Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. február 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Sa/22/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201371
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:1017201371.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Evou Baranovou, v právnej veci žalobcu Š. G., bývajúceho v

D., P. XXX/XX, právne zastúpeného advokátom JUDr. Michalom Feciľakom, so sídlom Prešov, Jesenná
8, proti žalovanému Sociálnej poisťovni, ústredie, Bratislava, Ul. 29. augusta 8 - 10, o preskúmanie
rozhodnutia žalovaného z 19.06.2017 č. XXX XXX XXXX X, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného z 19.06.2017 č. XXX XXX XXXX X a rozhodnutie Sociálnej
poisťovne, ústredie z 08.12.2016 č. XXX XXX XXXX X a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a právo na náhradu trov konania voči žalovanému.

o d ô v o d n e n i e :

1. Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava rozhodnutím z 08.12.2016 č. XXX XXX XXXX X zamietla

navrhovateľovi žiadosť z 09.11.2016 o priznanie starobného dôchodku od 10.12.2007.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca k 10.06.2007, kedy dosiahol dôchodkový vek podľa § 65 ods.3
písm.b) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej iba „zákon
o sociálnom poistení“) dovŕšením 61 rokov veku a 4 mesiacov, nebol dôchodkovo poistení najmenej
10 rokov. Do uvedeného dňa žalobca získal 3472 dní obdobia dôchodkového poistenia, ktorého presný
rozpis je uvedený v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia. Správny orgán ďalej poukázal

na právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v rozsudku z 19.08.2012 č.k. 7So/138/2011 a na
potvrdenieColnéhoúraduPrešovzodňa18.11.2003zn.44754/2003-8904,podľaktoréhobolažalobcovi
zhodnotená celková doba výkonu služby colníka na výsluhový dôchodok v rozsahu 32 rokov a 273 dní.
Správny orgán konštatoval, že vzhľadom na to, že žalobca získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom
nárok na výsluhový dôchodok, pre nárok na starobný dôchodok dobu služby od 01.03.1973 do
01.12.2003 a dobu základnej vojenskej služby od 01.10.1965 do 27.09.1967 nehodnotil.

3. Podľa evidenčného materiálu nachádzajúceho sa v Sociálnej poisťovni, ústredí, doba pracovnej
činnosti colníka od 01.10.1965 do 27.09.1967 a od 01.03.1973 do 01.12.2003 bola zaradená do III.
pracovnej kategórie, t.j. nebola zaradená do zvýhodnenej pracovnej kategórie. Pretože doba pracovnej
činnosti colníka nie je zaradená na účely dôchodkového zabezpečenia podľa druhov vykonávaných
funkcií do I. a II. kategórie funkcií, nie je možné príslušnú dobu zamestnania hodnotiť v kategórii funkcií,
a teda ani aplikovať § 274 zákona o sociálnom poistení a článok 33 ods.2 Dohovoru.

4. Žalobca podal proti rozhodnutiu odvolanie, v ktorom uviedol, že správny orgán pri rozhodovaní o
jeho žiadosti vychádzal z nesprávne zisteného skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia
veci, a preto je toto rozhodnutie nezákonné. Pochybenie spočívalo v tom, že do obdobia dôchodkového
poistenia mala Sociálna poisťovňa započítať aj obdobia výkonu služby v colnej správe. V tejto súvislostipoukázal na ustálenú judikatúru súdov, či poberatelia výsluhových príspevkov (dôchodkov) majú nárok
na starobný dôchodok i zo všeobecného systému dôchodkového poistenia s prihliadnutím na dobu
dôchodkového poistenia získanú v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, za súčasnej

aplikácie článku 33 Dohovoru č. 128 publikovanom v oznámení č. 416/1991 Zb. V súlade s ustanovením
§ 225 ods.1 zákona o sociálnom poistení podľa právneho názoru vyslovenom v rozsudku Najvyššieho
súdu SR č. 7So/11/2011, 9So/159/2011 je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby,
ktoré boli zhodnotené na účely výsluhového príspevku (dôchodku), aj v nich dosiahnuté hrubé zárobky.
K odvolaniu pripojil rozsudok Krajského súdu v Prešove, ktorým rozhodoval v obdobnej právnej veci.

