Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. november 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/130/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115212285
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5115212285.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka

Potockého a členiek senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnom spore
žalobcu: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00 151 866,
korešpondenčná adresa: Krajské riaditeľstvo PZ v Žiline, Kuzmányho 26, Žilina, proti žalovanému: Z.
K., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., adresa pre doručovanie: F. XXX/XXX, D. - B., o zaplatenie 3.329,62
eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 17C/211/2015-71
zo dňa 16. novembra 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. 17C/211/2015-71 zo dňa 16.11.2016 žalobu zamietol a
žalovanému priznal proti žalobcovi právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.
V odôvodnení konštatoval, že žalobca sa žalobou zo dňa 21.04.2015 domáhal voči žalovanému
zaplatenia sumy 3.329,62 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 30.03.2015
do zaplatenia titulom náhrady škody v súvislosti so služobným úrazom príslušníka policajného zboru
spôsobenej konaním žalovaného, predstavujúcej náhradu za bolesť vo výške 1.319,- eur, náhradu

účelne vynaložených nákladov spojených s liečením vo výške 19,41 eur a náhradu služobného platu za
obdobie od 20.02.2014 do 22.04.2014 vo výške 1.991,21 eur.
Citujúc ust. § 173 ods. 1, 3 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru,
Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej
polície, § 20 ods. 1 písm. b), c), § 22, § 23, § 29 ods. 1 písm. a), § 114 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z.
z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 420 ods.
1 Občianskeho zákonníka súd žalobu zamietol.

Konštatoval, že medzi stranami nebolo sporné, že poškodený príslušník polície A. S. dňa 19.02.2014
vykonával služobný zákrok, pri ktorom voči žalovanému, ktorý bol pod vplyvom alkoholu, použil
donucovacie prostriedky a následne sa ho pokúsil vyviesť z obytného domu. Sporným bolo či pri
schádzaní po schodoch žalovaný stratil rovnováhu a stiahol poškodeného príslušníka policajného zboru
a či pri služobnom zákroku spôsobené poškodenie zdravia bolo v priamej príčinnej súvislosti s konaním
žalovaného proti tomuto zákroku spočívajúcim v neuposlúchnutí výzvy strpieť výkon oprávnení policajta
a stiahnutím (strhnutím) poškodeného zo schodov s následným pádom oboch na zem.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že tvrdenia žalobcu o vzniku škody
porušením žalobcom tvrdených povinností žalovaným nie sú jednoznačne preukázané. Tvrdenia
žalobcu o neuposlúchnutí výzvy policajta strpieť výkon jeho oprávnenia zostali v rovine tvrdenia
proti tvrdeniu žalovaného. Výzva poškodeného voči žalovanému smerovala k predloženiu dokladutotožnosti a pokynu, aby išli von. Podľa názoru súdu neuposlúchnutie výzvy policajta, ktorý žiadal
predložiť identifikačný preukaz a opustiť priestor a ísť von, automaticky nezakladá regresné právo
žalobcu voči žalovanému a zodpovednosť žalovaného za vznik nákladov na zdravotnú starostlivosť

poskytnutú poškodenému policajtovi. V konaní nebolo preukázané, že by došlo k fyzickému kontaktu,
kedy by žalovaný chytil poškodeného za uniformu a aktívne sa bránil údermi, čím by mu spôsobil
poškodenie zdravia. V danom prípade poškodenie zdravia poškodeného spočíva v udalosti, ktorou
samotný poškodený odvracal nebezpečenstvo pádu žalovaného a nie je daná príčinná súvislosť medzi
protiprávnym konaním žalovaného a vzniknutou škodou. V danom prípade sám poškodený vytvoril stav,

kedy po tom, ako sa k nemu žalovaný priblížil, použil donucovacie prostriedky, a to hmaty a chvaty a
tým, že žalovaný schádzal po schodoch a zatackal sa, sám chcel zabrániť pádu žalovaného, čo sa mu
však nepodarilo a došlo k pádu a zraneniu poškodeného. V konaní nebolo preukázané, že poškodenie
zdravia zasahujúceho príslušníka policajného zboru nevzniklo (správne malo byť uvedené vzniklo, pozn.
odvolacieho súdu) ako následok zavineného konania žalovaného, ale v nepredvídanej udalosti zo strany
poškodeného, a teda nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného a škodou titulom

plnenia zo služobného úrazu.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s.
p.“) a žalovanému, ktorý bol v konaní v celom rozsahu úspešný, priznal proti žalobcovi nárok na náhradu
trov konania v plnom rozsahu.

2. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie.
Poukázal na to, že v rámci dokazovania predložil listinné dôkazy preukazujúce, že stržm. Bc. A. S.
utrpel v dôsledku konania žalovaného úraz, ktorý bol v zmysle ust. § 29 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z.
kvalifikovaný ako služobný úraz. Odborom sociálneho zabezpečenia sekcie personálnych a sociálnych
činností a osobného úradu Ministerstva vnútra SR došlo k vyplateniu náhrady za bolesť poškodenému

príslušníkovi. Z výpovedí svedkov vyplýva, že žalovaný nerešpektoval ust. § 34 zákona č. 171/1993
Z. z. o povinnosti každého uposlúchnuť výzvu, pokyn, príkaz a požiadavku policajta alebo strpieť
výkon jeho oprávnení podľa § 17 až 33. V prípade, že by žalovaný výzvy poškodeného príslušníka
rešpektoval, nemuselo k žiadnym zraneniam dôjsť. Konanie žalovaného bolo ovplyvnené aj značným
požitímalkoholu,vdôsledkučohomalproblémysrovnováhou.Žalovanýbolvčasefyzickéhonapadnutia

poškodeného príslušníka agresívny, čo dokazuje aj výpoveď F. A.. Žalovaný neuposlúchol slovné výzvy
zakročujúcich policajtov vykonávajúcich služobný zákrok a v dôsledku toho, teda v príčinnej súvislosti s
porušením uvedenej povinnosti žalovaným, utrpel poškodený príslušník PZ úraz, na základe čoho mu
služobný úrad vyplatil čiastku vo výške 1.319, eur ako náhradu za bolesť, ktorá je podľa § 20 ods. 1 písm.
b) zákona č. 328/2002 Z. z. dávkou sociálneho (úrazového) zabezpečenia, ďalej mu vyplatil náhradu

účelne vynaložených nákladov spojených s liečením vo výške 19,41 eur a služobný plat počas dočasnej
neschopnosti na výkon štátnej služby od 20.02.2014 do 22.04.2014 vo výške 1.991,21 eur. Bola teda
preukázaná škoda a príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti žalovaným a vznikom škody.
Žalobca sa nestotožnil ani so záverom súdu o nedostatku zavinenia ako podmienky pre zodpovednosť
žalovaného za spôsobenú škodu, keď podľa názoru súdu došlo k zraneniu poškodeného policajta

bez zavinenia žalovaného, pri odvracaní nebezpečenstva pádu žalovaného. Žalovaný konal zavinene,
prinajmenšom z nedbanlivosti porušil vyššie uvedenú povinnosť. Žalovanému treba pričítať zavinenie
aj na vzniku škody a príčinnej súvislosti minimálne vo forme nevedomej nedbanlivosti. Žalovaný síce
nechcel škodu spôsobiť, ale mohol predvídať a predpokladať, teda mohol a mal vedieť, že v stave v
akomsavčaseslužobnéhozákrokunachádzalaprikladeníneustálehoaktívnehoodporu,môžeprivodiť

sebe alebo iným zranenie.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou

stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario
C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní
(§ 380, § 379 C. s. p.) a tento podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil, vyhodnotiac
odvolanie žalobcu ako nedôvodné.

5. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel
k záveru, že súd prvej inštancie po vykonaní predložených a navrhnutých dôkazov zistil skutkový
stav v rozsahu dostačujúcom pre jeho rozhodnutie, na jeho podklade dospel k správnym skutkovýmzisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Odôvodnenie písomného vyhotovenia
rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2 C. s. p., pričom odvolací súd podľa § 387
ods. 2 C. s. p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje.

6. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní danej
veci sa zaoberal len námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní a procesným postupom prvoinštančného
súdu predchádzajúcim vydaniu rozhodnutia z hľadiska či došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci.

