Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. február 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/175/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3714209120
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3714209120.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členiek JUDr.
Ľubice Bajzovej a Mgr. Stanislavy Miklánkovej v právnej veci žalobcu: T., právne zastúpený JD. proti
žalovanej: ZD., o zaplatenie 5.000,- eur s prísl., na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu
Považská Bystrica zo dňa 09. februára 2016, č.k. 3C/102/2015-85, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd, ako súd prvej inštancie, uložil žalovanej povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 5.000,- eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. V odôvodnení uviedol, že so žalovanou uzatvoril dohodu, podľa ktorej sa v článku 2,
v bode 2.2. zmluvné strany dohodli, že žalovaná sa bude podieľať na úhrade kúpnej ceny za prevod
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam špecifikovaným v článku 1 dohody, a to tak, že

žalobcovi uhradí čiastku 10.000,- eur v dvoch splátkach - sumu 5.000,- eur v hotovosti k rukám
žalobcu pri podpise uvedenej dohody a zvyšnú časť vo výške 5.000,- eur uhradí žalovaná v lehote do
5 mesiacov od podpisu tejto dohody. Pri podpise predmetnej dohody žalovaná prvú splátku vo výške
5.000,- eur vyplatila, avšak druhú splátku, aj napriek urgenciám zo strany žalobcu, neuhradila.

3. Z dohody uzavretej medzi žalobcom a žalovanou dňa 07.11.2013 a z príjmového pokladničného

dokladu zo dňa 07.11.2013 mal súd za preukázané (a medzi účastníkmi konania toto nebolo sporné),
že žalovanej vznikol titulom uzavretia tejto dohody záväzok podieľať sa na úhrade kúpnej ceny za
nehnuteľnosti, ktoré žalobca previedol na tretie osoby, zaplatiť žalobcovi čiastku 10.000,- eur v dvoch
splátkach po 5.000,- eur s tým, že prvú splátku vo výške 5.000,- eur žalovaná uhradila dňa 07.11.2013,
pri podpise zmluvy.

4. Zo zmluvy o obstaraní zájazdu č. XXXXXX a 4 ks palubných vstupeniek súd zistil, že žalobca spolu

s rodinou bol na dovolenke v Grécku s dátumom odletu zo Slovenska 01.07.2014 a dátumom príletu
na Slovensko 11.07.2014.

5. Okresný súd mal za preukázané, že ku dňu rozhodnutia súdu žalovaná čiastku vo
výške 5.000,- eur nezaplatila. Žalovaná uviedla, že túto čiastku si požičala od svojho priateľa, pričom
k odovzdaniu peňazí došlo v júni 2014 pred Kauflandom v Trenčíne. O tejto skutočnosti jej mal žalobca

odovzdať písomný doklad zo dňa 04.07.2014. Súd však tvrdeniam žalovanej neuveril, nakoľko tieto
dostatočne nepreukázala. Svedok X. v konaní vypovedal, že žalovanej požičal peniaze
na zaplatenie druhej splátky. Začiatkom leta žalovanú priviezol pred Kaufland v Trenčíne. Asi z 15-tich metrov zo svojho auta sledoval, ako žalovaná odovzdáva peniaze žalobcovi. V čase odovzdávania
peňazí bol pri aute prítomný i jeho obchodný partner. Svedok H. V. vo výpovedi uviedol,
že zrejme v júni 2014 na parkovisku pred Kauflandom v Trenčíne, kde sa mal stretnúť s X. X. - svojím

obchodným partnerom - bol svedkom toho, ako žalovaná odovzdávala žalobcovi obálku. X. X. na jeho
otázku čo sa deje uviedol, že známa ide odovzdať peniaze. Uvedené sledoval zo vzdialenosti 25-30
metrov. Ani jeden svedok si nepamätal presný dátum stretnutia. Súd neuveril výpovedi svedka X. X.,
nakoľko tento už na začiatku svojej výpovede zatajil zásadnú informáciu, a síce, že je otcom dieťaťa,
ktorého matkou je odporkyňa, a zároveň že odporkyňa býva v jeho rodinnom dome. Z výpovede tohto

svedka, ako aj z výpovede svedka H. V. (obchodného partnera svedka X.), nevyplýva, že boli priamymi
svedkami odovzdávania čiastky 5.000,- eur, teda že títo svedkovia zblízka videli a boli pri tom, ako
odporkyňa tieto peniaze v danej výške odovzdávala žalobcovi.

