Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. február 2014

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 8C/181/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210220851
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Raul Pospíšil

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2014:1210220851.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II pred samosudcom Mgr. Raulom Pospíšilom v právnej veci žalobcov: 1. I.. L.

B., nar. XX.XX.XXXX, S. X, XXX XX Q., 2. L.. C. B., nar. XX.XX.XXXX, Q. XX, XXX XX P. T., obaja
zast. SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., Štefánikova 8, 811 05 Bratislava proti žalovaným: 1. L. K., nar.
XX.XX.XXXX, L. P. T. XXX, zast. JUDr. Gabriela Zelemová, advokátka, ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA
ZELEMOVÁ&STANKOVIANSKA, Heydukova 16, 811 08 Bratislava, 2. L. K.Í., nar. XX.XX.XXXX, S. X,
XXX XX Q., o určenie, že dôvody vydedenia nie sú dané, takto

r o z h o d o l :

U r č u j e s a, že dôvody vydedenia detí poručiteľa R.. T.. T. B., K.., a to syna I.. L. B. a dcéry L..
C. B., rod. B. uvedené v listine o vydedení spísanej formou notárskej zápisnice zo dňa 06.08.2003 na

Notárskom úrade JUDr. Kataríny Valovej, Moyzesova 3, Bratislava pod č. M. XXX/XXXX, M. XXXXX/
XXXX nie sú dané.

Žalovaní sú p o v i n n í zaplatiť žalobcom náhradu trov konania v sume 99,50 EUR a trov právneho
zastúpenia v sume 1.928,70 EUR do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 22.09.2010 domáhali vydania rozhodnutia,
ktorým by súd určil, že dôvody vydedenia detí poručiteľa R.. T.. T. B., K.., t.j. žalobcov uvedené v závete
poručiteľa a v listine o vydedení spísanej vo forme notárskej zápisnice dňa 06.08.2003 notárkou JUDr.

Katarínou Valovou na Notárskom úrade JUDr. Kataríny Valovej na Moyzesovej 3 v Bratislave pod č. M.
XXX/XXXX, M. XXXXX/XXXX nie sú dané. Žalobcovia si zároveň uplatňovali náhradu trov konania.

Žalobcovia v žalobe uviedli, že otec žalobcov zomrel dňa 22.04.2010. Dňa 23.06.2010 bolo žalobcom
notárkou, ako poverenou súdnou komisárkou, JUDr. Janou Mikušovou oznámené, že poručiteľ zanechal
závet a listinu o vydedení, ktorá bola spísaná formou notárskej zápisnice notárkou JUDr. Katarínou
Valovou pod č. M. XXX/XXXX, M. XXXXX/XXXX. Poručiteľ zanechal všetok svoj hnuteľný a nehnuteľný

majetok svojej druhej manželke L. B.. Ak by sa manželka nedožila jeho smrti alebo ak by z iného
dôvodu nededila, ustanovil náhradných dedičov, a to deti jeho manželky, t.j. žalovaných v 1. a 2. rade.
Uvedenou listinou vydedil žalobcov v 1. a 2. rade z dôvodu uvedeného v § 469a písm. b) Občianskeho
zákonníka, t.j. neprejavenie skutočného záujmu o poručiteľa. Poručiteľ v listine uviedol, že do roku 1993
žil v spoločnej domácnosti s manželkou J. B. a deťmi, žalobcami v 1. a 2. rade. So žalobkyňou v 2.
rade sa naposledy stretol v roku 1994, odvtedy sa vyhýbala stretnutiam s ním, neoznámila mu termín
maturitnej skúšky, svadby, narodenie dieťaťa ani meno dieťaťa. Žalobca v 1. rade býval s poručiteľom

a jeho druhou manželkou a jej deťmi v spoločnej domácnosti po dobu asi šesť mesiacov v rozhraní
rokov 1998/1999, následne sa bez uvedenia dôvodov odsťahoval a odvtedy sa neohlásil, vyhýbal sa
osobným stretnutiam a nezaujíma sa o poručiteľa. Na základe uvedeného bol poručiteľ presvedčený,
že žalobcovia o neho trvalo neprejavovali skutočný záujem, ktorý by deti mali o neho prejavovať ažiadal, aby sa dôsledky vydedenia vzťahovali aj na potomkov žalobcov. Žalobcovia ďalej uviedli, že nie
je pravdou, že by o poručiteľa neprejavovali skutočný záujem, sú presvedčení, že poručiteľ konal pod
nátlakom svojej druhej manželky a jej synov. Žalobcovia nesúhlasia so závetom a s listinou o vydedení,

považujú ich za neplatné a zastávajú stanovisko, že dôvody vydedenia nie sú dané. Dôkazom toho, že
sa o poručiteľa neprestali zaujímať je i to, že usporiadali pohreb, zaplatili náklady pohrebu a uhradili
niektoré jeho dlhy.

Žalobcovia dňa 19.10.2010 zaplatili súdny poplatok za podanie návrhu na začatie konania v sume 99,50

EUR, a to zložením platby na účet súdu.

Žalovaný v 1. rade doručil súdu vyjadrenie k žalobe zo dňa 25.05.2011, v ktorom uviedol, že žalobu žiada
zamietnuť. Tvrdenia žalobcov uvedené v žalobe považuje na jednej strane len za všeobecné vyhlásenia
a na druhej strane považuje "dôkaz" o tom, čo sa dialo po poručiteľovej smrti, už pre poručiteľom
vyslovené dôvody vydedenia žalobcov za právne irelevantný. Žalovaný v 1. rade rovnako vyslovil názor,

že posledné tvrdenie žalobcov vypovedá o skutočnom vzťahu k ich otcovi, keď záujem o otca prezentujú
jediným konkrétnym faktom, a to usporiadaním pohrebu.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom závetu
a listiny o vydedení spísaného vo forme notárskej zápisnice č. M. XXX/XXXX, M. XXXXX/XXXX zo dňa

06.08.2003, s obsahom čestných vyhlásení D. Y. a T. Q. zo dňa 01.07.2013, výsluchom svedkov: T.. L.
B., T.. J. B., T.. U. D., T.. I. L., T. Y., T. U. a zistil nasledovný skutkový stav:

Poručiteľ, R.. T.. T. B., K.., dňa 06.08.2003 na Notárskom úrade JUDr. Kataríny Valovej spísal závet
a listinu o vydedení vo forme notárskej zápisnice pod č. M. XXX/XXXX, M. XXXXX/XXXX. Poručiteľ

ustanovil za dedičku svoju manželku L. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorej odkázal všetok svoj hnuteľný a
nehnuteľný majetok. Ak by sa dedička nedožila smrti poručiteľa alebo by z iného dôvodu nededila,
ustanovil za náhradných dedičov deti svojej manželky, L. K., nar. XX.XX.XXXX, t.j. žalovaného v 1. rade,
ktorému odkázal svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok v jednej polovici a L. K., nar. XX.XX.XXXX, t.j.
žalovaného v 2. rade, ktorému rovnako odkázal svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok v jednej polovici.

Poručiteľ zároveň vydedil svoje deti, žalobcov v 1. a 2. rade. Dôvody vydedenia uviedol podľa § 469a
písm. b) Občianskeho zákonníka s tým, že do roku 1993 žil spoločne v domácnosti s bývalou manželkou
J. B., rod. T. (manželstvo bolo rozvedené v roku 1996) a s deťmi, žalobcami v 1. a 2. rade. So
žalobkyňou sa naposledy stretol v roku 1994, nakoľko odvtedy sa vyhýba stretnutiam s ním, žalobkyňa
mu neoznámila termín maturitnej skúšky ani termín svadby, ani narodenie dieťaťa, ktorého meno mu

neoznámila. Od roku 1994 mu nenapísala a prerušila s ním akékoľvek kontakty, nie je mu známe, z
akého dôvodu tak činí. Žalobca v 1. rade býval s poručiteľom, jeho manželkou a jej deťmi v domácnosti
približne šesť mesiacov na rozhraní rokov 1998/1999. Následne sa bez uvedenia dôvodov vysťahoval a
odvtedy sa neohlásil. Vyhýba sa osobným stretnutiam s poručiteľom a vôbec sa o neho nezaujíma, nie
je mu známe, z akého dôvodu tak činí. Poručiteľ sa s ním snažil niekoľkokrát stretnúť, ale bezúspešne.

