Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. december 2017

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 4T/21/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6417010461
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Medveď

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2017:6417010461.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred samosudcom JUDr. Jozefom Medveďom, na hlavnom

pojednávaní dňa 12.12.2017, v trestnej veci proti obž. M. W., pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1
Tr. zák., takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný M. W., nar. XX.X.XXXX v D. R., trvale bytom Ul. Na pažiti XX, S. - D. C.,

u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e

dňa 28.4.2017 v čase od 00.00 hod. do 02.00 hod. z maštale farmy v Dekýši, okres Banská Štiavnica,

odcudzil 1 ks slovenský strakatý dobytok - S100, SK 8129 28249, registračné číslo chovu 205953 -
samec, farba srsti červená, dátum narodenia 24.3.2017 o výške 60 cm a o hmotnosti 70 kg, v hodnote
344,40,-Eur a 1 ks slovenský strakatý dobytok - S100, SK 8129 28253, registračné číslo chovu 205953 -
samica, farba srsti červená, dátum narodenia 12.4.2017 o výške 60 cm a o hmotnosti 100 kg, v hodnote
264,-Eur tak, že otvoril neuzamknuté dvere zaistené hasprou, dobytok naložil na motorové vozidlo zn.
VW Transporter, ev. č. DS 604FF a dňa 29.4.2017 ho v Šuranoch predal A. W., čím majiteľovi M. D.
- F. farma - Nikolaj, so sídlom Banská Štiavnica, Ul. I. Krasku 6, IČO : 30177821, spôsobil škodu vo

výške 608,40,-Eur,

t e d a

- prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu,

č í m s p á c h a l

- prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 212 ods. 1 Tr. zák. v spojení s § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 6 ( šesť )
mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určuje skúšobnú dobu na 18 ( osemnásť ) mesiacov. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Žiari nad Hronom podal dňa 28.9.2017 na tunajšom súde obžalobu
sp. zn. 2 Pv 199/17 zo dňa 28.9.2017 na obv. M. W., nar. XX.X.XXXX v D. R., pre prečin krádeže podľa

§ 212 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe ako je uvedený vo výroku o vine
tohto rozsudku.

Samosudca Okresného súdu Žiar nad Hronom vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie
výsluchom obžalovaného M. W.; výsluchom svedkov L.. M. D., O. G., A. W. a O. Z.; prečítaním zápisnice
o výsluchu svedka poškodeného M. D. v štádiu prípravného konania podľa § 263 ods. 1 Tr. por. so

súhlasom obžalovaného a prokurátora; oboznámením fotografií zo spisu podľa § 270 ods. 2 Tr. por. ako
aj prečítaním listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise, podľa § 269 Tr. poriadku.

Obžalovaný M. W. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení o svojich právach v zmysle
príslušných ustanovení Trestného poriadku vyhlásil podľa ust. § 257 ods. 1 písm. a/ Tr. por., že je nevinný

zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Vypovedal, že on vôbec v W. nebol, bol v Krupine na
parkovisku, lebo O. Z. mu volal asi tak o 22.00 hod., či mu naloží jeho poníka a odvezie do Krupiny. Z.
vyzdvihol v S. a išli do mesta Krupina. Tam boli pri Tescu na parkovisku, pričom prišla dodávka a priviezla
tie teľatá. Bol to taký starší pán, mal čapicu. Auto mal dodávku, takú bielu s hnedým. Z. vystúpil z auta
a jednal sa s tým pánom. Ten pán sa mal volať N.. On z auta nevystúpil. Chcel kamerový záznam od

policajtov, ale oni mu nevyhoveli. Nevie či tieto zvieratá mali diery v ušiach. Prehodili to do jeho dodávky
a následne išli smerom do Šurian. Sopko mu potom povedal, že má ísť smerom na N. na most. Ešte
predtým ich zastavila hliadka v Piali. Z. povedal, že sú to jeho teľatá a ešte zaplatili pokutu 40,-Eur, že
sa to nemôže tak prevážať na aute. Policajti napísali všetko na neho, hoci Z. tvrdil, že je to jeho. Pokutu
dali jemu, lebo on bol šofér. Išli do Bánova na most, kde prišlo ďalšie auto s jedným pánom a oni si to

