Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. február 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/231/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614208928
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7614208928.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov

senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci navrhovateľky Mgr. K. G. nar.
XX.X.XXXX bývajúcej v E. E. na ul. N.. B. č. XXXX/XX zastúpenej JUDr. Danielom Janšom advokátom
so sídlom v Banskej Bystrici na Hornej ul. č. 2 a jej manžela Dr. theol. N. G. nar. XX.X.XXXX bývajúceho
v C. I. na I. Y. č. XXX/XX zastúpeného JUDr. Ľubomírou Bašistovou Virovou advokátkou so sídlom v
Spišskej Novej Vsi na Zimnej ul. č. 62 v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských
práv a povinností na čas po rozvode k maloletému C. G. nar. XX.XX.XXXX zastúpenému kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica o odvolaní navrhovateľky proti

rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves z 22.5.2017 č.k. 16P 147/2014-1072 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutých výrokoch I. až VII..

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
k mal. C. G. takto:
I. Na čas po rozvode sa zveruje mal. C. G., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti otca, ktorý je
oprávnený a povinný maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.
II. Matka je povinná prispievať na výživu mal. C. počnúc od právoplatnosti rozvodu manželstva rodičov
maloletého, t.j. počnúc od 17.06.2015 výživným vo výške 100,- Eur mesačne, ktoré je povinná uhrádzať

k rukám otca vždy do 15-tého dňa toho - ktorého mesiaca vopred.
III. Súd zaostalé výživné zo strany matky na mal. C. neurčuje.
IV. Matka je oprávnená sa stretávať s mal. C. každý párny víkend v roku v čase od piatka od 15:30 hod.
do nedele do 18:30 hod., počas veľkonočných sviatkov v párnom roku v čase od veľkonočnej nedele
od 10:00 hod. do prvého utorka po veľkonočnom pondelku do 18:00 hod. a v nepárnom roku v čase
od zeleného štvrtka pred veľkonočným piatkom od 10:00 hod. do veľkonočnej soboty do 18:00 hod.,
počas jarných prázdnin, ak tieto pripadnú na párny týždeň v roku v čase od štvrtka od 09:00 hod. do

nedele 18:30 hod. pripadajúcej na týždeň uvedených jarných prázdnin a ak pripadnú jarné prázdniny
na nepárny týždeň v roku v čase od piatka od 15:30 hod. párneho víkendu predchádzajúceho týždňu
jarných prázdnin do utorka do 18:30 hod. pripadajúceho na týždeň uvedených jarných prázdnin, počas
letných prázdnin v čase od 01.07. od 09:00 hod. do 16.07. do 19:00 hod. a od 01.08. od 09:00 hod.
do 16.08. do 19:00 hod. s tým, že počas letných prázdnin v období od 01.07. do 31.08. sa neuplatňuje
úprava stretávania sa matky so synom počas párnych víkendov v roku, počas vianočných prázdnin v
párnom roku v čase od 27.12. od 10:00 hod. do 04.01. do 18:00 hod. a v nepárnom roku v čase od 22.12.

od 15:30 hod. do 27.12. do 18:00 hod., s tým že matka je oprávnená v čase určenom ako začiatok styku
si mal. syna vyzdvihnúť v mieste bydliska otca a v čase určenom ako koniec styku je povinná mal. syna
vrátiť otcovi v mieste bydliska matky a otec je povinný maloletého na styk s matkou riadne pripraviť a v
čase určenom ako začiatok styku je povinný mal. syna v mieste bydliska otca matke odovzdať a v časeurčenom ako koniec styku je oprávnený maloletého syna si vyzdvihnúť v mieste bydliska matky a matka
je povinná maloletého syna v mieste svojho bydliska otcovi odovzdať.
V. Matka má právo stýkať sa s maloletým C. telefonicky každý utorok a štvrtok toho - ktorého

kalendárneho týždňa v čase od 18:30 hod do 19:00 hod. a prostredníctvom internetovej komunikácie -
Skype, každý pondelok a každú stredu kalendárneho týždňa a každú nedeľu počas nepárneho víkendu
v čase od 18:30 hod. do 19:00 hod. s tým, že otec je povinný zabezpečiť uvedené formy kontaktu
a to písomným oznámením telefónneho čísla, mailovej adresy a prihlasovacieho hesla matke, do 3
dní od právoplatnosti rozsudku a v stanovenom čase zabezpečiť prítomnosť maloletého pri uvedených

technicko-komunikačných prostriedkoch.
VI. Matka je povinná v čase letných prázdnin počas realizácie jej stretávania sa so synom umožniť
otcovi telefonicky kontakt so synom a to každý štvrtý a siedmy deň toho - ktorého týždňa počas realizácie
uvedeného stretávania sa v čase od 18:30 hod. do 19:00 hod.
VII. Ukladá sa rodičom mal. C. podrobiť sa polročnému odbornému poradenstvu na Referáte
poradensko-psychologickýchslužiebÚradupráce,sociálnychvecíarodinyPoprad,zaúčelomzlepšenia

komunikácie rodičov pri realizácii styku matky so synom a pri vzájomnom poskytovaní si informácií o
mal. dieťati, počínajúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku s povinnosťou podávať o tomto správu súdu
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, vždy raz za 40 dní.
VIII. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
IX. Otec je povinný uhradiť na účet Okresného súdu Spišská Nová Ves trovy štátu vo výške 184,16

EUR v mesačných splátkach po 40,- EUR mesačne počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku, ktoré je
otec povinný uhrádzať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred pod hrozbou straty výhody splátok v prípade
neuhradenia čo i len jednej z nich.
X. Matka je povinná uhradiť na účet Okresného súdu Spišská Nová Ves trovy štátu vo výške 595,11
EUR v mesačných splátkach po 40,- EUR mesačne počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku, ktoré je

matka povinná uhrádzať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred pod hrozbou straty výhody splátok v prípade
neuhradenia čo i len jednej z nich.

2. Proti tomuto rozsudku proti výrokom I. až VII. podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka (ďalej
„matka“) z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm.b/, d/, e/, f/ a h/ CSP a navrhla, aby odvolací súd zmenil

rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch nasledovne:
I. Na čas po rozvode sa zveruje mal. C. G., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky. Obaja
rodičia sú oprávnení a povinní maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.
II. Otec je povinný prispievať na výživu mal. C. počnúc od právoplatnosti rozvodu manželstva rodičov
maloletého, t.j. počnúc od 17.06.2015 výživným vo výške 100,- Eur mesačne, ktoré je povinný uhrádzať

k rukám matky vždy do 15-tého dňa toho - ktorého mesiaca vopred. Súd zaostalé výživne zo strany
otca na mal. C. neurčuje.
III. Súd určuje nad výkonom osobnej starostlivosti a nad výchovou maloletého C. G., nar. XX.XX.XXXX
výchovné opatrenie - dohľad, na obdobie jedného kalendárneho roku od právoplatnosti rozsudku, ktorý
sa bude vykonávať za súčinnosti príslušného Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny a obce.