5. Žalovaný rozhodnutím z 19.06.2017 č. XXX XXX XXXX X žalobu zamietol v celom rozsahu a
napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie potvrdil. V odôvodnení konštatoval, že podľa
ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR Sociálna poisťovňa v konaní o dôchodkovej dávke u
poistencov, ktorí vykonávali zamestnanie v služobnom pomere vo funkcii zaradenej do I. alebo do II.
kategórie funkcií, a nebol im priznaný, resp. nevznikol im nárok na starobný dôchodok, resp. nie je

vyplácaná dávka priznaná v osobitnom systéme vo výške starobného dôchodku, postupuje podľa piatej
časti zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.

6. Vzhľadom na uvedené námietka žalobcu týkajúca sa zhodnotenia doby obdobia služobného pomeru
pre priznanie starobného dôchodku, je nedôvodná, nakoľko žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok

a podľa preukázaného skutkového stavu výkon zamestnania colníka nebol zaradený do zvýhodnenej
I. alebo II. kategórie funkcií, a preto pri zhodnotení doby služby colníka nie je možné postupovať
podľa ustálenej judikatúry a článku 33 Dohovoru č. 128. Dobu výkonu služby a vymeriavacie základy
dosiahnuté počas doby služby colníka nie je možné podľa právnych predpisov o sociálnom poistení
hodnotiť na nárok na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme. Žalovaný ďalej uviedol, že rozsudky

Najvyššieho súdu SR č. 7So/11/2011 a 9So/159/2011, na ktoré žalobca poukázal, sa týkajú skutkovo
odlišnej veci a nie je možné v prípade žalobcu postupovať podľa nich. Zdôraznil, že pri posudzovaní
nároku na starobný dôchodok účastníka konania možno v zmysle článku 2 ods.2 Ústavy SR postupovať
len podľa účinnej právnej úpravy. V prípade žalobcu nebolo rozhodnuté inak, ako u poistencov, ktorí sa
ocitli v obdobnej situácii. Inak bolo rozhodnuté iba v tých individuálnych prípadoch, v ktorých súd SR

Sociálnu poisťovňu zaviazať rozhodnúť podľa právneho názoru vyjadrenom v právoplatnom rozhodnutí.
Z uvedených dôvodov, keďže žalovaný dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, napadnuté
rozhodnutie potvrdil.

7. Žalobca podal v zákonnej lehote správnu žalobu na preskúmanie zákonnosti oboch rozhodnutí, ktoré

navrhol zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

8. V žalobe okrem iného uviedol, že od 02.12.2003 je poberateľom výsluhového dôchodku zo sociálneho
zabezpečenia colnej správy SR podľa § 38 ods.1, § 39 a § 68 ods.2 písm.a) zákona č. 328/2002 Z.z. o
sociálnom zabezpečení z policajtov, vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Po dosiahnutí

dôchodkového veku požiadal o starobný dôchodok. Vo všeobecnom systéme bol dôchodkovo poistený k
10.07.2007 3472 dní. Táto doba nebola výkonom služby v ozbrojenom zbore, a preto nebola započítaná
do doby pre výpočet výsluhového dôchodku v osobitnom systéme podľa zákona č. 328/2002 Z.z.

9. V žalobe žalobca uviedol, že Sociálna poisťovňa, ústredie svojim prvostupňovým aj druhostupňovým

rozhodnutím pochybila a nesprávne právne posúdila jeho žiadosť vo veci zisťovania a splnenia
podmienok doby dôchodkového poistenia podľa § 65 ods.1 zákona o sociálnom poistení.