Na záver uviedol, že na základe uvedeného je presvedčený, že žalobcovia trvale o neho neprejavujú
skutočný záujem, ktoré by ako deti mali prejavovať o svojho otca. Poručiteľ určil, že dôsledky vydedenia
sa vzťahujú aj na potomkov žalobcov.

Na pojednávaní konanom dňa 07.12.2011 žalobca v 1. rade uviedol, že je pravdou, že do roku

1998/1999 žil v spoločnej domácnosti s otcom, jeho druhou manželkou a jej deťmi. Domácnosť opustil
z dôvodu zvýšenej konzumácie alkoholu otca a jeho manželky, následných hádok medzi nimi a z toho
vyplývajúceho zanedbávania starostlivosti o neho. Napriek tomu bol s otcom naďalej v kontakte, ale
keďže pokusy o telefonický kontakt zlyhávali, otcova manželka ho zatajovala, väčšinou otec volával
žalobcovi, stretávali sa po škole v okolí otcovho pracoviska a takto to kontinuálne pokračovala až

do otcovej smrti. Otcova manželka bola aj nedôveryhodnou osobou, častokrát na adresu žalobcovej
matky prichádzali súdne zásielky otcovej druhej manželky, neuhrádzala platby spojené s bývaním, ktoré
uhradila matka žalobcu. Toto všetko a manželkina choroba zhoršovali otcov zdravotný stav. O existencii
závetu nevedel, dozvedel sa o ňom až po otcovej smrti, otec sa po manželkinej smrti ozval a uviedol, že
chce, aby po ňom dedili jeho deti, t.j. žalobcovia, pretože manželka a jej synovia ho oklamali. Žalobcovia

otcovi počas života poskytovali pomoc, pričom mu poskytli pôžičku, zaplatili nedoplatky, prípadne lieky.
Zásadným momentom pri zvrate jeho zdravotného stavu bolo, keď utrpel priestrel hlavy, čo si mal údajne
spôsobiť sám. Samotnú existenciu závetu si žalobca vysvetľuje tým, že otec bol pod tlakom svojej
manželky, v čase spísania závetu možno nemusel byť pri zmysloch. Žalobca ďalej uviedol, že predrokom 2003 navštevoval s otcom aj jeho brata a matku v rozsahu 2-3-krát v roku. S otcom navštevovali aj
futbalové, hokejové zápasy, vo vyššom veku aj bary, nikdy sa však nestretávali pri príležitosti životných
výročížalobcu.Žalobcasazúčastnilajpohrebuotcovejdruhejmanželky,sotcovýmbratommalizásadný

rozhovor o otcovom zdravotnom stave. Vzťah otca k žalovaným bol naštrbený, oboch na čas vyhodil z
domu, bál sa zveriť, že bol fyzicky atakovaný a že bolo manipulované s jeho účtami.

Žalobkyňa v 2. rade na pojednávaní uviedla, že s otcom nikdy kontakt neprerušili, ich vzťah považovala
za štandardný medzi deťmi a otcom v rozvedenom manželstve. Žalobkyňa sa snažila byť s otcom

v pravidelnom kontakte, informovala ho o zásadných životných krokoch, ako venček, maturita, 18.
narodeniny, štúdium na vysokej škole, promócia, takisto bol otec pozvaný na jej svadbu, pričom jeho
absenciu ťažko znášala. Počas štúdia na vysokej škole sa s otcom stretávala v okolí otcovej práce,
informovala ho aj o narodení vnuka a po bratovi mu poslala fotografie. Žalobcovia otcovi nikdy neodmietli
poskytnúť pomoc, po tom, čo sa žalobkyňa odsťahovala do Sv. Jura, bol ich kontakt sporadickejší, ale
nie prerušený. Zo strany žalobcov nedošlo nikdy k nezáujmu o otca, neprerušili kontakt ani s otcovým

bratom a matkou, preto ich existencia a obsah závetu prekvapili.

Žalovaný v 2. rade uviedol, že je pravdou, že žalobca sa k ním nasťahoval do spoločnej domácnosti, žili
ako bežná rodina, spoločne hospodárili, mali bežné problémy, ktoré vyplývali z podnikateľských aktivít
poručiteľovej druhej manželky. Žalovaný v 2. rade mal s poručiteľom výborný vzťah, mali sa radi, často

spolu komunikovali, najmä keď bol poručiteľ pod vplyvom alkoholu, z týchto rozhovorov žalovaný vie,
že po odchode žalobcu z ich bytu nedochádzalo medzi ním a tiež žalobkyňou a otcom k žiadnemu
kontaktu, stretli sa iba raz v aule UK, ale bolo to rýchle zbežné stretnutie. Poručiteľ sa stretol so svojou
bývalou manželkou, avšak žalovaný nemá vedomosť, či z jej strany došlo k nejakej pomoci poručiteľovi.
V roku 2005, keď bol poručiteľ hospitalizovaný, žalobca sa začal zaujímať o stav bytu, kde bývali, avšak

zo strany žalobcu išlo iba o majetok, žalobca pred smrťou poručiteľa prišiel do domu v Moravskom
sv. Jáne, kde hľadal a pálil nejaké dokumenty. Žalovaný vyslovil názor, že žalobca už v tom čase mal
vedomosť o predmetnom závete, taktiež sa vyhrážal a dožadoval sa odchodu žalovaného z domu.
Poručiteľ mu stále hovoril, že jeho deti po ňom dediť nebudú s tým, že všetko zdedia žalovaní a ukázal
mu aj predmetný závet. Poručiteľ mal veľmi rád matku žalovaných, po jej smrti sa utiahol a začal viac

piť alkohol. Poručiteľovi pomáhal žalovaný, nakoľko so žalobcami sa poručiteľ vôbec nestýkal. Poručiteľ
ako dôvod, prečo nekomunikuje so žalobcom uviedol, že mal problémy so zákonom.

Žalobcovia ďalej uviedli, že po smrti otcovej druhej manželky neboli v dome v Moravskom sv. Jáne,
žalobkyňa sa s otcom počas vianočných sviatkov v roku 2009 osobne nestretla, ale boli v telefonickom

kontakte. Žalobca taktiež uviedol, že s otcom bol počas vianočných sviatkov v roku 2009 v telefonickom
kontakte.

Súd ďalej vykonal dokazovanie výsluchom T.. L. B., brata poručiteľa, a to prostredníctvom dožiadaného
Okresného súdu Košice II. Svedok uviedol, že vzťah medzi žalobcami a poručiteľom bol taký, aký má

byť vzťah medzi rodičmi a deťmi, navzájom udržiavali štandardné vzťahy. Žalobca informoval svedka, že
sa s poručiteľom stretával, pričom za účasti svedka, brata poručiteľa, to bolo v Bratislave za posledných
desať rokov tak 4 - 5-krát do roka, do roku 1999 sa stretávali pravidelne počas letných prázdnin u
poručiteľovej matky najmenej na 10 - 14 dní plus ešte asi 2-krát do roka. Po tom, ako sa poručiteľova
matka presťahovala do Košíc, poručiteľ ju navštevoval spolu so žalobcom 3-krát, niekedy 4-krát do

roka. O dobrom vzťahu medzi žalobcom a poručiteľom svedčí aj to, že po smrti poručiteľovej druhej
manželky v roku 2009 a po jej následnom pohrebe si takisto uctili jej smrť v trojici, t.j. žalobca, poručiteľ
a svedok, bez účasti rodiny poručiteľovej druhej manželky. Čo sa týka žalobkyne, tá sa rovnako aj za
účasti svedka stretávala s poručiteľom až do roku 2005, neskôr stretnutia trochu ochladli, predovšetkým
pre poručiteľov zdravotný stav a podľa názoru svedka aj pre pôsobenie jeho druhej manželky, ktorá