IV. Otec je oprávnený sa stretávať s mal. C. každý párny víkend v roku v čase od piatka od 16:30 hod.
do nedele do 18:30 hod., počas veľkonočných sviatkov v párnom roku v čase od veľkonočnej nedele
od 10:00 hod. do prvého utorku po veľkonočnom pondelku do 18:00 hod. a v nepárnom roku v čase
od zeleného štvrtka pred veľkonočným piatkom od 10:00 hod. do veľkonočnej soboty do 18:00 hod.,
počas jarných prázdnin, ak tieto pripadnú na párny týždeň v roku v čase od štvrtka od 10:00 hod. do

nedele 18:00 hod. pripadajúcej na týždeň uvedených jarných prázdnin a ak pripadnú jarné prázdniny
na nepárny týždeň v roku v čase od piatka od 16:30 hod. párneho víkendu predchádzajúceho týždňu
jarných prázdnin od utorka do 18:30 hod. pripadajúceho na týždeň uvedených jarných prázdnin, počas
letných prázdnin v čase od 01.07. od 10:00 hod. do 16.07. do 18:00 hod. a od 01.08. od 10:00 hod. do
16.08. do 18:00 hod. s tým, že počas letných prázdnin v období od 0l.07. do 3l.08. sa neuplatňuje úprava

stretávania sa otca so synom počas párnych víkendov v roku, počas vianočných prázdnin v párnom
roku v čase od 27.12. od 10:00 hod. do 04.0l. do 18:00 hod. a v nepárnom roku v čase od 22.12. od
16:30 hod. do 27.12. do 18:00 hod., s tým že otec je oprávnený v čase určenom ako začiatok styku
si mal. C. vyzdvihnúť v mieste bydliska matky a v čase určenom ako koniec styku je povinný mal. C.
vrátiť matke v mieste bydliska otca a matka je povinná maloletého na styk s otcom riadne pripraviť a v

čase určenom ako začiatok styku je povinná mal. C. v mieste bydliska matky otcovi odovzdať a v čase
určenom ako koniec styku je oprávnený maloletého C. si vyzdvihnúť v mieste bydliska otca a otec je
povinný maloletého C. v mieste svojho bydliska matke odovzdať.V. Otec má právo stýkať sa s maloletým C. telefonicky každý utorok a štvrtok toho - ktorého kalendárneho
týždňa v čase od 19:30 hod. do 20:00 hod. a prostredníctvom internetovej komunikácie (videohovorov)
- Skype alebo Whatsapp alebo WIBER, každý pondelok a každú stredu kalendárneho týždňa a každú

nedeľu počas nepárneho víkendu v čase od 19:30 hod. do 20:00 hod. s tým, že matka je povinná
zabezpečiť uvedené formy kontaktu a to písomným oznámením telefónneho čísla, mailovej adresy a
prihlasovacieho hesla otcovi, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a v stanovenom čase zabezpečiť
prítomnosť maloletého pri uvedených technicko-komunikačných prostriedkoch.
VI. Otec je povinný v čase letných prázdnin počas realizácie jeho stretávania sa so synom umožniť

matke telefonicky kontakt s mal. C. a to každý štvrtý a siedmy deň toho - ktorého týždňa počas realizácie
uvedeného stretávania sa v čase od 18:30 hod. do 19:00 hod.
VII. Ukladá sa rodičom mal. C. podrobiť sa polročnému odbornému poradenstvu na Referáte
poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, za účelom
zlepšenia komunikácie rodičov pri realizácii styku otca so synom a pri vzájomnom poskytovaní si
informácií o mal. dieťati, počínajúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku s povinnosťou podávať o tomto

správu súdu Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, vždy raz za 60 dní.

3. V rozsiahlom odvolaní konštatuje, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obaja rodičia
dokážu zabezpečiť dieťaťu bezpečný domov, obaja disponujú domácnosťou, v ktorej je priestor pre
výchovu dieťaťa, avšak na druhej strane spochybňuje schopnosť otca zabezpečiť stabilné rodinné

prostredie pre dieťa z dôvodu, že otec s dieťaťom býva v spoločnom dome, ktorý patrí do ich BSM a ktorý
využíva otec bez akejkoľvek kompenzácie, v polovici objektu prevádzkuje pohostinstvo, ktoré je navyše
podľa ním predložených účtovných dokladov stratové, rovnako využíva aj motorové vozidlo patriace
do ich BSM bez akejkoľvek kompenzácie, pričom sa plánuje sťahovať do V. do nájmu nehnuteľnosti
patriacejjehosestre.Domnievasa,žezmenabydliskadieťaťazasúčasnejsituácie,kedydieťanastupuje

na povinnú školskú dochádzku, môže na dieťa vplývať veľmi negatívne. Na druhej strane i terajšie
bydlisko dieťaťa v ich rodinnom dome považuje za nevhodné pre zdravý vývin dieťaťa, nakoľko v ňom
otec prevádzkuje pohostinské alebo kaviarenské zariadenie, ktoré je počas celého týždňa otvorené do
neskorýchvečernýchhodín.Napokonmaloletýpočaspráceotcavbarezaspávasám,lens„vysielačkou“
a už niekoľkokrát zišiel dole vystrašený, pretože nemohol zaspať. Naproti tomu ona býva sama, jej

príbytok je riadny a čistý, má v ňom vybudované príjemné prostredie pre výchovu a vývin maloletého,
ktorý sa v tomto prostredí cíti veľmi dobre. V jej domácnosti maloletý zaspáva vedľa nej, pričom ho
drží za ruku a vytvára mu najdôležitejšie citové väzby. Uviedla, že otec doposiaľ len umelo vytváral
umelú stabilitu výchovného prostredia u maloletého, a to prostredníctvom svojich blízkych príbuzných,
ktorí mu vo výraznej miere pomáhajú zabezpečovať starostlivosť o dieťa, ktorú by inak osobne sám

nezvládal. Uviedla, že postoj oboch rodičov k výchove dieťaťa sa manifestoval aj v otázke povinnej
školskej dochádzky, kedy otec zapísal maloletého do ZŠ v Levoči bez jej vedomia a súhlasu, naopak
ona bola nútená žobrať o možnosť, aby sa maloletý mohol zúčastniť zápisu a talentových skúšok na
dlhodobo najlepšiu základnú školu v SR, čo sa jej napokon podarilo až na základe súdom nariadeného
neodkladného opatrenia 16P 147/2014-903. Ona z opatrnosti zapísala maloletého dokonca do dvoch

