Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. február 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/19/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116206444
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8116206444.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a

sudcov JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobkyne: Y. Q., nar. XX.XX.XXXX,
bytom N. XXX, právne zastúpená JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom Sovietskych hrdinov
163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava,
IČO: 35 807 598, o vydanie bezdôvodného obohatenia 528,- eur a o určenie neprijateľnosti zmluvnej
podmienky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 25C/104/2016-49 zo
dňa 17.10.2016 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu s tým,
že o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštancieuložilžalovanémupovinnosťvydaťžalobkynibezdôvodné
obohatenie vo výške 528,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 528,- eur odo
dňa nasledujúceho po dni doručenia žaloby žalovanému, teda od 09.04.2016 do zaplatenia všetko do
3 dní od právoplatnosti rozsudku. Určil, že zmluvná podmienka v zmluve o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXXXX zo dňa 24.07.2013, uvedená v bode 2 - administratívny poplatok vo výške 293,10 eura

za administratívne náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu so
všetkou administratívou s tým spojenou je neprijateľná. Priznal žalobkyni právo na náhradu trov konania
voči žalovanému v plnom rozsahu.

Vodôvodnenípoukázalnadôvodyžaloby,stanoviskožalovaného,obsahpripojenýchlistinnýchdôkazov,
citoval ust. § 52 ods. 1, 2, 3,4, § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 zákona
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení

neskorších predpisov v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len zákona č. 129/2010 Z.z.)
a uviedol, že strany sporu uzatvorili dňa 24.07.2013 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX vo výške 600,-
eur za poplatok 528,- eur, t.j. spolu žalobkyňa mala vrátiť žalovanému 1.128,- eur. Celkové náklady sú
tvorené súčtom úroku vo výške 39,15 % ročne, t.j. vo výške 234,90 eura a administratívnych nákladov na
vypracovanie a uzatvorenie zmluvy vo výške 293,10 eura. V zmluve bola uvedená ročná percentuálna
miera nákladov 88 %. So zmluvou bola zároveň uzatvorená dohoda o plnení v splátkach v zmluve
o spotrebiteľskom úvere s tým, že celková suma úveru bude uhradená v 12-tich splátkach po 94,-

eur. V dohode je uvedená výška ročnej percentuálnej miery nákladov 263,64 %. Žalobkyňa uviedla,
že pri uzatváraní zmluvy nechcela splatiť úver inak ako v splátkach, úver brala s tým, že ho splatí v
splátkach. Zmluvu o úvere súd prvej inštancie posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú s tým, že v konaní
bolo preukázané, že žalobkyňa si vzala úver na súkromné účely, nie na účely podnikateľské. Zmluva oúvere mala mať náležitosti v súlade so zákonom účinným v čase uzatvárania zmluvy. Predmetná zmluva
neobsahuje náležitosti, ktoré zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať má, a to výšku, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Pokiaľ zmluva neobsahuje tieto náležitosti je síce platná, avšak

úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. V konaní bolo preukázané, že žalobkyni bola poskytnutá
suma 600,- eur z titulu úveru a mala zaplatiť sumu 1.128,- eur. Je zrejmé, že suma 528,- eur predstavuje
bezdôvodné obohatenie, ktoré vzniklo na strane žalovaného, a preto súd prvej inštancie v súlade s ust.
§ 451 ods. 1, 2, § 457 Občianskeho zákonníka žalobe v tejto časti vyhovel.

Súd prvej inštancie citoval ust. § 298 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, ust. § 53a ods. 1
Občianskeho zákonníka a uviedol, že čo sa týka poplatku tento je neúmerne vysoký, a to vo vzťahu k
nákladom na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere a na tzv. všetku administratívnu činnosť. Ide
o vágne ustanovenie, ktoré vôbec nešpecifikuje, o aké činnosti ide, pričom poplatok za vypracovanie
a uzatvorenie zmluvy je 293,90 eura, teda takmer 49 % z úveru (banky požadujú 1 až 2 percentný
poplatok za spracovanie úveru). Poplatok je neúmerne vysoký a ako taký je v rozpore s dobrými