aj v prítomnosti svedka ovplyvňovala poručiteľa, aby sa so svojimi deťmi, t.j. žalobcami nestretával.
Svedok ďalej uviedol, že od svojho brata, t.j. poručiteľa a netere, žalobkyne vedel, že od roku 2005 boli
už iba v pravidelnom telefonickom kontakte. Žalobkyňa sa s poručiteľom stretla v roku 2007 a 2008,
kedy poručiteľ navštívil svoju matku v Košiciach. Svedok vyslovil názor, že samotný akt vydedenia bol
len výsledkom pôsobenia poručiteľovej druhej manželky a mohol byť tiež výsledkom toho, že poručiteľ

od roku 2001 nebol podľa názoru svedka celkom psychicky a zdravotne v poriadku. Rovnako bol
pod vplyvom spoločenského diania, keď nebol spokojný so svojím pracovným umiestnením v živote a
následne i pod vplyvom požívania alkoholických nápojov. Keď mal poručiteľ v roku 2010 nehodu na
železničnej stanici, kedy ho zrazil vlak, svedok spolu so žalobcom navštívili nemocnicu na Kramároch vBratislave, kde prekonzultovali poručiteľov zdravotný stav s prednostom oddelenia. Poručiteľ následne
zraneniam podľahol, pričom pohreb usporiadal spolu so žalobcami a bratovou prvou manželkou. Svedok
ďalej uviedol, že od brata vedel, že žalovaných nemal rád, trpel ich iba kvôli svojej manželke a odmietal

sa so svedkom stretávať za účasti žalovaných. Dôvody uvedené v listine o vydedení nemajú podľa
svedka reálny základ a nezakladajú sa na pravde. Poručiteľ dobre vedel, že jeho deti, t.j. žalobcovia
ho majú radi, žalobca sa s ním pravidelne radil o životných krokoch, žalobkyňa mu oznámila všetky
významné životné dni, pričom poručiteľ sa nezachoval slušne, keď sa nezúčastnil svadby žalobkyne,
hoci na ňu bol pozvaný a nenavštívil ani vnúčatá, k čomu ho žalobkyňa vyzývala. Žalobcovia sa o otca

príkladne zaujímali. Podľa názoru svedka mal práve poručiteľ prejavovať väčší záujem o svoje deti, čo
však nerobil hlavne z dôvodu, že mal po roku 1999 neusporiadaný pracovný aj rodinný život a vydedenie
vykonal zrejme pod vplyvom svojej druhej manželky a v dôsledku svojho zdravotného stavu.

Na pojednávaní dňa 06.06.2012 žalovaný v 1. rade uviedol, že v roku 1998 žili so žalobcom, žalovaným v
2. rade, poručiteľom a matkou žalovaných, t.j. poručiteľovou druhou manželkou v spoločnej domácnosti.

Vzťahy medzi žalobcom a poručiteľom sa neskôr začali zhoršovať, prerastali do konfliktov, čo vyústilo do
odchodu žalobcu zo spoločnej domácnosti asi rok a pol po jeho príchode. Ich neskoršie kontakty boli iba
telefonické, aj to len zo strany žalobcu, keď niečo potreboval. Táto skutočnosť poručiteľa zarmucovala,
raz žalobcovi vykričal, že ho zaujíma iba byt, v ktorom bývali, peniaze a vôbec sa nezaujímal o jeho
zdravotný stav. Žalovaný uviedol, že žalobkyňu v 2. rade vôbec nepozná, avšak videl poručiteľa, ako

ho zarmucovalo, že ho neinformovala o životných krokoch, ako stužková, svadba, narodenie vnúčaťa.
Takisto aj kontakt poručiteľa s jeho bratom bol taký, že brat ho kontaktoval len keď niečo potreboval a
poručiteľ žiadnu spätnú väzbu nemal. Čo sa týka vzťahu poručiteľa k žalovaným, žalovaný v 1. rade
uviedol, že ich bral ako synov, stretli sa aj s poručiteľovou matkou v jeho rodnom dome, ktorá ich pekne
prijala a pohostila.

Žalovaní súdu doručili vyjadrenie zo dňa 31.05.2012, v ktorom sa vyjadrili ku skutočnostiam, ktoré uviedli
žalobcovia na pojednávaní dňa 07.12.2011 a taktiež k výpovedi svedka, T.. L. B.. Čo sa týka vzťahu
žalobcu v 1. rade a poručiteľa, po tom, ako sa žalobca v roku 1999 odsťahoval z domácnosti poručiteľa,
nejavil záujem kontaktovať poručiteľa, prestal sa o neho zaujímať a navštevovať ho. Žalobca po určitom

čase začal otca sporadicky vyhľadávať za účelom získania informácii o byte poručiteľa na Zimnej ulici v
Bratislave, z čoho poručiteľ nadobudol dojem, že záujem žalobcu o neho nie je skutočný, ale motívom
kontaktu je jeho majetok. Žalovaní ďalej označili tvrdenia žalobcov, že poručiteľ v čase spísania závetu
nebol pri zmysloch a bol pod vplyvom svojej manželky, za ničím nepodložené špekulatívne a účelové
tvrdenia. O tom, že by žalobca platil poručiteľovi lieky a uhradil nedoplatky za byt, žalovaní nemajú

vedomosť, o poručiteľa sa do jeho smrti staral žalovaný v 2. rade, ktorý s ním býval v dome v Moravskom
sv. Jáne. O vzťahu žalobkyne v 2. rade a poručiteľa žalovaní uviedli, že od roku 1994 žalobkyňa nemala
záujem kontaktovať sa so svojím otcom, a to osobne, telefonicky ani písomne. Neoznámila mu dôležité
životné udalosti - svadbu, promócie, narodenie vnuka. Žalobkyňa neuviedla ani jeden príklad konkrétnej
situácie bližšieho vzájomného vzťahu medzi ňou a poručiteľom, naopak žalobkyňa o otca nejavila žiaden

záujem a už vôbec nie taký, aký by potomok o rodiča mal prejavovať, pričom tento stav pretrvával od
roku 1994 do smrti poručiteľa. S bratom, Miroslavovom Kráľom, sa poručiteľ stretával minimálne, svedok
žalovanýchnikdynechcelprijaťakodetiporučiteľa,zdôvodovčasovejzaneprázdnenostinekomunikoval
s poručiteľomplnohodnotne,na čo sa poručiteľ počas životaviackrát sťažoval. Tvrdenie brata poručiteľa,
že vzťah žalobcov k otcovi bol taký, aký majú mať deti k otcovi, považujú žalovaní za príliš všeobecné.

O stretávaní žalobcov a poručiteľa má poručiteľov brat len sprostredkované informácie. Čo sa týka
spoločných stretnutí poručiteľa, jeho brata a žalobcu v 1. rade, ktoré sa mali konať v posledných 10
rokoch 4 - 5-krát do roka, tieto nie sú dôkazom dobrého citového vzťahu a nie sú dostatočným dôkazom
opravdivého záujmu dieťaťa o svojho rodiča. Ani organizácia a zabezpečenie pohrebu poručiteľa nie sú
dôkazom reálneho záujmu žalobcov o poručiteľa, keďže predmetom posúdenia je správanie žalobcov

počas života poručiteľa. Významným pre posúdenie, či sú dané dôvody vydedenia, je celý priebeh
spolužitia poručiteľa a potomkov, najmä, či tento vzťah mal charakter skutočného vnútorného vzťahu a
nielen predstieraného, formálneho. Žalobcovia nepredložili ani jeden dôkaz o tom, že by poručiteľ spísal
závet pod tlakom svojej manželky alebo žalovaných. Bez toho, aby žalobcovia uniesli dôkazné bremeno,
nie je možné spochybniť poslednú vôľu poručiteľa a je ju potrebné rešpektovať. Poručiteľ nikdy nemal

skutočnú vôľu zmeniť listinu o vydedení a závet.