tam prehodili. Či boli Z. vyplatené nejaké peniaze nevie. Tá dodávka nemala ŠPZ. Potom odišla smerom
na Nové Zámky. Ten pán mohol mať tak 30 - 35 rokov. Sopka nechal tam na moste. Z. asi odišiel peši,
vie, že má babku v Bánove. Vtedy Z. býval v Šuranoch u sestry a ku nemu chodil pomáhať. Za cestu
mu zaplatil 40,-Eur. Peniaze mu dával hneď v Šuranoch. So Z. sú kamaráti, tento mu chodil pomáhať
domov. Vtedy večer mal čas, Z. mu telefonoval. On mu len zvieratá preniesol a o ostatné sa nestaral.

A. W. pozná, ale tento mu chcel spraviť zle, tak povedal, že mu predal teľatá. On mu ponúkal svoje
teľatá, čo mal od svojej kravy. On povedal, že nekúpi. Najprv povedal, že nemá teľatá od neho, no potom
povedal policajtom, že má, lebo sú v takom konflikte a chce mu spraviť zle. Mal ísť ku nemu hrabať
seno, ale nešiel a on sa nahneval, lebo mu to zmoklo. W. posielal sms správu, či chce kúpiť teľatá, ale
to boli jeho a tieto nemali ušné značky. W. od neho nekúpil teľatá žiadne, pre teľatá si ku nemu neprišiel.

K fotografii na č.l. 87 spisu sa vyjadril, že tieto teľatá, čo ponúkal W. nemajú diery v ušiach. Teľatá na
fotkách sú zjavne pevné a nie vychudnuté.

Svedok L.. M. D. pred súdom vypovedal, že v tú noc mu volal nočný strážnik okolo pol tretej, že im zmizli
2 kusy hovädzieho dobytka. Povedal, že zaspal a potom zbadal, že dvere na maštali boli otvorené a

dobytok chýbal. Do pol hodiny prišla hliadka, ktorá to na mieste obhliadla a vypočuli strážnika. Ku krádeži
malodôjsťzhrubamedzipolnocoua2.hodinou.Opárdnísadozvedeli,žeoperatívnoučinnosťouPZboli
nájdené ich zvieratá v Šuranoch. Išlo o slovenský strakatý dobytok vo veku okolo 1 mesiac, registrovaný
v centrálnej evidencii hospodárskych zvierat, čo je podmienkou registrovaného chovu. Zvieratá musia
byť takto označené na identifikáciu aj pri predaji. Mali teda ušné značky. Zvieratá spoznali, samček bol

menší a samička väčšia. Samček mal aj hnačku, bol na to liečený. Boli si istí. Bola s ním pani, ktorá sa
o zvieratá stará denno - denne, aj táto ich spoznala. Zvieratá ju tiež spoznali podľa hlasu a išli ku nej.
Boli v Šuranoch za tým kupujúcim v prítomnosti polície. Zvieratá nemali ušné značky, pričom ten pán
povedal, že ich od niekoho kúpil. Videl, že zvieratá spoznali tú pani a nebol problém, aby im ich vydal.

Svedkyňa O. G. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že pracuje v rodinnej farme D. na
Dekýši ako opatrovateľka malého hovädzieho dobytka. Stará sa o tento dobytok sama, chodí tam denno
- denne trikrát. O krádeži sa dozvedela od pána D.. Na mieste videla, že v koterci boli len tri zvieratá,
dve chýbali. Zvieratá boli označené, mali ušné značky. Jalovička bola zdravá a býček hnačkoval. Išli s
políciou do Šurian. Tam zvieratá našli v maštali. Vyšikovali si ich vonka, kde sa im prihovorila, chytila

ich po hlave a jalovička jej začala ruky olizovať. Teľatá si zobrali domov. Tie prišli do maštale ako doznámeho prostredia, hneď išli rovno do koterca. Aj krava, keď prišla do maštale hneď ich spoznala.
Určite nemohlo prísť k zámene zvierat. Nevznikla žiadna pochybnosť, boli to ich zvieratá na sto percent.

