Uznesenie – Bezpodielové spoluvlastníctvo… ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. január 2018

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/327/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112241367
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5112241367.1

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého
a členiek senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v spore žalobkyne: B. W., rod. K.,
nar. XX.XX.U., A. R. XX, zastúpená: JUDr. Štefániou Harciníkovou, advokátkou so sídlom B. X, XXX
XX D., proti žalovanému: R. W., nar. XX.XX.XXXX, W. S. XXXX/XX, F. N. M., zastúpený: JUDr. Markom
Belkom, advokátom so sídlom H. K. XXXX, XXX XX H., o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, v konaní o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 17C/373/2012-353
zo dňa 26. apríla 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu zrušuje a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom vyporiadal bezpodielového spoluvlastníctvo manželov (v
ďalšom texte už len BSM) žalobkyne a žalovaného tak, že žalobkyňa sa stáva preberateľkou dlhu zo
zmluvy o pôžičke zo dňa 24.09.2002 so zostatkom ku dňu 26.04.2017 v sume 330 eur voči veriteľke A.
K., nar. XX.XX.XXXX (výrok I.). Žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému na vyrovnanie podielu z
vyporiadania BSM sumu 1.322 eur do 180 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok II.). Vyslovil, že žiadna
zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania (výrok III.) a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť
na účet okresného súdu súdny poplatok za vyporiadanie BSM v sume 66 eur do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku (výrok IV.).

2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že po vykonanom dokazovaní mal preukázané, že BSM strán sporu
zaniklo rozvodom ich manželstva, t. j. dňa 02.12.2009, čo znamená, že strany sporu mohli nadobúdať
majetok do BSM v čase od uzavretia manželstva, t.j. od 25.08.2001 do 02.12.2009.
Čo sa týka hnuteľných vecí, žalobkyňa vymedzila ako predmet vyporiadania BSM hnuteľné veci
uvedené pod položkami 1 - 28 žaloby, išlo o súbor hnuteľných vecí predstavujúcich zariadenie bytu. Z
nesporných tvrdení strán sporu vyplynulo, že počas manželstva nadobudli hnuteľné veci špecifikované
pod položkami 1 - 11, 14, 18 - 28, ktoré boli nadobudnuté zo spoločných finančných prostriedkov
a ku dňu zániku BSM ich hodnota predstavovala spolu sumu 2.903 eur. V čase vyporiadania už
hnuteľné veci neexistovali (vyhodené, resp. prevedené žalovaným na inú osobu), preto už nemohli byť
predmetom vyporiadania. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný týmito hnuteľnými vecami disponoval
bez súhlasu žalobkyne, mal by nahradiť do BSM hodnotu týchto vecí, t.j. sumu 2.903 eur. Čo sa týka
ďalších hnuteľných vecí uvedených pod položkami 12, 13, 15, 16, 17 žaloby, okresný súd na podklade
vykonaného dokazovania vzal za nepochybné, že tieto veci sa stali súčasťou bytu, zostali zabudované
v byte, ktorý bol vo výlučnom vlastníctve žalovaného, a preto ich nemožno vyporiadať samostatne
ako predmet BSM. Všetky tieto hnuteľné veci (skriňa v chodbe, skrinka s umývadlom, radiátor, WC,
kuchynská linka) sa okamžikom ich pevného spojenia a zabudovania do bytu stali súčasťou bytu
žalovaného a znášajú právny režim bytu ako hlavnej veci, t.j. stali sa vlastníctvom žalovaného, ktorý
byt vlastnil. Ich nadobúdaciu hodnotu okresný súd ustálil na sumu 2.150 eur s tým, že tieto peňažné
prostriedky posúdil tak, že predstavujú spoločný majetok použitý na úhradu oddeleného majetku