Na pojednávaní konanom dňa 19.09.2012 svedkyňa T.. J. B. uviedla, že je prvou manželkou poručiteľa
a matkou žalobcov. Dôvody vydedenia, ktoré sú uvedené v závete ju prekvapili, podľa jej názoru ideo výsledok vplyvu poručiteľovej druhej manželky, ktorá žalobcov nenávidela. Svedkyňa a žalobcovia
neprerušili kontakt s poručiteľom ani s jeho rodinou, dôkazom čoho sú najmä návštevy žalobcu na
východe u poručiteľovej matky alebo kontakt s poručiteľovým bratom. Poručiteľ bol informovaný o

všetkých dôležitých udalostiach v živote žalobcov, žalobkyňa sa s ním radila o ďalšom štúdiu, spolu s
poručiteľom boli na venčeku žalobkyne, všetko však muselo prebiehať bez vedomia poručiteľovej druhej
manželky, ktorá sa snažila vylúčiť kontakt žalobcov s ich otcom tým, že dvíhala telefóny. Žalobcovia
bývali po rozvode rodičov s matkou, žalobca však v októbri 1997 odišiel bývať k otcovi, t.j. poručiteľovi,
vo februári 1998 sa vrátil s tým, že podmienky u otca sú neznesiteľné a obaja žalobcovia žili až

do konca rozhodného obdobia u matky. Poručiteľ sa so žalobcami stretával počas jeho výučby na
právnickej fakulte a Ekonomickej univerzite, so žalobcom chodieval aj na športové podujatia. Na svadbu
žalobkyne bol poručiteľ pozvaný, avšak neprišiel, svedkyni k tejto situácii neskôr povedal, aby si
nepýtala vysvetlenie, lebo je slaboch. Poručiteľ bol tiež informovaný o maturitnej skúške žalobkyne a
o narodení jej dieťaťa, a to oznámeniami a fotografiami zaslanými na adresu bytu na Zimnej ulici, kde
poručiteľ býval. Svedkyňa ďalej uviedla, že obsah závetu pričíta zlému psychickému aj fyzickému stavu

poručiteľa, najmä vďaka pôsobeniu alkoholu. O vzťahu poručiteľa a žalovaných pôvodne nemala žiadne
informácie, poručiteľ jej v čase jednej svojej hospitalizácie hovoril, že má so synmi svojej partnerky, t.j.
žalovanými, problémy. Počas hospitalizácie s priestrelom krku sa lekárovi zveril, že má so žalovanými
neskutočné problémy, staršieho musel vyhodiť, mladší ho bil, v roku 2010 sa zveril svedkyni, že je
týraný, bitý, nedostáva jedlo, svedkyňa videla, že má doškriabané ruky. Svedkyňa sa v roku 2010

stretla s poručiteľom ohľadom vyporiadania majetku, pričom malo ísť o vyporiadanie ich spoločného
majetku, družstevného bytu na Zimnej ulici v Bratislave odkúpením, vyporiadaním sa so svedkyňou a
žalobcami. Poručiteľ závet vôbec nespomínal, ak by mal o ňom vedomosť, nedošiel by za svedkyňou
riešiť vyporiadanie majetku. Súd pokračoval výsluchom svedkyne na pojednávaní dňa 29.10.2012, kedy
uviedla, že žalobca chodil s otcom na športové podujatia až do otcovej smrti, vedomosť o tom má od

syna alebo z náhodných stretnutí s poručiteľom. O tom, že poručiteľova druhá manželka mu bránila
v styku so žalobcami vie aj z vlastnej skúsenosti, keď žalobkyňa v jej prítomnosti telefonovala otcovi,
telefón zdvihla jeho manželka a položila. Taktiež sa stalo, že poručiteľova manželka dôrazne a vulgárne
povedala svedkyni, aby sa o žalobcov starala ona, pretože poručiteľ by sa mal starať o jej deti, t.j.
žalovaných, keďže spolu žijú v jednej domácnosti. Poručiteľ sa svedkyni pri stretnutiach po roku 1998

sťažoval na týranie a mal strach zo svojej manželky. Poručiteľ sa tiež o svojej druhej manželke vyjadril,
že ho zdegenerovala na najnižší level spoločnosti.

Súd ďalej vykonal dokazovanie výsluchom svedka T.. U. D. prostredníctvom dožiadaného Okresného
súdu Prešov. Svedok poznal poručiteľa od roku 1969, spoločne študovali na právnickej fakulte v

Bratislave, promovali v roku 1974. Svedok bol tiež bratom poručiteľovej druhej manželky, L. K.. O vzťahu
žalobcov a poručiteľa vie z rozprávania poručiteľa a žalovaných. Svedok má vedomosť o tom, že žalobca
v roku 1998/1999 prišiel bývať k otcovi do bytu na Zimnej ulici s tým, že s mamou nemohol vydržať a
s otcom býval 4-5 mesiacov. Poručiteľ svedkovi neskôr povedal, že so žalobcom sa už nedalo vydržať,
mal neúnosné finančné požiadavky na stretnutia s kamarátmi, značkové oblečenie. Poručiteľ sa v roku

2003 alebo 2004 svedkovi zveril, že má problémy s bývalou manželkou, deťmi, sťažoval sa, že na
neho zanevreli, nekomunikujú s ním, dcéra mu neoznámila narodenie svojho dieťaťa ani meno dieťaťa.
Všetko sa dozvedel od cudzích ľudí, chcel dcére zavolať, ale nemal na ňu telefónne číslo, nakoniec si
povedal, že ako dcéra by sa mu mala ozvať. Poručiteľ bol rovnako zronený, že žalobca nejaví o neho
žiaden záujem. Svedok si osobne myslí, že keby mal poručiteľ nejaké psychické problémy, nezvládol

by prácu na fakulte a určite by nebol minimálne 10-12 rokov ponechaný na fakulte v pozícii pedagóga.
Z rozprávania žalovaných vie, že listina bola spísaná v roku 2003 a pokiaľ by chcel poručiteľ svoj
prejav vôle zmeniť, určite by tak urobil za predpokladu, že by sa vzťah jeho detí, t.j. žalobcov zmenil,
pretože mal na to čas od roku 2003. Svedok nemá vedomosť o tom, že by poručiteľ navštevoval svoju
matku spolu so svojím synom. Žalovaní oslovili svedka v súvislosti s pomocou v dedičskom konaní.

Žalovaný v 2. rade telefonoval vystrašený svedkovi, keď do domu v Moravskom sv. Jáne prišiel žalobca
so svojimi kamarátmi, začali ho odtiaľ vyháňať, prehľadávali dom a pálili nejaké dokumenty. O vzťahu
žalovaných a poručiteľa sa svedok vyjadril, že išlo o normálne rodinné vzťahy, nebol svedkom konfliktov
a hádok. Svedok ďalej uviedol, že absolútne vylučuje, aby sa dal ovplyvniť manželkou v takej dôležitej
veci, ako je vydedenie detí. Tvrdenia bývalej manželky poručiteľa o tom, že druhá manželka mala

poručiteľa týrať a mal z nej strach svedok úplne vylúčil, o svojej sestre sa vyjadril, že bola neuveriteľná
dobráčka, poručiteľ pôsobil popri pedagogickej činnosti ako advokát, pričom manželka mu písala právne
písomnosti, prípravy na prednášky a pod.Svedok T.. I.Y. L. vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 03.06.2013 uviedol, že sa s
poručiteľom pozná od roku 1973, kedy začal študovať na právnickej fakulte a poručiteľ bol spolužiak
z vyššieho ročníka, neskôr sa stali kolegami na jednom pracovisku a od roku 1988 sa zblížili do

