Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 18. september 2015

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 20C/53/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114206587
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Hvizdoš

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2015:3114206587.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom Mgr. Petrom Hvizdošom v právnej veci navrhovateľov: 1/ B. I., nar.

XX.XX.XXXX, bytom L., Z. XXXX/XX, štátny občan SR, 2/ Q. I., nar. X.X.XXXX, bytom I. O. XXX, štátna
občianka SR, obaja právne zastúpení Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár s.r.o., Kuzmányho
29, Košice, IČO: 47234466 proti odporcovi: INFINANCE CREDIT s.r.o., Jilemnického 2, Trenčín, IČO:
44732911, v konaní o zaplatenie 4.250 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľom sumu 4.240 Eur a nahradiť navrhovateľom trovy
právneho zastúpenia vo výške 1.445,87 Eur, do rúk právneho zástupcu navrhovateľov, do 15 dní od
právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia návrhom podaným elektronicky dňa 21.3.2014 a písomne doplneným dňa 24.3.2014 sa
domáhali, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť im sumu 4.250 Eur a náhradu trov konania. V návrhu uviedli,
že dňa 23.3.2010 uzatvorili s odporcom úverovú zmluvu, na základe ktorej im odporca poskytol úver v
sume 7.000 Eur, ktorý bol následne dodatkom č. 1 zo dňa 30.6.2010 navýšený na sumu 12.000 Eur, a
dodatkom č. 2 zo dňa 2.9.2010 navýšený na sumu 15.000 Eur. Navrhovatelia vyplatili odporcovi titulom
zmluvy o úvere sumu 19.250 Eur. Pretože predmetná úverová zmluva vrátane jej dodatkov obsahuje

neprijateľné zmluvné podmienky, požadovaný úrok prevyšuje úroky požadované bankami a úrok je aj
v rozpore s dobrými mravmi, je dohoda o odplate neplatná, odporca nemal nárok na odplatu. Preto si
navrhovateliaztitulubezdôvodnéhoobohateniaprotiodporcoviuplatňujúsumu4.250Eur.Navrhovatelia
uplatnený nárok hmotnoprávne opreli o ustanovenia § 39, § 53 ods. 6 , § 451, § 456 Občianskeho
zákonníka.

V písomnom doplnení návrhu zo dňa 22.9.2014, učinenom zaručeným elektronickým podpisom,

navrhovatelia uviedli, že titulom úveru zaplatili odporcovi poplatok za poskytnutie úveru 100 Eur, splátky
počas trvania úveru v sume 1.350 Eur a dňa 21.3.2011 sumu 17.690 Eur. Ďalej uviedli, že celú zmluvu
o úvere s jej dodatkami treba považovať za absolútne neplatný právny úkon. Navrhovatelia uhradili
odporcovi na základe absolútne neplatnej zmluvy celkovú sumu 19.250 Eur, teda o 4.250 Eur viac ako
mal odporca nárok. Poukázali na to, že odplata za poskytnutý úver dosiahla úroveň 36% ročne , čo
niekoľko násobne prevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v
obdobných prípadoch, čo je v rozpore s ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. V rovnakom období

poskytovali spotrebiteľské úvery Z., Q..A.. za úrok v sadzbe 10,90%, Z., a.s. za úrok v sadzbe 8,82
až 18,25%, E. K., a.s. za úrok v sadzbe 5,4%, U. K., a.s. za úrok v sadzbe 7,9%, 8,5%, A.Á. A.,
a.s. za úrok v sadzbe 8,9%, O. K., a.s. za úrok v sadzbe 9,90%, F. K., a.s. za úrok v sadzbe 9,99%.
Navrhovatelia majú za to, že hoci nie je stanovený limit výšky úrokov z úveru, konečná výška úroku nieje neobmedzená, pričom v danom prípade dohoda o úrokovej sadzbe 36% ročne je v rozpore s dobrými
mravmi, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán na neprospech
spotrebiteľa, a v tomto smere poukázali na rozhodnutie Krajského súdu Prešov sp. zn. 3Co 3/2011 zo

dňa 28.9.2011, rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne č.k. 17Co/313/2010-99 zo dňa 9.11.2010, a
ďalšie rozhodnutia iných súdov, v zmysle ktorých ak nebanková spoločnosť poskytuje úvery pri úrokoch
niekoľko násobne vyšších oproti priemeru bánk, ide o úroky absolútne neplatné pre rozpor s dobrými
mravmi.

Odporca v písomnom podaní zo dňa 17.2.2015 s návrhom nesúhlasil. Poukázal na to, že podľa § 53 ods.
6 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy , t.j. k 23.3.2010 platilo,
že ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov a nejde o spotrebiteľský
úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle
požadovanú bankami za spotrebné úvery v mieste bydliska spotrebiteľa a v čase uzavretia zmluvy,
pričom pre účely § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 23.3.2010 sa mal na

mysli zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení
neskorších predpisov. Keďže v prípade úverovej zmluvy zo dňa 23.3.2010 sa však jednalo práve o
úverový vzťah založený podľa zákona č. 258/2001 Z.z., je zrejmé, že v danom prípade nie je možné
na posudzovanie primeranosti výšky odplaty za poskytnutie úveru vôbec aplikovať ust. § 53 ods. 6

Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 23.3.2010, ale príslušné ustanovenia zák. č. 258/2001
Z.z. v znení účinnom ku dňu 23.3.2010, a to najmä § 3 ods. 10. Podľa § 3 ods. 10 zák. č. 258/2001
Z.z. v znení účinnom ku dňu 23.3.2010 platilo, že odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru nesmie
prevýšiť výšku ustanovenú nariadením vlády. Odporca preto tvrdí, že je neprijateľné a navzájom zjavne
protichodné, ak navrhovatelia na jednej strane tvrdia, že právny vzťah z Úverovej zmluvy zo dňa