žalovaného. Hnuteľné veci pod položkami 12, 13, 15, 16, 17 teda nezaradil do masy podliehajúcej
vyporiadaniu BSM, ale vyporiadal ich ako investíciu, ktorá bola vynaložená zo spoločných prostriedkov
na oddelený majetok žalovaného.
Vo vzťahu k záväzkom strán sporu okresný súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že počas trvania
manželstva bol stranám sporu (žalovanému ako dlžníkovi a žalobkyni ako spoludlžníčke poskytnutý)
úver vo výške 14.904 eur na základe zmluvy o poskytnutí flexi hypotéky uzavretej dňa 08.06.2007 z
VÚB, a.s. Z predložených listinných dôkazov súd vzal za nesporné, že zostatok úveru k 31.12.2009
predstavoval sumu 14.353,17 eur, ktorý bol ku dňu 06.10.2011 splatený na základe žiadosti oboch strán
sporu o predčasné splatenie. Okresný súd vo vzťahu k vyššie uvedenému úveru ďalej v odôvodnení
rozsudku uviedol, že išlo o spoločný dlh manželov počas trvania manželstva, a teda spoločný záväzok
strán sporu, ktorý sú povinní uhradiť v rovnakom pomere. Nakoľko vykonaným dokazovaním bolo
preukázané, že žalovaný po rozvode manželstva výlučne sám splácal splátky úveru ako i úroky v
celkovom rozsahu 16.377,23 eur, polovicu z uvedenej sumy, t.j. sumu 8.188,61 eur musí znášať
žalobkyňa.
Okresný súd ďalej v odôvodnení rozsudku argumentoval vo vzťahu k žiadosti žalobkyne o započítanie
vnesených investícií vo výške poskytnutého úveru 14.904 eur. Ako vyplýva z bodu 33. odôvodnenia
rozsudku, okresný súd uznal výšku týchto investícií, avšak len v sume 10.000 eur, ktorá zodpovedá
spoločným prostriedkom z úveru preukázaných dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise. Zároveň
konštatoval, že vyššiu výšku investícií zo spoločného majetku na oddelený majetok žalobkyňa v
predmetnom spore nepreukázala.
Čo sa týka ďalšieho záväzku - flexipôžička od VÚB, a.s. zo dňa 03.12.2007, okresný súd na podklade
vykonaného dokazovania dospel k záveru, že ide o dlh samotného žalovaného, ktorý uzavrel zmluvu
o flexipôžičke vo vlastnom mene, pričom svoje tvrdenia v tom smere, že flexipôžička bola použitá
na nadobudnutie vecí patriacich do BSM, nepreukázal. Okresný súd v tomto smere poukázal i na
odôvodnenie uznesenia odvolacieho súdu č. k. 8Co/648/2015 zo dňa 30.03.2016, podľa ktorého závery
okresného súdu vo vzťahu k flexipôžičke boli predbežne vyhodnotené odvolacím súdom ako správne.
Vo vzťahu k vyporiadaniu pôžičky poskytnutej dňa 24.09.2002 veriteľkou A. K. v sume 830 eur, okresný
súd vychádzal z nesporných tvrdení strán sporu, že počas trvania manželstva za uvedenú pôžičku
nadobudli chladničku a televízor a zhodne uznali túto pôžičku ako spoločný dlh voči vyššie označenej
veriteľke. Na základe uvedených skutočností a zároveň po zistení, že žalobkyňa v roku 2013 čiastočne
na uvedenú pôžičku plnila veriteľke sumu 500 eur, vzal za nesporné, že zostatok poskytnutej pôžičky
obom účastníkom na ich spoločný majetok predstavuje sumu 330 eur. Prihliadajúc na túto skutočnosť,
okresný súd uzavrel, že žalovaný by sa mal na tomto záväzku podieľať polovicou, t.j. sumou 415 eur,
ktorú by mal vyplatiť žalobkyni.
Vo vzťahu k pôžičke poskytnutej veriteľkou A. K. spolu v sume 2.489,55 eur na kúpu motorového vozidla
pre syna účastníkov F., okresný súd z vykonaného dokazovania vzal za preukázané, že za trvania
manželstva uzavrela túto pôžičku vo svojom mene žalobkyňa. Nakoľko na základe údajov o evidencii
motorového vozidla je vedený ako vlastník F. W., okresný súd vyslovil názor, že pri vyporiadaní tohto
záväzku sa žalobkyňa nemôže domáhať náhrady toho, čo bolo vynaložené na zadováženie veci, ktorá
slúži osobnej potrebe dieťaťa, a preto tento záväzok nepatrí do BSM.
Aplikujúc na zistený skutkový stav zásady vyporiadania BSM podľa § 150 Občianskeho zákonníka
(v ďalšom texte už len OZ) okresný súd určil celkovú masu BSM, a to aktíva vo výške 12.903 eur
(hnuteľné veci - 2.900 eur, investície do bytu - 10.000 eur) a pasíva - záväzky spolu vo výške 17.180 eur
(flexihypotéka - 16.377,23 eur, pôžička od veriteľky A. K. - 830 eur). V bodoch 41. a 42. odôvodnenia
rozsudku uviedol matematický výpočet, na podklade ktorého bola žalobkyni uložená povinnosť zaplatiť
žalovanému na vyrovnanie podielu z vyporiadania BSM sumu 1.322 eur. Na jej vyplatenie stanovil
žalobkyni lehotu 180 dní od právoplatnosti rozsudku s odkazom na § 232 ods. 3 Civilného sporového
poriadku (v ďalšom texte už len C. s. p.).

