Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. január 2018

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 10Csp/67/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617202834
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Uličná

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2018:5617202834.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu Intrum Justitia

Slovakia s. r. o., so sídlom 811 07 Bratislava - mestská časť Staré mesto, Mýtna 48, IČO: 35 831 154,
zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Bratislava, Mýtna 48, proti žalovanej I. Ď.,
nar. XX. X. XXXX, trvale bytom A. U., T. XXX/XX, v spore o zaplatenie 4226,39 eura s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 3,58 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 %
ročne zo sumy 3,58 eura od 16. 2. 2017do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e t a .

Žalovanej s a p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 99,8 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobou,doručenouOkresnémusúduLiptovskýMikulášdňa24.3.2017,sapôvodnýžalobca(R.Ú.T.,
a. s.) domáhal voči žalovanej zaplatenia 4226,39 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne
zo sumy 4226,39 eura od 16. 2. 2017 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že
so žalovanou uzatvoril dňa 25. 9. 2008 zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty R., a. s., na
základektorejjejposkytolkreditnúkartu,kuktorejviedolúčetčísloXXXXXXXX.Žalovanejbolposkytnutý

úver s dohodnutým úrokom vo výške 22,80 %. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mala žalovaná
schválený úverový rámec vo výške 1800 eur a bola povinná platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške
60 eur. Dlžný zostatok je celkový debetný zostatok na kartovom účte po zaúčtovaní transakcií, úrokov a
poplatkov spojených so správou a používaním karty, vrátane kompenzácie poistného plateného bankou
v súvislosti s poistením. Žalovaná si neplnila svoje povinnosti vyplývajúce jej zo zmluvy a jej platobnú
disciplínu sa nepodarilo obnoviť ani po viacerých pokusoch. Pred odstúpením na vymáhanie vystavil
ku dňu 5. 2. 2017 výpis z bankovej knihy s konečným debetným stavom ku dňu 31. 1. 2017 vo výške

4226,39 eura.

2. Žalovaná vo vyjadrení ku žalobe, doručenom súdu dňa 8. 6. 2017, uviedla, že dňa 25. 9. 2008
uzatvorila zmluvu o vydaní kreditnej platobnej karty R.T. a. s., číslo XXXXXXXXXX, ktorú splácala
pravidelne. Od 20. 12. 2012 do 1. 11. 2013 však bola práceneschopná, jej manžel ostal bez práce, preto
sa im finančná situácia skomplikovala. Na karte však nemôže byť taký veľký dlh, keďže na nej bolo 1800
eur, určite niečo splatila a žalobca požaduje 4226,39 eura. Ak je nejaký dlh, musí ho splatiť a chce ho

splatiť v splátkach.

3. Žalobca nevyužil svoje procesné oprávnenie v zmysle § 167 ods. 3 Civilného sporového poriadku a
ku vyjadreniu žalovanej sa v súdom určenej lehote nevyjadril.4. Uznesením zo dňa 20. 9. 2017 súd pripustil zmenu účastníka na strane žalobcu tak, že pôvodný
žalobca z konania vystúpil a na jeho miesto vstúpila obchodná spoločnosť Intrum Justitia Slovakia, s.

r. o., z dôvodu postúpenia žalovanej pohľadávky po začatí konania, na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 30. 12. 2016, v spojení so žiadosťou o postúpenie a prevod zo dňa 7. 4. 2017.

5. Podaním, doručeným súdu dňa 13. 12. 2017, navrhol žalobca vo veci rozhodnúť rozsudkom pre
uznanie v zmysle § 282 Civilného sporového poriadku, vzhľadom na obsah vyjadrenia žalovanej ku

žalobe. Rovnako tak žalobca navrhol rozhodnúť vo veci rozsudkom pre uznanie podaním, doručeným
súdu dňa 3. 1. 2018.

6. V súlade s ustanovením § 180 Civilného sporového poriadku súd rozhodol, že vykoná pojednávanie
v neprítomnosti advokáta žalobcu, ktorému bolo predvolanie na pojednávanie riadne a včas
doručené. Advokát žalobcu neúčasť na pojednávaní ospravedlnil pracovnou zaneprázdnenosťou a

hospodárnosťou konania a súhlasil s vykonaním pojednávania v jeho neprítomnosti.

7. Žalovaná pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že o kartu požiadala, prostriedky čerpala v sume 1800
eur. Úver určite splácala, ale potom zostala práceneschopná, manžel zostal bez práce. Posielali jej listy,
že úver sa nespláca, ale neuviedli v nich, v akej sume je dlh.

8. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, súd zistil nasledovný skutkový stav:

9. Všeobecná úverová banka, a. s. a žalovaná uzatvorili dňa 25. 9. 2008 zmluvu o aktivácii
Pôžičkovej karty Quatro, v ktorej si dojednali výšku úverového rámca 9000 Sk a výšku mesačnej

splátky 300 Sk. Zmluva v časti, nachádzajúcej sa za podpismi zmluvných strán, označenej „Ďalšie
užívateľské informácie“, obsahuje indikatívny výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov 24,8 %, pri
predpokladanej výške úveru 81000 Sk, ročnej úrokovej sadzbe 22,8 %, použití karty na nákup tovaru
u obchodníka v hodnote 50000 Sk dňa 1. 2. 2007 a splatení v splátkach 18000 Sk, 18000 Sk a 16212
Sk. V rovnakej časti zmluvy sú uvedené poplatky za úkony. Dňa 14. 12. 2011 žalovaná požiadala o

zvýšenie úverového rámca na 1800 eur, s výškou splátky 60 eur. Žiadosť obsahuje aj indikatívny výpočet
ročnej percentuálnej miery nákladov 26,35 %, pri predpokladanej výške úveru 1800 eur, ročnej úrokovej
sadzbe 22,8 % a výške splátky 60 eur pri 1.-46. splátke a 29,08 eura pri výške 47. splátky. Dňa 8. 2.
2010 žalovaná požiadala o zvýšenie úverového rámca na 900 eur, s výškou splátky 30 eur. Dňa 13. 5.
2009 žalovaná požiadala o zvýšenie úverového rámca na 600 eur, s výškou splátky 20 eur. Dňa 16. 12.

2010 žalovaná požiadala o zvýšenie úverového rámca na 1350 eur, s výškou splátky 45 eur. Žiadosť
obsahuje aj indikatívny výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov 26,73 %, pri predpokladanej výške
úveru 1350 eur, ročnej úrokovej sadzbe 22,8 % a výške splátky 45 eur pri 1.-46. splátke a 38,60 eura
pri výške 47. splátky.

10. Z výpisu z pôžičkovej karty Quatro súd zistil, že žalovaná čerpala výbermi z bankomatov a platbami
kartou 4616,36 eura a uhradila spolu 4612,78 eura. Ako deň splatnosti úveru je vo výpisoch z účtu
uvedený deň 15. 2. 2017.

11. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

12. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

13. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.14. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

15. Podľa § 25 ods. l zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v ods. 2 neustanovuje inak.

16.Podľa §2písm.a)zákonač.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúverochvzneníneskoršíchpredpisov,
na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
nazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformeodloženejplatby,pôžičky,úverualebovinejprávnej
forme.
17. Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov
na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje

poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

18. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov,
zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať

h/ ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
j/ročnúpercentuálnumierunákladovacelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľskýmúverom,
vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

k/ priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota

ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

19. Podľa § 4 ods. 3 druhá veta zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších
predpisov, ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b),

d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

20. Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov,
od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o
spotrebiteľskom úvere.

21. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

22. Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom
2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu
omeškania po 31. januári 2013.

23.Podľa§3 nariadeniavládyč.87/1995Z.z.,ktorýmsavykonávajúniektoréustanoveniaObčianskeho
zákonníka v znení neskorších predpisov, v znení účinnom do 31. 1. 2013, výška úrokov z omeškania je
o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba L. B. T. platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

24. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd podanej žalobe žalobcu čiastočne vyhovel,
nakoľko mal preukázanú jej čiastočnú dôvodnosť. Žalobca sa žalovaného nároku domáhal dôvodom
splnenia záväzkov zo zmluvy o aktivácii Pôžičkovej karty Quatro, uzavretej medzi žalovanou a jeho
právnym predchodcom (R. Ú. T., a. s.). Medzi stranami sporu nebolo sporné uzavretie uvedenejzmluvy, ani poskytnutie úveru žalovanej. Žalovaná však spochybnila výšku dlhu, vzhľadom na celkovú
sumu čerpaného úveru a vykonanie čiastočných úhrad. Z uvedeného dôvodu preto ani neboli splnené
podmienkynarozhodnutierozsudkompreuznanienárokuvzmysle§282Civilnéhosporovéhoporiadku,

ako to navrhoval žalobca. Z vyjadrenia žalovanej k podanej žalobe jednoznačne vyplýva, že žalovaná
výšku žalobcom uplatnenej sumy spochybňuje a pokiaľ aj vo vyjadrení uviedla, že si je vedomá ,
že dlh musí splatiť, uviedla to vo vzťahu k reálne existujúcemu dlhu („...ak je tam nejaký dlh...“).
Žalovaná a právny predchodca žalobcu si dojednali v zmluve poskytnutie úveru s úverovým rámcom
vo výške 9000 Sk a s výškou mesačnej splátky 300 Sk. Následne žalovaná požiadala o zvýšenie

úverového rámca na 600 eur, 900 eur, 1350 eur a 1800 eur. Nakoľko zmluva o aktivácii pôžičkovej
karty bola uzatvorená medzi dodávateľom a spotrebiteľom, jednalo sa o zmluvu spotrebiteľskú. Právny
predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej a podnikateľskej
činnosti, žalovaná pri uzatváraní zmluvy konala ako fyzická osoba, nekonala v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, čo vyplýva najmä z označenia žalovanej v zmluve.
Vzhľadom na charakter a obsah zmluvy, sa jednalo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Podľa § 4 ods.