Svedok O. Z. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaného pozná dlho, sú kamaráti. Raz za
čas chodieval ku nemu robiť, keď býval v Šuranoch. Teraz býva v W. č. XX. Býva tam jeho otec. Vie,
kde je na Dekýši tá farma a maštaľ. Vtedy v apríli požiadal obžalovaného o službu - previezť koňa za
teľce. Bol to jeho kôň - kobyla, hnedobielej farby. Aká stará bola nevie, tak 2 - 3 roky. Tento kôň bol u
obžalovaného, lebo on tam nemal maštaľ, býval v Šuranoch len v podnájme, Ul. Šurianska XX. Koňa

kúpil od obžalovaného, no už si nepamätá za koľko. Kôň bol u obžalovaného možno 2 mesiace. Koňa
chcel potom predať. Dal ho na inzerát. Takto si privyrábal aj v iných prípadoch, že kúpi a predá. Dal na
internet fotku koňa, že ho predá alebo vymení. Ozval sa mu jeden, že by vymenil za dve teľce. V kontakte
bol s týmto pánom predtým asi tri dni. Pozrieť kobylu bol hneď na druhý deň, že ju berie. Ten pán sa volal
N.. Inak o ňom nič nevie. Dohodli sa na výmene, že sa stretnú v Krupine o 12-tej v noci. Komunikovali len
cez telefón. Žiaden kontakt na tú osobu nemá, lebo stále mení karty. Požiadal obžalovaného previezť

koňa do Krupiny, kde bol dohodnutý vymeniť ho za teľce. Obžalovanému dal 40,-Eur na naftu za cestu.
Dal mu peniaze doma u obžalovaného, teda Na pažiti v Šuranoch. Zavolal mu, že tam vymeníme koňa.
Toho dňa došiel z roboty večer o šiestej a zavolal obžalovanému, či sa mu dá, on povedal, že áno, tak
išli. Ten pán bol raz pozrieť tú kobylu u obžalovaného na lúke. Povedal, že ju berie. Vie, že sa volá
N., nič iné. Teľce, ktoré mal vymeniť predtým nevidel ani na fotkách. Išiel tam buď - alebo, že vymení

alebo berie koňa naspäť. Ako tento pán nadobudol zvieratá ho netrápi, nezaujímal sa o tom. Prišiel
s obžalovaným na dodávke. Ten pán bol na dodávke takej do hneda, bielo - hnedá, značku nevie. Z
dodávky vybrali koňa a naložili teľce. Obžalovaný zostal v aute. Zvieratá značky v ušiach nemali. Či mali
diery v ušiach po značkách nevie. Bolo to v Krupine pri Tescu. Potom ich ešte chytili policajti, vypýtali si
40,-Eur, že prevážajú v dodávke teľce a pustili ich. Išli potom do Bánova na most. Tam jeden od neho

zobral tieto teľce, vyplatil ich. Obžalovaný išiel preč a on si išiel svojou cestou. Ani na túto osobu nemá
žiaden kontakt. Nevie kto to bol. Dostal asi 450,-Eur. Z toho mosta išiel potom domov do Šurian, bral
si taxík. Na internet vtedy dával, že predá teľce. Keď dával inzerát už vedel, že vymení koňa za tie
teľce. Bolo to na stránke N.. Ten neznámy sa mu ozval a dohodli sa. Dával tam i fotky, ktoré si stiahol z
internetu, aby nebol prázdny inzerát. Stiahol si tam fotky - slovenské strakaté, lebo ten mu povedal aká

je to sorta. Teda fotky konkrétne týchto zvierat nemal. Ozval sa mu ten jeden zo Zámkov. Osobu A. W.
nepozná vôbec. Vie, že obžalovaný mal vtedy ( okrem iných zvierat ako ovce, kozy, kravu, ťažné kone )
dve jalovice mladé, jednu od svojej kravy a druhú kúpil. Tieto u neho videl. Na otázku obžalovaného,
či ten pán A. W. bol vtedy u neho, keď tvrdil, že mu predal tie teľatá, odpovedal, že nebol. V ten deň u
obžalovaného nebol nikto. Ale aký to bol deň nevie.