6. Žalovaná na svoju obranu - ako dôkaz zaplatenia druhej splátky vo výške 5000,- eur - predložila súdu
fotokópiu „Príjmového dokladu/potvrdenie platby/“ zo dňa 04.07.2014, ktorú jej mal žalobca odovzdať na

stretnutí v Trenčíne pred Kauflandom. Na uvedenej listine sa uvádza, že žalobca prijal platbu vo výške
5.000,- eur od žalovanej podľa dohody zo dňa 07.11.2013, a zároveň obaja prehlasujú, že uhradením
tejto platby nemajú voči sebe záväzky ani pohľadávky. Súd dospel k záveru, že tento nepreukazuje,
že žalovaná skutočne žalobcovi odovzdala čiastku 5.000,- eur. Žalobca vo svojej výpovedi spochybnil
pravosť daného listinného dôkazu, ako aj samotného podpisu na ňom, ktorý mal byť jeho. Uviedol,

že tento list nenapísal a nepodpísal. Tým, že žalobca poprel pravosť danej listiny, akoby tvrdil, že ju
nikdy nevystavil, teda tvrdil jej neexistenciu. V danom prípade bolo povinnosťou žalovanej preukázať
pravosť predloženej listiny (teda to, že dané potvrdenie o vrátení čiastky 5.000,- eur bolo
skutočne vystavené a podpísané žalobcom). Žalobca zároveň uviedol, a svoje tvrdenie aj preukázal
zmluvou o obstaraní zájazdu a palubnými letenkami, že dňa 04.07.2014 (teda v deň, ktorý je uvedený

na príjmovom doklade) bol s rodinou na dovolenke v Grécku. Súd nepristúpil k vykonaniu znaleckého
dokazovania znalcom z odboru písmoznalectvo, odvetvie - ručné písmo, nakoľko žalovaná nepredložila
originál príjmového dokladu /potvrdenie platby/ zo dňa 04.07.2014. Z komunikácie súdu so znalcom z
uvedeného odboru T.. T. W. totiž bolo zistené, že síce je možné vykonať znalecké dokazovanie aj
z fotokópie listiny, v znaleckom posudku by však musel uviesť, že nemôže vylúčiť technické falšovanie

(teda či podpis na fotokópii listiny, na ktorej sa nachádza podpis na skúmanie, nebol na danú listinu
umiestnený dodatočne). Z uvedeného teda vyplýva, že ak by aj znalec zistil, že podpis na danej listine
zo 04.07.2014 je podpisom žalobcu, nedá sa vylúčiť, že tento podpis na danú listinu bol umiestnený
dodatočne inou osobou). V prípade, že by bolo zistené, že podpis na tejto listine nie je žalobcov, takýto
dôkaz by teda nepreukazoval, že žalobca čiastku 5.000,- eur titulom druhej splátky prevzal. Za týchto

okolností, keď znaleckým dokazovaním nemožno jednoznačne potvrdiť (bez akýchkoľvek pochybností),
či podpis na listine je alebo nie je žalobcov, súd takéto dokazovanie vzhľadom na zásadu hospodárnosti
a rýchlosti konania nevykonal.

7. Právne vec posúdil podľa ust. § 51 , § 489, § 559 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka.

8. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou došlo dňa
07.11.2013 k uzavretiu nepomenovanej zmluvy - dohody, na základe ktorej sa žalovaná zaviazala
podieľať na úhrade kúpnej ceny za nehnuteľnosti, ktoré žalobca previedol v prospech tretích osôb, a
to vo výške 10.000,- eur v dvoch splátkach. Bolo preukázané, že žalovaná z tejto čiastky neuhradila

sumu 5.000,- eur, a teda že jej záväzok z uvedenej dohody zanikol splnením.

9. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal žalobcovi náhradu trov konania
v plnom rozsahu. Z dôvodu, že žalobca aj napriek tomu, že bol právne zastúpený, si neuplatnil náhradu
trov konania titulom trov právneho zastúpenia, súd priznal žalobcovi náhradu trov konania len titulom

zaplatenéhosúdnehopoplatkuzanávrhvovýške300,-eur, ktoréježalovanápovinnázaplatiťprávnemu
zástupcovi žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (§ 149 ods. 1, § 160 ods. 1 O.s.p.).

10. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná v zákonom stanovenej lehote odvolanie a žiadala, aby
odvolací súd napadnuté rozhodnutie okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Uviedla,žeokresnýsúdvydalvpredmetnejveci platobnýrozkaz,protiktorémupodalaodpor.Namietala,
že žalovanú sumu zaplatila, pričom predložila doklad o úhrade splátky v príslušnom termíne. Žalovaná v
konaní predložila fotokópiu príjmového dokladu zo dňa 04.07.2014 preukazujúcu prevzatie sumy 5.000,-
eur žalobcom s podpisom oboch účastníkov. Žalobca však podpis na predloženom doklade spochybnil.Svedkovia X. a V. boli prítomní pri odovzdávaní peňazí žalovanou žalobcovi a to v Trenčíne pred
Kauflandom. Súd v konaní nenariadil znalecké dokazovanie s odôvodnením, že žalovaná nepredložila
originálpríjmovéhodokladu.Spoukazomnazákonnéustanovenia§ 205ods.2písm.b/,d/,f/O.s.p.,súd