3. Proti rozsudku podala odvolanie žalobkyňa, ktorá ho navrhla zmeniť tak, že žalobkyni sa prikáže dlh
4.187,14 eur voči veriteľke A. K. a žalovanému sa uloží povinnosť vyplatiť jej na vyrovnanie podielu sumu
5.304,12 eur, eventuálne navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.
V dôvodoch odvolania najskôr poznamenala, že okresný súd správne zahrnul do masy BSM hnuteľné
veci uvedené v žalobe pod položkami 1 - 11, 14, 18 - 28 v hodnote 2.903 eur ku dňu zániku BSM.
Žalobkyňa však nesúhlasila s názormi okresného súdu uvedenými v bodoch 14. - 20. odôvodnenia
rozsudku. Nepovažovala za správne závery okresného súdu v tom, že veci špecifikované v žalobe
pod položkami 12, 13, 15, 16, 17 sú veci, ktoré po ich zabudovaní v byte žalovaného prestali byť

samostatnými vecami, a teda nemôžu byť predmetom vyporiadania BSM. Tým, že uvedené hnuteľné
veci boli umiestnené do priestorov v byte patriacemu žalovanému, nemožno vyvodiť záver, že jej
spoluvlastníctvo k týmto pôvodne spoločným hnuteľným veciach sa automaticky transformovalo na
výlučné vlastníctvo žalovaného ako vlastníka bytu. V tejto súvislosti poznamenala, že v prejednávanom
prípade nikdy nerozhodla o tom, že sa vzdáva svojho vlastníctva k vyššie označeným hnuteľným veciam
v prospech vlastníka bytu a nikdy nepovažovala žalovaného za ich výlučného vlastníka.
Žalobkyňa považovala za nesprávny rozsudok okresného súdu aj z dôvodu, že súd dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam ohľadne nadobudnutia kuchynskej linky a ostatných hnuteľných vecí uvedených v
bode 18. odôvodnenia rozsudku. Súd vo vzťahu k nadobudnutiu kuchynskej linky sa stotožnil s ničím
nepreukázanými tvrdeniami žalovaného, pričom sám žalovaný i jeho právny zástupca na pojednávaní
konanom dňa 29.06.2016 jasne potvrdili, že kuchynská linka bola zaplatená z pôžičky poskytnutej
veriteľkou A. K. a uznali, že záväzok z pôžičky patrí do vyporiadania BSM. Tvrdenie žalovaného i záver
okresného súdu o tom, že kuchynská linka bola zaplatená z flexihypotéky nemá oporu v žiadnom dôkaze,
z predložených dokladov jasne vyplýva, že faktúra za kuchynskú linku bola zaplatená v hotovosti dňa
30.10.2007 a nie 07.11.2007. Žiadnym dôkazom nebolo preukázané ani to, že aj ďalšie hnuteľné veci
uvedené v žalobe pod položkami 12, 13, 15, 16 boli zaplatené z prostriedkov flexihypotéky.
Žalobkyňa zotrvala na tvrdeniach, že celá suma úveru poskytnutého na základe zmluvy o flexihypotéke
zo dňa 08.06.2007 vo výške 14.904 eur bola použitá na rekonštrukciu bytu žalovaného, považovala
za nesprávny záver okresného súdu, že z prostriedkov úveru boli reálne použité finančné prostriedky
na rekonštrukciu bytu najviac v ume 10.000 eur. Táto suma naviac nekorešponduje so sčítaním súm
7.635,22 eur, 1.550 eur, 2.150 eur, čo predstavuje sumu 11.353,22 eur.
Žalobkyňa v odvolaní ďalej poukázala na skutočnosť, že na preukázanie svojich tvrdení o rozsahu úveru
použitého na rekonštrukciu bytu žalovaného žiadala už v pôvodnom konaní vykonať dôkaz znaleckým
posudkom, následne opakovane, a to na pojednávaní dňa 27.03.2017 žiadala, aby súd vyžiadal odborné
vyjadrenie. Okresný súd však tento dôkaz nevykonal s odôvodnením, že byt je vo vlastníctve tretích
osôb.
Pokiaľ okresný súd ustálil záver, že od poskytnutia úveru do právoplatnosti rozvodu manželstva bola na
tento spoločný záväzok zaplatená z peňažných prostriedkov patriacich do BSM suma 2.008,09 eur, v
odôvodnení rozsudku sa neuvádza žiadny záver súdu v súvislosti s vyporiadaním uvedenej sumy.
Žalobkyňa v odvolaní namietala aj to, že dlh, ktorý zaplatil žalovaný po zániku BSM v sume 16.377,23
eur je podľa jej názoru nákladom vynaloženým na výlučný majetok žalovaného, a preto nemal byť
predmetom zápočtu pri vyporiadaní BSM.
Podľa žalobkyne je proti zmyslu a účelu § 150 OZ napadnutý rozsudok v časti upravujúcej vyporiadanie
BSM tak, že má nárok na polovicu investícií údajne vynaložených v sume 10.00 eur na oddelený
majetok žalovaného a súčasne by mala zaplatiť žalovanému polovicu splátok úveru zaplateného po
rozvode manželstva. Takýto záver okresného súdu sa javí síce zdanlivo „správny“, ale nevedie k riešeniu
zohľadňujúcemu skutočnosť, že zo zaniknutého BSM nenadobudla žiaden majetok, ale v skutočnosti
nadobudla iba dlhy voči veriteľke A. K., zároveň však žalovanému by mala zaplatiť podiel na dlhoch,
ktorými dlhmi výrazne zhodnotil svoju nehnuteľnosť.
Žalobkyňa nakoniec namietala závery rozsudku okresného súdu, ktorými nevyporiadal dlhy z pôžičiek,
ktoré stranám sporu poskytla veriteľka A. K..

4. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že výroky I. a II. napadnutého rozsudku
sú správne. Z vykonaného dokazovania bolo nepochybne preukázané, že hnuteľné veci uvedené v
žalobe pod položkami č. 12, 13, 15, 16, 17 sa stali súčasťou bytu a z tohto dôvodu nie je možné tieto
hnuteľné veci vyporiadať samostatne. Čo sa týka osobitne kuchynskej linky (v žalobe položka č. 17
- pozn. odvolacieho súdu), podľa faktúry od dodávateľa zo dňa 30.01.2007 kúpna cena kuchynskej
linky predstavovala sumu 46.716 Sk (1.550,68 eur), pričom na tejto faktúre bola pečiatka VÚB,
a.s., hypotekárne centrum zo dňa 07.11.2009, čo svedčí o tom, že kuchynská linka bola hradená z
flexihypotéky. Okresný súd sa riadne vysporiadal aj s námietkou žalobkyne, že celá suma úveru z
flexihypotéky vo výške 14.904 eur mala byť použitá na rekonštrukciu bytu žalovaného, okresný súd
správne v tomto smere uzavrel, že z poskytnutého úveru bola na rekonštrukciu bytu spotrebovaná
najviac suma 10.000 eur. Na základe uvedených skutočností navrhol napadnutý rozsudok v celom
rozsahu potvrdiť.

5. Žalobkyňa v replike na vyjadrenie žalovaného k odvolaniu v podstate zopakovala svoje tvrdenia
uvedené v odvolaní, naviac poznamenala, že finančné prostriedky z flexi hypotéky boli v celej sume
vynaložené na oddelený majetok žalovaného, čomu zodpovedá aj rozsah rekonštrukcie bytu žalovaného

vykonanej v období jún 2007 - december 2007. Výnimkou je suma 500 eur, ktorá suma bola použitá z
úveru na kúpu sporáka a rúry.

6. Žalovaný na repliku žalobkyne už písomne nereagoval.