škôl v Banskej Bystrici, t.j. v jej bydlisku, pričom otca o svojom úmysle vopred informovala. Otec v
konaní ani neozrejmil, prečo sa rozhodol zapísať maloletého na povinnú školskú dochádzku mimo
jeho súčasného trvalého bydliska. Ďalej poukázala na výpoveď maloletého na pojednávaní, ako aj
v domácom prostredí, ktorý bol realizovaný prostredníctvom kolízneho opatrovníka, pričom výpoveď
dieťaťa považuje za ovplyvnenú otcom s tým, že pohovor vykonaný kolíznym opatrovníkom sa udial

bez jej upovedomenia a nie je obsahom správy doloženej do spisu kolíznym opatrovníkom. Poukázala
na čl. 6 Deklarácie práv dieťaťa, z ktorého okrem iného vyplýva, že dieťa, pokiaľ je to možné, má
vyrastať obklopené starostlivosťou a zodpovednosťou svojich rodičov a vždy v ovzduší lásky a mravnej
a hmotnej istoty, s výnimkou mimoriadnych okolností sa dieťa v útlom veku nemá odlúčiť od matky. V
konaní však nedošlo k preukázaniu daných mimoriadnych okolností, ktoré by mali za následok odlúčenie

matky od maloletého dieťaťa. Jej neustály záujem o informovanie o živote a stave dieťaťa otec sabotuje
tým, že jej telefonáty nedvíha, prípadne úmyselne neodpisuje a ak áno, jeho odpoveď je, že C. je v
poriadku a je živý a zdravý. V jej starostlivosti o maloletého nie sú žiadne nedostatky, práve naopak o
maloletého sa riadne stará a jej výchovné a sociálne prostredie zabezpečuje dieťaťu zdravý fyzický a
psychický vývin, o čom svedčí aj fakt, že majú skvelý vzťah a maloletý je v jej spoločnosti veľmi spokojný

a šťastný. Poukázala na závery znaleckého posudku PhDr. H. C.B., ktorá konštatovala, že obaja rodičia
sú dostatočne zrelé osobnosti, majú predpoklad pre výchovu dieťaťa a ani u jedného nezistila v čase
dokazovania psychopatologické črty ani problematický vývoj. Ďalej vyjadrila názor, že súd prvej inštancie
svojimi zamietavými postojmi k jej opakovaným návrhom na úpravu súčasne platného právneho stavupodľa predbežného opatrenia z 21.12.2015 vydaného Okresným súdom v Banskej Bystrici prispel k
vzniku bezprávneho stavu, kedy bez relevantných dôkazov umelo udržiaval bezprávny stav, nakoľko sa
domnieva, že súdu preukázala, že pominuli dôvody podľa § 363 a nasl. CMP, pre ktoré bolo uvedené

neodkladné opatrenie nariadené reštriktívne upravujúce jej styk s dieťaťom a tým výrazným spôsobom
ovplyvnil následné procesné zhodnocovanie ďalších dôkazov nevynímajúc výpoveď mal. C.. K otázke jej
alkoholizmupovažujezanespochybniteľnéstanoviskoMUDr.N.C.ato,žejejprognózajeprinajmenšom
priaznivá a ako pacientka spolupracuje a preukázateľne abstinuje. Dodržiava liečebné postupy a jej
závislosť sa zjavne neprejavuje ani v jej psychickom ani duševnom stave, svoju závislosť si jasne

uvedomuje a jedným z kľúčových motivačných faktorov v jej pokračujúcej abstinencii je najmä túžba
podieľať sa v čo najväčšej možnej miere na starostlivosti a výchove svojho syna. Okrem toho nikdy
nebolo dokázané, že by zanedbala starostlivosť o maloletého alebo akokoľvek ohrozila jeho zdravie, a
to dokonca ani v čase požívania alkoholických nápojov. Nebolo preukázané, že v čase, keď privolanou
policajnou hliadkou jej bolo namerané 3,5 promile sa dieťa v domácnosti nachádzalo samo. Potvrdzuje
to aj písomný záznam rozhovoru vykonaného sociálnymi pracovníčkami ÚPSVaR so starou matkou

maloletého, ktorá sa v tom čase nachádzala v byte a ktorá jej pomohla ešte v ten deň vybaviť nástup
na doliečovanie v Nemocnici vo Veľkom Záluží. Nebolo tiež preukázané, že v danom čase nebolo o
dieťa postarané, pretože mu pripravila jesť, bolo riadne oblečené, hralo sa so svojimi hračkami a o jej
nástupe na doliečenie bol otec telefonicky upovedomený ešte pred jej odchodom do Nemocnice vo
Veľkom Záluží, kedy si dieťa vyzdvihol. Zároveň nešlo o opakované liečenie v rozsahu 10 týždňov, ako

sa uvádza na mnohých miestach spisu, ale len o doliečovací a detoxikačný proces, ktorý si dobrovoľne
predĺžila na obdobie 3 týždňov na základe doporučení ošetrujúcich lekárov. Napokon ani v rámci šetrenia
vykonaného ÚPSVaR Banská Bystrica neboli zistené okolnosti zanedbania starostlivosti o dieťa, naopak
bolo konštatované, že jej domácnosť poskytuje dieťaťu potrebné pohodlie a stabilitu, dosahuje veľmi
dobrú hygienickú úroveň a vybavenosť. Súd prvej inštancie nepovažoval za potrebné skúmať, že

jej recidíve predchádzal rozchod so životným partnerom žijúcim v I., ku ktorému došlo vzhľadom na
znemožnenie presťahovania sa a začatia nového života zo strany otca maloletého. Poukazuje na závery
znaleckého posudku č. 129/2016 súdneho znalca MUDr. C. R., z ktorého vyplýva, že v čase vyšetrenia
trpela okrem závislosti od alkoholu aj zmiešanou úzkostne-depresívnou poruchou, ktorá jej bola prvýkrát
diagnostikovaná v roku 2003, čo do veľkej miery spôsobilo vznik jej alkoholickej závislosti, kedy si v

období záťažových a stresujúcich situácií redukovala svoju úzkosť a napätie pitím alkoholu. Nemožno
preto súhlasiť s tvrdením, že jej alkoholická závislosť svedčí o jej nezodpovednom správaní, nakoľko
k nej došlo vplyvom mimoriadnych záťažových situácií v jej živote (nezhody v manželstve, začatie
podnikania, operácia mal. C., smrteľná choroba otca maloletého, zásahy do manželstva rodinnými
príslušníkmi zo strany otca maloletého, degradovanie jej osobnosti zo strany otca maloletého atď.),

ktoré sa kumulovali v relatívne krátkom čase, pričom pomoci sa jej nedostávalo ani od najbližšej osoby,
a to jej manžela. Uvedené potvrdzuje aj výpoveď lekárky MUDr. Q. Q. na pojednávaní 9.12.2016,
ktorá sa priklonila k názoru MUDr. C. R., že prvotná je iná duševná diagnóza, ktoré je však forenzne
psychiatricky nevýznamnou duševnou poruchou bez vplyvu na jej schopnosť sa o dieťa plnohodnotne
postarať a vychovávať ho. Toho času je psychicky plne stabilizovaná, úzkostno-depresívna porucha sa u