Svedok A. W. pred súdom vypovedal, že obžalovaného pozná asi 6 - 7 rokov. Stretávajú sa málo, keď
majú niečo na predaj. V tomto roku od obžalovaného kupoval 2 malé teľatá. Oslovil ho obžalovaný cez
sms správu, poslal fotku daných teliat a ponúkol cenu. Pýtal veľa peňazí, tak mu ponúkol za býka asi
200,-Eur. Komunikovali vtedy len sms správami. V ten deň, keď dostal sms správu bol pozrieť večer u

obžalovaného tieto zvieratá v Nitrianskom Hrádku. Ukázal mu teliatka, nakoľko pýtal veľa peňazí, tak sa
hneď nedohodli. Išlo o slovenské strakaté približne dvoj - troj týždňové. Označené neboli, nemali štítky
v ušiach, ale diery v ušiach mali. Ponúkol mu, že za obidva kusy by mu dal 450,-Eur s čím obžalovaný
najprvnesúhlasil,alepotomvečermuposlalsmssprávu,žezatých450,-Eurmuichpredá.Onmupotom
povedal, že príde pre ne na druhý deň okolo 11. hodiny až obeda, nakoľko mali zakáľačku. Obžalovaný

mu teľatá sám osobne nakladal. Bol tam v sobotu poobede okolo jednej hodine. Na základe telefonátu a
návštevy polície sa dozvedel, že teľatá mali byť odcudzené. Zvieratá boli vo veľmi slabom stave, býček
mal hnačky. Jalovica bola v poriadku. Teľatá vydal potom polícii. Od obžalovaného žiadal vrátiť peniaze
za teľce, ktoré boli odcudzené, ale tento mu peniaze nevrátil. S obžalovaným dovtedy nemali žiadny
spor, normálne spolu vychádzali. Potvrdil komunikáciu s obžalovaným, ktorú poskytol polícii ( č.l. 87 -

88 spisu ). Osobu O. Z. nepozná.

V súlade s ust. § 278 ods. 2 Tr. por. súd pri svojom rozhodovaní prihliadal len na skutočnosti, ktoré boli
prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy na hlavnom pojednávaní vykonané. Podľa §
2 ods. 12 Tr. por. hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom

uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd,
orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.Trestného činu krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zák. sa dopustí ten, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa
jej zmocní a spôsobí tak malú škodu. Ide o úmyselný trestný čin, ktorý má v ods. 1 charakter prečinu
( §10 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. ). Cudzou vecou je vec, ktorá nepatrí páchateľovi vôbec, príp. mu nepatrí

výlučne. Prisvojením veci sa na účely Trestného zákona rozumie odňatie veci z dispozície vlastníka
alebo inej osoby, ktorá ju má oprávnene, bez súhlasu, s úmyslom s ňou nakladať ako s vlastnou vecou.
V zmysle § 130 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. sa za vec považuje aj zviera, ak z jednotlivých ustanovení zákona
nevyplýva niečo iné. Malou škodou je podľa § 125 ods. 1 Tr. zákona škoda prevyšujúca sumu 266,-Eur.
V danom prípade výška škody zodpovedá trhovej cene odcudzených hospodárskych zvierat ( § 126

ods. 1 veta prvá Tr. zák. ), ktorá podľa potvrdenia spol. Agrocom, s.r.o., Banská Štiavnica predstavuje
spolu 608,40,-Eur s DPH.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že obžalovaný M. W. sa dopustil skutku
tak, ako je uvedený vo výroku o vine tohto rozsudku. Svojím konaním naplnil všetky zákonné znaky
skutkovej podstaty prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zák., keďže si prisvojil cudziu vec - 2 ks

hovädzieho dobytka tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu. Obžalovaný sa
ku spáchaniu činu nepriznal. Pred súdom v podstate vypovedal, že sa krádeže zvierat nedopustil, pričom
vôbec v obci Dekýš nebol. Bránil sa tým, že proti nemu neexistuje žiaden dôkaz, svedok ani kamerový
záznam, ktorý by preukázal, že mal odcudziť zvieratá z maštale rodinnej farmy v Dekýši. Tvrdil, že v
čase skutku bol spolu s kamarátom O. Z. v Krupine, kde Z. vymenil svojho poníka za 2 kusy teliat, ktoré

potom odviezli na dodávke ku obci Bánov. Výpoveď svedka A. W. je podľa neho nepravdivá, pretože W.
od neho v tom čase žiadne teľatá nekupoval a chce mu len uškodiť, lebo sú v konflikte. Teľatá, ktoré boli
zaistené políciou neboli jednoznačne identifikované ako zvieratá, čo boli odcudzené poškodenému.