10. Podľa ustanovenia § 1 ods.3 zákona o sociálnom poistení, ktorý vymedzuje okruh profesií, na
ktorý sa uvedený zákon nevzťahuje počas doby trvania poistného vzťahu v osobitnom systéme, pritom

táto skutočnosť nebráni vzniku nároku na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme dôchodkového
poistenia aj poistencovi, ktorý už dosiahol dôchodkový vek podľa zákona o sociálnom poistení a získal
k tomuto dňu akúkoľvek hodnotiteľnú dobu poistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia.
Poukázal na právny názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7So/138/2011, z ktorého
vyplýva, že Sociálna poisťovňa má povinnosť zohľadni pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok

aj doby získané v osobitnom systéme poistenia.

11.Napadnutérozhodnutiasúpodľažalobcuvrozporesčlánkom33Dohovoruoinvalidných,starobných
a pozostalostných dávkach č. 128. Žalobca splnil stanovené podmienky pre priznanie starobnéhodôchodku, t.j. dosiahol dôchodkový vek a bol dôchodkovo poistený viac ako 15 rokov. Z uvedených
dôvodov považuje rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o starobný dôchodok za nezákonné, zavádzajúce
a diskriminačné. Argumentáciu týkajúcu sa výkonu práce v I. a v II. pracovno-právnej kategórii žalobca

považuje za právne irelevantnú, pretože ide o úpravu veku odchodu do dôchodku a on nežiadal o
predčasný odchod do starobného dôchodku.

12. Žalovaný v písomnom vyjadrení z 13.11.2017 navrhol, aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. Po
vyjadrení zotrval na dôvodoch, ktoré uviedol vo svojom rozhodnutí.

13. Žalobca vo svojom stanovisku k vyjadreniu k žalobe zotrval na svojich žalobných bodoch.

14.Súdvkonanípodľa§190anasl.zákonač.162/2015Z.z.Správnysúdnyporiadokpreskúmalžalobou
napadnuté rozhodnutia žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa, oboznámil sa pripojeným
dávkovým spisom a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

15. Podľa § 3 ods.1 zákona o sociálnom poistení sa tento zákon nevzťahuje na príslušníkov policajného
zboru, slovenskej informačnej služby, národného bezpečnostného úradu, zboru väzenskej a justičnej
stráže, hasičského a záchranného zboru, horskej záchrannej služby, colníkov (ďalej len „policajt“),
profesionálnych vojakov ozbrojených síl, vojakov mimoriadnej služby (ďalej len „profesionálny vojak“),

ktorých sociálne zabezpečenie upravené osobitným predpisom, ak tento zákon neustanovuje inak.

16. Podľa § 65 ods.1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2007 poistenec má nárok
na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 10 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

Podľa§65ods.3písm.b)citovanéhozákonamužovi,ktorývobdobíod01.01.2004do31.12.2005dovŕšil
vek 60 rokov, sa dôchodkový vek určí tak, že k veku 60 rokov sa pripočíta v roku 2005 18 kalendárnych
mesiacov.

17. Podľa § 255 ods.1 zákona o sociálnom poistení za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje

aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 01.01.2004 podľa predpisov účinných pred 01.01.2004,
ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 255 ods.5 zákona o sociálnom poistení za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje
aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získanej

do 31.12.2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v
rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, a nebol im priznaný
invalidnývýsluhovýdôchodok,invalidnýdôchodokalebočiastočnýinvalidnýdôchodokpodľaosobitného
predpisu.

18. Podľa § 60 ods.2 zákona o sociálnom poistení obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie
výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a
profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného
predpisu, a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok, alebo čiastočný
invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

Z uvedených ustanovení vyplýva, že priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002
Z.z. nevylučuje, aby obdobie výkonu profesionálneho vojaka podľa zákona o sociálnom poistení bolo
započítané. Vylúčenie tohto obdobia sa vzťahuje len na prípady priznania invalidného výsluhového
dôchodku, invalidného dôchodku, alebo čiastočne invalidného dôchodku podľa § 40 - § 45 a § 101

zákona č. 328/2002 Z.z.