mravmi v zmysle ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V tejto časti preto súd prvej inštancie
určil neplatnosť dojednaného poplatku. Takéto ustanovenie zmluvy o úvere je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou, pretože spotrebiteľ si ju osobitne nedojednal a navyše nevyjadruje skutočné náklady
úverovej spoločnosti s poskytnutím úveru. V konaní absentuje dôkaz, že by žalobkyňa ako spotrebiteľka
bola s podstatou poplatku oboznámená, keďže bol súčasťou formulárových všeobecných podmienok

poskytnutia spotrebiteľského úveru žalovaného. Poplatok nie je ani náležite špecifikovaný a viaže sa
na bližšie neurčité náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy, spolu so všetkou administratívou
s tým spojenou. Súd prvej inštancie konštatoval, že nejde o cenu za poskytnutie úvere, pretože túto
odráža úrok za úver. Podstatou tohto poplatku je pridanie bližšie nešpecifikovaných a spotrebiteľovi
nevysvetlených nákladov, ktoré nie sú preukázané a so zreteľom na výšku poskytnutého úveru ide o

poplatok neúmerne vysoký. Taktiež súd prvej inštancie považoval za nekalé konanie žalovaného, ktorým
v zmluve o spotrebiteľskom úvere uviedol hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov vo výške 88
%, a to za situácie, keď zmluva so žalobkyňou je uzatváraná s tým, že úver, ktorý sa požaduje zaplatí
v splátkach, pričom ten istý deň v rovnaký čas žalovaný uzatvoril so žalobkyňou aj dohodu o plnení v
splátkach, kde sa vo vzťahu k výške úveru a sume, ktorú má žalobkyňa zaplatiť nič nezmení, avšak

je uvedená ročná percentuálna miera nákladov 263,64 %. Ide o skutočnú sumu ročnej percentuálnej
miery nákladov za podmienok, že poskytnutý úver je zaplatený v 12-tich splátkach. Súd bol toho názoru,
že takéto konanie žalovaného je neprípustné a smeruje k zavádzaniu spotrebiteľa, a to v tom zmysle,
že v samotnej zmluve je uvedená hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov, ktorá je 3-násobne
nižšia, pričom žalobkyňa od začiatku mala záujem o splácanie úveru v splátkach. Žalovaný nemal žiaden

dôvod vypočítať ročnú percentuálnu mieru nákladov z iných vstupných údajov, než sú tie, ktoré sú
uvedené v dohode o plnení v splátkach. Dôvod takéhoto konania žalovaného je oklamanie spotrebiteľa
v tom zmysle, že jeho celkové ročné náklady sú oveľa nižšie. Konanie žalovaného považoval za nekalé
a následne vychádzal z toho, že v zmluve je uvedená nesprávna výška ročnej percentuálnej miery
nákladov,čotaktiežspôsobujebezúročnosťabezpoplatkovosťúveru.Onárokunanáhradutrov konania

rozhodol v zmysle § 262 v spojení s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a zásadou úspechu
žalobkyne v konaní, ktorej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalovaný. Namietal nedostatočné
odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, čím súd prvej inštancie odňal žalovanému možnosť konať pred

súdom. Ďalej, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako
aj rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Poukázal na to, že právo strany sporu
spočíva v tom, aby sa súd vysporiadal s jeho argumentmi, ktoré sú relevantné a svoje rozhodnutie
náležite odôvodnil. Poukázal na rozhodovaciu prax všeobecných súdov, vrátane judikatúry Ústavného
súdu Slovenskej republiky. Vo vzťahu k poplatku uviedol, že zákon v čase uzatvorenia zmluvy o úvere

nestanovil maximálne možnú prípustnú výšku odplaty. Ak záväzkový vzťah vznikol pred 01. júnom
2014, odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov sa riadi podľa predpisov účinných do 31. mája
2014. Regulácia odplaty sa riadi ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého nesmie
odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v
obdobných veciach. Cena plnenia podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemôže byť neprijateľnou

podmienkou. Poukázal na rozhodovaciu prax všeobecného súdu Českej republiky. Ďalej uviedol, že
novela Zákona o spotrebiteľských úveroch vykonaná zákonom č. 132/2013 Z.z. účinná od 10.06.2013
v čl. 9 ods. 10 novelizovaného zákona umožňuje od spotrebiteľa požadovať úhradu poplatkov, náhradu
nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu spotrebiteľského úveru, alebo účtu, alebozrušenie účtu. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