XX.X.XXXX je vzťahom zo spotrebiteľského úveru podľa zák. č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom ku
dňu 23.3.2010 a na druhej strane navrhovatelia poukazujú na znenie ust. § 53 ods. 6 Občianskeho
zákonníka v znení účinnom ku dňu 23.3.2010, ktoré sa však vzťahuje na prípady spotrebiteľských zmlúv,
ktorých predmetnom síce je poskytnutie peňažných prostriedkov, avšak nejde o spotrebiteľský úver
podľazákonaospotrebiteľskýchúveroch.Keďžepodľaprávnehonázoruodporcujepotrebné,vzhľadom

na všetky vyššie uvedené skutočnosti, právny vzťah z úverovej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX považovať za
vzťahzospotrebiteľskéhoúverupodľazák.č.258/2001Z.z.vzneníúčinnomkudňu23.3.2010,jemožné
otázkuprimeranostidojednanejodplatyposudzovaťlencezkritériauvedenév§3ods.10tohtoprávneho
predpisu v znení účinnom ku dňu XX.X.XXXX. Odporca v tomto smere preto namieta i navrhovateľmi
prezentovanú „citáciu“ ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 23.3.2010 v

zmysle čl. II. podaného návrhu na začatie konania, nakoľko táto podľa odporcu, vôbec nezodpovedá
zákonnému zneniu tohto ustanovenia v rozhodnom období. Odporca v zmysle ust. § 100 ods. 1
vety druhej Občianskeho zákonníka vzniesol námietku premlčania uplatneného práva navrhovateľov.
Navrhovatelia si svoj nárok na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia v zmysle obsahu podaného
návrhu na začatie konania uplatnili až po márnom uplynutí dvojročnej subjektívnej lehoty v zmysle ust.

§ 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Odporca má totiž za to, že v prípade, ak navrhovatelia si voči
odporcovi splnili svoj záväzok z úverovej zmluvy úhradou sumy vo výške 17.690,- Eur dňa 21.3.2011 tak
ako to napokon vyplýva z listinných dokladov predložených samotnými navrhovateľmi, je nepochybné,
že práve tento okamih bol rozhodujúcim časovým okamihom, od ktorého začala navrhovateľom voči
odporcovi plynúť dvojročná premlčacia doba na uplatnenie nároku na vydanie plnenia z bezdôvodného

obohatenia a táto navrhovateľom márne uplynula ešte v marci roku 2013. Keďže navrhovatelia si svoj
nárok na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia voči odporcovi uplatnili až svojím návrhom zo
dňa 17.3.2014, urobili tak navrhovatelia zjavne po márnom uplynutí zákonom stanovenej dvojročnej
subjektívnej premlčacej doby a preto nie je možné, vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo
strany odporcu, navrhovateľom toto premlčané právo priznať.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľov 1/, 2/, konateľa odporcu, oboznámením doplnenia
návrhu zo dňa 22.9.2014, písomného vyjadrenia odporcu k návrhu zo dňa 17.2.2015, prehľadu
úrokových mier úverov, dokladov o čiastočných úhradách zo dňa 21.4.2010, 21.5.2010, 21.6.2010,
21.7.2010, 25.8.2010, príjmového pokladničného dokladu na sumu 100 eur bez uvedenia dátumu,

výdavkových pokladničných dokladov zo dňa 23.3.2010, 30.6.2010, oznámenia o splatení úveru z
21.3.2011, oznámenia o výške záväzku zo dňa 11.11.2010, úverovej zmluvy č. 33050 zo dňa 23.3.2010,
dodatku č. 1 k úverovej zmluve zo dňa 30.06.2010, dodatku č. 2 k úverovej zmluve zo dňa 2.9.2010,zmluvy o záložnom práve zo dňa 23.3.2010, dodatku č. 1 k zmluve o záložnom práve zo dňa 30.06.2010,
záznamu o úhrade zo dňa 22.3.2011, a zistil nasledovné:

Dňa XX.X.XXXX bola uzatvorená podľa § 497 Obchodného zákonníka a zákona č. 258/2001 Z.z.
úverová zmluva č. XXXXX (ďalej len „Zmluva o úvere“) medzi odporcom ako veriteľom a navrhovateľmi
1/, 2/ ako dlžníkmi. Predmetom zmluvy bol záväzok odporcu poskytnúť navrhovateľom úver vo výške
7.000 Eur. Navrhovatelia sa zaviazali zaplatiť odporcovi poplatok 100 eur za poskytnutie úveru. Doba
splatnosti úveru je 6 mesiacov. Úver sa navrhovatelia zaviazali splácať odporcovi v 6 mesačných

splátkach, z ktorých prvých 5 splátok bolo vo výške 210 Eur a zročných od 23.4.2010 do 23.8.2010 a
posledná splátka bola vo výške 7.210 Eur a zročná dňa 23.9.2010. Tento splátkový kalendár je uvedený
v čl. III bod 3. zmluvy o úvere, pričom v čl. III bod 4. je stanovené, že v jednotlivých splátkach sú zahrnuté
úroky, v poslednej je zahrnutá aj istina úveru. Úroková sadzba bola dojednaná vo výške 36% ročne.
Celková čiastka splatná spotrebiteľom je uvedená v sume 8.360 Eur a celkové náklady spotrebiteľa
spojené s úverom sú uvedené vo výške 1.360 Eur. V Zmluve je uvedená ročná percentuálna miera

nákladov vo výške 46,61%, priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov je uvedená vo
výške 61,16%. Dátum splatnosti prvej splátky je uvedený 23.4.2010, dátum splatnosti poslednej splátky
23.9.2010. V zmluve sú navrhovatelia označení ich menom, priezviskom, rodným číslom, dátumom
narodenia, adresou trvalého pobytu.