nedostatočnezistilskutkovýstavanevykonalvšetkynavrhnutédôkazy.VzmysleuzneseniaNajvyššieho
súdu SR, sp. zn. 7Cdo 16/2013, pre spôsobilosť listiny byť dôkazným prostriedkom nie je rozhodujúce,
či ide o originál listiny alebo jej odpis alebo fotokópiu. Aj fotokópia je spôsobilá byť vykonaná ako
dôkaz zákonom predpokladaným spôsobom. V prípade vykonania dôkazu fotokópiou listiny možno len
zvážiť jej dôkaznú silu /rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 4 M Cdo 9/2005/. Predloženie kópie

listiny je plnohodnotným dôkazom, ktorý je súd povinný vykonať a zaoberať sa ním. Súd nedostatočne
vyhodnotil skutočnosť, keď žalobca spochybnil pravosť podpisu, pričom sa priklonil k tvrdeniu žalobcu,
ktorý spochybnil listinu. Predloženie príjmového dokladu a výpovede svedkov, ktorí vypovedali, že videli
žalovanú, ako odovzdáva obálku žalobcovi, sú dostatočným dôkazom o splnení dlhu. Súd svedkovi X.
neuveril, nakoľko tento svedok neuviedol, že je otcom dieťaťa žalovanej a že žalovaná býva v jeho byte.
Táto skutočnosť však nemôže mať vplyv na výpoveď svedka. Nie je dôležitý vzťah k žalovanej, na ktorý

neprimerane súd poukázal.
11. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
"CSP").
12. V zmysle intertemporálnej úpravy uvedenej v ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

13. Vzhľadom na citovanú intertemporálnu úpravu, ktorá znamená okamžitú aplikovateľnosť predpisu,
krajský súd, ako súd odvolací, prejednal odvolanie strany sporu podľa CSP, jeho ustanovení
uvedených v § 355 a nasl..
14. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie okresného súdu potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne.

15. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

16. Krajský súd , ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal podľa §§ 379 a 380
Civilného sporového poriadku, zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len "CSP"), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je potrebné ako
vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.

17. Žalovaná uplatnila v odvolaní odvolacie dôvody spočívajúce v nesprávnom skutkovom a právnom
závere (§ 205 ods. 2 písm. d/ a f/ OSP).

18. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď okresný súd nepostupuje
pri hodnotení dôkazov podľa § 132 OSP. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz

jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo
počas konania najavo.
19. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia dôkazov sudcom z
hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie.
20. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie

aplikuje na zistený skutkový stav nesprávny právny predpis a tiež vtedy, keď síce aplikuje správny
právny predpis, avšak tento nesprávne interpretuje.
21. Predmetom žalobného návrhu v prejednávanej veci bolo zaplatenie peňažnej sumy z titulu
inominátnej (§ 51 Občianskeho zákonníka- nepomenovanej ) zmluvy.
22. Okresný súd žalobu zamietol, pretože dospel k právnemu záveru, že žalovaná v

konaní neuniesla dôkazné bremeno.
23. V sporovom konaní platí zásada prejednacia , ktorá principiálne zodpovedá otázku, kto má
zabezpečiť skutkové zistenia pre súd a kto nesie zodpovednosť za čo najúplnejšie zistenie skutkového
stavu. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno (označenie dôkazov na preukázanie týchto tvrdení) je
záležitosťou každej procesnej strany vo vzťahu k tým skutočnostiam, ktoré tvrdia a z ktorých vyvodzujú

pre seba priaznivé právne dôsledky v konaní (§ 101 ods. 1 O.s.p. a § 120 ods. 1 O.s.p.). Následkom
nesplnenia dôkaznej povinnosti je neunesenie dôkazného bremena v zmysle pravidla „idem est non
esse aut non probari“ (t.j. čo nie je dokázané, neexistuje) a tým aj nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej.24. Pokiaľ na preukázanie týchto tvrdení predložila žalovaná výdavkový pokladničný doklad, išlo o
súkromnú listinu a v takom prípade musel súd skúmať jej pravosť, t.j. či ju osoby podpísané na listine
skutočne podpísali, ako aj pravdivosť jej obsahu. Pokiaľ protistrana spochybní pravosť súkromnej listiny