priateľského vzťahu. Svedok mal kanceláriu na Šafárikovom námestí oproti Právnickej fakulte UK, kde
poručiteľ za ním často chodil. Na vzťah so svojou manželkou sa díval kriticky, avšak po tom, ako sa
zistila jej choroba, prestal uvažovať o ukončení tohto vzťahu a po jej smrti začal viac prepadať alkoholu.
Svedoknepočulotom,žebysaporučiteľsťažovalnasvojedeti,naopakveľakrátsastalo,žesausvedka
v kancelárii zdvihol, pretože mal s nimi stretnutie vo vestibule UK. Poručiteľ mu nikdy nespomenul, že

by vydedil svoje deti, rád sa pochválil čo majú nové, spomínal aj svadbu dcéry a narodenie vnuka. Nikdy
sa neponosoval na skutočnosť, že by mu dcéra neoznámila narodenie dieťaťa. Svedok videl poručiteľa
s dieťaťom vo vestibule, videl aj jeho stretnutie s jedným zo žalobcov, tieto stretnutia spadajú do doby
poručiteľovho pôsobenia na Právnickej fakulte UK od roku 1997 do roku 2008, aj potom ako školu opustil
pracovne, dochádzal na fakultu a pokračovali jeho stretnutia s deťmi v podstate až do jeho smrti. Svedok
má vedomosť o tom, že poručiteľ sa stretával so žalobcami tak 3 - 4-krát ročne, ide o prípady, ktoré mal

možnosť vidieť alebo o nich počul od poručiteľa.

Súd sa oboznámil s čestnými prehláseniami D. Y. a T. Q. zo dňa 01.07.2013 založenými v súdnom spise.
D. Y. bol susedom poručiteľa v Moravskom sv. Jáne a tiež jeho priateľom. V čestnom prehlásení uvádza,
že žalovaný v 2. rade žil od roku 2008 spolu so svojou priateľkou u poručiteľa v dome v Moravskom

sv. Jáne, kde spolu zdieľali spoločnú domácnosť až do nehody poručiteľa, po ktorej zomrel v nemocnici
v Bratislave. Počas života poručiteľa nebol svedkom prítomnosti žalobcov na chalupe, kde svedok žije
od roku 2000. Poručiteľ príležitostne spomínal svoje deti, ale nikdy sa nevyjadril, že by o neho javili
záujem, skôr žalovaných považoval za svojich synov. Po poručiteľovej nehode prišiel do domu žalobca
v 1. rade s dvomi kamarátmi a pálili nejaké dokumenty, pričom túto udalosť videli aj druhí susedia. T.

Q. bol všeobecným lekárom a priateľom poručiteľa. Poručiteľ chodieval do jeho ordinácie v Závode,
často s ním chodil žalovaný v 2. rade. Svedok dobre pozná ich rodinnú situáciu, nakoľko bol priateľom aj
poručiteľovej nebohej druhej manželky. Po smrti poručiteľa od neho žalobca v 1. rade telefonicky žiadal
poručiteľove lekárske dokumenty, ktoré mu svedok neposkytol. Poručiteľ svoje deti viackrát spomenul,
pričom povedal, že mu je smutno z toho, že o neho vlastné deti nejavia záujem. Pri návštevách svedka

na chalupe boli prítomní žalovaní, s ktorými stále udržiava priateľské aj pracovné vzťahy, ale nikdy sa
nestretol s poručiteľovými vlastnými deťmi.

Svedok T. Y. na pojednávaní konanom dňa 15.11.2013 uviedol, že poručiteľa poznal veľmi dobre,
prvýkrát sa videli v roku 1999, keď prišiel do osady Trajlinky, kde už v tom čase mal svedok chalupu

a aj so svojou manželkou sa zaujímali o kúpu nehnuteľnosti. Po roku 2000 ich vzťah prerástol do
dôverného priateľstva. Poručiteľ mu na prechádzke v roku 2001 prvýkrát povedal, že má dve deti, s
ktorými nekomunikuje. Druhý prípad, kedy hovoril o svojich deťoch, bol v čase po úmrtí jeho druhej
manželky, kedy sa svedkovi zveril, že mu telefonovala bývalá manželka, aby prepustil byt v Bratislave
synovi, ktorý nemá kde bývať. To boli jediné dva momenty, kedy rozprával o deťoch, svedok túto tému

neotváral, lebo videl, že je pre poručiteľa citlivá. Po smrti manželky začal nad mieru požívať alkoholické
nápoje, bol veľmi nepraktický človek, starostlivosť o neho zabezpečovala jeho manželka. Po čase
svedkovi povedal, že sa rozhodol zavolať žalovaného v 2. rade aj s jeho družkou, ktorí s ním potom
bývali. Svedok na záver uviedol, že nebol svedkom konfliktu medzi poručiteľom a žalovanými.

Svedok T. U. na pojednávaní konanom dňa 20.01.2014 uviedol, že poručiteľa spoznal koncom 90-
tych rokov, keď prišiel k ním do regiónu zháňať chalupu. Nakoniec kúpil nehnuteľnosť na Trajlinkách
a ich vzťah sa rozvinul až do rodinného priateľstva. Poručiteľ sa téme ohľadom svojich detí vyhýbal a
odbočoval. V roku 2001 alebo 2002 keď poručiteľ oslavoval 50 rokov, svedok aj iní zaregistrovali, že
neprišli jeho deti, pričom so smútkom povedal, že boli pozvaní. Pri inej príležitosti svedkovi povedal, že

sa stal dedkom a zase so smútkom povedal, že sa to dozvedel okľukou, z rodiny mu nikto neoznámil, že
dcéra porodila. Po smrti svojej manželky riešil psychický dopad alkoholom, vtedy sa snažil kontaktovať
svoje deti a dostal odpoveď, že nemajú záujem o starostlivosť o neho, pritom ich v tom čase veľmi
potreboval. Svedok ďalej uviedol, že nikdy nebol svedkom návštevy žalobcov na Trajlinkách, poručiteľ
o stretnutiach so svojimi deťmi nikdy nehovoril, jeho manželku počul o deťoch poručiteľa hovoriť, nikdy

nie negatívne.

Podľa § 460 Občianskeho zákonníka, dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.Podľa § 461 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov.

Podľa § 469a písm. b) Občianskeho zákonníka, poručiteľ môže vydediť potomka, ak o poručiteľa trvalo

neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať.

Podľa § 476 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo
ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice.

Podľa § 476d ods. 1 Občianskeho zákonníka, poručiteľ môže prejaviť svoju poslednú vôľu do notárskej
zápisnice; osobitný zákon ustanovuje, kedy sa musí úkon urobiť pred svedkami.

Potomkovia poručiteľa sú v zásade neopomenuteľnými dedičmi, ktorí musia dostať z dedičstva
minimálne svoj zákonný podiel. Neopomenuteľní dedičia však môžu byť vydedení z taxatívnych dôvodov
vymedzených v § 469a Občianskeho zákonníka. Vydedenie možno charakterizovať ako jednostranný

prejav vôle poručiteľa, ktorým vylúči svojho potomka z dedenia a tým mu odníma dedičské právo, ktoré
by mu inak podľa zákona patrilo. Otázka platnosti vydedenia sa posudzuje vždy ku dňu, keď poručiteľ
urobil tento úkon. Okolnosti zakladajúce niektorý z dôvodov vydedenia musia byť skutkovo uzavreté
pred urobením tohto právneho úkonu.

Poručiteľuviedolvlistineovydedenídôvodvydedeniapodľa§469apísm.b)Občianskehozákonníka,t.j.
že žalobcovia o neho neprejavovali opravdivý záujem, ktorý by ako potomkovia o neho mali prejavovať.
Podstatou tohto dôvodu vydedenia je trvalé neprejavovanie skutočného záujmu potomka o poručiteľa,
ktoré musí mať trvalý, nie iba prechodný charakter. Opravdivý záujem predstavuje morálnu kategóriu,
ktorej obsahu zodpovedajú konkrétne vzájomné vzťahy medzi poručiteľom a potomkami. Typickým

neprejavením skutočného záujmu je úplná pasivita potomka vo vzťahu k poručiteľovi, t.j. absencia
akýchkoľvekkontaktov,čiužosobnýchalebosprostredkovaných,alebonereagovanienaprejavyzáujmu
zo strany poručiteľa.