Pohľadávka odporcu zo zmluvy o úvere bola zabezpečená na základe zmluvy o záložnom práve zo dňa
XX.X.XXXX zriadením záložného práva na dome navrhovateľov súp. č. XXX na parcele KNC č. XXX/X,
parc. KNC č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, KNC č. XXX/X záhrady o výmere
XXX m2, zapísané na LV č. XX k.ú. I. O..

Navrhovatelia ako dlžníci a odporca ako veriteľ uzavreli dňa 30.6.2010 dodatok č. 1 k zmluve o úvere
č. 33050, predmetom ktorého bolo navŕšenie pôvodného úveru 7.000 Eur o čiastku 5.000 Eur, teda na
sumu 12.000 Eur. Doba splatnosti ako aj dátum zročnosti prvej mesačnej a poslednej mesačnej splátky,
výška úrokovej sadzby ostali rovnaké. Ročná percentuálna miera nákladov bola stanovená vo výške
46,58%, priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov vo výške 30,58%. Celková čiastka

splatná spotrebiteľom je uvedená v sume 13.810 Eur a celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom
sú uvedené vo výške 1.810 Eur. Výška mesačných splátok bola upravená tak, že prvé tri splátky boli vo
výške 210 Eur, štvrtá a piata splátka vo výške 360 Eur a šiesta splátka vo výške 12.360 Eur.

Dodatkom č. 2 zo dňa 2.9.2010 sa účastníci dohodli na zmene splatnosti úveru zo 6 mesiacov na 12

mesiacov a zmene výšky istiny úveru zo sumy 12.000 Eur na 15.000 Eur. Konečná splatnosť úveru
bola uvedená 23.3.2011, ročná percentuálna miera nákladov bola stanovená vo výške 44,80%. Celková
čiastka splatná spotrebiteľom je uvedená v sume 19.600 Eur a celkové náklady spotrebiteľa spojené s
úverom sú uvedené vo výške 4.600 Eur. Podľa nového splátkového kalendára prvá splátka bola zročná
dňa 23.4.2010, posledná dňa 23.3.2011, všetky splátky boli zročné vždy do 23. dňa v mesiaci, prvá až

tretia splátka boli vo výške 210 Eur, štvrtá a piata splátka vo výške 360 Eur, 6. až 11. splátka boli vo
výške 450 Eur a posledná splátka vo výške 15.450 Eur.

Z výdavkových pokladničných dokladov vyplýva, že navrhovatelia od odporcu prevzali dňa 23.3.2010
sumu 7.000 Eur, dňa 30.6.2010 sumu 5.000 Eur. Odporca od navrhovateľov prijal poplatok za

poskytnutie úveru v sume 100 Eur.

Z predložených dokladov o úhradách vyplýva, že navrhovatelia odporcovi titulom úveru uhradili v dňoch
21.4.2010, 21.5.2010, 21.6.2010 sumu 210 Eur x 3, v dňoch 21.7.2010 a 25.8.2010 sumu 360 Eur x 2.

Odporca v liste zo dňa 11.11.2010 navrhovateľom oznámil, že zostatok nesplateného úveru k 18.11.2010
predstavuje 17.690 Eur. V liste zo dňa 21.3.2011 odporca navrhovateľom oznámil, že dňom 21.3.2011
bol úver titulom predmetnej zmluvy o úvere v plnej výške uhradený.

Na pojednávaní navrhovateľ 1/ žiadal, aby súd návrhu vyhovel. Uviedol, že úver si navrhovatelia

od odporcu vzali niekedy v roku 2010 v meste L., kde bola podpísaná zmluva. Úver bol vzatý na
rekonštrukciu rodinného domu, zakúpili sa zaň plastové okná. Sumy a dátumy čiastočných úhrad úveru
vyplývajú z listinných úhrad, ktoré predložili navrhovatelia. Navrhovatelia úver preplatili. O tom, že úrok,
ktorý navrhovatelia odporcovi zaplatili spolu s istinou úveru je neprimerane vysoký, sa navrhovateľ1/ po prvý krát dozvedel asi v marci 2014, keď ho kontaktovala navrhovateľka 2/, ktorá sa od tretej
osoby dozvedela, že úroky sú neprimerane vysoké a preto navrhovatelia oslovili advokátsku kanceláriu,
ktorá ich v tomto konaní zastupuje. Záznam o úhrade dlhu zo dňa 23.2.2011 a príjmový pokladničný

doklad vyhotovené exekútorom B.. C. B., nesúvisia s predmetným úverom, ktorý si vzali navrhovatelia
od odporcu, bol zrejme k listinám priložený omylom.

Navrhovateľka 2/ na pojednávaní trvala na podanom návrhu. Od odporcu si spolu s navrhovateľom 1/
vzali úver na základe zmluvy z marca 2010 na financovanie rekonštrukcie nehnuteľnosti, rodinného

domu, ktorý navrhovatelia vlastnili. Následne bolo potrebné dofinancovať rekonštrukciu nehnuteľností a
preto navrhovatelia uzatvorili s odporcom dodatok č. 1 a č.2 k zmluve o úvere, na základe ktorých im
odporca vyplatil ďalšie peniaze. Úver navrhovatelia spočiatku splácala v dojednaných splátkach. Potom
sa navrhovatelia dostali do finančnej tiesne, navrhovateľka 2/ stratila zamestnanie a preto neboli schopní
splácať úver podľa splátkového kalendára. Na zabezpečenie pohľadávky z úveru bol na rodinný dom
a pozemky navrhovateľov zriadené záložné právo v prospech odporcu na základe zmluvy o zriadení

záložnéhoprávauzatvorenejmedziúčastníkmi.Keďženavrhovatelianestíhalisplácaťúver,oslovilipána
JúliusaPartla,ktorýimpomoholúvervmarci2011vyplatiťodporcovianaktoréhoprepísalinavrhovatelia
vlastníckeprávokrodinnémudomuikpozemkom,nazákladekúpnejzmluvy.Vmarci2011navrhovatelia
odporcovi vyplatili čiastku cca 17.000 Eur, konkrétna suma vyplýva z listín. O tom, že v zmluve o úvere
bol dojednaný neprimerane vysoký úrok, sa navrhovateľka 2/ dozvedela minulý rok, keď prepočítavala