3. Právny zástupca žalobkyne v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že uplatnenú
námietku týkajúcu sa odňatia možnosti konať pred súdom považoval za nedôvodnú. Podľa jeho
názoru, súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia sa dostatočne a zrozumiteľne zaoberal všetkými
rozhodnými skutočnosťami. Vo vzťahu k poplatku používanému žalovaným, ktorý súd určil za
neprijateľnúpodmienkupoukázalnato,žežalovanýreálneneposkytolzatakýtopoplatokžiadneplnenie,

a preto v zmysle ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka je zmluvná podmienka neprijateľná. Navyše
ide o neurčitý predmet administratívneho poplatku. Zo zmluvy nie je možné zistiť, o aké administratívne
plnenie sa jedná. Neurčitosť vedľajšieho plnenia spojeného s údajnou administratívou má dopad
na platnosť administratívneho poplatku. K námietke žalovaného ohľadne nemožnosti preskúmania
neprijateľnosti zmluvnej podmienky týkajúcej sa administratívneho poplatku opätovne poukázal na ust.
§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka s tým, že uviedol, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať

ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
konania a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Poukázal na judikatúru Súdneho dvora
Európskej únie vo veci C-26/13, C-143/13, ako aj rozhodovaciu prax iných všeobecných súdov s

tým, že uviedol, že hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa spočíva v tom, že žalovaný si nárokuje poplatok za úkony, ktoré nie sú ich zákazníkom
vopred známe, ani len svojim okruhom, kedy cena tohto poplatku značne prevyšuje sumu, ktorú má
spotrebiteľ zaplatiť ako úrok a navyše je neprijateľné, aby poplatok za niečo ako technickú podporu
závisel na výške poskytnutého úveru. Pojem neprijateľná podmienka vychádza z predpokladu, že ide o

zmluvnú podmienku, ktorá napriek požiadavke dobrej viery spôsobuje materiálnu disproporciu ku škode
spotrebiteľa (čl. 3 ods. 1 smernice Rady 93/EHS). Túto skutočnosť je súd povinný preveriť z úradnej
moci, pričom poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-240/98 až C-244/98. V tomto prípade
sa nedá uvažovať o výsostnom práve spotrebiteľa, ktorý by nebol viazaný neprijateľnou podmienkou
len za stavu, kedy by sa výslovne určenia jej neplatnosti domáhal (§ 3 ods. 5 veta prvá zákona č.

250/2007 Z.z.). Neprijateľná podmienka je absolútne neplatná v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka, a to bez ohľadu na iniciatívu spotrebiteľa, lebo naliehavý právny záujem je daný zákonom
a sa nepreukazuje. Navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny. Uplatnil si náhradu trov
odvolacieho konania, ktoré špecifikoval.

4. Žalovaný v rámci odvolacej repliky k vyjadreniu právneho zástupcu žalobkyne uviedol, že zo zmluvy
o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon. Výška, počet
a termíny splátok istiny, úroku a iných poplatkov je jasne uvedená priamo na prednej strane zmluvy o
spotrebiteľskomúvere,kdejeuvedené,žespotrebiteľsazaväzujezaplatiťcelkovúčiastku1.128,-eur,ak
niejedohodnutéinakdo25.07.2014.Termínkonečnejsplatnostitedanastal25.07.2014.Nemožnopreto

hovoriť o absencii výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Nesúhlasil s názorom
súdu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je bezúročná a bez poplatkov z dôvodu, že neobsahuje
náležitosti v zmysle právnych predpisov. Podľa jeho názoru, zmluva spĺňa všetky náležitosti v zmysle
zákona účinného v čase jej uzavretia. Poukázal na to, že uzatváranie spotrebiteľských úverov a tiež
okolnosti neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách bolo medializované v tlači, a to po

obdobie niekoľkých rokov a z toho dôvodu žalobkyňa mala možnosť tieto poznatky nadobudnúť už v
čase uzatvorenia zmluvy. Zákon o spotrebiteľských úveroch bol vyhlásený v Zbierke zákonov a dňom
jeho uverejnenia platí domnienka, že sa stal známy každému, koho sa týka. Z tohto dôvodu považoval
nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za premlčaný na základe uplynutia subjektívnej premlčacej
lehoty. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie. Uplatnil si náhradu trov celého konania.

