľa § 288 ods.3 Trestného poriadku bol poškodený F. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., H. č. XXXX/
XX/X s nárokom na náhradu škody odkázaný na civilný proces.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ho ihneď po jeho vyhlásení,
teda v zákonnej pätnásťdňovej lehote, podaným odvolaním napadla v neprospech obžalovaného
prokurátorka pre nesprávnosť výroku o oslobodení obžalovaného V. J., t. j. výrokov o vine a

treste. Prokurátorka v písomnom odôvodnení odvolania považovala hodnotenie vykonaných dôkazov
okresným súdom za nedôsledné a nesprávne a nestotožnila sa ani s jeho záverom o oslobodení
obžalovaného V. J. spod obžaloby. Podľa názoru prokurátorky sa okresný súd nedostatočne vysporiadal
so závermi znaleckého posudku znalca MUDr. Q. T. a jeho závery nesprávne pričítal v prospech
obžalovaného. Z výpovede znalca na hlavnom pojednávaní nevyplýva jednoznačne skutočnosť,
že zranenia poškodeného F. E. vznikli zlým dostúpením, keď znalec iba konštatoval, že je to

najpravdepodobnejší mechanizmus vzniku takéhoto zranenia. Svedkovia, ktorí obžalovaného vyviňovali
z trestnej činnosti neboli pri odchádzaní poškodeného z bytu prítomní v chodbe, ale sa celý časnachádzali v obývacej miestnosti a zhodne vypovedali iba o tom, čo sa udialo práve v nej. Jedine
svedok P. A. vypovedal, že v chodbe bytu v čase odchodu poškodeného bol prítomný aj on a že tam
došlo ku konfliktu, čo jednoznačne potvrdzuje verziu poškodeného. Ani okolnosť, že poškodený bol v

čase skutku pod vplyvom alkoholu, nemôže odôvodňovať oslobodenie obžalovaného spod obžaloby,
pretože pod vplyvom alkoholu bol aj obžalovaný a ostatní svedkovia a práve vplyv alkoholu na
správanie obžalovaného je zrejme tou skutočnosťou, ktorá prispela k napadnutiu poškodeného, aj keď
obžalovaný tvrdí opak, že napadnutý poškodeným bol on, že aj krvácal z nosa, avšak lekárske ošetrenie
nevyhľadal. Za vierohodnú je potrebné hodnotiť aj výpoveď poškodeného, ktorý okolnosti spáchania

skutku popisoval počas celého trestného konania rovnako a aj na hlavnom pojednávaní ukázal, do
ktorej časti kolena bol kopnutý. Nebol zistený motív, pre ktorý by si poškodený spôsob vzniku zranenia
vymyslel a ako páchateľa označil práve osobu obžalovaného. Výpovede ostatných svedkov prítomných
v inkriminovanom čase na mieste činu pritom nie sú vierohodné najmä z pohľadu ich vzájomných
rozporov, keď z nich predovšetkým nie je možné určiť ani len to, kedy a koľkokrát sa vlastne poškodený
vrátil do bytu Q. J. st.. Považuje pritom za vysoko nepravdepodobné, aby poškodený F. E. v byte

otca obžalovaného V. J. a v prítomnosti jeho ďalších rodinných príslušníkov tohto bezdôvodne napadol
a následne by sa konflikt skončil iba jeho odchodom z bytu. Na základe uvedených dôvodov preto
prokurátorka navrhla, aby krajský súd podľa § 321 ods. 1 písm. b/, d/ Tr. por. napadnutý rozsudok
zrušil v celom rozsahu a aby podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v
potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Prokurátor nadriadenej krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu v súlade s
písomne odôvodneným odvolaním rovnako navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b/, d/
Tr. por. napadnutý rozsudok zrušil a aby podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil súdu prvého stupňa, aby
ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Poškodený F. E., ani obžalovaný V. J., sa k písomným dôvodom odvolania prokurátora nevyjadrili.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania prokurátorky podľa
§ 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na

podklade podaného odvolania, ktoré mu spolu so spisom bolo predložené 9. novembra 2017, vykonal
dňa 6. februára 2018 verejné zasadnutie v zmysle § 293 ods. 7 Tr. por. v neprítomnosti obžalovaného
V. J., pretože na taký postup boli splnené zákonné podmienky. Na verejnom zasadnutí odvolací súd
preskúmalpostupompodľa§317ods.1Tr.por.zákonnosťaodôvodnenosťprokurátorkou napadnutého
výroku rozsudku o oslobodení obžalovaného spod obžaloby (o vine a treste), ako aj správnosť postupu

konania, ktoré mu predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie prokurátorky nie je dôvodné.
Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa
§ 371 ods. 1 Tr. por.
V konaní, ktoré napadnutému rozsudku predchádzalo, postupoval súd prvého stupňa pri vykonávaní
dôkazov a pri rozhodovaní vecne správne a v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku upravujúcimi