údaje z úverovej zmluvy. Pokiaľ ide o splátkový kalendár uvedený v čl. III bod 3 zmluvy o úvere, z neho
navrhovateľke nie je zrejmé, aká čiastka z jednotlivej mesačnej splátky pripadá na istinu, aká na úrok
a aká na poplatok.

Právny zástupca navrhovateľov na pojednávaní uviedol, že zmluva o úvere obsahuje neprijateľné

zmluvné podmienky: výšku úroku dojednanú v zmluve, skutočnosť, že posledná 6. splátka úveru bola
v likvidačnej výške 7.210 eur oproti predchádzajúcim piatim mesačným splátkam vo výške 210 eur,
povinnosťou odporcu ako dodávateľa bolo plnenia navrhovateľov ako spotrebiteľov započítavať najskôr
naistinuúveruaažpotomnaúroky.VtejtosúvislostipoukázalnarozhodnutieKrajskéhosúduvTrenčíne
sp. zn. 16Cob/208/2009 zo dňa 14.9.2010. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je aj ustanovenie

č.l. XVII bod 4 zmluvy o úvere, na základe ktorého sa zmluvný vzťah založený predmetnou zmluvou
má riadiť Obchodným zákonníkom. Poukázal aj na to, že predmetná zmluva neobsahuje obligatórnu
náležitosť v zmysle § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z.z. a to výšku, počet, termíny splátok istiny,
úrokov, prípadne poplatkov. Navrhovatelia svoj nárok uplatnili včas pred uplynutím premlčacej doby.
Navrhovateľka 2/ sa o tom, že odporca sa na jej úkor bezdôvodne obohatil , dozvedela až potom ako

kontaktovala svojho právneho zástupcu, ktorý po naštudovaní predmetných listín jej vysvetlil, v čom
spočíva bezdôvodné obohatenie a k tomu došlo v marci 2014. Právny zástupca navrhovateľov poukázal
na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. US 413/2013 - 9 na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 5Cdo121/2009, z ktorých vyplýva, že premlčacia doba ohľadne uplatnenia práva na vydanie
bezdôvodného obohatenia plynie od momentu, kedy sa oprávnená osoba dozvedela o skutkových

okolnostiach, z ktorých je možné vyvodiť, kto a v akej výške sa na jej úkor obohatil. Právny zástupca
dodal, že navrhovatelia vyplatili odporcovi poplatok 100 eur za poskytnutie úveru a poplatok 100 eur za
jedno z navýšení úveru.

Konateľ odporcu na pojednávaní žiadal návrh zamietnuť. Zo strany odporcu bola celkovo navrhovateľom

vyplatená suma 15.000 Eur na základe zmluvy o úvere a dvoch dodatkov, ktorými bol úver navýšený.
Keďže navrhovatelia úver nesplácali riadne a včas, odporca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Po
vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru navrhovatelia vyrovnali úver v celosti. Navrhovatelia uhradili
celkom sumu 19.240 Eur, z ktorej sumy 15.000 Eur predstavuje uhradená istina, 4.040 eur úroky, 100
Eur poplatok za poskytnutie úveru a 100 Eur poplatok za druhé navýšenie úveru. Odporca nepristúpil

k výkonu záložného práva zriadené na rodinnom dome a pozemkoch navrhovateľov. Navrhovatelia
titulom úveru odporcovi uhradili dňa 21.4.2010 sumu 210 Eur, 21.5.2010 sumu 210 Eur, 21.6.2010
sumu 210 Eur, dňa 21.7.2010 sumu 360 Eur, dňa 25.8.2010 sumu 360 eur a potom uhradili dňa
21.3.2011 sumu 17.690 eur. Konateľ odporcu poukázal na to, že navrhovatelia v návrhu okrem
odplaty za úver nekonkretizovali iné neprijateľné zmluvné podmienky. Pokiaľ aj niektoré zo zmluvných

podmienok vyhodnotí súd ako neprijateľné, nemôže to znamenať, že by bola zmluva o úvere neplatná
v celom rozsahu, pretože neplatné podmienky sa dajú oddeliť od zvyšnej časti zmluvy. Odporca
súhlasí s tým, že na zmluvný vzťah založený zmluvou o úvere sa vzťahuje zákon č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch. Rozhodujúce je, že tento zákon v spojení s nariadením vlády SR č. 238/2008Z.z.určovalmaximálnuvýškuodplatyzaspotrebiteľskýúveratútoodplatuodporcavzmluveneprekročil.
Navrhovatelia nevysvetlili, že akým spôsobom odplata za poskytnutý úver má byť v rozpore s dobrými
mravmi. Navrhovatelia po uzatvorení zmluvy o úvere sami navrhli navýšenie úveru a to dvakrát. Zmluva

a dodatky k nej sú jasné, zrozumiteľné, navrhovatelia nemohli byť uvedení do omylu a v splátkovom
kalendári čl. III bod 3 zmluvy o úvere sú uvedené jednotlivé splátky s tým, že v bode 4 tohto článku je
vysvetlené, že v jednotlivých splátkach sú zahrnuté úroky a v poslednej splátke je zahrnutá i istina úveru.
Odporca trval na vznesenej námietke premlčania. V tejto súvislosti poukázal na to, že dňa 21.3.2011 bol
v celej sume splatený predmetný spotrebiteľský úver zo strany navrhovateľov a vtedy sa navrhovatelia

dozvedeli, koľko nad rámec istiny úveru zaplatili naviac a od tohto okamihu začína plynúť premlčacia
doba. Návrh na súd podali navrhovatelia až po uplynutí dvojročnej premlčacej doby. Predmetný úver
považuje odporca za vyplatený v plnom rozsahu. Proti navrhovateľom odporca neuplatňuje a ani sa
nechystá uplatniť žiadnu sankciu zo zmluvy o úvere.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere zmluvou o úvere

sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších

predpisov v znení účinnom do 10.6.2010 /ďalej len zákon č. 258/2001 Z. z./ Na účely tohto zákona
sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,