Právny zástupca žalobkyne sa v rámci odvolacej dupliky k vyjadreniu žalovaného písomne nevyjadril.

5. Podľa § 470 ods. 1, 2 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od

01.07.2016 v znení neskorších predpisov (ďalej len CSP), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.Citované ustanovenie je vyjadrením princípu okamžitej aplikability ustanovení Civilného sporového
poriadku na všetky prebiehajúce a začaté konania v súlade s princípom justifikácie účinkov procesných
úkonov, ktorý znamená zachovanie právnych účinkov úkonov vykonaných za účinnosti Občianskeho

súdneho poriadku v znení platnom do 30.06.2016, ktorých následky úkonu sa majú uznávať i vtedy, ak
novšia procesná úprava už s týmto následkom nepočíta.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP)
vzhľadomnavčaspodanéodvolanieosobouoprávnenou(§359vspojenís§362ods.1CSP)preskúmal

napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a
§ 380 CSP, bez nariadenia pojednávania s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý
bol oznámený na úradnej tabuli súdu, ako aj internetovej stránke dňa 25.01.2018 (§ 378 ods. 1 v spojení
s § 219 ods. 1, 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvej

inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy. Nesprávnym právnym
posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd
použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho
nesprávne vyložil.

Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým stavom,
ako aj právnym posúdením súdom prvej inštancie, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie
správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvej inštancie.

7. K odvolaniu žalovaného uvádza, že namietané nesprávne skutkové zistenia, vrátane nesprávneho
právneho posúdenia neboli dôvodné. Súd prvej inštancie správne uplatnený nárok posúdil na základe
uzatvorenej zmluvy medzi stranami sporu dňa 24.07.2013 ako zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle
zákona č. 129/2010 Z.z. (č.l. 5 - 6 spisu), vrátane dohody o splnení v splátkach uzavretej 24.07.2013.
Z obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere nepochybne vyplýva, že bol poskytnutý úver v sume 600,-

eur, za ktorý sa žalobkyňa z titulu celkových nákladov zaviazala zaplatiť celkom sumu 1.128,- eur, t.j.
navýšenú o 528,- eur. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že z dôvodu nedostatku náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. k), j) zákona č. 129/2010 Z.z., považoval zmluvu za
bezúročnú a bez poplatkov v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z.. Z tohto dôvodu
žalobe vyhovel ohľadne vydania bezdôvodného obohatenia žalobkyni v sume 528,- eur v zmysle ust.

§ 451 a nasl. Občianskeho zákonníka.

8. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie aj vo vzťahu k určeniu
neprijateľnej zmluvnej podmienky týkajúcej sa 2/3-ín administratívneho poplatku uvedeného v zmluve
o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 24.07.2013 vo výške 293,10 eura, za administratívne

nákladynavypracovanieauzatvoreniezmluvyospotrebiteľskomúverespolusovšetkouadministratívou
s tým spojenou. Správne súd prvej inštancie poukázal na neurčitosť, neprimeranú výšku dojednaného
poplatku, ktorý predstavuje z ceny úveru 49 % a takéto dojednanie poplatku je v rozpore s dobrými
mravmi v zmysle ust. 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. K novele vykonanej zákonom č. 132/2013 Z.z.
vo vzťahu k Zákonu o spotrebiteľských úveroch s účinnosťou od 10.06.2013, a to oprávneniu veriteľa

účtovať poplatok za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy, ktorý výklad z čl. 9 ods. 10 novelizovaného
ustanovenia zákona prijal žalovaný, odvolací súd ho nepovažuje za správny. Súd prvej inštancie správne
uzavrel, že dojednanie poplatku je v rozpore s ustanovením na ochranu spotrebiteľa a dobrými mravmi
(§ 53 ods. 5, § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Ani v tejto časti podané odvolanie z hľadiska
nesprávnych skutkových zistení, vrátane nesprávneho právneho posúdenia, odvolací súd nepovažoval

za opodstatnené.