7. V nadväznosti na odvolacie námietky žalobcu odvolací súd uvádza, že i keď možno konštatovať,
že žalovaný neuposlúchol výzvu poškodeného príslušníka policajného zboru, minimálne pokiaľ ide o
nepreukázanie svojej totožnosti, žalobca nekonkretizoval, v dôsledku neuposlúchnutia ktorej konkrétnej
výzvy malo dôjsť k služobnému úrazu poškodeného príslušníka. Z vykonaného dokazovania totiž
vyplýva, že žalovaný bol vyzvaný jednak na preukázanie svojej totožnosti (čo žalovaný skutočne

nesplnil), následne potom čo sa priblížil k poškodenému príslušníkovi bol vyzvaný aby ustúpil a išiel von
(úradné záznamy príslušníkov PZ zo dňa 19.02.2014, výpovede svedkov - zasahujúcich príslušníkov
Bc. A. S., Ing. W. V. a V. H.), pričom nebolo preukázané, že žalovaný výzvu ísť von neuposlúchol, keďže
po priblížení sa k poškodenému príslušníkovi PZ následne z obavy z napadnutia došlo ku kontaktu
medzi poškodeným a žalovaným a použitiu donucovacích prostriedkov voči žalovanému. Pokiaľ žalobca

v odvolaní uvádza, že žalovaný sa na poškodeného príslušníka zahnal rukou po opätovnej výzve na
preukázanie totožnosti, uvedené z vykonaného dokazovania nevyplynulo. Z vykonaného dokazovania
nevyplynulo ani to, že by sa žalovaný po príchode hliadky správal agresívne (žalovaný schádzal z
vyššieho poschodia, tackal sa, odpovedal na výzvu nezrozumiteľnou rečou), v ktorej súvislosti žalobca
v odvolaní poukázal na výpoveď F. A., keď menovaná v konaní vypočutá nebola. Samotná skutočnosť,

že príslušníci PZ boli na služobný zákrok vyslaný v súvislosti s agresívnym správaním sa žalovaného
voči tretej osobe pritom neznamená, že tento bol agresívny i následne, po príchode hliadky. Pokiaľ sa
žalovaný mal „zahnať“ po poškodenou rukou, k tomuto malo dôjsť až potom čo tento po priblížení sa
žalovaného do „osobnej vzdialenosti“ z obavy z napadnutia žalovaným žalovaného „naznačením rukou
za rameno“, usmernil, aby išiel od neho preč, t. j. nie v súvislosti s výzvou na preukázanie totožnosti.

Z výpovede svedka Bc. S. na pojednávaní dňa 07.09.2016 síce vyplýva, že následne mal žalovaný,
potom čo mu nasadil „páku“, klásť aktívny odpor a trhať sa, v dôsledku čoho na schodisku stratil
rovnováhu, z úradného záznamu spísaného svedkom bezprostredne v deň úrazu uvedené nevyplýva. Z
výpovedí svedkov, vrátane výpovede Bc. S., a ďalších dôkazov v ich súhrne však nepochybne vyplýva,
že k zraneniu poškodeného príslušníka došlo v snahe zabrániť pádu žalovaného v dôsledku straty

jeho rovnováhy pri vyvádzaní z budovy (poškodený zachytil žalovaného po strate rovnováhy na kraji
schodiska, aby predišiel jeho pádu, následne sa žalovaný, potom čo sa ho poškodený rozhodol pustiť,
zrejme v pude sebazáchovy chytil poškodeného, v dôsledku čoho došlo i k pádu oboch), nie v dôsledku
útoku žalovaného na poškodeného policajta. Žalovaný napokon nebol pre útok na verejného činiteľa
ani trestne stíhaný či priestupkovo riešený. V ďalšom odvolací súd odkazuje na bod 23. odôvodnenia

napadnutého rozsudku a závery súdu v ňom uvedené, s ktorými sa v celom rozsahu stotožňuje.

8. Vychádzajúc z uvedeného, stotožniac sa so záverom súdu prvej inštancie o nepreukázaní príčinnej
súvislosti medzi konaním žalovaného a vzniknutou škodou žalobcu titulom poskytnutého plnenia
v spojení so služobným úrazom príslušníka policajného zboru, odvolací súd napadnutý rozsudok

okresného súdu, vrátane výroku o trovách konania, ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C. s. p.
potvrdil.

9. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods.
1, § 255 ods. 1 C. s. p. Úspešnou stranou odvolacieho konania bol žalovaný, a to v celom rozsahu,

preto mu súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady
trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozhodnutia (§ 262 ods. 2 C. s. p.).

10. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.

1 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)