Podľa§2písm.b/zákonač.258/2001Z.z.Naúčelytohtozákonasarozumiezmluvouospotrebiteľskom

úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským
úverom,

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu,

inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 4 ods. 2 písm. i/ zákona č. 258/2001 Z. z. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

Podľa § 4 ods. 3 veta posledná zákona č. 258/2001 Z. z. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere
neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre

spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2010 Spotrebiteľským
úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 písm. k/ Zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k
jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia,

Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ Zákona č. 129/2010 Z.z poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1
a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.Podľa § 41 Občianskeho zákonníka Ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je
neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

Podľa § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka Koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov
pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej

salehotazačína.Akniejetakýtodeňvposlednommesiaci,pripadnekonieclehotynajehoposlednýdeň.

Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako

aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že dňa 23.3.2010 bola medzi odporcom ako
veriteľom a navrhovateľmi 1/, 2/ ako dlžníkmi uzavretá zmluva o úvere podľa ustanovenia § 497 a nasl.
Obchodného zákonníka. Na základe tejto zmluvy odporca poskytol navrhovateľom peňažné prostriedky
vo výške 7.000 Eur, ktoré sa navrhovatelia zaviazali odporcovi splácať v dohodnutých 6 mesačných
splátkach. Následným právnym úkonom účastníkov zo dňa 30.6.2010 označeným ako dodatok č. 1 k

zmluve o úvere bol úver navýšený o 5.000 Eur na celkovú sumu 12.000 Eur a dodatkom č. 2 k zmluve
o úvere bol úver navýšený na konečnú sumu 15.000 Eur a doba splatnosti zmenená na 12 mesiacov.

Ide zároveň o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka. Navrhovatelia
obsah zmluvy a dodatkov pred jej podpisom podstatným spôsobom nemohli ovplyvniť. Navrhovateľom

poskytol finančné prostriedky odporca v rámci jeho podnikateľskej činnosti a navrhovatelia pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej či inej podnikateľskej
činnosti, ale ako spotrebitelia, čo vyplýva aj z ich označenia v zmluve a toho, že úver použili na
rekonštrukciu rodinného domu, v ktorom bývali. Jedná sa o spotrebiteľskú zmluvu aj v zmysle zákona č.
250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, keďže navrhovateľom bol úver poskytnutý na ich osobnú potrebu

a odporca úver poskytol ako podnikateľ, keďže predmetom jeho podnikateľskej činnosti je poskytovanie
úverov. Súd zohľadnil skutočnosť, že odporca poskytol spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania
a navrhovateľom bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania
alebo podnikania. Spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu a dopad uvedených právnych predpisov
naň nespochybňoval ani odporca. Na uvedenú zmluvu o úvere sa potom vzťahuje aj zákon č. 258/2001

Zb. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb.
o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov a na dodatky č. 1, č. 2 k zmluve o úvere
vzhľadom na dátum ich uzavretia sa vzťahuje zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, účinný od 11.6.2010.

Zákon č. 258/2001 Z.z. ako aj zákon č. 129/2010 Z.z. vyžadujú, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere v
písomnej forme spĺňala prísne obsahové náležitosti. V danom prípade úverová zmluva neobsahuje údaj
o výške, počte a termínoch splatnosti istiny, úrokov a iných poplatkov, ktorú obligatórnu náležitosť musí
obsahovať každá zmluva o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i/ Zákona
č. 258/2001 Z.z. a ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ Zákona č. 129/2010 Z.z.. Táto náležitosť musí byť

v zmluve uvedená tak, aby bolo jednoznačné, koľko z každej splátky sa započítava na istinu, koľko
na úrok, koľko na poplatok. Splátkový kalendár v čl. III bod 3 zmluvy o úvere v spojení s ust. čl. III
bod 4 zmluvy o úvere podľa ktorého v jednotlivých splátkach sú zahrnuté úroky, v poslednej splátke je
zahrnutá aj istina úveru, je v tomto smere nepostačujúci. V zmluve musí byť rozpísané, a rozčlenené,aká suma z každej jednotlivej splátky pripadá na istinu úveru, aká suma na úrok, a aká suma na ďalšie
poplatky. V poslednej splátke takéto rozčlenenie na úroky a istinu chýba. Navrhovateľka 2/ uviedla,
že zo splátkového kalendára jej nie je zrejmé, aká čiastka z jednotlivej mesačnej splátky pripadá na

istinu, aká na úrok a aká na poplatok. Túto obligatórnu náležitosť nemožno nahradiť uvedením celkovej
výšky splátky, ani keď z iných ustanovení zmluvy vyplýva výška úrokov. Nutnosť špecifikovať splátky
takýmto spôsobom bola už viackrát súdmi judikovaná (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp.
zn. 7Co/816/2014 zo dňa 21.1.2015, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 25.06.2014 sp. zn.
6Co/523/2014). Údaje o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov uvedené

priamo v zmluve majú prehľadne a zrozumiteľne informovať dlžníka ešte pred podpisom zmluvy o
budúcich platbách a spôsobe ich započítavania. Túto zákonnú náležitosť neobsahujú ani dodatky č.
1, č. 2 k úverovej zmluve. Dodávateľ, ktorý pripravuje text zmlúv, je povinný postupovať s odbornou
starostlivosťou a zodpovedá za to, že spotrebiteľská zmluva obsahuje zákonom stanovené obligatórne
náležitosti, ktoré sú významné pre orientáciu a rozhodovanie spotrebiteľa pri posúdení výhodnosti úveru.
Ustanovenia § 4 ods. 3 Zákona č. 258/2001 Z.z. a § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z.

sankcionujú absenciu týchto náležitostí v písomnej zmluve, tak, že spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov.