Vychádzajúc z ustálenej súdnej judikatúry, výrok o vine možno oprieť aj o nepriame dôkazy, avšak za

predpokladu, že tvoria vo svojom súhrne logickú, ničím nenarušenú a uzavretú sústavu nepriamych
dôkazov vzájomne sa doplňujúcich a na seba nadväzujúcich, ktoré v celku zhodne a spoľahlivo dokazujú
skutočnosti, ktoré sú v takom príčinnom vzťahu k dokazovanej skutočnosti, že z nich možno vyvodiť len
jediný záver a súčasne vylúčiť možnosť iných záverov. Po zhodnotení vykonaných dôkazov - priamych i
nepriamych, jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach bola podľa presvedčenia súdu vina obžalovaného

preukázaná bez dôvodných pochybností. Svedok L.. M. D. vypovedal, že o krádeži hospodárskych
zvierat z ich maštale v Dekýši sa dozvedel od nočného strážnika, ktorý mu telefonoval v čase okolo
pol tretej nad ránom, že im zmizli 2 kusy mladého hovädzieho dobytka. Ku krádeži mohlo dôjsť zhruba
medzi polnocou a 2. hodinou rannou. Na miesto bola privolaná aj polícia. Odcudzené boli 2 zvieratá,
plemeno slovenský strakatý dobytok - samec, dátum narodenia 24.3.2017 o výške 60 cm a hmotnosti

70 kg a samica, dátum narodenia 12.4.2017 o výške 60 cm a hmotnosti 100 kg. Dvere na maštali
neboli uzamknuté, iba zaistené hasprou. O pár dní neskôr boli vyrozumený políciou, že operatívnou
činnosťou boli nájdené ich zvieratá v Šuranoch. Dostavili sa na miesto v sprievode polície, pričom s
ním išla aj pracovníčka O. G., ktorá teliatka okamžite spoznala, hoci mali odstránené z uší identifikačné
značky. Držiteľ zvierat uviedol, že tieto kúpil. Následne ich dobrovoľne vydal. Podľa zápisnice na č.l. 78

spisu boli zvieratá dňa 3.5.2017 na výzvu polície dobrovoľne vydané A. W. a následne uznesením z
toho istého dňa podľa § 97 ods. 1 Tr. poriadku vrátené majiteľovi M. D.i. Identifikáciu zvierat potvrdila i
svedkyňa O. G., ktorá uviedla, že pracuje v rodinnej farme Nikolaj na Dekýši ako opatrovateľka malého
hovädzieho dobytka. Sama sa starala o tento dobytok denno - denne, takže vylúčila, že by mohlo dôjsť
k zámene zvierat. Nevznikla u nich žiadna pochybnosť. Svedok A. W. vypovedal, že obidva kusy teliat

nadobudol kúpou od obž. M. W., a to za cenu 450,-Eur. Obžalovaný mu zvieratá ponúkol na predaj,
pričom ich komunikácia prebiehala prostredníctvom sms správ. Obžalovaný mu ponúkol cenu po 280,-
Eur za kus. Táto cena sa mu však zdala vysoká. Nakoniec sa dohodli, že zaplatí 450,-Eur a pre zvieratá
si príde na druhý deň ( 29. apríla pozn. ) okolo obeda. Prišiel v ten deň v sobotu poobede okolo jednej
hodine. Obžalovaný mu teľatá sám osobne nakladal. Následne sa od polície dozvedel, že teľatá mali byť

odcudzené, tak ich dobrovoľne vydal. Svedok vylúčil, že by mali dovtedy s obžalovaným nejaký konflikt
alebo spor. Ich kamarátstvo skončilo práve kvôli tejto veci, nakoľko obžalovaný mu doteraz nevrátil
peniaze, ktoré mu zaplatil za odcudzené zvieratá. Komunikácia medzi obžalovaným a svedkom W. je
zaznamenaná na č.l. 87 - 88 spisu, ktorej autentickosť potvrdil i samotný obžalovaný. Z obsahu sms
správ vyplýva, že k dohode medzi nimi naozaj došlo. Obž. ale tvrdil, že ponúkal W. na predaj svoje