nej neprejavuje, nepodstupuje žiadnu medikamentóznu liečbu svojej alkoholickej závislosti, rovnako od
15.5.2017 po konzultácii s ošetrujúcimi lekármi neužíva ani podporné antidepresívum Trazodon, ktorý
jej bol predpísaný s ohľadom na pretrvávajúcu psychickú záťaž v súvislosti s odlúčením od dieťaťa
a súdnym procesom. Ani napriek rozhodnutiu konajúceho súdu o zverení dieťaťa do starostlivosti
otca na pojednávaní 22.5.2017, ktoré bolo pre ňu nesmierne zaťažkávajúcou skúškou, je naďalej

odhodlaná pokračovať v doliečovaní stanovenými postupmi a abstinovať. Namieta tiež postup súdu
týkajúci sa vyhodnotenia informácií z príbalového letáku lieku Selincro, nakoľko z neho boli účelovo
vyňaté informácie slúžiace na argumentáciu zdanlivo potvrdzujúcu jej návrat k alkoholu. Konajúci súd
bez náležitého odborného odôvodnenia a skúmania spochybnil závery lekárky MUDr. Q. Q., ako aj názor
a doliečovacie postupy zvolené MUDr. N.A. C. primárom Centra liečby drogových závislostí v Banskej

Bystrici, pričom má dôvodnú pochybnosť, či súd mohol bez zistenia stanoviska odborníka alebo znalca
z danej oblasti túto otázku vôbec posúdiť samostatne. Namietala, že súd prvej inštancie v podstate
použil ako hlavný dôkaz lekárske záznamy predložené FNSP F.D. Roosevelta v Banskej Bystrici vedené
na č.l. 808 až 815 spisu, ktoré mali byť skartované jednak na jej žiadosť, ako aj z iniciatívy samotnej
nemocnice, pričom dôvodom ich zjavnej irelevantnosti je najmä skutočnosť, že sú bez podpisu lekára,

riaditeľky i nej samotnej ako pacientky, neopatrené pečiatkou nemocnice, neprešli schválením právneho
oddelenia nemocnice s tým, že týmito dôkazmi mala byť preukázaná jej neschopnosť abstinencie.
Začiatkom roku 2017 bola totiž hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení uvedenej nemocnice s
diagnózou „iné delírium“ po halucinogénnych stavoch zapríčinených používaním lieku Selincro, ktorýjej bol predpísaný ošetrujúcou lekárkou. Vyjadrila názor, že neboli splnené podmienky pre použitie
nezákonného dôkazu (čl. 11 ods. 2 CMP) tak, ako to odôvodňuje súd prvej inštancie, nakoľko súd
mal možnosť opätovne nariadiť znalecké dokazovanie na preukázanie jej zdravotného stavu, súd mal

dostatok ďalších doložených zákonných dôkazov, čiže nedošlo ani k základnému predpokladu použitia
tohto princípu, a teda dôkaznej núdze. Rovnako nedošlo k naplneniu predpokladu hrozby závažnej ujmy,
nakoľko konajúci súd následne vo svojom rozsudku upravil jej styk s dieťaťom, nerozhodol o obmedzení
alebo pozbavení výkonu jej rodičovských práv a povinností alebo ich pozastavení, a teda na použitie
nezákonne získaných listín nebola naplnená ani jedna zásada, ktorá by konajúci súd oprávňovala sa

na tento princíp odvolať, resp. ho aplikovať v rozhodnutí vo veci samej. K odvolaniu pripojila mailovú
komunikáciu medzi ňou a otcom dieťaťa z júna 2017.

4. Kolízny opatrovník maloletého vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves z 20.4.2015
č.k. 16P 147/2014-251 súd manželstvo rodičov maloletého rozviedol, dieťa na čas po rozvode zveril do

striedavej starostlivosti oboch rodičov a rodičom uložil povinnosť podrobiť sa polročnému odbornému
poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických služieb Banská Bystrica za účelom zlepšenia
komunikácie rodičov pri realizácii striedavej osobnej starostlivosti o maloletého. Voči tomuto rozsudku
sa matka odvolala v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností. Výrok o rozvode manželstva sa
stal právoplatným 17.6.2015. Odvolací súd zrušil uvedený rozsudok v časti úpravy výkonu rodičovských

práv a povinností na čas po rozvode a vrátil vec na ďalšie konanie. Úrad 14.12.2015 vykonal v
predpoludňajších hodinách sociálne zistenie v domácnosti matky maloletého, a to na základe e-
mailového podnetu otca maloletého. V domácnosti matky sa nachádzal maloletý so svojou matkou.
Maloletý sa po príchode úradu schoval pod posteľ a komunikoval výlučne len s matkou. Na základe
zistených skutočností bol úradom spísaný návrh na vydanie neodkladného opatrenia, nakoľko matka

v značnej miere bola pod vplyvom alkoholu, pričom jej bolo namerané viac ako 3,5 promile. Súčasťou
návrhu na neodkladné opatrenie je aj záznam z uvedeného sociálneho zisťovania, v ktorom sa okrem
iného uvádza, že v čase sociálneho zisťovania matka mala zlú koordináciu tela, kývala sa, mala problém
s udržaním rovnováhy, taktiež jej motorické zručnosti boli slabé a z rúk jej padali veci. Pri komunikácii
sa veľmi sústredila na výslovnosť, avšak často nevedela vysloviť nejaké slovo. Na otázku úradu, či

požívala alkoholické nápoje opakovane odpovedala, že nie. Nakoľko súhlasila s vykonaním dychovej
skúšky, úrad kontaktoval políciu. Až následne do domácnosti matky prišla stará matka maloletého zo
strany matky, pričom matka maloletého neskôr priznala, že vypila fľašu vína počas neprítomnosti starej
matky v domácnosti. Z prejavov správania matky bolo zrejmé, že maloletému nedokázala zabezpečiť
adekvátnu starostlivosť, svojím nezodpovedným správaním mu v danej situácii nedokázala vytvoriť

bezpečné prostredie a tým ho ohrozila. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica z 21.12.2015 č.k.
36P 70/2015-17 bol maloletý dočasne odňatý z osobnej starostlivosti matky a bol odovzdaný do osobnej
starostlivosti otca až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Spišská
Nová Ves pod sp.zn. 16P 147/2014. V priebehu konania boli vykonané opakované pohovory s matku
maloletého, ako aj sociálne zisťovania v domácnosti matky, taktiež v domácnosti otca. Pri pohovore v