7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v lehote (§ 362 CSP)
a má predpísané náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu a z
dôvodov uvedených v odvolaní (§ 364, § 365 CSP), vychádzajúc z viazanosti rozsahom odvolania a
odvolacími dôvodmi (§ 379, § 380 CSP) a po preskúmaní ho bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 a contrario CSP), podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP
vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k
záveru, že závery okresného súdu v tom smere, že hnuteľné veci označené v žalobe pod položkami č.
12, 13, 15, 16, 17 sa stali súčasťou bytu žalovaného, sú nepresvedčivé a zároveň predčasné a z toho
dôvodu i odvolacia námietka žalobkyne dôvodná.
Súčasť hlavnej veci (§ 120 ods. 1 OZ) charakterizuje najmä to, že v prípade oddelenia súčasti od hlavnej
veci by sa hlavná vec znehodnotila. Znehodnotenie hlavnej veci oddelením jej súčasti nemusí znamenať
len stratu jej peňažnej hodnoty, ale môže ísť o znehodnotenie funkčné, estetické alebo iné. Zákon (§
120 ods. 1 OZ) stavia samostatnosť veci vo vzťahu k veci inej na dvoch kritériách : 1/ na vzájomnej
spolupatričnosti vecí (súčasť veci je všetko, čo k nej podľa povahy patrí...), 2/ na miere ich oddeliteľnosti
(...nemôže byť oddelená bez toho, že by sa tým hlavná vec znehodnotila). Prvé kritérium predstavuje
skôr subjektívnu rovinu, nakoľko sa určuje do značnej miery podľa ľudských zvyklostí, skúseností a
noriem vzťahujúcich sa ku konkrétnej veci. Miera spolupatričnosti sa potom posudzuje prostredníctvom
povahy tej veci, ktorá je považovaná za vec podstatnejšiu a určujúcu. Druhé kritérium je viac objektívne a
sleduje spojenie veci, predovšetkým v zmysle fyzickom, technickom a funkčnom (nemožnosť fyzického,
technického, funkčného oddelenia jednej veci od druhej).
Ako je zrejmé z odôvodnenia napadnutého rozsudku (bod 17. odôvodnenia) okresný súd hnuteľné
veci označené v žalobe pod položkami č. 12, 13, 15, 16, 17 (skriňa v chodbe, skrinka s umývadlom v
kúpeľni, radiátor, WC, kuchynská linka) z vyššie uvedených hľadísk neposudzoval vôbec, svoje závery
o tom, že označené hnuteľné veci sa stali súčasťou bytu žalovaného založil len na konštatovaní, že boli
zabudované do bytu a v dôsledku toho boli s bytom pevne spojené. Akým spôsobom boli tieto hnuteľné
veci zabudované do bytu, ako boli s ním pevne spojené, eventuálne, či by sa v prípade ich oddelenia od
bytu byt žalovaného znehodnotil, okresný súd už bližšie v odôvodnení napadnutého rozsudku nevysvetlil
a v tomto smere neodkázal na žiadne dôkazy produkované v prvostupňovom konaní.
Odvolací súd v súvislosti s vyššie uvedeným zistením následne konštatuje i predčasnosť záveru
okresného súdu vo vzťahu ku kuchynskej linke (hnuteľná vec označená v žalobe pod položkou č. 17),
podľa ktorého jej hodnotu (spolu s hnuteľnými vecami označenými v žalobe pod položkami č. 12, 13, 15,
16) započítal ako spoločnú investíciu vynaloženú na výlučný majetok žalovaného (viď body 14. - 17. a
pod 37. odôvodnenia). Odvolací súd v súvislosti s kuchynskou linkou považuje za potrebné poznamenať
aj to, že okresný súd ohľadne tejto veci (podobne ako v prípade vecí označených v žalobe pod položkami
12, 13, 16) si musí najskôr vyriešiť otázku, či sa stala súčasťou bytu žalovaného podľa hľadísk uvedených
v § 120 ods. 1 OZ a až následne, a to podľa zásad o dôkaznom bremene vyhodnotiť otázku, či kuchynská
linka bola uhradená z flexihypotéky alebo tak ako to tvrdila žalobkyňa.