Ďalej súd dodáva, že aj v prípade, pokiaľ by zmluva o úvere a dodatky k nej mali uvedenú náležitosť,
nevzniklo by odporcovi právo voči navrhovateľom na úrok z úveru, ktorý navrhovatelia uhradili odporcovi

spolu s istinou. Zmluvné ustanovenie o riadnom úroku z úveru v sadzbe 36% ročne je totiž podľa § 39
Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi absolútne neplatné. Podľa štatistického prehľadu
priemerných úrokových mier uverejnených Národnou bankou Slovenska získaného z webovej stránky
www.nbs.sk pri spotrebiteľských úveroch poskytnutých v marci 2010 s dobou splatnosti do 1 roka bola
priemerná úroková miera vo výške 6,66 % ročne, pri spotrebiteľských úveroch poskytnutých v júni 2010 /

vyplatenienavýšeniaúverunazákladedodatkuč.1/sdobousplatnostido1rokabolapriemernáúroková
miera vo výške 7,19 % ročne, a pri spotrebiteľských úveroch poskytnutých v septembri 2010 / vyplatenie
navýšenia úveru na základe dodatku č. 2/ s dobou splatnosti do 1 roka bola priemerná úroková miera
vo výške 6,93% ročne. Úrok z úveru dojednaný v predmetnej zmluve viac ako päťnásobne prevyšuje
priemernú mieru úrokov pri obdobných spotrebiteľských úveroch poskytnutých v danom čase a zavádza

značnú nevyváženosť do zmluvného vzťahu, porušuje pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere
v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku. Zmluvné ustanovenia o
riadnom úroku z úveru v zmluve o úvere a dodatkoch č. 1, č. 2 sú podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre
rozporsdobrýmimravmiabsolútneneplatné.RovnakoNajvyššísúdSRvrozsudkusp.zn.5Cdo26/2011
zodňa26.4.2012uzavrel,ženeprimeranouaodporujúcoudobrýmmravomjetakávýškaúrokuvzmluve,

ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k
najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Zmluvné
ustanovenia o úroku z úveru je možné v zmysle § 41 Občianskeho zákonníka oddeliť od ostatného
obsahu zmluvy, ktorá ostáva platnou. Odporca poukazoval na to, že odplata bola v zmluve o úvere
dojednaná v súlade s § 3 ods. 10 zákona č. 258/2001 Z.z. a nariadením vlády SR č. 238/2008 Z.z.,

ktorým sa ustanovuje výška, ktorú nesmie prevýšiť odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru. Súd
dáva do pozornosti skutočnosť, že nariadenie vlády SR č. 238/2008 Z.z. bolo zrušené dňa 11.6.2010
zákonom č. 129/2010 Z.z.. Citované nariadenie vlády SR bolo teda platné len v čase uzavretia zmluvy o
úvere, nebolo už platné v čase uzavretia dodatkov č. 1 a č. 2 k zmluve o úvere. Súd ma za to, že odplata
za úver, ktorá je v súlade s nariadením vlády SR č. 238/2008 Z.z. môže byť v rozpore s dobrými mravmi.

Tento vykonávací predpis vlády SR neobmedzuje súd v posúdení zmluvného ustanovenia o riadnych
úrokoch z úveru vo svetle dobrých mravov podľa § 39 Občianskeho zákonníka, a to bez ohľadu na to, či
sa jedná o zmluvu o spotrebiteľskom úvere alebo inú spotrebiteľskú zmluvu. Porovnanie dojednania o
úrokoch z konkrétneho úveru s inými obdobnými úvermi, ktoré v danom mieste a čase boli poskytované
inými veriteľmi pre účely posúdenia súladnosti dojednania o úrokoch s dobrými mravmi vyhodnotil ako

správny postup aj Krajský súd v Trenčíne v rozsudku sp. zn. 5Co/635/2014 zo dňa 11.2.2015, Krajský
súd v Prešove v rozsudku sp. zn. 19Co/104/2014 zo dňa 16.6.2015, Krajský súd v Košiciach v rozsudku
sp. zn. 6Co 699/2014 zo dňa 23.6.2015.

Súd nedospel k záveru , že by mala byť zmluva o úvere v znení jej dodatkov č. 1, č. 2 neplatná v

celom rozsahu, ako to tvrdili navrhovatelia v písomnom doplnení návrhu. Právny zástupca navrhovateľ
na pojednávaní zároveň poukázal na niektoré ustanovenia zmluvy o úvere, ktoré považujú navrhovatelia
za neprijateľné zmluvné podmienky. Pokiaľ ide o ustanovenie č.l. 17 bod 4 zmluvy o úvere, na základe
ktorého sa zmluvný vzťah založený predmetnou zmluvou má riadiť Obchodným zákonníkom, súd totopovažuje za zmluvné ustanovenie, ktoré je v rozpore s ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v
zmysle ktorého ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na

prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom a odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Predmetnézmluvnéustanovenie
je teda absolútne neplatné. Súd podľa § 53 ods. 1 vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku
zmluvné ustanovenie v zmluve o úvere a dodatkoch k nej, podľa ktorých mali navrhovatelia splácať v
splátkach najprv úrok, až poslednou splátkou malo dôjsť k úhrade istiny úveru, pričom posledná splátka