Podľa ustálenej judikatúry súdov je potrebné otázku, či potomok o poručiteľa trvale neprejavoval

opravdivý záujem, ktorý by ako potomok prejavovať mal, posudzovať s prihliadnutím na všetky okolnosti
prípadu a v spektre dobrých mravov (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka), ktoré sa v spoločnosti ustálili.
Jedným z hľadísk, ktoré je potrebné pri tomto dôvode vydedenia vždy skúmať, je to, či mal potomok
poručiteľa reálnu možnosť o poručiteľa prejaviť opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejaviť,
t.j. či poručiteľ mal sám záujem sa s potomkom stýkať a udržiavať s ním bežné príbuzenské vzťahy;

vydedenie prichádza do úvahy len tam, kde poručiteľ o tento blízky príbuzenský vzťah stojí, kde sa ho
nezáujem potomka osobne citovo dotýka, kde mu tento stav vadí, nie v prípade, ak ide o situáciu, keď
je mu tento stav ľahostajný, prípadne keď k nemu sám aj podstatne prispel.

Zákonný dôvod vydedenia uvedený v § 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka vyžaduje, aby

neprejavenieopravdivéhozáujmubolopotomkomzavinené,nestačílensamaexistenciatakéhotostavu.
Záujem, ktorý by mal potomok prejavovať o poručiteľa, treba posudzovať s prihliadnutím na okolnosti
konkrétnehoprípadu.Pokiaľjeskutočnosť,žepotomoktrvaleneprejavujeoporučiteľaopravdivýzáujem,
dôsledkom toho, že poručiteľ neprejavuje záujem o potomka, nemožno bez ďalšieho vyvodiť, že by
neprejavenie tohto záujmu potomkom mohlo byť dôvodom na jeho vydedenie (rozsudok Najvyššieho

súdu SR, sp. zn. 5Cdo/239/2009).

Poručiteľ spísal listinu o vydedení vo forme notárskej zápisnice dňa 06.08.2003. Z uvedeného dôvodu
súd skúmal, či boli dané dôvody vydedenia k tomuto rozhodnému dátumu. Poručiteľ v listine uviedol, že
so žalobkyňou v 2. rade sa naposledy stretol v roku 1994, odvtedy sa vyhýba kontaktu s ním, neoznámila

mu termín maturitnej skúšky, svadby, narodenie dieťaťa ani jeho meno, od roku 1994 mu nenapísala
a prerušila s ním akékoľvek kontakty. Žalobca v 1. rade býval s poručiteľom v domácnosti približne 6
mesiacov na rozhraní rokov 1998/1999, následne sa bez uvedenia dôvodov odsťahoval, odvtedy sa
neohlásil, vyhýba sa osobným stretnutiam s ním, vôbec sa oňho nezaujíma. Poručiteľ sa snažil so
žalobcom niekoľkokrát stretnúť, ale bezúspešne.

Ako vyplýva z listiny o vydedení, poručiteľ žil so žalobcami a bývalou manželkou, matkou žalobcov,
v spoločnej domácnosti do roku 1993, pričom manželstvo bolo rozvedené v roku 1996. Z výpovede
svedkyne T.. J. B., bývalej manželky poručiteľa, zo dňa 29.10.2012 vyplýva, že ona sama by návrhna rozvod nepodala, poručiteľ sa rozhodol opustiť ju. V roku 1993, kedy poručiteľ opustil spoločnú
domácnosť, mal žalobca v 1. rade približne 11 rokov a žalobkyňa v 2. rade 15 rokov. Žalobcovia
neboli v uvedenom čase ešte plnoletí a ich rozumová vyspelosť a životné skúsenosti nemohli byť

na takej úrovni, aby vedeli dostatočne posúdiť dôsledky svojho správania voči poručiteľovi. Naopak v
prípade, že by poručiteľ pociťoval, že sa žalobkyňa od roku 1994 vyhýba kontaktu s ním, mohol on
sám prejaviť iniciatívu a záujem o bližší kontakt so žalobkyňou. Ako vyplýva zo svedeckých výpovedí
a rovnako z listiny o vydedení, je nesporné, že v období rokov 1998/1999 žalobca žil po dobu asi
šiestich mesiacov v spoločnej domácnosti s poručiteľom, jeho druhou manželkou a žalovanými. Podľa

vyjadrenia žalobcu v 1. rade, poručiteľovu domácnosť sa rozhodol opustiť z dôvodu nadmerného
požívania alkoholických nápojov poručiteľa a jeho druhej manželky, následných hádok medzi nimi a z
toho vyplývajúceho zanedbávania starostlivosti o neho. Podľa svedka T.. U. D. sa mu poručiteľ zveril,
že so žalobcom sa už nedalo vydržať, mal neúnosné finančné požiadavky na stretnutia s kamarátmi a
značkové oblečenie. Z uvedeného vyplýva, že počas života v spoločnej domácnosti dochádzalo medzi
poručiteľom a žalobcom k nezhodám, čo vyústilo do odchodu žalobcu z poručiteľovej domácnosti,

avšak túto skutočnosť nemožno považovať za jeden z dôvodov, ktorý by zakladal dôvod vydedenia
podľa § 469a písm. b) Občianskeho zákonníka. Ako uviedla žalobkyňa vo svojej výpovedi, ich vzťahy
považovala za štandardné, aké bývajú medzi rodičmi a deťmi v rozvedenom manželstve. V takomto
prípade nemožno očakávať, že kontakty medzi deťmi a rodičom, ktorý opustil spoločnú domácnosť,
budú rovnako intenzívne ako v čase, kedy žili spoločne. Navyše poručiteľ sa druhýkrát oženil, pričom v

spoločnej domácnosti žil aj s deťmi svojej manželky, t.j. žalovanými. Zo svedeckých výpovedí vyplynulo,
že vzťahy medzi poručiteľovou pôvodnou a novou rodinou neboli na takej úrovni, ktorá by umožňovala
kontakt medzi poručiteľom a žalobcami založený na každodennej báze. Ku kontaktom medzi žalobcami
a poručiteľom dochádzalo v neprítomnosti a bez vedomia druhej manželky poručiteľa a žalovaných. Aj
napriek tomu, že kontakty medzi žalobcami a poručiteľom boli sporadickejšie, nedošlo k ich úplnému

prerušeniu tak, ako to predpokladá § 469a písm. b) Občianskeho zákonníka.

Z výpovedí žalobcov, svedkov T.. L. B., T.. J. B., T.. I. L. vyplýva, že žalobcovia s poručiteľom kontakt
neprerušili, ich vzťah bol štandardný, aký je medzi deťmi a rodičom a stretávali sa až do poručiteľovej
smrti. Žalobca chodieval s poručiteľom na futbalové, hokejové zápasy, rovnako sa zúčastnil pohrebu

poručiteľovej druhej manželky spoločne aj so svedkom T.. L. B.. Podľa výpovede svedka sa žalobca a
poručiteľstretávalizaposlednýchdesaťrokovtak4-5-krátdoroka,doroku1999sastretávalipravidelne
počas letných prázdnin u poručiteľovej matky najmenej na 10 - 14 dní plus ešte asi 2-krát do roka. Po
tom, ako sa poručiteľova matka presťahovala do Košíc, poručiteľ ju navštevoval spolu so žalobcom 3-
krát, niekedy 4-krát do roka. Žalobkyňa sa rovnako za účasti svedka stretávala s poručiteľom až do roku