9. Napadnuté rozhodnutie spĺňa náležitosti odôvodnenia vyplývajúce z ust. § 220 ods. 2 Civilného
sporového poriadku. Je jasné, zrozumiteľné a najmä preskúmateľné. Súd prvej inštancie sa náležite
vysporiadal so všetkými argumentmi uplatnenými stranami v spore, ktoré mohli ovplyvniť rozhodnutie

vo veci samej z hľadiska posúdenia dôvodnosti uplatneného nároku, ako aj právneho posúdenia veci.
Odvolací súd nesúhlasí s uplatnenou námietkou žalovaným, že postupom súdu došlo k odňatiu možnosti
konať pred súdom, lebo odôvodnenie rozhodnutia je náležité. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
vyplývavzťahmedziskutkovýmizisteniamiaúvahamiprihodnotenídôkazovnastranejednejaprávnymizávermi na strane druhej. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie obsiahnutého
v práve na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, je aj právo strany sporu na také odôvodnenie
súdneho rozhodnutia, ktoré jasne, zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné

otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (napr. rozhodnutie ÚS SR sp. zn. III. ÚS 209/04, III. ÚS
95/06, III. ÚS 260/06). Argument porušenia základného práva na spravodlivý proces by bolo možné
uznať vtedy, ak by súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia náležite nezdôvodnil
všetky právne a skutkovo relevantné skutočnosti významné pre rozhodnutie vo veci samej. V zmysle
rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 76/07 je postačujúce, ak z odôvodnenia

rozhodnutia sú zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny
základ rozhodnutia. Aj v zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva sa nevyžaduje,
aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (napr. rozsudok Georgiadis
proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III, rozsudok
Hinggisová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov
a rozhodnutí 1998-I). Podľa názoru odvolacieho súdu, odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa

náležitosti vyplývajúce z ust. § 220 ods. 2 CSP, lebo súd prvej inštancie sa náležite vysporiadal so
všetkými dôvodmi a argumentmi procesných strán, ktoré boli podstatné pre rozhodnutie vo veci samej.
Ani táto námietka týkajúca sa odňatia možnosti konať pred súdom, uplatnená žalovaným v odvolaní
nebola dôvodná.

10. Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

V rámci odvolacej repliky k vyjadreniu právneho zástupcu žalobkyne k odvolaniu žalovaného (v spise na
č.l. 91) podaním zo dňa 21.11.2017, žalovaný vzniesol námietku premlčania vo vzťahu k uplatnenému

nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu uplynutia subjektívnej premlčacej
lehoty. V zmysle citovaného ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolací súd sa námietkou premlčania uplatnenou
žalovaným v odvolacom konaní nezaoberal z dôvodu, že táto námietka bola uplatnená po uplynutí
odvolacej lehoty. Žalovaný prevzal napadnutý rozsudok 25.11.2016, t.j. zákonná 15-dňová lehota na
podanie odvolania začala plynúť 26.11.2016 a uplynula 12.12.2016. Vznesená námietka premlčania

žalovaným bola vznesená podaním zo dňa 21.11.2017. Po uplynutí lehoty na podanie odvolania
nemožno rozširovať, ani meniť odvolacie dôvody, ani navrhované dôkazy, čo je v súlade so zásadou
koncentrácie konania.

Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny v súlade s ust. § 387

ods. 1, 2 CSP, vrátane súvisiaceho výroku o nároku na náhradu trov konania.

11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 396 ods. 1 v
spojení s § 262 ods. 1 CSP a zásadou úspechu žalobkyne v odvolacom konaní, ktorej priznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady bude

rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením (§ 255 ods. 1 v spojení s § 262 dos. 2 CSP).

Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý' rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.