úveru bola v neprimeranej výške oproti predchádzajúcim mesačným splátkam. V zmysle zmluvy o úvere
posledná 6. splátka vo výške 7.210 Eur 34 násobne prevyšuje prvých 5 splátok po 210 Eur. Splácanie
istiny a úrokov je tak rozvrhnuté v splátkach nerovnomerne, výrazne na neprospech spotrebiteľov,
posledná splátka je pre navrhovateľov likvidačná. Text zmluvy, ktorý pripravoval odporca ako dodávateľ
nemali navrhovatelia ako spotrebitelia možnosť ovplyvniť. Z uvedených dôvodov súd uzavrel, že
predmetné zmluvné ustanovenie zavádza značnú nerovnováhu do práv a povinností zmluvných strán na

neprospech spotrebiteľa. Neprijateľné zmluvné podmienky sú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka
absolútneneplatné.Tietozmluvnéustanoveniaakoajustanovenieovýškeúrokuzúverusúzuvedených
dôvodov neplatné. Ich neplatnosť však nemá za následok neplatnosť celého právneho úkonu. Podľa
§ 41 Občianskeho zákonníka neplatné časti právneho úkonu v zásade nezapríčiňujú neplatnosť celého
právneho úkonu, ak ich možno oddeliť od ostatného obsahu právneho úkonu. Citované ustanovenie

je vyjadrením teórie zachovania platnosti zmlúv. V danom prípade uvádzané zmluvné ustanovenia ako
aj dojednanie o úroku z úveru možno oddeliť od zvyšného obsahu zmluvy, ktorá ostáva platnou. Úrok
z úveru je síce podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka, no na
vec sa vzťahujúci zákon č. 258/2001 Z.z. (ustanovenia § 4 ods. 2, ods. 3) v prípade porušení zákonom
stanovených povinností zo strany dodávateľa čo do obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom

úvere sankcionujú dodávateľa tým, že úver je bezúročný a bez poplatkov, a teda ponechávajú v platnosti
aj takúto vadnú zmluvu o úvere v tom smere, že spotrebiteľ nie je povinný platiť úroky z úveru, a
ide o bezúročný úver. Súd sa v rámci kontroly prijateľnosti zmluvných ustanovení ďalšími zmluvnými
podmienkaminezaoberal,pretožebolopreukázané,žedlhtitulomúverujesplnený,čopotvrdilajkonateľ
odporcu, ktorý zároveň uviedol, že odporca sa zmluvné sankcie proti navrhovateľom nechystá uplatniť.

Odporca navrhovateľom vyplatil úver v úhrnnej výške 15.000 Eur. Vzhľadom na uvedené skutočnosti,
keď predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov, mal odporca právo iba na vrátenie istiny poskytnutého
úveru 15.000 Eur, ktorú uhradili navrhovatelia odporcovi v 3 platbách po 210 Eur v dňoch 21.4.2010,
21.5.2010, 21.6.2010, v 2 platbách po 360 Eur v dňoch 21.7.2010 a 25.8.2010 a poslednou platbou vo

výške17.690Eurdňa21.3.2011.Naúhraduistinybolotrebazapočítaťajpeňažnéplnenianavrhovateľov
2 x 100 Eur, ktoré zaplatili odporcovi dňa 23.3.2010 ako poplatok 100 Eur za poskytnutie úveru
a dňa 2.9.2010 ako poplatok 100 Eur za druhé navýšenie úveru, keďže odporcovi nevzniklo voči
navrhovateľom právo ani na poplatky. Z vykonaného dokazovania tak vyplynulo, že navrhovatelia
odporcovi zaplatili titulom úveru celkovú sumu 19.240 Eur. Medzi navrhovateľmi a odporcom vznikol

záväzkový vzťah z bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka,
keď odporca prijal od navrhovateľov plnenie bez právneho dôvodu. Neoprávnený majetkový prospech
odporcu predstavujú úroky a poplatky, vyplatené odporcovi zo strany navrhovateľov v sume 4.240
Eur /19.240 Eur - 15.000 Eur/, na ktoré nemal odporca právo. Obsah tohto záväzkového vzťahu je
povinnosť odporcu ako povinného subjektu, ktorý sa na úkor navrhovateľov bezdôvodne obohatil vydať

navrhovateľom ako oprávneným subjektom tento majetkový prospech.

Odporca namietol premlčanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia. Predmetné právo je právom
majetkovým a preto podlieha premlčaniu. Súd sa teda zaoberal vznesenou námietkou premlčania,
pretože premlčané právo podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemožno priznať. Občiansky

zákonník v ustanoveniach § 107 ods. 1, ods. 2 rozlišuje subjektívnu dvojročnú premlčaciu dobu a
objektívnu trojročnú premlčaciu dobu. Počiatok plynutia subjektívnej dvojročnej premlčacej doby viaže
ustanovenie § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka na moment, keď sa oprávnená osoba dozvie,
že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jej úkor obohatil. Súd sa nestotožnil s tvrdením
odporcu o tom, že subjektívna dvojročná premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia začala