19. Žalovaný pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu o starobný dôchodok zohľadnil iba prvú časť z
ustanovenia § 255 ods.5 a § 60 ods.2 zákona o sociálnom poistení a neprihliadol na to, že žalobcovi
nebol priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok, ani čiastočný invalidný dôchodok

podľa § 40 - § 45 a § 101 zákona č. 328/2002 Z.z.20. Zo spisu jednoznačne vyplýva, a medzi účastníkmi to ani nebolo sporné, že žalobcovi bol
rozhodnutím z 18.11.2003 priznaný od 02.12.2003 výsluhový dôchodok v sume 11.633,-- Sk mesačne.
Pre výpočet výsluhového dôchodku bola zhodnotená doba trvania štátnej služby 30 rokov.

21. Z osobného listu dôchodkového poistenia vyplýva, že žalobcovi pre výšku dôchodku z osobitného
systému dôchodkového poistenia nebolo zhodnotené obdobie 3472 dní, t.j. 9 rokov a 187 dní. Sociálne
zabezpečenie policajtov za tzv. zvyškové doby osobitným zákonom, ktorým je zákon č. 328/2002 Z.z.
nie je upravené.

22. Najvyšší súd SR v rozsudku z 28.06.2016 č.k. 7So/22/2015 v obdobnej právnej veci konštatoval, že:
„Pri posudzovaní spornej doby v danom prípade treba vychádzať zo všeobecnej zásady, že ak niektoré
obdobie poistenia v osobitnom systéme nebolo zhodnotené pre výšku dôchodku z osobitného systému,
potom také obdobie musí byť zhodnotené vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Uvedený
výklad je podľa názoru odvolacieho súdu konformný s článkom 39 ods.1 Ústavy SR.

Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľovi bolo od 01.08.2008 priznaný a vyplácaný výsluhový
dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z., ktorý po dovŕšení dôchodkového veku 62 rokov pre vznik
nároku na starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia (poistenia) má
charakter dávky v starobe, je potrebné postupovať v súlade s článkom 33 Dohovoru č. 128 o invalidných,

starobných, a pozostalostných dávkach vyhláseného v Zbierke zákonov pod č. 416/2001 Z.z.

Zo žiadneho ustanovenia zákona o sociálnom poistení nevyplýva, že by sa poistencovi, ktorému bol
priznaný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, nemali pre nárok na starobný dôchodok
hodnotiť ostatné doby dôchodkového poistenia, doby tzv. civilného zamestnania“. Z uvedených dôvodov

súd dospel k záveru, že žalovaný pri rozhodovaní vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci,
pretože v súlade s vyššie citovaným názorom Najvyššieho súdu SR obdobie dôchodkového poistenia vo
všeobecnom systéme sociálneho poistenia v trvaní 9 rokov a 187 dní, má byť započítaná v jednom zo
systémov sociálneho zabezpečenia (poistenia). Z uvedených dôvodov preto súd napadnuté rozhodnutie
žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zrušil z dôvodu uvedeného v § 191

ods.1 písm.c) Správneho súdneho poriadku a vec vrátil na ďalšie konanie žalovanému s uvedeným
právnym názorom.

23. Žalobcovi súd priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania v zmysle ustanovenia
§ 167 ods.1 SSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania to znamená, ktorému správnemu súdu je

určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, ako aj označenie napadnutého rozhodnutia,
údaj,kedynapadnutérozhodnutiebolosťažovateľovidoručené,opísanierozhodujúcichskutočností,aby
bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 Správneho súdneho poriadku (ďalej len
"sťažnostné body") sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), podpis a spisová značka
konania.

Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté
rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom
rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku
rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm.g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.