Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. marec 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 8C/430/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115227962
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Chamula
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5115227962.2

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v civilnom sporovom konaní pred sudcom Mgr. Dušanom Chamulom, v právnej veci
spotrebiteľského sporu žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava,
IČO: 35 724 803, právne zastúpeného splnomocneným zástupcom TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovanej: V. I., T.. XX.X.XXXX, H. W. XX, XXX XX W. C., o
zaplatenie 395,59 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 281,68 eur, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne
zo sumy 281,68 eur od 09.10.2012 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a .

Žalobca m á nárok na náhradu trov konania od žalovanej v miere 42 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou (návrhom na vydanie platobného rozkazu) zo dňa 18.9.2015, doručenou súdu dňa 21.9.2015,
sa pôvodne spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., IČO: 35 923 130, ako žalobca proti žalovanej
domáhal zaplatenia sumy spolu vo výške 395,59 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 %
ročne od 09.10.2012 do zaplatenia - ako veriteľ z titulu Zmluvy o pôžičke „Quatro“ č. 20178076 zo dňa
01.02.2012, na základe ktorej žalovanej „poskytol celkovú sumu pôžičky 486,72“ (súd podľa predloženej

zmluvy v prílohe žaloby poznamenáva, že v skutočnosti predmetom finančného plnenia veriteľa titulom
pôžičky - úveru bola suma 348,28 eur, s príslušenstvom - dohodnutým ročným úrokom 67,66 %, ktorý
sa žalovaná zaviazala splatiť v 10 mesačných splátkach po 43,80 eur, ktorý záväzok v čase určenom
v zmluve neplnila a ku dňu podania žaloby podľa žalobcu (a v prílohe žaloby pripojeného prehľadu
splátok a úhrad) uhradila len 156,32 eur. Pretože žalovaná ako dlžník porušila svoju zmluvnú povinnosť
splácať pôžičku riadne a včas, predchodca žalobcu v súlade so zmluvnými podmienkami listom zo dňa

26.9.2012-predžalobnouupomienkouvyzvalžalovanúnaokamžitúúhraduzáväzkuvnesplnenejvýške,
vyčíslenej sumou 367,92 eur.

2. Žalovaná sa k žalobe žalobcu po doručení jej rovnopisu a príloh súdom spolu s procesným poučením
a výzvou na vyjadrenie v súdom určenej lehote ani dodatočne písomne nevyjadrila.

3. Návrhom zo dňa 04.02.2016 terajší žalobca (v nadväznosti na predchádzajúce oznámenie
dovtedajšieho žalobcu o zmene veriteľa vymáhanej pohľadávky) navrhol zmenu účastníka konania na
mieste žalobcu - jeho vstupom do konania na miesto pôvodného žalobcu, od ktorého okrem iných
i pohľadávku, ktorá je predmetom žaloby v tejto veci proti žalovanému nadobudol titulom zmluvy o
postúpení pohľadávok zo dňa 27.11.2015. Okresný súd Žilina uznesením č.k. 8C/430/2015-27 zo dňa
18.02.2016 (právoplatným dňa 16.3.2016) navrhnutú zmenu žalobcu pripustil, za podmienok vtedajšej

procesnej úpravy v ust. § 92 ods.2, 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení
neskorších predpisov („OSP“).4. Procesný právny rámec tohto sporového konania je s účinnosťou od 1. júla 2016 namiesto OSP ako
dovtedajšieho všeobecného procesného predpisu i vo vzťahu k predtým začatým civilným sporovým

konaniam daný zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilným sporovým poriadkom („CSP“), so zreteľom na
prechodné ust. § 470 ods.1,2 CSP.

5. Vychádzajúc z obsahu žalobcom predložených listinných dôkazov, osobitne v úvode cit. zmluvy o
pôžičke na právny vzťah jej strán, v ktorom žalovaný vystupuje v postavení spotrebiteľa a žalobca

(jeho právny predchodca) v postavení dodávateľa, za podmienok ust. §§ 52 a nasl. zákona č. 40/1964
Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov - „Obč. zák.“, je právnym vzťahom zo
spotrebiteľskej zmluvy.

6. Spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so
spotrebiteľskou zmluvou je spotrebiteľským sporom, na ktorý sa v zmysle súčasnej účinnej procesnej

úpravy popri všeobecných ustanoveniach o civilnom sporovom konaní vzťahujú i osobitné ust. §§ 290 až
300 CSP, poskytujúce popri hmotnoprávnej (ako je ďalej uvedené) i zvýšenú procesnoprávnu ochranu
spotrebiteľovi ako slabšej strane v takomto spore.

7. Vo veci spotrebiteľského sporu, ktorý je podľa ust. § 297 písm. b) CSP súčasne tzv. drobným

spotrebiteľským sporom (ktorého hodnota bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur a v ktorom ide
iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, pričom skutkové tvrdenia strán - usudzujúc z
procesnej nečinnosti žalovanej - nie sú sporné), rozhodol súd o žalobe žalobcu bez nariadenia ústneho
pojednávania, rozsudkom vyhláseným za splnenia podmienok podľa cit. ust. § 297 písm. b) CSP a
tento rozsudok verejne vyhlásil postupom podľa ust. § 219 ods.1, 3 CSP v určenom termíne dňa

15.3.2017,vychádzajúczobsahuspisu,vzhľadomnaprocesnúnečinnosťžalovanejzlistinnýchdôkazov
predložených v prílohe žaloby žalobcu.

8. V rozhodnom čase uzavretia zmluvy o pôžičke medzi stranami bol účinný zákon č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a

doplnení niektorých zákonov - „ZoSÚ“ (ktorý s účinnosťou od 11.6.2010, resp. 01.01.2011 nahradil
predchádzajúcu právnu úpravu v zákone č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a
doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení
neskorších predpisov), ktorý zákon je osobitnou právnou úpravou pre právne vzťahy zo spotrebiteľských
úverov (§§ 1, 2 a nadväzujúce ust. ZoSÚ), majúcou prednosť pred inak všeobecnou právnou úpravou

úverovej zmluvy v §§ 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších
predpisov („Obch. zák.“).

9. V predchádzajúcom bode citovaná osobitná úprava spotrebiteľských úverov nevylučuje aplikáciu,
naopak dopĺňa ďalej citovanú všeobecnú právnu úpravu ochrany spotrebiteľa pri uzatváraní

spotrebiteľskej zmluvy, prostredníctvom ktorej už pred 01.01.2008 (ako dňom účinnosti novelizácie
ust. §§ 52 a nasl. Obč. zák. o spotrebiteľských zmluvách zákonom č. 568/2007 Z.z.) Slovenská
republika plnila záväzok prijatý z titulu svojho vstupu do Európskej únie náležite transponovať do svojho
právneho poriadku smernice EÚ a v aplikačnej praxi napĺňať ich ciele, v tomto prípade konkrétne vo
vzťahu k Smernici Rady ES 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a Smerníc

o spotrebiteľských úveroch 87/102/ES, 90/88/ES a 98/7/ES (súd obdobne ďalej na podporu svojich
záverov primerane odkazuje na závery vyslovené v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo
veci sp. zn. 5 MCdo 20/2009 a tiež v rozsudku Krajského súdu v Prešove z 27.01.2011 vo veci sp. zn.
6Co/95/2010). V čase uzavretia predmetnej zmluvy menovite popri osobitnej právnej úpravy v ZoSÚ išlo
o všeobecnú právnu úpravu ochrany spotrebiteľa prostredníctvom zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane

spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov -
„ZoOS“ (ktorý s účinnosťou od 01.7.2007 nahradil predchádzajúcu úpravu v zákone č. 634/1992 Zb. o
ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov), už v tom čase zaručujúcu každému spotrebiteľovi
(§ 2 ods.1 písm. a/, § 3 ods.3 ZoOS) právo na ochranu pred neprimeranými resp. neprijateľnými
(zakladajúciminaškoduspotrebiteľanápadnýnepomermedziprávamiapovinnosťamizmluvnýchstrán)

a dobrým mravom odporujúcimi podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, v spojení s právnou úpravou
spotrebiteľských zmlúv v ust. §§ 52 a nasl. Obč. zák. Pojmové vymedzenie spotrebiteľskej zmluvy v cit.
právnej úprave pritom nie je vymedzením osobitného zmluvného typu (ako napr. zmluva o úvere v Obch.
zák.), ale širším všeobecným vymedzením druhu zmluvy, ktorú ako jedna zo zmluvných strán uzatváraspotrebiteľ, ktorému z tohto titulu ako právom uznanej slabšej zmluvnej strane patrí zvýšená ochrana v
jeho súkromnoprávnom vzťahu k dodávateľovi - v duchu a v rámci všeobecne záväznej právnej úpravy
ochrany spotrebiteľa ako predmetu verejného záujmu štátu, dopadajúcej bez výnimky na všetky právne

vzťahy zo spotrebiteľských zmlúv.

10. Existenciu právneho vzťahu účastníkov z titulu uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa
vyššie cit. právnej úpravy, vrátane všeobecných obchodných podmienok predchodcu žalobcu, rozsah
plnenia žalobcu (jeho predchodcu) z tohto právneho vzťahu, žalobca preukázal predložením citovaných

listinných dôkazov. Ako už je uvedené, žalovaná proti uplatnenému nároku žalobcu čo do jeho základu
ani výšky vecne nenamietala, nepredložila, ani neoznačila žiadne dôkazy spôsobilé spochybniť alebo
vyvrátiť správnosť evidencie žalobcu a jeho predchodcu o základe a výške nároku voči žalovanej na
zaplatenie dlhu v zmysle citovanej právnej úpravy a za podmienok dohodnutých v úverovej zmluve - čo
však v spotrebiteľskom spore súd nezbavuje povinnosti dbať na ochranu spotrebiteľa ako slabšej strany,
osobitne pred dôsledkami prípadných neprijateľných (nekalých) podmienok v spotrebiteľskej zmluve.

11. Povinnosť vrátenia poskytnutého úveru dlžníkom v celej zostávajúcej dlžnej sume istiny úveru v
dôsledku vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľom (v zmysle predloženého listu predchodcu
žalobcu žalovanej zo dňa 26.9.2012) za v zmluve dohodnutých podmienok, spolu s dohodnutým
zmluvným úrokom z úveru, je podstatnou časťou obsahu záväzku dlžníka v zmluve o úvere, vrátane

úveru spotrebiteľského (podstatné náležitosti písomnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere v čase uzavretia
posudzovanej zmluvy upravovalo ust. § 9 ods.2 ZoSÚ). Pretože žalovaná túto svoju povinnosť ako dlžník
riadne a včas nesplnila (ako už súd skonštatoval, okrem žalobcom potvrdenej čiastočnej úhrady 156,32
eur v konaní nebol preukázaný opak), základ žaloby žalobcu o vymoženie tejto povinnosti (zaplatenia
dosiaľ nezaplatenej sumy úveru) je opodstatnený.

12. Ako skonštatoval súd do zápisnice z verejného vyhlásenia rozsudku v tejto veci, podstatné náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, uzavretej medzi predchodcom žalobcu a žalovanou boli dojednané
jasne, keď z kúpnej ceny produktu a akontácie vyplýva výška poskytnutej pôžičky, aj s nákladmi
spotrebiteľa splatná v podobe rovnako jasne dojednaných (veriteľom vypočítaných) 10 splátok (ako

v bode 1/), na základe čoho súd uznal nárok veriteľa na zaplatenie v zmluve dojednanej sumy 438,-
eur. Z tejto sumy, ako potvrdil v žalobe sám žalobca, žalovaná uhradila časť 156,32 eur. Súd preto na
základe takto zisteného skutkového stavu veci žalobe žalobcu vyhovel len čiastočne a žalovanú zaviazal
na zaplatenie peňažného záväzku v jeho dosiaľ nesplnenej časti 281,68 eur (rozdiel medzi celkovou
výškou jej záväzku a časťou, v ktorej ho už splnila).

13. Vo zvyšnej časti súd žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú. Žalobca v odôvodnení svojej žaloby
nevysvetlil, akým spôsobom dospel k výpočtu sumy 395,59 eur, ktorej zaplatenia voči žalovanej sa
domáha. Len z prílohy (prehľad splátok a úhrad žalovanej) možno popri rozsahu peňažného plnenia
žalovanej zistiť predchodcom žalobcu priebežne účtované viaceré sumy z titulu zmluvných sankcií a

nešpecifikovaných manipulačných poplatkov. Žiadne z individuálne dojednaných zmluvných ustanovení
v zmluve o pôžičke však takéto povinnosti žalovanej neukladá. Pokiaľ takto uplatnené nároky na
zmluvné sankcie a poplatky majú základ vo formulárových (neprehľadných a veľmi drobným písmom
napísaných) všeobecných obchodných podmienkach predchodcu žalobcu, súd ich vyhodnotil ako
neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve podľa ust. § 53 Obč. zák., netýkajúce sa hlavného

predmetu plnenia podľa zmluvy a požadujúce od spotrebiteľa zaplatenie ďalších, v predmete zmluvy a
vyčíslení záväzku dlžníka neuvedených poplatkov a neprimerane vysokých súm ako sankcií spojené s
nesplnením jeho záväzku (súd poznamenáva, že sankciou za omeškanie dlžníka s plnením peňažného
záväzku je úrok z omeškania za zákonom ustanovených podmienok, ktorý nárok je pritom takisto
predmetom žaloby žalobcu). Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné (§ 53

ods.5Obč.zák.)apretonezakladajúžiadnynárok.Súdpretožalobužalobcuozaplateniepeňažnejistiny
vo zvyšnej časti, prevyšujúcej súdom uznanú sumu dosiaľ nesplneného záväzku žalovanej 281,68 eur,
ako nedôvodnú zamietol, vrátane nároku na zaplatenie úroku z omeškania z takýchto ďalších peňažných
nárokov.

14. Popri nároku na zaplatenie dlžnej istiny žalobca uplatnil i nárok na zaplatenie úroku z omeškania
so splnením peňažného záväzku žalovanej, ktorý žalobný nárok žalobca vo svojej žalobe obmedzil na
výšku zodpovedajúcu úroku z omeškania podľa právnej úpravy v ust. § 517 ods.2 Obč. zák. v spojení s
ust. § 3 nar. vl. SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.Súd i v tejto časti žalobe ako dôvodnej vyhovel prirodzene len vo vzťahu k súdom priznanej istine 281,68
eur, za splnenia podmienok cit. právnej úpravy, menovite cit. nar. vl. SR v znení účinnom do 31.01.2013,
v súlade s jeho prechodným ust. § 10c (tzn. vo výške základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej

banky, platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, zvýšenej o 8 %).

15. Žalobca, ktorý je v konaní právne zastúpený podľa zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii v znení
neskorších predpisov, vo svojej žalobe riadne uplatnil svoj nárok na náhradu trov konania z titulu
zaplateného súdneho poplatku zo žalobného návrhu a z titulu právneho zastúpenia.

16. Rozhodujúc súčasne s rozhodnutím vo veci samej i o nárokoch strán na náhradu trov konania (§ 218
ods.1 CSP, § 262 ods.1 CSP), súd skúmal podmienky pre priznanie nárokov na náhradu trov konania
niektorej zo strán v závislosti na ich úspešnosti v civilnom sporovom konaní, v zmysle ust. § 255 ods.1,2
CSP. Úspech strán v civilnom sporovom konaní sa odvíja od rozhodnutia súdu vo veci samej a takto
vyjadrená miera ich úspešnosti v spore je v zmysle cit. procesnej právnej úpravy i prirodzeným základom

pre posudzovanie ich zodpovednosti (event. miery zodpovednosti) strán sporu za trovy konania.

17. Riadiac sa v predchádzajúcom bode cit. procesnou úpravou súd porovnaním úspechu a neúspechu
oboch strán v spore (§ 255 ods.1, 2 CSP) ustálil, že pri čiastočnej úspešnosti oboch strán je úspešnejšou
stranou žalobca, od miery úspešnosti ktorého 71 % (tzn. percentuálnym výpočtom sumy v ktorej

súd žalobe o zaplatenie istiny vyhovel, voči sume, ktorej zaplatenia sa žalobca domáhal v žalobe)
odpočítal rovnakým spôsobom zistenú pomernú úspešnosť žalovanej (29 %) a priznal tak žalobcovi, ako
úspešnejšej strane proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v miere 42 % trov (zodpovedajúcej
tzv. čistej úspešnosti žalobcu v spore), o ktorých konkrétnej výške po právoplatnosti tohto rozhodnutia
rozhodne samostatným uznesením súdny úradník (262 ods.1,2 CSP). Žalovaná ako neúspešnejšia

strana v sporovom konaní bude musieť prípadné vlastné trovy, pokiaľ jej v konaní vznikli, znášať sama.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie ku Krajskému súdu v Žiline, do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na podpísanom súde (§ 355 ods.1, ods.2 CSP v spojení s § 357 písm. m/ CSP, § 362 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1,2 CSP - v podaní sa uvedie,

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a jeho
náležitosťou je aj uvedenie spisovej značky prebiehajúceho konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP. Odvolanie možno odôvodniť len
dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1,2 CSP. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda možno rozšíriť a

odvolacie dôvody meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364, § 365 ods.3
CSP).

Podľa § 365 ods.1,2 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Doručený rozsudok, ktorý nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný. Právoplatnosť je vlastnosť
súdneho rozhodnutia, ktorá spôsobuje záväznosť a zásadnú nezmeniteľnosť rozhodnutia. Výrokprávoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po
právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak (§ 227 ods.1, § 226 CSP, § 228 ods.1 CSP).

Vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti
jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami. Ak súd uložil v rozsudku
povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak
(§ 232 ods.1, 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona NR SR č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (§ 38 ods.2 EP).