a poprie svoj podpis na nej, nastupuje dôkazná povinnosť účastníka, ktorý listinu predložil, aby preukázal
pravosť namietaného podpisu.
25. Dochádza tak k prenosu dôkazného bremena na toho účastníka, ktorý tvrdil skutočnosti, ktoré mali
byť touto listinou preukázané. Uvedené vyplýva z rôznej dôkaznej sily súkromnej a verejnej listiny.
Dôkazy produkované žalovanou v konaní na preukázanie pravosti podpisu žalobcu na predloženej

dôkaznej listine s ohľadom na skutočnosť, že ide len o fotokópiu dokumentu, však neboli postačujúce a
neumožnili súdu prijať záver o pravdivosti jeho tvrdení. Je potrebné zdôrazniť, že súd v rámci voľného
hodnotenia dôkazov podľa § 125 O.s.p. môže vziať do úvahy ako dôkaz aj fotokópiu súkromnej listiny,
avšak nie v prípade, ak účastník konania popiera jej pravosť a spochybní jej vierohodnosť. Takáto listina
totiž len osvedčuje skutočnosti v nej uvedené, avšak jej dôkazná sila nie je dostatočná na preukázanie jej
pravosti, pokiaľ ju účastník namieta. Keďže nie je možné formou znaleckého dokazovania jednoznačne

preukázať pravosť podpisu na takejto listine (z dôvodu neexistencie originálu), je nevyhnutné, aby
žalovaná súdu poskytla iné dôkazné prostriedky napr. výpoveď svedka, ktorá s istotou preukážu, že
žalobca listinu skutočne osobne podpísal. Znalec uviedol, že bez originálu sporného dokladu
nemôže znalecký posudok vypracovať pre možnosť technického falšovania podpisu.
26. Okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku riadne uviedol, na základe akých skutočnosti dospel k

záveru, že žalovaná v zmysle ustanovenia § 120 ods. 1 O.s.p. neuniesla procesnú dôkaznú povinnosť,
t.j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie tvrdených skutočností (nad všetky pochybnosti), čo malo v
danej veci za následok zamietnutie žaloby.
27. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu
bolo založené na aplikácii správneho právneho predpisu, ktorý aj správne interpretoval a zo správne

zisteného skutkového stavu vyvodil správne právne závery.
28. Rovnako nie je dôvodná námietka žalovanej s poukazom na hodnotenie dôkazu- listinou okresným
súdom. Žalovaná poukázala, že okresný súd neakceptoval predložený listinný dôkaz preukazujúci
zaplatenie dlžnej sumy, keď predložila fotokópiu dokladu. Hodnovernosť dokladu mali potvrdiť aj dvaja
svedkovia, ktorímalipotvrdiť,nazákladeakýchskutočnostídošlokodovzdaniufinančnýchprostriedkov.

Okresný súd správne vyhodnotil svedecké výpovede svedkov, ktorých výpovede nie sú vierohodné,
tendenčné, v snahe pomôcť žalovanej v konaní.
29. V konaní pred okresným súdom bola spochybnená pravosť ako i pravdivosť listinného dôkazu.
Sporným zostal i dátum preukazujúci prevzatie finančných prostriedkov, keď na listine
je uvedený dátum 04.07.2014. Z predloženého dokladu žalobcom je nepochybne preukázané, že v

uvedenom čase sa žalobca nachádzal mimo územia Slovenskej republiky. Iné dôkazné prostriedky
produkované žalovanou a to výpovede svedkov tvrdené skutočnosti žalovanou nepotvrdili.
30. Žalovaná poukazovala v písomne podanom vyjadrení na rozhodnutie Najvyššieho súdu, ktoré
sa však na predmetnú vec nevzťahuje a je vytrhnuté z kontextu. Najvyšší súd posudzoval fotokópiu
listinného dôkazu, pričom nebol zabezpečený preklad z cudzieho jazyka. Okresný súd správne hodnotil

dôkaz produkovaný žalovanou z hľadiska pravosti a pravdivosti, pričom prihliadal na to, čo vyšlo v
priebehu konania najavo vrátane skutočností uvádzaných účastníkmi konania.
31. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie okresného súdu potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne.
32. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania,

potvrdil napadnutý rozsudok okresného súdu .
33. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 C.s.p. v spojení s §
255 ods.1 a § 251 C.s.p.. Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že žalobca bol v
odvolacom konaní úspešný a preto mu v zmysle § 255 ods. 1 O.s.p. v zásade patrí nárok na
náhradu trov tohto odvolacieho konania. Zo spisu však nevyplynuli žiadne odôvodnené a preukázané

trovy žalobcu v zmysle § 251 ods. 1 O.s.p., preto odvolací súd rozhodol, že nemá nárok na náhradu
trov odvolacieho konania.
34. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerov hlasov členov senátu krajského súdu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).