novembri 2016 k svojej alkoholovej závislosti uviedla, že 4.1.2016 bola prepustená z ústavnej liečby,
pričom pokračovala v ambulantnej liečbe MUDr. Q., ktorú lekárku navštevuje aj ako terapeutku. Ďalej
uviedla, že v danej dobe už neužíva žiadnu medikamentóznu liečbu. Taktiež sa zúčastnila stretnutia
anonymných alkoholikov, ale preferuje skôr osobné stretnutia, nakoľko jej vyhovujú viac. Sociálnym
zisťovaním v domácnosti matky vykonaným 21.12.2016 po dohode s matkou vyplynulo, že matka

pred sviatkami očakávala maloletého, ktorý sa v jej domácnosti mal zdržiavať od 23. do 28.12.2016.
Nadväzujúc na udalosti, ktoré sa udiali začiatkom roka 2017 (od 8.1.2017), aj keď nepriamo, nasvedčujú
tomu, že na strane matky sa udiali udalosti, ktoré by jej v tomto konaní mohli uškodiť, o čom svedčí aj
zatajovanie skutočností ohľadom privolania rýchlej zdravotnej pomoci a jej hospitalizácie v januári 2017,
akopredsúdom,takajpredúradom.Úradpovažujezapotrebnépripomenúť,žemaloletýsavuvedenom

období nachádzal v domácnosti matky. Maloletý má v domácnosti matky, ako aj v domácnosti otca
vytvorené vhodné prostredie pre uspokojovanie jeho potrieb. Obaja rodičia majú vytvorený citový vzťah
k maloletému, maloletý ani jedného z rodičov neodmieta. Z pohovoru s maloletým počas pojednávania
9.1.2017 vyplynulo, že prejavil vôľu žiť s otcom, pričom by uvítal, keby vzdialenosť medzi bydliskami
rodičovbolamenšia.Uvedenévnímarovnakoajmatkamaloletého,ktorápripustilamožnosťpresťahovať

sa bližšie k bydlisku maloletého v prípade jeho zverenia do starostlivosti otca. Matka maloletého
toho času nedáva záruku riadnej starostlivosti o dieťa. Otec mu v zmysle neodkladného opatrenia
zabezpečuje starostlivosť 1,5 roka, pričom úrad v starostlivosti otca o maloletého nezistil nedostatky,
maloletý je v domácnosti otca zvyknutý.5. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdiť. Stotožňuje sa aj s odôvodnením napadnutého rozsudku a vyjadril názor, že s odvolacou

argumentáciou matky sa už súd vysporiadal. Zdôraznil, že pre rozhodnutie súdu je podstatný stav v
čase jeho rozhodovania, preto sú irelevantné narážky matky na jeho prípadné presťahovanie sa do V.,
ktorá skutočnosť navyše závisí od vyporiadania BSM s matkou maloletého. Jeho myšlienky súvisiace s
presťahovaním sa vyplynuli práve zo správania sa matky, ktorá opakovane bez jeho vedomia posiela do
ich nehnuteľnosti realitných maklérov, ktorých bez jeho súhlasu púšťala do priestorov, v ktorých má svoje

súkromné veci a kde spolu s dieťaťom naďalej žijú. Maloletý od 4.9.2017 začne navštevovať Základnú
školu v Spišskom Podhradí, nie v Levoči, ako uvádza matka. Zároveň nevidí problém, aby v prípade
jeho presťahovania sa príslušný úrad skúmal nové prostredie z hľadiska vhodnosti pre maloleté dieťa.
Pokiaľ ide o spomínanú kaviareň nachádzajúcu sa na spodnom podlaží predmetnej nehnuteľnosti, v
súdnom konaní bolo preukázané, že žiadnym spôsobom nenarúša pokojné bývanie pre dieťa. Ide o
kaviareň a nie pohostinstvo, ako sa snaží matka prezentovať, a to s malou kapacitou, preto nie je ani

hlučným prostredím, v ktorom by sa zdržiavali ľudia pod vplyvom alkoholu až do neskorých nočných
hodín. Považuje za nevyhnutné poukázať na to, že uvedená kaviareň bola zriadená obidvoma rodičmi
dieťaťa, spolu ju prevádzkovali, a to aj v čase, keď sa maloletý syn narodil. Matka v čase, keď bývala
a pracovala v uvedenej kaviarni, nemala k prevádzkovaniu výhrady, preto je absurdné, že sa snaží
uvedenúvecpoužiťprotinemuvtomtokonaní.Vkonanítiežpreukázal,ževuvedenejkaviarninepracuje

sám, ale spolu s ďalšími zamestnancami, prípadne mu vypomáha sestra, preto dieťa nie je osamote. Aj
keď sa výnimočne stalo, že pracoval v kaviarni v čase, keď dieťa na poschodí spalo, mal ho neustále
pod kontrolou prostredníctvom vysielačky. Popiera tvrdenia matky, že dieťa schádzalo niekoľkokrát dole
vystrašené a nemohlo zaspať. Matka tiež v konaní opakovane poukazuje na jeho údajný negatívny
vplyv na vývin maloletého ako človeka so statusom kňaza. V konaní opakovane uvádzal, že nie je

kňazom, prebieha jeho laicizácia. Opätovne poukazuje na to, že matka ho spoznala práve v čase,
keď bol kňazom, pričom v čase, keď spolu tvorili pár, už kňažskú funkciu nevykonával. Je paradoxné,
že matke jeho minulosť v čase, keď sa dali dokopy, keď uzavreli manželstvo, ani keď sa narodilo ich
dieťa a spolu ho vychovávali, neprekážala, ale prekáža jej až v čase, kedy sa zo spoločnej domácnosti
odsťahovala. Popiera jej tvrdenia o jeho agresívnom postoji a obmedzovaní jej kontaktu so synom,

nakoľko o tom v konaní neexistuje žiaden dôkaz. Matka sa ho snaží opakovane vykresliť v negatívnom
svetle rôznymi všeobecnými frázami bez akýchkoľvek konkrétností. Konanie sa vedie od roku 2014
a z celého spisu vyplýva, že matka opustila spoločnú domácnosť v apríli 2014 a zároveň zobrala
dieťa so sebou do obce I. J., kedy ho vytrhla z prirodzeného rodinného prostredia bez jeho súhlasu.
Spočiatkunazákladedohodybolarealizovanástriedavástarostlivosťvtýždňovýchintervaloch,čomatka

svojvoľne zmenila na dvojtýždňové intervaly, čo bol ochotný akceptovať. V júni 2014 porušila dohodu,
zobrala dieťa nasilu od neho zo Spišského Podhradia, čím si začala vyhradzovať právo rozhodovať
o tom, kedy a na akú dobu umožní jeho kontakt s ním. V uvedenom období musel doslovne bojovať
o to, čo mu patrí zo zákona, a to rodičovské práva vo vzťahu k vlastnému dieťaťu. Neumožňovala
mu osobný kontakt, a to ani telefonický, preto mu neostávalo nič iné, len opakovane žiadať o vydanie