navrhovateľom plynúť dňa 21.3.2011, kedy bol v celej sume splatený predmetný spotrebiteľský úver
zo strany navrhovateľov a vtedy sa podľa odporcu mali navrhovatelia dozvedieť, koľko nad rámec
istiny úveru zaplatili naviac. Odporca nepreukázal, žeby navrhovatelia mali vedomosť o neprimeraných
úrokoch z úveru už dňa 21.3.2011, kedy bol úver s úrokmi splatený poslednou platbou navrhovateľovvykonanou vo výške podľa oznámenia odporcu zo dňa 11.11.2010, pričom predtým došlo k zosplatneniu
úveru odporcom. Navrhovatelia toto tvrdenie odporcu nepotvrdili, ale uviedli, že o tom, že úroky z
úveru sú neprimerane vysoké sa dozvedeli až v marci roku 2014 od inej osoby, a preto sa obrátili na

právnehozástupcu.Súdnemaldôvodneveriťtvrdeniunavrhovateľov.Jepotrebnézdôrazniť,žecitované
ustanovenie § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka viaže počiatok plynutia premlčacej doby na uplatnenie
práva na vydanie bezdôvodného obohatenia na skutočnú, nie na predpokladanú znalosť oprávneného
o tom, že iný subjekt sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Za účelom zaručenia právnej istoty v
zmluvných vzťahoch Občiansky zákonník stanovuje v § 107 ods. 2 aj trojročnú objektívnu premlčaciu

dobu, ktorá plynie od momentu kedy došlo k bezdôvodnému obohateniu. Objektívna premlčacia doba
je konečná, nemôže byť predĺžená subjektívnou premlčacou dobou. K bezdôvodnému obohateniu
došlo dňa 21.3.2011, kedy navrhovatelia zaplatili odporcovi okrem zvyšku istiny úveru aj príslušenstvo
úveru, na ktoré nemal odporca právo. Od nasledujúceho dňa začala plynúť trojročná premlčacia doba,
ktorá plynula bez prerušenia, a v posledný deň premlčacej doby, ktorý pripadol podľa § 122 ods. 2
Občianskeho zákonníka na 21.3.2014 podali navrhovatelia návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia

na súd elektronickými prostriedkami, pričom v súlade s § 42 ods. 1 O.s.p. návrh doplnili písomne v lehote
3 dní. Uplatnené právo navrhovateľov na vydanie bezdôvodného obohatenia teda nie je premlčané.

Z uvedených dôvodov za použitia citovaných ustanovení právnych predpisov súd uložil odporcovi
povinnosť zaplatiť navrhovateľom sumu 4.240 Eur titulom bezdôvodného obohatenia a v časti

o zaplatenie sumy 10 Eur návrh zamietol, keďže nemal preukázané, žeby sa odporca na úkor
navrhovateľov bezdôvodne obohatil aj v tejto sume.

Navrhovatelia boli neúspešní v pomerne nepatrnej časti (10 Eur z celkovo uplatnenej sumy 4.250 Eur
predstavuje 0,24%), a preto majú proti odporcovi podľa § 142 ods. 3 O.s.p. právo na plnú náhradu trov

konania. Právny zástupca navrhovateľov uplatnil trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 1.485,64
Eur za 5 úkonov právnej služby, a to prevzatie veci a príprava zastúpenia dňa 5.3.2014, podanie návrhu
na súd 21.3.2014, doplnenie návrhu na začatie konania 19.9.2014, účasť na pojednávaniach v dňoch
8.7.2015, 18.9.2015. Súd nepriznal odmenu a náhrady za doplnenie návrhu na začatie konania zo
dňa 19.9.2014 učinené právnym zástupcom navrhovateľov na základe výzvy súdu zo dňa 14.8.2014,

pretože návrh na začatie konania mal byť na súd podaný so všetkými náležitosťami, teda tak, aby súd
nemusel vyzývať právneho zástupcu navrhovateľov na doplnenie podania, a preto akékoľvek doplnenie
neúplného podania nemôže byť odmenené ako samostatný úkon, ale len v rámci priznaných trov za
úkon podanie návrhu na súd. Za ostatné 4 účelné úkony právnej služby pri hodnote sporu 4.250 Eur
patrí podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a/, c/, d/, § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a

náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb základná sadzba tarifnej odmeny 151,05 Eur x
4 úkony a režijný paušál vo výške 8,04 Eur x 2 úkony z roku 2014, vo výške 8,39 Eur x 2 úkony z roku
2015. Pretože pojednávania v dňoch 8.7.2015, 18.9.2015 boli vykonané mimo miesta sídla právneho
zástupcu navrhovateľov, patria mu za tieto úkony podľa § 16 ods. 4 citov. vyhlášky cestovné náhrady za
použitieosobnéhomotorovéhovozidlazn.OpelAstra,ev.č.KE264HO,č.TP:PA896948vsume185,29

Eur (základná náhrada 122,61 Eur a náhrada za spotrebované PHM v sume 62,68 Eur) za deň 8.7.2015
a v sume 176,16 Eur (základná náhrada 122,61 Eur a náhrada za spotrebované PHM v sume 53,55
Eur) za deň 18.9.2015, za použitia výpočtu základnej náhrady (0,183 Eur x 670 km - vzdialenosť Košice
- Trenčín a späť) a výpočtu náhrady za spotrebované pohonné látky ( spotreba 6,2l/100 km x 670 km x
cena PHM vo výške 1,509 Eur /1 liter benzínu dňa 8.7.2015 a vo výške 1,289 Eur /1 liter benzínu dňa

18.9.2015). Za účasť na pojednávaniach právnemu zástupcovi navrhovateľov prináleží podľa § 17 ods.
4 citov. vyhlášky aj náhrada za stratu času za cestu na pojednávanie a späť vo výške 223,68 Eur (13,98
Eur x 16 začaté polhodiny) x 2 pojednávania. Súd potom zaviazal odporcu, aby navrhovateľom zaplatil
náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1.445,87 Eur, a to do rúk právneho zástupcu navrhovateľov
podľa § 149 ods. 1 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa
doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne v 3 vyhotoveniach.

Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebnýmpočtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 2 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.