2005, neskôr stretnutia trochu ochladli. Svedok ďalej uviedol, že od svojho brata, t.j. poručiteľa a netere,
žalobkyne vedel, že od roku 2005 boli už iba v pravidelnom telefonickom kontakte. Žalobkyňa sa s
poručiteľomstretlavroku2007a2008,kedyporučiteľnavštívilsvojumatkuvKošiciach.Rovnakosvedok
T.. I. L. potvrdil, že poručiteľ sa stretával so žalobcami 3 - 4-krát ročne, išlo o prípady, ktoré mal možnosť
vidieťaleboonichpočulodporučiteľa,pričomsdeťmisastretávalvpodstateaždosvojejsmrti.Poručiteľ

sa mu rád pochválil, čo majú jeho deti nové, nikdy sa nesťažoval, že by mu žalobkyňa neoznámila
narodenie dieťaťa. Uvedené skutočnosti potvrdila aj svedkyňa T.. J. B., keď uviedla, že žalobcovia
neprerušili kontakt s poručiteľom ani s jeho rodinou, dôkazom čoho sú najmä návštevy žalobcu na
východe u poručiteľovej matky alebo kontakt s poručiteľovým bratom. Poručiteľ bol informovaný o
všetkých dôležitých udalostiach v živote žalobcov, žalobkyňa sa s ním radila o ďalšom štúdiu, spolu s

poručiteľom boli na venčeku žalobkyne, bol pozvaný na svadbu žalobkyne, avšak neprišiel. Poručiteľ bol
tiež informovaný o maturitnej skúške žalobkyne a o narodení jej dieťaťa, a to oznámeniami a fotografiami
zaslanými na adresu bytu na Zimnej ulici, kde poručiteľ býval. Na základe uvedených skutočností má súd
zapreukázané,ževrozhodnomobdobí,t.j.preddňom06.08.2003,dochádzalokpravidelnýmkontaktom
medzi žalobcami a poručiteľom. Nemohlo tak dôjsť k naplneniu dôvodu vydedenia uvedeného v § 469a

písm. b) Občianskeho zákonníka, ktorý predpokladá neprejavovanie skutočného záujmu o poručiteľa
zo strany žalobcov.

Súd v konaní vypočul aj svedkov navrhnutých žalovanými, a to T.. U. D., T. U. a T. Y., rovnako sa
oboznámil s čestnými vyhláseniami D. Y. a T. Q.. Svedok T.. U. D. uviedol, že o vzťahu žalobcov a

poručiteľa vie z rozprávania poručiteľa a žalovaných. Poručiteľ sa v roku 2003 alebo 2004 svedkovi
zveril, že má problémy s bývalou manželkou, deťmi, sťažoval sa, že na neho zanevreli, nekomunikujú s
ním, dcéra mu neoznámila narodenie svojho dieťaťa ani meno dieťaťa. Poručiteľ bol rovnako zronený,
že žalobca nejaví o neho žiaden záujem. Túto výpoveď súd považuje len za sprostredkovanú, keďžeako svedok sám uviedol, o vzťahu žalobcov a poručiteľa vie len z rozprávania poručiteľa a žalovaných.
Sám nemal možnosť osobne vnímať vzťah medzi žalobcami a poručiteľom, a preto nemôže poskytnúť
objektívny pohľad na skutočnosti významné pre rozhodnutie súdu. D. Y. sa vyjadril, že počas života

poručiteľa nebol svedkom prítomnosti žalobcov na chalupe, kde žije od roku 2000. Poručiteľ príležitostne
spomínal svoje deti, ale nikdy sa nevyjadril, že by o neho javili záujem, skôr žalovaných považoval za
svojich synov. Toto tvrdenie je veľmi všeobecné a súd si na jeho základe nemohol vytvoriť predstavu
o tom, či žalobcovia skutočne neprejavovali o poručiteľa opravdivý záujem. Navyše rozhodné obdobie,
v ktorom by svedok mohol vnímať vzťah medzi žalobcami a poručiteľom, t.j. od roku 2000 do roku

2003, je príliš krátke na to, aby ich vzťah dokázal objektívne zhodnotiť ako trvalý. Rovnako vyjadrenie
T. Q. neobsahuje žiadne významné skutočnosti, ktoré by preukazovali, že žalobcovia neprejavovali o
poručiteľa opravdivý záujem pred rokom 2003. Svedok T. Y. sa bližšie s poručiteľom spriatelil až v
roku 2000. Poručiteľ pred ním spomenul svoje deti iba dvakrát. Skutočnosť, že poručiteľ pred svedkom
nehovoril o svojich deťoch však automaticky nepreukazuje, či deti o neho neprejavovali záujem, alebo
išlo skôr o pasívne správanie zo strany poručiteľa. Ako už súd uviedol, rozhodné obdobie od roku

2000, kedy sa svedok spriatelil s poručiteľom do roku 2003, kedy došlo k spísaniu listiny o vydedení,
je príliš krátke na to, aby svedok dokázal dostatočne zhodnotiť, či boli dané dôvody vydedenia alebo
nie. Svedok T. U. takisto uviedol, že poručiteľ sa téme ohľadom svojich detí vyhýbal a odbočoval.
Podobne ako v prípade svedka Jozefa Gálisa, pasívne správanie zo strany poručiteľa, t.j. skutočnosť, že
o svojich deťoch nehovoril, ešte neznamená, že by sa žalobcovia vyhýbali akémukoľvek kontaktu s ním.

Svedok ďalej uviedol, že poručiteľ potreboval pomoc svojich detí po smrti svojej manželky, pričom mu ju
žalobcovia odmietli poskytnúť. K tejto skutočnosti súd uvádza, že poručiteľova manželka zomrela v roku
2009 a pre súd je smerodajné obdobie pred 06.08.2003. Z uvedeného dôvodu je správanie žalobcov
voči poručiteľovi v čase po úmrtí jeho manželky pre toto konanie irelevantné.

Žalovaní vo svojom záverečnom stanovisku zo dňa 10.02.2014 uviedli, že predmetom posúdenia
dôvodov vydedenia je obdobie pred 06.08.2003, t.j. pred dňom spísania listiny o vydedení, avšak je
potrebné zobrať do úvahy ich vzájomný vzťah absolútne a kontinuálne, pričom skutočnosti vzájomných
vzťahov žalobcov a poručiteľa v období po roku 2004 sú významné z hľadiska posúdenia celkového
charakteru ich vzťahu. Ako už súd uviedol, rozhodujúcim okamihom pre posúdenie, či sú dané dôvody

vydedenia, je deň kedy došlo k tomuto jednostrannému prejavu vôle zo strany poručiteľa. Na základe
výsledkov súdnej praxe sa skutkové okolnosti vydedenia musia vykladať reštriktívne bez zreteľa na
vôľu poručiteľa. Ak poručiteľ chce vydediť svojich potomkov, prípadne aj ich potomkov, je nevyhnutné,
aby dôvod na vydedenie bol uvedený tak, aby bol v prípadnom spore procesne dokázateľný. Z
uvedeného dôvodu súd prihliadal na okolnosti, ktoré poručiteľ skutkovo vymedzil v listine o vydedení

a tie boli primárnym predmetom dokazovania v tomto konaní. Žalovaní ďalej uviedli, že spoločné
stretnutia, o ktorých vypovedal svedok T.. L. B., nie sú dôkazom dobrého a citového vzťahu medzi
žalobcami a poručiteľom a nie sú dôkazom toho, že tieto stretnutia sa uskutočňovali a pravidelne
pokračovali aj bez prítomnosti svedka. Úlohou súdu v tomto konaní nebolo posúdiť, či medzi žalobcami
a poručiteľom existoval blízky vnútorný citový vzťah. Súd sa musel zaoberať otázkou, či žalobcovia

navonok prejavovali, resp. neprejavovali o poručiteľa opravdivý záujem, t.j. či zo strany žalobcov
absentoval akýkoľvek vonkajší prejav záujmu voči poručiteľovi s prihliadnutím na konkrétne skutkové
okolnosti, ktoré poručiteľ uviedol v listine o vydedení. Súd má za preukázané, že žalobcovia udržiavali
so svojím otcom štandardné vzťahy až do poručiteľovej smrti, dcéra mu oznámila všetky významné
skutočnosti vo svojom živote, ako termín maturitnej skúšky, narodenie dieťaťa aj termín svadby. Ako