vlastné teliatka, čo je zrejmé i z fotografie. W. však tieto od neho nekúpil, ani u neho nebol, čo môže
potvrdiť i O. Z.. Svedok A. W. mu chce uškodiť, lebo mali spolu konflikt kvôli tomu, že mu neprišiel hrabať
seno. Obrana obžalovaného je v tomto smere pomerne nelogická, keď na jednej strane tvrdí, že zvieratá,
ktoré vydal polícii svedok W. neboli nijako preukázateľne identifikované ako pochádzajúce z krádeže nafarme Nikolaj a súčasne uvádza, že W. od neho žiadne zvieratá nekupoval. Je potom otázne, aký by
mal dôvod na spochybňovanie identifikácie zvierat, ktoré boli nájdené u svedka W..

Ďalším usvedčujúcim dôkazom je úradný záznam hliadky OO PZ Kalná nad Hronom ( č.l. 98 spisu ),
z ktorého vyplýva, že dňa 28.4.2017 o 03.00 hodine zastavili a kontrolovali motorové vozidlo zn. VW
Transporter, ev. č. DS-XXXFF, ktoré jazdilo v smere od obce Lok na obec Horný Pial. Vodičom vozidla
bol M. W. r.č. XXXXXX, bytom Šurany - Nitriansky Hrádok XX. Vo vozidle sa nachádzala aj osoba O.
Z. r.č. XXXXXX, bytom Dekýš. Vodič bol podrobený dychovej skúške s negatívnym výsledkom. Počas

vykonávania dychovej skúšky vzniklo podozrenie na nelegálnu činnosť - prevoz migrantov, takže vodič
bol vyzvaný, aby otvoril batožinový priestor vozidla. V tomto sa nachádzali dve teliatka, ku ktorým
menovanýnevedelpredložiťdokladokúpeanebolioznačenéušnýmštítkom.Priestorvozidlaauvedené
teliatka boli fotograficky zadokumentované ( fotografie pripojené na č.l. 84 -85 spisu ) a osobe M. W.
bola uložená bloková pokuta za nesprávne prevážanie nákladu v čase o 04.00 hod.. Na základe týchto
poznatkov boli následne operatívnou činnosťou polície odcudzené zvieratá vypátrané a nájdené u A.

W., ako súd uviedol vyššie.

Výpoveď svedka O. Z., ktorá má podľa obžalovaného potvrdzovať jeho nevinu, súd vyhodnotil ako
nevierohodnú a účelovú v úmysle pomôcť obžalovanému vyhnúť sa trestnoprávnej zodpovednosti za
žalovanýskutok.Výpoveďsvedkanahlavnompojednávanípôsobilaznačnenepresvedčivoažvyhýbavo

a táto je tiež vo viacerých okolnostiach rozporná - jednak vnútorne, logicky ako i v kontexte s ďalšími
dôkazmi. Svedok vypovedal, že inzeroval na internete predaj resp. výmenu koňa, ktorého predtým kúpil
od obžalovaného. Nevedel však vôbec špecifikovať kedy, za akú cenu a na aký účel tohto koňa kupoval.
Obžalovaný pritom uvádzal, že išlo o poníka. Na inzerát ho kontaktoval pán, ktorý sa predstavil ako N. a
dohodli sa na výmene koňa za dve teliatka. Žiaden iný údaj o uvedenej osobe mu nie je známy, ani nemá

na neho žiaden kontakt. Dohodli sa na stretnutí o 12-tej hodine v noci na parkovisku v Krupine pri Tescu.
Obžalovaného požiadal o prevoz koňa dodávkou do Krupiny na výmenu za teľce, s čím tento súhlasil,
tak spolu išli. Výmena prebehla v poriadku, no cestou naspäť ich zastavila policajná hliadka pri obci Pial,
kde im uložili pokutu 40,-Eur za prevoz zvierat. Teľce ihneď toho dňa predal ďalšej neznámej osobe, s
ktorou sa stretol na moste v Bánove. Dohodli sa cez internet, kde si dával inzerát, nakoľko už vedel, že