konanie a rozhodovanie po podaní obžaloby pred súdom a v tomto smere krajský súd nezistil žiadne
pochybenie.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa kontradiktórnym spôsobom
vykonal všetky potrebné dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a tieto

správne a v súlade so zásadou „ v pochybnostiach v prospech obžalovaného“ uvedenou v § 2 ods.
4 Tr. por. vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne tak, ako mu ukladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. a
dospel ku správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom. Tieto v súlade s ustanovením § 168
ods. 1 Tr.por. podrobne a vecne správne odôvodnil v napadnutom rozsudku. Pritom tiež podrobne a v
súlade s vykonanými dôkazmi presvedčivo vysvetlil, o ktoré skutočnosti a dôkazy oprel svoje závery o

oslobodení obžalovaného V. J. spod obžaloby a pre ktoré dôvodne neakceptoval tvrdenia obsiahnuté
v obžalobnom návrhu vo vzťahu ku skutkovým zisteniam a právnym záverom. Jeho rozhodnutie o
oslobodení obžalovaného V. J. spod obžaloby podľa § 285 písm. a/ Tr. por. pre skutok kvalifikovaný ako
prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.1, ods.2 písm.a), ods.3 písm.c) Tr.zák. z dôvodu, že nebolo
dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol obžalovaný stíhaný, je založené na starostlivom vyhodnotení

celého dokazovania a to spôsobom ako prikazuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Úvahy a závery súdu
prvého stupňa založené na zásadách logického konania a uvažovania sú vecne správne a odvolací
súd sa s nimi stotožňuje. Súd prvého stupňa svoje skutkové zistenia správne oprel nielen o výpovede
obžalovaného V. J., ktorý od začiatku trestného stíhania spáchanie skutku jednoznačne popieral, ale ajo výpovede poškodeného F. E., svedkov M. E., Q. J. st., D. V., T. A., V. M., Q. J. ml. i P. A., tiež o závery
znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia chirurgie a traumatológie MUDr.
Q.T.,PhD.,MBA alistinnédôkazy,naktorévnapadnutomrozsudkupoukázal.Naichpodkladedôvodne

neakceptoval tvrdenia obsiahnuté v obžalobnom návrhu vo vzťahu ku skutkovým zisteniam a právnym
záverom uvedeným v napadnutom rozsudku. Tieto svoje skutkové zistenia a právne závery v súlade
s ustanovením § 168 ods. 1 Tr.por. vecne správne a presvedčivo odôvodnil v napadnutom rozsudku
a pritom presvedčivo vysvetlil, o ktoré skutočnosti oprel svoje závery o oslobodení obžalovaného spod
obžaloby. Jeho rozhodnutie o oslobodení obžalovaného V. J. spod obžaloby podľa § 285 písm. a/ Tr. por.

pre skutok kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.1, ods.2 písm.a), ods.3 písm.c)
Tr.zák. z dôvodu, že nebolo dokázané, že sa stal tento skutok a že by ho spáchal obžalovaný V. J., je
založené na starostlivom vyhodnotení celého dokazovania a to spôsobom ako prikazuje ustanovenie
§ 2 ods. 12 Tr. por. Úvahy a závery súdu prvého stupňa založené na zásadách logického konania a
uvažovania sú vecne správne a odvolací súd sa s nimi stotožňuje.

Súd prvého stupňa na podklade vo veci vykonaných dôkazov, na ktoré poukázal v odôvodnení
napadnutého rozsudku, správne zistil, že vykonané dôkazy pripúšťajú dve protichodné a navzájom sa
vylučujúce verzie (možnosti) skutkového riešenia. Podľa jednej, prezentovanej obžalobou, sa mohol
žalovaný skutok stať a mohol ho obžalovaný V. J. spáchať spôsobom uvedeným v obžalobe. Avšak
podľa druhej, prezentovanej obhajobnými tvrdeniami a výpoveďami obžalovaného V. J. a dôkazmi

vykonanými súdom prvého stupňa a z nich vyvodenými závermi okresného súdu, na ktoré poukázal
v odôvodnení napadnutého rozsudku, sa skutok uvedený v obžalobnom návrhu nestal a obžalovaný
ho teda nespáchal.
Vykonané dôkazy teda nielenže pripúšťajú dve protichodné a navzájom sa vylučujúce verzie (možnosti)
skutkového riešenia, ale zároveň nepostačujú na to, aby bolo možné spoľahlivo vyvodiť jednoznačný

a nepochybný záver o tejto podstatnej skutkovej otázke, teda o tom, ktorá z uvedených dvoch verzií
(možností) zodpovedá skutočnosti. Záver o vine musí byť totiž založený na jednoznačne zistených
a bezpečne preukázaných faktoch a nie na domnienkach založených na pravdepodobnosti, v danej
veci konkrétne prezentovaných v písomnom odôvodnení odvolania prokurátorom iným, pritom výlučne
v neprospech obžalovaného, hodnotením dôkazov než aké urobil súd prvého stupňa. Takýto záver

nemožno však vyvodiť len na podklade dôkazov, na ktoré poukazoval v odvolaní prokurátor, keď tieto
dôkazy i ďalšie vo veci súdom prvého stupňa vykonané dôkazy a z nich predovšetkým obhajobné
tvrdeniaobžalovanéhoidôkazy,naktorépoukázalsúdprvéhostupňa, pripúšťajúajdruhú,protichodnúa
vylučujúcu verziu (možnosť), podľa ktorej sa skutok uvedený v obžalobnom návrhu nestal a obžalovaný
ho teda nespáchal. Dôkazy z prípravného konania i z hlavného pojednávania, na ktoré poukazoval

v odvolaní prokurátor, umožňovali vyvodzovať len podozrenie, že žalovaný skutok sa mohol stať
spôsobom uvedeným v obžalobnom návrhu a že ho obžalovaný mohol spáchať, ale zároveň, najmä keď
vykonané dôkazy pripúšťajú záver aj o druhej možnosti skutkového riešenia, ktorá je pre obžalovaného
priaznivejšia a keď nevylučujú jeho obhajobu, že nekonal spôsobom uvedeným v obžalobnom návrhu a
žalovaný skutok sa nestal, nepostačujú na jednoznačný a nepochybný záver o jeho vine.

Zo zásady prezumpcie neviny uvedenej v § 2 ods. 4 Tr. por. vyplýva totiž nielen zásada „in dubio pro
reo“ (v pochybnostiach v prospech obžalovaného), ale aj to, že obvinenému musí byť vina preukázaná.
Vzhľadom na to, že nebolo možné jednoznačne a bez pochybností určiť, ktorá z dvoch možností
skutkového riešenia zodpovedá skutočnosti, okresný súd správne zvolil tú, ktorá je pre obžalovaného

priaznivejšia a podľa § 285 písm. a/ Tr.por. ho spod obžaloby oslobodil. Použitie zásady „in dubio pro
reo“(vpochybnostiachvprospechobžalovaného)vyplývajúcejzustanovenia§2ods.4Tr.porprichádza
do úvahy práve vtedy, keď pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o niektorej skutočnosti, trvajú a
tak je tomu aj v posudzovanom prípade, aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných a potrebných
dôkazov na náležité zistenie skutkového stavu. Súd prvého stupňa takto postupoval, preto jeho záver o

oslobodení obžalovaného V. J. zodpovedá stavu veci a zákonu.

Odvolací súd po preskúmaní veci, vzhľadom na už uvedené dôvody, dospel k rovnakým skutkovým
a právnym záverom ako súd prvého stupňa a osvojil si tiež dôvody a úvahy, ktorými okresný súd
rozviedol a vysvetlil svoje zistenia a právne závery, preto odvolacie námietky prokurátorky nepovažoval

za dôvodné. Smerovali totiž vo svojej podstate len do hodnotenia vykonaného dokazovania, ktoré
prokurátorkanavrhlavyhodnotiťinak,nežurobilokresnýsúd.Vtomtosmeretrebauviesť,žekaždýorgán
trestného konania hodnotí vykonané dôkazy podľa § 2 ods. 12 Tr. por. v súlade so zásadou voľného
hodnotenia dôkazov a podľa vlastného vnútorného presvedčenia. Odvolací súd nemôže preto vstupovaťdo tohto hodnotenia dôkazov a nariadiť súdu nižšieho stupňa, k akým záverom má dospieť. Na základe
týchto úvah možno potom vysloviť, že ak prvostupňový súd dospeje k určitému záveru a tento záver je
výsledkomlogickéhokonaniaauvažovania,nemožnomupotomvytknúťžiadnepochybenie.Takjetomu

aj v posudzovanej veci. Ako už bolo uvedené, súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku sa starostlivo
a dôsledne zaoberal všetkými vo veci vykonanými dôkazmi a tieto správne a podrobne vyhodnotil podľa
zásad uvedených v ustanovení § 2 ods.

12 Tr. por. Jeho rozhodnutie je takto správne a v súlade so zákonom, lebo má dostatočnú oporu vo

vykonanom dokazovaní.

Vzhľadom na už uvedené dôvody odvolací súd nepovažoval odvolacie námietky prokurátorky za
dôvodné, preto odvolanie prokurátorky podľa § 319 Tr.por. zamietol .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.