vyplýva z výpovede žalobkyne a rovnako svedkov T.. J. B. a T.. L. B., poručiteľ bol pozvaný na svadbu
žalobkyne, avšak poručiteľ sa sám rozhodol nezúčastniť dcérinej svadby, čo žalobkyňu podľa jej slov
zarmútilo. Nie je pritom rozhodujúce, akým spôsobom k pozvaniu na svadbu došlo, t.j. či žalobkyňa
pozvala poručiteľa osobne alebo prostredníctvom svojho brata, žalobcu. Dôležitou skutočnosťou je, že
k takémuto prejavu záujmu zo strany žalobkyne došlo, forma akou bol záujem žalobkyne prejavený, je

pre posúdenie skutkových okolností prípadu irelevantná. Obdobná situácia nastala v prípade narodenia
dieťaťa žalobkyne, kedy uviedla, že poručiteľovi zaslala fotografie dieťaťa prostredníctvom svojho brata.
Túto situáciu rovnako nemožno vyhodnotiť ako absenciu záujmu o poručiteľa. Žalovaní ďalej tvrdili,
že nemajú vedomosť o poskytnutí pomoci poručiteľovi zo strany žalobcov vo forme poskytnutia liekov,
zaplatenia nedoplatkov a do smrti poručiteľa sa o neho osobne staral žalovaný v 2. rade, ktorý s ním

býval v dome v Moravskom sv. Jáne, chodieval s ním k lekárovi a nikdy nebol svedkom akéhokoľvek
záujmu, resp. poskytnutia pomoci žalobcami smerom k poručiteľovi. Toto tvrdenie žalovaných nemôže
mať vplyv na rozhodnutie súdu. Žalovaný v 2. rade sa nasťahoval k poručiteľovi do domu v Moravskom
sv. Jáne v roku 2008, t.j. päť rokov po tom, ako bola spísaná listina o vydedení. Navyše neposkytnutiepomoci v chorobe, starobe alebo iných závažných prípadoch zakladá ďalší dôvod vydedenia podľa §
469a písm. a) Občianskeho zákonníka, ktorý však poručiteľ v listine o vydedení neuviedol, a preto sa
súd týmto tvrdením žalovaných nezaoberal.

Po vyhodnotení vykonaného dokazovania v zmysle citovaných zákonných ustanovení súd dospel k
záveru, že dôvody vydedenia uvedené v listine o vydedení zo dňa 06.08.2003, spísanej vo forme
notárskej zápisnice pod č. M. XXX/XXXX, M. XXXXX/XXXX nie sú dané. Žalobcovia v konaní uniesli
dôkazné bremeno, keď na základe výpovedí svedkov navrhnutých žalobcami bolo v konaní preukázané,

že žalobcovia sa s poručiteľom stretávali a udržiavali s ním pravidelný kontakt až do jeho smrti.
Svedkovia navrhnutí žalobcami boli osobami, ktoré prichádzali do osobného kontaktu so žalobcami aj
poručiteľom, a preto dokázali objektívne zhodnotiť vzťah medzi žalobcami a poručiteľom a ich tvrdenia
boli dostatočným podkladom pre rozhodnutie súdu. Naproti tomu svedkovia navrhnutí žalovanými boli s
výnimkou T.. U. D. susedmi a priateľmi poručiteľa, ktorých spoznal v roku 2000, resp. koncom 90-tych
rokov. Svedkovia nikdy neprišli do kontaktu so žalobcami, o vzťahu medzi nimi a poručiteľom vedeli iba

sprostredkovane od poručiteľa, poprípade žalovaných. Poručiteľ sa navyše v ich prítomnosti o žalobcoch
v podstate nevyjadroval, nespomínal ich, na základe čoho si svedkovia nemohli vytvoriť objektívnu
predstavu o skutočnom vzťahu medzi žalobcami a poručiteľom. Na základe uvedených skutočností súd
vyhovel návrhu žalobcov.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb, základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50 %, ak ide o spoločné úkony pri

zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Žalobcovia mali vo veci plný úspech, preto
im súd priznal proti neúspešným žalovaným plnú náhradu trov konania, ktoré predstavujú zaplatený
súdny poplatok v sume 99,50 EUR a trovy právneho zastúpenia žalobcov v sume 1.928,70 EUR, za

nasledujúce úkony právnej pomoci (nakoľko právny zástupca žalobcov je platiteľom DPH, výška trov
právneho zastúpenia je zvýšená o sadzbu DPH vo výške 20%).

Odmena právneho zástupcu za zastupovanie žalobcu v 1. rade:

1. prevzatie a príprava právneho zastúpenia 2011..................................57,- EUR
2. účasť na pojednávaní dňa 07.12.2011 ...............................................57,- EUR
3. účasť na pojednávaní dňa 06.06.2012 .............................................58,69 EUR
4. účasť na pojednávaní dňa 19.09.2012 ..............................................58,69 EUR
5. účasť na pojednávaní dňa 29.10.2012 ..............................................58,69 EUR

6. účasť na výsluchu svedka dňa 14.12.2012.......................................117,38 EUR
7. účasť na pojednávaní dňa 03.06.2013..............................................60,08 EUR
8. účasť na pojednávaní dňa 15.11.2013 ...............................................60,08 EUR
9. účasť na pojednávaní dňa 20.01.2014 .............................................61,85 EUR
10. písomné záverečné stanovisko zo dňa 10.01.2014 ............................61,85 EUR

11. účasť na pojednávaní dňa 12.02.2014 ..............................................30,93 EUR

Odmena právneho zástupcu za zastupovanie žalobkyne v 2. rade:

1. prevzatie a príprava právneho zastúpenia 2011..................................28,50 EUR

2. účasť na pojednávaní dňa 07.12.2011 ...............................................28,50 EUR
3. účasť na pojednávaní dňa 06.06.2012 .............................................29,35 EUR
4. účasť na pojednávaní dňa 19.09.2012 ..............................................29,35 EUR
5. účasť na pojednávaní dňa 29.10.2012 ..............................................29,35 EUR
6. účasť na výsluchu svedka dňa 14.12.2012.......................................58,69 EUR

7. účasť na pojednávaní dňa 03.06.2013..............................................30,04 EUR
8. účasť na pojednávaní dňa 15.11.2013 ...............................................30,04 EUR
9. účasť na pojednávaní dňa 20.01.2014 .............................................30,93 EUR
10. písomné záverečné stanovisko zo dňa 10.01.2014 ............................30,93 EUR11. účasť na pojednávaní dňa 12.02.2014 ..............................................15,47 EUR

Režijný paušál za 2 úkony právnej služby v roku 2011......2x 7,41 EUR.......14,82 EUR

Režijný paušál za 4 úkony právnej služby v roku 2012......4x 7,63 EUR.......30,52 EUR
Režijný paušál za 2 úkony právnej služby v roku 2013......2x 7,81 EUR.......15,62 EUR
Režijný paušál za 3 úkony právnej služby v roku 2014......3x 8,04 EUR......24,12 EUR

Náhrada za stratu času dňa 14.12.2012 za cestu Bratislava - Prešov a späť:

20 polhodín ...............................20 x á 12,72 EUR......................................254,40 EUR

Náhrada cestovných výdavkov - cesta z Bratislavy do Prešova a späť dňa 14.12.2012:
890 km x 0,183EUR/km ...............................................................................162,87 EUR
PHM: 890 km x spotreba 6,4 l/100 km x cena PHM 1,431 EUR/1 l .............81,51 EUR

------------------------------------------------------------------------------------------------------
Spolu...........................................................................................................1.607,25 EUR
Spolu s 20% DPH.................................................................................1.928,70 EUR

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na tunajšom súde, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania možno rozšíriť len
do uplynutia lehoty na odvolanie.