2 písm. h), j), k) citovaného zákona, musí zmluva o spotrebiteľskom úvere ako obligatórne náležitosti
obsahovať údaje o ročnej úrokovej sadzbe, ročnej percentuálnej miere nákladov, ako aj priemernej
hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver. Zákonné ustanovenie §
4 ods. 3 citovaného zákona pritom absenciu uvedených údajov v spotrebiteľskej zmluve sankcionuje
bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru. Keďže zmluva, uzavretá medzi právnym predchodcom

žalobcu a žalovanou, uvedené náležitosti neobsahovala, považoval sa úver, poskytnutý žalovanej,
za bezúročný a bez poplatkov. Zmluva neobsahovala dojednanie zmluvných strán o ročnej úrokovej
sadzbe. Ročná úroková sadzba je uvedená len v rámci indikatívneho výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov, v časti zmluvy označenej ako „Ďalšie užívateľské informácie“, zaradenej až za podpismi
zmluvných strán, navyše, ako vopred pripravené, formulárové dojednanie, bez možnosti spotrebiteľa

ovplyvniť jeho obsah a dokonca sa s ním, vzhľadom na veľkosť písma, vôbec reálne oboznámiť.
Umiestnenie dojednania (až za podpismi zmluvných strán) je spôsobilé v spotrebiteľovi vyvolať
predstavu, že sa jedná len o nepodstatné, technické resp. vysvetľujúce ustanovenie, nie o dojednanie
podstatnej náležitosti zmluvy, ktoré môže mať výrazný dopad v jeho majetkovej sfére. . Takéto
ustanovenie nemožno považovať za individuálne dojednanie podstatnej náležitosti zmluvy. Rovnako tak

v zmluve absentuje dojednanie o ročnej percentuálnej miere nákladov. Pokiaľ je v časti zmluvy „Ďalšie
užívateľské informácie“ uvedený indikatívny výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov, okrem už
vyššie uvedenej argumentácie je potrebné uviesť, že tento výpočet vôbec nevychádza zo vstupných
údajov dojednaných v zmluve, t. j. výšky dojednaného úveru a dojednanej mesačnej splátky. Údaj o
priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov v zmluve absentoval. Navyše, od spotrebiteľa

nie je možné požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Uvedenie poplatkov v časti zmluvy „Ďalšie užívateľské informácie“ nepredstavuje individuálne zmluvné
dojednanie, jedná sa o typické, vopred pripravené formulárové dojednanie, ktorého obsah žalovaná
ako spotrebiteľ nemala možnosť ovplyvniť. Z uvedených dôvodov žalobcovi, resp. jeho právnemu
predchodcovi vznikol nárok len na vrátenie sumy reálne poskytnutého úveru, ktorú mal súd preukázanú

z výpisov z pôžičkovej karty vo výške 4616,36 eura, po započítaní žalovanou vykonaných úhrad v sume
4612,78 eura, čo činí 3,58 eura. Súd preto uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 3,58 eura a vo
zvyšnej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.

25. Nakoľko žalovaná sa dostala s plnením svojho peňažného záväzku voči žalobcovi do omeškania,

vzniklo žalobcovi právo na zaplatenie úroku z omeškania. Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo
výške 8 % ročne, ktorý bol v súlade s výškou úrokov z omeškania podľa občianskoprávnych predpisov,
avšak len z priznanej sumy 3,58 eura, odo dňa uplatneného v žalobe, t. j. od 16. 2. 2017 do zaplatenia,
keďže žalovaná splatnosť dlhu ku dňu 15. 2. 2017 nerozporovala. V zostávajúcej časti uplatneného
úroku z omeškania súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

26. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

27. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,

súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.28. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

29. V súlade so zákonným ustanovením § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku súd priznal v
spore úspešnejšej žalovanej nárok na náhradu trov konania v pomernej časti. Úspech žalovanej v spore
predstavoval 4222,81 eura, čo v percentuálnom vyjadrení činí 99,9 %, jej neúspech 3,58 eura, čo v
percentuálnom vyjadrení predstavuje 0,1 %. Pomer úspechu a neúspechu žalovanej potom predstavuje
99,8 % (99,9 % - 0,1 %). Súd preto priznal žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v

rozsahu 99,8 %. O výške náhrady trov konania rozhodne, v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 Civilného
sporového poriadku, po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka

konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo

veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.