predbežných opatrení, žiadal matku o umožnenie styku, čo mu bez náležitého vysvetlenia odmietla s
výnimkou dvoch kratučkých návštev. Ďalej nemohol navštíviť poriadne syna ani v škôlke, pretože to
považovala za nevhodné a narúšajúce vyučovací proces, čo ona donedávna, keď dieťa navštevovalo
škôlku v Spišskom Podhradí, za nevhodné nepovažovala. Nemohol dieťa vyzdvihnúť zo škôlky, pričom
neexistovalo žiadne súdne rozhodnutie, ktorým by bolo dieťa zverené matke. Ešte v septembri 2014

prezentovala návrh na úpravu jeho styku s maloletým cca 7 dní, t.j. každý druhý víkend od soboty do
pondelka. Na základe jej vyjadrenia žiadal, aby mu bolo umožnené aspoň v tomto rozsahu vídať dieťa,
ale táto žiadosť bola zamietnutá s odôvodnením, že je nedôvodná a irelevantná a treba počkať na
posudok PhDr. C.. Až na základe predbežného opatrenia mohol vídať dieťa aspoň každý druhý víkend.
Toto predbežné opatrenie bolo vydané Okresným súdom v Banskej Bystrici 31.10.2014. Po vypracovaní

znaleckého posudku PhDr. C., ktorá doporučovala striedavú starostlivosť, matku opäť žiadal, aby zmenili
úpravu v zmysle záverov posudku. Táto žiadosť ostala bez odozvy, preto opätovne žiadal o vydanie
predbežného opatrenia. Bola to preto matka, ktorá mu bránila v styku s dieťaťom aj v minimálnych
intervaloch a jej správanie poukazuje na jej snahu odlúčiť ho od syna a takéto jej správanie je možné
očakávať aj v budúcnosti, ak by dieťa bolo zverené do jej výchovy. Karta sa obrátila až potom, keď bola

matka pod vplyvom alkoholu, a to už v auguste 2015, kedy sa podrobila liečeniu vo Veľkom Záluží,
kde došlo k opakovanej recidíve, kedy zase od 15.12.2015 nastúpila na liečenie. Počas týchto období,
kedy absolvovala liečenia, umožňoval matke, ako aj jej rodičom stretávať sa s maloletým. Vykonaným
dokazovaním bolo preukázané, že aj nad rámec úpravy v zmysle predbežného opatrenia, kedy mudieťa bolo zverené do výchovy, umožňoval styk, dodržiaval dohodu, ktorá bola prezentovaná pred
ÚPSVaR v Banskej Bystrici a umožnil bez súdneho rozhodnutia telefonáty dva až trikrát do týždňa matke
dieťaťa, čo mu ona v minulosti neumožňovala. Matke poskytuje informácie o synovi, ale nie je možné,

aby matke odpovedal na každý e-mail, keď je schopná napríklad v mesiaci august 2017 poslať 80 e-
mailov. V rámci výpovede maloletého dieťa žiadnym spôsobom neovplyvňoval, dieťa vypovedalo bez
prítomnosti účastníkov konania. Skôr bolo preukázané, a to aj výpoveďou pani učiteľky Bc. V. Y., že
pred pojednávaním matka navštívila maloletého v materskej škôlke v snahe dieťa ovplyvniť. Tiež nie
je pravdivé tvrdenie matky o tom, že jej nedvíha telefón, prípadne úmyselne neodpisuje a tak sabotuje

informovanie matky o stave dieťaťa. Dieťa na pojednávaní vypovedalo, že s matkou telefonuje a on sedí
počas telefonátu mimo v pracovni. Poukazuje tiež na posudok PhDr. C., ktorá sa vyjadrila aj k osobe
matky, čo aj korešponduje s jej správaním v tomto konaní a to, že matka je rozhodnutá presadiť svoje
hodnotenie celej situácie, obhajuje len svoje ciele a postoje, nezohľadňuje emočné väzby otca a syna, v
tomto smere sa jej občas stáva, že zamieňa rodičovské kompetencie a partnerské, prípadne manželské,
čo je spôsobené jej emocionalitou a nezvládnutím jej rozchodu a rozpadu rodiny. Nevylučuje nepriame

ovplyvňovanie syna zo strany matky. Matka si tiež opakovane odporuje s jej samotnými vyjadreniami
prednesenými či už na súde alebo v odvolaní, keď viackrát konštatuje, že obaja rodičia majú dieťa
radi, že sa vedia o neho postarať, avšak na druhej strane má za to, že len ona sama je schopná sa o
dieťa postarať a vytvoriť mu komplexnú rodinu. Opomenula fakt, že oni už dlhodobo netvoria komplexnú
rodinu, pričom sa snažila o jej vytvorenie s inými chlapmi, kedy sa snažila nahradiť ho a vylúčiť zo

života dieťaťa. Opakovane uvádza, že sa chcela odsťahovať do I., pričom sledovala len vlastné ciele,
a to byť s mužom, do ktorého sa zaľúbila a s ktorým sa rozišla nie kvôli diaľke a jeho nesúhlasu s
vycestovaním dieťaťa, ale kvôli alkoholu. Aj vo svojom poslednom vyjadrení zo 17.5.2017 uviedla, že
nevylučujenadviazanienovéhopartnerskéhovzťahuanásledneajmanželskéhodobudúcnosti,nakoľko
kompletná harmonicky fungujúca rodina je najlepším prostredím pre každé dieťa atď.. On matke nebráni

nájsť si nového partnera, ale dieťa už otca má a tento má byť pre neho mužským vzorom, nie ako
sa snaží matka dieťaťa ho nahradiť. Uvedené vyjadrenia len preukazujú skutočnú snahu matky získať
dieťa do svojej starostlivosti a do budúcna nahradiť otca dieťaťa iným mužom a pretrhnúť tak väzby
otca so synom. Matka v odvolaní tiež namieta nezákonnosť dôkazu, a to lekárskych správ zaslaných
Fakultnou nemocnicou v Banskej Bystrici. V konaní bola preukázaná jej závislosť na alkohole či už

výsluchom účastníkov konania, listinnými dôkazmi, ako aj samotným znaleckým posudkom MUDr. R..
Bola preukázaná aj opakovaná recidíva matky. Z dôvodu, že mal podozrenie na opakované požívanie
alkoholu matkou opäť v januári 2017, požiadal ÚPSVaR v Levoči o vykonanie kontroly v byte matky.
Vzhľadom k tomu, že matka nebola doma zastihnutá a starý otec neposkytol relevantné informácie,
pričom aj dieťa mu bolo odovzdané starými rodičmi a nie matkou ako obvykle, vzrástlo jeho podozrenie,

že opätovne požíva alkohol. Z uvedeného dôvodu boli matke dieťaťa na pojednávaní kladené otázky, či
požíva alkohol, či bola hospitalizovaná, pričom klamala, rovnako ako aj jej otec. Jedine stará matka zo
stranymatkyevidentneneunieslaťarchuklamstvaavypovedala,žedcérabolahospitalizovaná.Kotázke
alkoholu však klamala. Z uvedeného dôvodu boli navrhnuté ďalšie dôkazy ohľadne zaslania správ z
nemocnice a to, z akého dôvodu bola matka hospitalizovaná. I keď nemocnica zaslala správy nad rámec

položenej otázky súdu, nemôžu byť tieto správy vyhodnotené ako nezákonné, čo súd náležite odôvodnil.
K uvedeným správam sa dostal nahliadnutím do spisu. Vzhľadom na to, že matka odmieta tieto správy
zverejniť,predložilsúdupríbalovéletáky,zktorýchvyplýva,akéliekysapredpisujúpacientomvsúvislosti
sproblémamisalkoholom.Matkaobviňujevšetkýchapredovšetkýmjeho,alevovzťahuksvojejosobeje
kritická najmenej a bagatelizuje problémy a situácie, ktoré si sama spôsobila. To, že začala navštevovať

v januári 2017 klub abstinentov, individuálne terapie u Dr. C., len preukazujú, že mala opätovne problémy
s alkoholom, pretože ak by mala svoju závislosť pod kontrolou bez potreby medikamentóznej liečby, ako
sa sama odvoláva na správy MUDr. Q., nemusela by opätovne podstupovať tieto terapie. K MUDr. Q. sa
už na pojednávaní prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vyjadril, kedy spochybnil jej objektivitu,
pretože si pomýlila úlohu jej lekára s úlohou jej matky v snahe pomôcť inej matke. Svoj neobjektívny

postoj preukázala aj vo svojej správe, v ktorej hovorí o jeho deštruktívnom vplyve na dieťa bez toho,
aby vykonala vyšetrenia dieťaťa, ako aj jeho, ale vyjadrovala sa len na základe informácií poskytnutých
jej matkou. Napriek jej tvrdeniam o abstinencii matky jej sama musela predpísať liek Selincro, pričom
matka dieťaťa minimálne ešte v máji 2017 lieky brala a sama si v odvolaní odporuje, keď na jednej
strane uvádza, že od 15.5.2017 neužíva podporné antidepresívum Trazodon a nižšie uvádza, že MUDr.

Q. jej 15.5.2017 znížila dávku nasadeného antidepresíva. Na záver uviedol, že maloletý od septembra
začal navštevovať Základnú školu v Spišskom Podhradí, on si prispôsobil svoje pracovné aktivity
potrebám dieťaťa, má stabilnú prácu počas celej doby súdneho konania. Zabezpečuje potreby dieťaťa
po všetkých stránkach či už emocionálnej, vzdelávacej, zabezpečuje mu pocit istoty a bezpečia. Starása o neho už viac ako 24 mesiacov bez akýchkoľvek zaváhaní a nedostatkov, čo potvrdzujú aj správy
ÚPSVaR v Levoči. Preukázal počas konania, že matke umožňoval styk aj nad rámec jeho úpravy v
zmysle predbežného opatrenia, vedel sa aj počas súdnych konaní s matkou dohodnúť na styku s

dieťaťom, umožňoval jej s dieťaťom telefonovať a riadne jej poskytoval adekvátne informácie o dieťati.
Nepochybuje o tom, že matka má dieťa rada, ale svojím konaním viackrát dokázala, že preferuje svoje
záujmy pred záujmami dieťaťa. Odišla zo C. I. najprv k rodičom, potom do E. E., neskôr odhlásila
dieťa bez jeho vedomia zo škôlky v Banskej Bystrici s úmyslom odsťahovať sa do I. bez ohľadu na
názor dieťaťa, ako aj otca, čím pretrhla medzi nimi styk a väzby. Počas doby, keď bolo dieťa len

v jej starostlivosti, neumožňovala mu styk, len v rozsahu neskôr vydaného predbežného opatrenia.
Nerešpektovalarovnocennýarovnoprávnyvýkonprávobochrodičov,alepreferovalalensebazdôvodu,
že je matka. V neposlednom rade opätovne poukazuje na jej opakované recidívy, pokiaľ ide o požívanie
alkoholických nápojov a úmyselné zavádzanie a klamanie súdu aj prostredníctvom svojich rodinných
príslušníkov. K vyjadreniu pripojil rozhodnutie o prijatí mal. C. do 1. ročníka Základnej školy v Spišskom
Podhradí.

6. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu kolízneho opatrovníka uviedla, že s ním nesúhlasí, považuje
ho za neobjektívne, nezohľadňujúce aktuálnu situáciu na strane obidvoch rodičov. Považuje za
neakceptovateľné, aby úrad odvolávajúc sa na udalosti spred vyše roka nezohľadňoval terajší stav,
konanie a jej situáciu, ktorými dokázala odstrániť a eliminovať jej minulú závislosť a nebral vôbec do

úvahy jej zjavnú a úprimnú snahu o získanie svojho syna do riadnej starostlivosti. Rovnako nezohľadnil
jej ekonomickú, finančnú a sociálnu stabilizáciu a zabezpečovanie maloletého ako po ekonomickej,
tak i po sociálnej stránke. Nesúhlasí s tvrdením, že došlo k ohrozeniu maloletého z jej strany vplyvom
požitia alkoholických nápojov, nakoľko v čase výkonu šetrenia bola v domácnosti so svojou matkou a
s mal. C. komunikovala, tento nebol nezaopatrený, nakoľko s ňou, ako aj prítomnými osobami priamo

komunikoval. Dobrovoľne sa podrobila skúške dychu privolanou policajnou hliadkou, spolupracovala
a plne si uvedomovala vzniknutú situáciu. Prostredníctvom svojej matky následne riadne zabezpečila
prevzatie mal. C. otcom a nastúpila na doliečenie. Považuje za zarážajúce, že úrad sa vôbec nezaoberal
udalosťami, ktoré spôsobili túto situáciu u nej a nezohľadnil udalosti, ktoré nasledovali bezprostredne
po 14.12.2015 a to, že následne absolvovala dobrovoľne a vlastnou osobou iniciované doliečovanie

v Psychiatrickej nemocnici vo Veľkom Záluží. Úrad konštatoval, že medzičasom došlo k opakovaným
pohovorom s ňou, ako aj k návštevám v jej domácnosti, avšak z týchto úkonov nevyvodil žiadne závery
a jej evidentnú zmenu situácie ignoroval. V súvislosti s jej hospitalizáciou v januári 2017 vychádzal
len z hypotetických a ničím nepodložených záverov bez relevantného dôkazu. Nekriticky zhodnotil aj
samotnú výpoveď maloletého na pojednávaní, ktorá bola jednoznačne ovplyvnená predchádzajúcim