9. Žalobkyňa ďalej v odvolaní namietala správnosť záverov okresného súdu vyjadrených v bode 33.
odôvodnenia rozsudku, podľa ktorých hnuteľné veci označené v žalobe pod položkami č. 12, 13, 15,
16, 17 nemohli byť nadobudnuté z flexihypotéky, čo však podľa žalobkyne nebolo v konaní preukázané
a spolu so žalovaným to ani nikdy netvrdili. Zároveň v odvolaní namietala, že celá suma poskytnutá
stranám sporu na základe zmluvy o poskytnutí flexihypotéky zo dňa 08.06.2007 (14.904 eur = 449.500
Sk) bola použitá na rekonštrukciu bytu žalovaného. Závery okresného súdu v bode 33. odôvodnenia
rozsudku považovala za nesprávne a zmätočné.
Z bodu 33. odôvodnenia rozsudku (najmä z tej časti, kde sa uvádza suma 2.150 eur ako súčtová
hodnota hnuteľných vecí uvedených v žalobe pod položkami č. 12, 13, 15, 16, 17) skutočne vyplýva,
že okresný súd vyšiel zo záveru, že vyššie označené hnuteľné veci boli nadobudnuté z flexihypotéky.
Pokiaľ však okresný súd tento záver prijal len z čestného prehlásenia dlžníka (žalovaného) na príslušnom
formulári banky zo dňa 20.09.2007 (č.l. 124 pv spisu), resp. z pečiatky banky zo dňa 07.11.2007 (č.l. 9
spisu) ide o dôkazy, ktoré tento záver okresného súdu nepreukazujú. Čestné prehlásenie dlžníka zo dňa

20.09.2007 vypovedá len všeobecne o tom, že žalovaným predložené originály platobných dokladov
(bez ich akejkoľvek konkretizácie - pozn. odvolacieho súdu) spolu v peňažnej hodnote 230.561 Sk
(7.653,22 eur) súvisia s účelom poskytnutého úveru. Príjmový pokladničný doklad zo dňa 20.10.2007
vystavený dodávateľom kuchynskej linky na meno žalobkyne v peňažnej hodnote 31.716 Sk (1.052
eur) ako doplatok kúpnej ceny za kuchynskú linku s dátumovou pečiatkou banky potvrdzuje len to, že
tento príjmový pokladničný doklad bol dňa 07.11.2007 odovzdaný banke. Pokiaľ okresný súd v bode
33. odôvodnenia rozsudku zároveň prijal záver, že celková výška investícií zo spoločných peňazí strán
sporu (poskytnutých flexihypotékou) na výlučný majetok žalovaného (byt) predstavovali celkovú sumu
10.000 eur, odvolací súd preskúmaním spisového materiálu i napadnutého rozsudku zistil, že okresný
súd v tomto smere vychádzal len z nepodložených tvrdení žalovaného prednesených na pojednávaní
konanom dňa 07.03.2017 („...odhadom 10.000 eur...“ - č. l. 344 spisu), resp. z tvrdenia („...zhruba 10.000
eur, zvyšok spotrebovaný v rámci rodiny“ - č.l. 346 spisu). Odkaz okresného súdu už na vyššie označený
dôkaz banky (č.l. 124 pv. spisu) považuje odvolací súd za nenáležitý, v tomto smere sa javí dôvodná
argumentácia žalobkyne v bode 11. odvolania. Naviac je potrebné uviesť, že dôkazné bremeno ohľadne
tvrdenia, že z celkovej sumy poskytnutej flexihypotéky bola na rekonštrukciu bytu použitá len suma
10.000 eur, zaťažovalo žalovaného. V konečnom dôsledku treba poznamenať, že závery okresného
súdu v bode 33. odôvodnenia, ktoré boli v podstate podkladom pre výrok II. napadnutého rozsudku sú z
matematického hľadiska nejasné, nakoľko ak okresný súd prijal záver, že z flexihypotéky bolo celkom na
rekonštrukciu bytu žalovaného použitých najviac 10.000 eur, súčet jednotlivých súm uvedených v bode
33. odôvodnenia dáva sumu 11.353,22 eur (7.653,22 + 1.550 + 2.150).

10. Čo sa týka odvolacej námietky žalobkyne, že okresný súd mal vyporiadať aj dlhy, ktoré jej vznikli z
titulu zmluvy o pôžičke zo dňa 29.10.2007 vo výške 1.367,59 eur (pôžička od matky na kúpu kuchynskej
linky) a zmlúv o pôžičiek zo dňa 30.07.2008, resp. zo dňa 01.10.2008 (vo výške 663,88 eur + 1.825,67
eur, ktoré mali byť použité na kúpu motorového vozidla pre spoločné dieťa strán sporu), okresný súd
výsluchom strán sporu zistí najmä skutočnosť, kto je vlastníkom motorového vozidla, na kúpu ktorého
mali byť použité finančné prostriedky poskytnuté veriteľkou A. K..
Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené zistenia rozsudok okresného súdu v celom rozsahu zrušil
a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

11. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 12. 8. 2020. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.