bude vymieňať koňa za teľce. Neznámy kupujúci si zvieratá prevzal a vyplatil mu 450,-Eur. Ani na túto
osobu nemá žiaden kontakt. O účelovosti výpovedí svedka svedčí i tá skutočnosť, že tento najprv na
otázku súdu, či pozná osobu A. W., odpovedal, že vôbec nepozná a neskôr na otázku obžalovaného, či
bol v tom čase A. W. u neho, odpovedal, že nebol. Na doplňujúcu otázku, o ktorý deň sa malo jednať zasa
odpovedal, že nevie. Podľa jeho výpovede mal obžalovaný vtedy ( okrem iných zvierat ) dve jalovice

mladé, jednu od svojej kravy a druhú kúpil. Tieto u neho videl. Ako však vyplýva z ponuky obžalovaného,
ktorú posielal sms správou A. W., na predaj mu núkal nie len jalovicu, ale i býka. Neuniklo pozornosti
súdu, že O. Z. má trvalý pobyt v obci Dekýš ( v čase spáchania činu sa zdržiaval v podnájme v Šuranoch )
a sám potvrdil, že má vedomosť, kde sa farma Nikolaj resp. predmetná maštaľ nachádza. Z uvedených
skutočností možno jednoznačne vyvodiť, že výpoveď svedka Z. je vykonštruovaná s cieľom pomôcť

obžalovanému a eventuálne zakryť i vlastné protiprávne konanie.
Pokiaľ obžalovaný žiadal zabezpečiť kamerový záznam z parkoviska pri Tescu v Krupine súd poukazuje,
že v zmysle § 17 ods. 7 zákona č. 122/2013 Z.z. o ochrane osobných údajov, ak záznam vyhotovený
podľa § 15 ods. 7 zákona ( tzn. záznam monitorovaného priestoru prístupného verejnosti ) nie je
využitý na účely trestného konania alebo konania o priestupkoch, je ten, kto ho vyhotovil, povinný ho

zlikvidovať najneskôr v lehote 15 dní odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom bol záznam vyhotovený,
ak osobitný zákon neustanovuje inak. Je teda zrejmé, že pokiaľ takýto záznam nebol včas vyžiadaný
políciou pre účely trestného konania, tento musel prevádzkovateľ v súlade so zákonom zlikvidovať. Súd
preto rozhodol ( v rámci vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania ), že dokazovanie v tomto smere
nevykoná, keďže takýto dôkaz už objektívne nie je možné vykonať.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd vychádzal z ustanovení § 34 a nasl. Tr. zák., v zmysle ktorých
trest má jednak zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej
trestnej činnosti a zároveň má vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasneinýchodradíodpáchaniatrestnýchčinov.Trestzároveňvyjadrujemorálneodsúdeniepáchateľa
spoločnosťou. Z uvedených ustanovení Trestného zákona vyplýva, že základnými funkciami trestu sú

represívna, výchovná ako aj preventívna funkcia, vo forme individuálnej a generálnej prevencie. Súd
prihliada najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy.Pokiaľ ide o osobu páchateľa mal súd preukázané, že obžalovaný M. W. nebol doposiaľ súdne trestaný.
Podľa evidencie priestupkov bol 5 krát postihnutý v blokovom konaní, pričom sa vo všetkých prípadoch
jednaloomenejzávažnépriestupkyprotibezpečnostiaplynulosticestnejpremávky.Súdprirozhodovaní

o ukladaní trestu nezistil žiadne poľahčujúce ani priťažujúce okolnosti podľa § 36, § 37 Tr. zákona. Súd
po vyhodnotení osoby páchateľa ako i okolností prípadu uložil trest odňatia slobody pri dolnej hranici
zákonom stanovenej trestnej sadzby vo výmere 6 mesiacov, ktorý považoval s prihliadnutím na osobu
páchateľa, jeho doterajší život, možnosti nápravy i následok činu za primeraný a dostatočný. Podľa §
49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil na

skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov. Obžalovaný je povinný viesť v skúšobnej dobe riadny život a
nedopúšťať sa žiadneho úmyselného protiprávneho konania, v opačnom prípade súd môže podľa § 50
ods. 4 Tr. zákona nariadiť výkon trestu odňatia slobody v príslušnom ústave na výkon trestu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Žiari nad Hronom
do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok ( § 306/2 ). Oznámením rozsudku je

jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti
takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech

obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.
Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,

ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť.