Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. november 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/93/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713212397
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8713212397.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu, v spore žalobcu: Horská záchranná služba, so sídlom
Horný Smokovec 52, Vysoké Tatry, IČO:37 879 693, práv. zast. JUDr. Jana Murárová, advokátka, ul.
1. mája 220/19, Poprad, proti žalovanému: Y. K. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ul. T. XXX, XX-XXX O.,
Y., práv. zast. Lukasz Seweryn, Kancelaria Adwokacka, ul. Powstanóców sl.2A 34-30 Zywiec, Poľsko, o
zaplatenie istiny 3.982,76 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č.k.
12C/174/2013-189 zo dňa 30.11.2016 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a vyslovil, že žalovaný má právo na
náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 37e ods. 1-6 zák. č. 97/1963 Zb., § 3 ods. 1
písm. n/, ods. 2, § 11 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 13 ods. 1-4 zák. č. 544/2002 Z.z. Výrok o trovách konania
ustanoveniami § 255 a § 262 CSP.

3. Vychádzal zo zistenia, že predmetom konania je zaplatenie nákladov spojených s výkonom
záchrannej činnosti a pátrania žalobcom po žalovanom dňa 17.08.2012, keď skupina štyroch poľských
horolezcov pri zostupe z H. štítu nenašla správny smer a pri zlaňovaní došlo k pádu dvoch z nich.
Horolezci požiadali o pomoc žalobcu. Miestna a vecná príslušnosť Okresného súdu Poprad vyplýva z
ust. § 37e zák. č. 97/1963 Zb. Príslušnosť súdu prvej inštancie nebola žiadnou zo strán spochybnená.
Ďalej uviedol, že medzi stranami nie je sporné, že žalovaný sa v čase záchrannej akcie nachádzal

na mieste bez príslušného oprávnenia v spoločnosti ďalších troch osôb, z ktorých dve boli zranené
a ku ktorým bola privolaná horská záchranná služba. Žalovaný sa po príchode záchrannej služby
riadil jej pokynmi. Žalovaný v konaní tvrdil, že vo vzťahu k nemu nebola organizovaná pomoc,
do záchranného strediska došiel sám peši za asistencie záchranára. Na žalobcovi bolo dôkazné
bremeno preukázať dôvodnosť uplatneného nároku voči žalovanému ako aj jeho vyčíslenie, teda rozsah
nákladov vynaložených žalobcom spojených s jeho osobou. Žalobca nemal ďalšie návrhy na doplnenie
dokazovania v tomto smere a súd prvej inštancie preto nebol oprávnený vykonať iné dôkazy bez návrhu.

Zmyseluplatňovaniadôkaznéhobremenaspočívavzabezpečeníreálnehouplatneniazákladnéhopráva
na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonávajú všetky navrhnuté dôkazy a súd napriek
tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť
v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad pričíta tej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisovhmotného práva leží dôkazné bremeno, to je zodpovednosť za preukázanie skutočností významných
z hľadiska hmotného práva. V prerokovanej veci žalobca ničím právne významným nepreukázal, že
to bol práve žalovaný, s osobou ktorého horskej službe vznikli náklady práve vo výške 3982,76 eur

spojené s výkonom záchrannej činnosti alebo s pátraním. Žalobca k uplatnenej sume dospel rozdelením
vyúčtovaných nákladov záchrannej akcie v počte 414 osobohodín, XXX km jazdy terénneho vozidla
a ďalších km osobného vozidla pri zohľadnení cenníkovej ceny služby na štyri osoby rovným dielom.
Pritom zo samotných záznamov horskej služby je zrejmé, že rozsah a náročnosť zásahu voči osobám s
postihnutím zdravia a to p. T. a hlavne p. K. bol nepomerne nákladnejší hlavne čo do rýchlosti zásahu

jeho dĺžky, počtu zasahujúcich osôb a nasadenej techniky. Táto skutočnosť sa nejakým spôsobom
nepremietla do vyúčtovania resp. prerozdelenia nákladov na jednotlivé osoby. Žalovaný v súlade s ust.
§ 11 ods. 2 písm. a/,c/ zák. č. 544/2002 Z.z. spoločne s R. Y. ohlásil bezodkladne telefonicky horskej
službe poškodenie zdravia inej osoby v horskej oblasti a informácie súvisiace s poškodením zdravia
inej osoby a ich lokalizáciu v horskom teréne. Ďalej menovaní postupovali podľa pokynov horských
záchranárov. Táto skutočnosť bez ďalšieho nezakladá ich povinnosť podieľať sa na úhrade nákladov.

Pretože menované osoby samé v situácii bez svojho sprievodcu p. T. v nočných hodinách za daného
počasia v neznámom teréne zrejme tiež vyžadovali určitú pomoc žalobcu spočívajúcu v doprovode /
vyprostení/, ako to konštatoval svedok Q., nie je vylúčené, aby sa tiež podieľali určitým spôsobom na
úhrade časti nákladov akcie, ale vo výške primeranej poskytnutej asistencii. Za situácie, ak žalobca
dostatočným spôsobom nepreukázal skutočnosti pre uplatnenie nároku na náhradu nákladov za výkon

záchrannejčinnosti,ktorásatýkalaprávežalovaného,súduprvejinštancienezostávaloničinéakonárok
voči jeho osobe zamietnuť. Ak žalovaný porušil niektorú z povinností stanovených zákonom, prípadne
vyhláškou, zodpovedal by za priestupok podľa ust. § 13 Zákona o horskej službe. V takomto konaní by
mohla byť odôvodnená obrana žalovaného, že do horského terénu vstupoval oprávnene v domnení, že
je sprevádzaný autorizovaným horským vodcom. V súdnom konaní táto jeho obrana je bez právneho

významu, pretože sa nejedná o konanie, v ktorom by bolo skúmané zavinenie pre stanovenie podielu
na náhrade / náhrada škody a.i./.

4. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca. Jeho odvolacia námietka spočívala v názore, že
súd prvej inštancie nesprávne vyložil ustanovenie § 11 ods. 2 písm. e/ zák. č. 544/2002 Z.z. s tým,

že nie je možné pri záchrannej akcii skupiny turistov vypočítať podiel miery celkových nákladov na
každú osobu podľa obtiažnosti zásahu pre tú ktorú zachraňovanú osobu. Má za to, že rozhodnutie súdu
nezodpovedá skutkovým zisteniam a že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol
napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Súčasne si uplatnil trovy odvolacieho
konania.

5. Žalovaný sa ku podanému odvolaniu nevyjadril.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti

ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj
webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 21.11.2017 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
je nedôvodné.

7. Žalobca namieta, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam (§ 365 písm. f/ CSP), a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávne právneho
posúdenie veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). K tomu je potrebné uviesť, že rozhodnutie trpí skutkovými
vadami,akbolnesprávnevytvorenýjehoskutkovýzáklad,pričomtátonesprávnosťmôžebyťspôsobená

troma príčinami, a to nevykonaním relevantných navrhnutých dôkazov, nesprávnym skutkovým zistením
z vykonaných dôkazov alebo nedostatočnosťou doteraz zisteného stavu z dôvodu prípustnosti jeho
ďalšieho dotvárania novotami. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

8. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v prejednávanom spore čo do merita veci správne zistil
skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočnosti, a na základe vykonanéhodokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a prejednávaný spor aj správne právne posúdil. Z
odôvodnenianapadnutéhorozsudkujednoznačnevyplývavzťahmedziskutkovýmizisteniamiaúvahami
súdu pri hodnotení dôkazov na starne jednej a právnymi závermi súdu na strane druhej. Naproti tomu

v priebehu odvolacieho konania žalobca nepredostrel taký relevantný argument, teda taký argument
majúci súvis s prejednávanou vecou, ktorý by bol takej povahy, že by mohol priniesť pre odvolateľa
priaznivejšie rozhodnutie.

9. Možno teda naproti názoru odvolateľa uzavrieť, že podľa odvolacieho súdu dal súd prvej inštancie vo

svojom rozhodnutí zrozumiteľnú a presvedčivú odpoveď na podstatné argumenty strán sporu, pričom
tak učinil v snahe garantovať stranám ich právo na spravodlivé súdne konanie. Skutočnosť, že v tomto
rozhodnutí neboli naplnené očakávania žalobcu, teda súd prvej inštancie nerozhodol v súlade s jeho
právnym názorom ešte neznamená, že došlo k porušeniu jeho základného práva na spravodlivé súdne
konanie. Súd prvej inštancie podľa odvolacieho súdu totiž postupoval v súlade so všeobecne záväznými
právnymi predpismi a majúc na pamäti základné právo strán sporu na súdnu ochranu, túto stranám

poskytol v požadovanej kvalite.

10. Odvolací súd tak potom rozsudok súdu prvej inštancie s osvojením si odôvodnenia jeho rozsudku
ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP).

11. V prejednávanom prípade aj odvolací súd je toho názoru, že žalobca nesprávne rozúčtoval náklady
za záchrannú akciu v dňoch 17. - 18.08.2012 na štyroch, a to aj na žalobcu, ktorému nebola poskytnutá
záchrana v rozsahu účtovaných nákladov žalobcom. Žalovaný totiž sám peši s doprovodom jedného
záchranára sa dostal z horského prostredia. Nie je preto u žalovaného daná povinnosť podieľať sa na
úhrade nákladov za záchrannú akciu, ktorá bola poskytnutá iným zachráneným, nie jemu.

12. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté postupom podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
262 ods. 1 CSP tak, že stranám sporu nebola priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V
odvolacomkonaníbolúspešnýžalovaný,ktorémuvšakzospisužiadnepreukázateľnétrovyodvolacieho
konania nevyplývajú, ani si ich neuplatnil. V odvolacom konaní neúspešnému žalobcovi nemohol byť

priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Súd preto vyslovil, že stranám sporu nárok na
náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Správnosť takého rozhodnutia vyplýva aj z rozhodnutia
NS SR sp. zn. 6Cdo/544/2015.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd

rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.