dvojtýždňovým pobytom maloletého u otca, ktorý mu poradil, čo má povedať ujovi sudcovi. Uviedla,
že osobne navštívila 30.8.2017 úrad pracovisko Levoča a informovala poverenú pracovníčku Mgr.
X. o udalostiach posledných mesiacov, konkrétne informovala o tom, že otec bez predchádzajúceho
upovedomenia odhlásil maloletého zo ZŠ v Levoči a zapísal ho do ZŠ v Spišskom Podhradí, o čom
sa dozvedela na základe telefonátu s pani riaditeľkou školy 28.8.2017, pričom toto svojvoľné konanie

otca považuje za hrubé narúšanie integrity maloletého, ako aj jej rodičovských práv a manipuláciu s
dieťaťom. Tiež informovala o dlhodobom neplnení si informačnej povinnosti otca, o ignorovaní dohody
uzavretej medzi rodičmi na úrade v Banskej Bystrici 31.5.2016 týkajúcej sa povinnosti otca umožňovať
jej telefonáty v presne určené dni a z vlastnej iniciatívy, ako aj na jej vyžiadanie ju pravidelne minimálne
dvakrát do týždňa informovať o všetkých podstatných veciach týkajúcich sa maloletého. Informovala

aj o tom, že otec sa plánuje s maloletým presťahovať a zmeniť mu tak súčasné bydlisko, keďže ju
oslovil v súvislosti s predajom nehnuteľností na I.W. Y. č. XX v C.C. I.. Otec neinformoval ju ani úrad o
tom, že priestory súčasnej vinotéky a kaviarne plánuje prenajať tretej osobe, čo radikálnym spôsobom
predstavuje zásah do súkromia, osobného priestoru a domova maloletého dieťaťa.

7. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu kolízneho opatrovníka uviedol, že k nemu nemá výhrady.

8. Matka v replike spochybňuje vyjadrenia otca k jej odvolaniu s poukazom na ňou podaný návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia zo 6.9.2017, ktoré dokladuje arogantné a svojvoľné správanie
sa otca maloletého, nerešpektovanie jej základných zákonných práv, a to aj právo na pravidelný a

hodnotný kontakt a styk s maloletým, kvalitnú a plnohodnotnú informovanosť o dieťati a ignoráciu
ďalších jej práv ako plnohodnotného rodiča. Zaráža ju radikálna zmena rétoriky otca, keď v nedávnej
snahe o získanie maloletého do striedavej rodičovskej starostlivosti opakovane tvrdil, že striedavá
starostlivosť medzi nimi funguje, rovnako ako aj plnohodnotná komunikácia ohľadom maloletého. Ajv čase, kedy bol maloletý v jej starostlivosti a otcovi bol upravený predbežným opatrením styk, tento
mu bol umožňovaný aj vysoko nad rámec predbežného opatrenia s tým, že otcom bol svojvoľne
prekračovaný, o čom svedčia aj ním uvádzané návštevy maloletého v škôlke, v jej domácnosti, účasť na

rodičovskom združení, početné telefonáty a množstvo e-mailov, ktoré mu ohľadom maloletého zasielala.
Otec maloletého dehonestuje aj jej snahu informovať ho o pobyte maloletého u nej, keď mu zakaždým
posiela e-maily plné fotografií a informácií, čo otec označuje ako klamstvá a neprejavuje ani minimálne
znaky slušnosti pri preberaní a odovzdávaní dieťaťa. Otec používa vlastné dieťa ako nástroj pomsty
voči nej spôsobujúc dieťaťu rozpoltenosť vo vnímaní matky, degradáciu čistoty a vrúcnosti jeho citov

voči nej a v konečnom dôsledku stratu najprirodzenejšieho puta, ktoré existuje len medzi matkou a
dieťaťom. Jej ústrednou motiváciou a hnacím motorom bol a vždy bude jej maloletý syn. Aj počas
konzultácií s MUDr. C. a MUDr. Q. sa opakovane utvrdila, že aj osoby závislé od návykových látok,
dokonca aj od drog, ktoré neabsolvovali liečenie, sa za istých okolností bežne osobne a plnohodnotne
starajú o svoje maloleté deti. Domnieva sa, že už zaplatila dostatočne krutú daň za svoje zlyhanie a
podstúpila úplnú nápravu, skvalitnila svoj životný štandard, prekonala negatívne zážitky z rozpadnutého

manželstva, nadviazala kvalitné vzťahy, vykonáva samostatne zárobkovú činnosť, je stabilizovaná aj po
bytovej stránke napriek tomu, že po jej odchode zo spoločnej domácnosti jej otec maloletého neposkytol
žiadne plnenie a nedal k dispozícii ani jedno z osobných vozidiel. Tvrdenia otca o atakoch realitných
maklérov sú úsmevné, pretože napriek množstvu e-mailov a SMS, avizovaných obhliadok ani jednu
otec neumožnil, bránil jej dostať sa k dokumentácii o ich spoločnom vlastníctve, vymenil zámky, bráni sa

vyporiadaniu BSM a dokonca ju pri poslednej osobnej návšteve napadol a poškodil jej mobilný telefón.
Pokiaľ ide o prevádzku kaviarne a vinotéky Dabar s.r.o., už z jej názvu je zjavné zameranie na alkohol,
ktorý otec úmyselne ignoruje. K otázke statusu kňaza otca maloletého uviedla, že tento bol pre ňu
problémom už počas trvania manželstva, avšak otec maloletého mal k tejto záležitosti laxný prístup.
Otec o laicizáciu nemá eminentný záujem, resp. využíva práve status kňaza, ktorý mu umožňuje pôsobiť

v cirkevných štruktúrach, ako aj publikovať, za čo dostáva nemalú finančnú odmenu. Rovnako je to aj
s jeho činnosťou sprievodcu pre cestovnú agentúru Trinity, ktorá ponúka pútnické zájazdy do Izraela
so sprievodcom, ktorý je zároveň kňazom a ktorých sa otec opakovane v letných mesiacoch zúčastnil.
Pokiaľ ide o mailovú komunikáciu, uvádza, že otec nie je schopný s ňou komunikovať inak, ako touto
formou. Otec neprejavuje žiaden záujem o osobné stretnutie a rozhovor o tom, akým spôsobom bude

ich spoločný syn vedený, vychovávaný, kde mu bude poskytovaná zdravotná starostlivosť, kde získa
základné vzdelanie, na aký krúžok bude chodiť a akú mimoškolskú aktivitu bude vykonávať. Maloletého
bez jej súhlasu prihlásil na Súkromnú základnú školu v Levoči a neskôr ho svojvoľne prehlásil na
Základnú školu v Spišskom Podhradí. Ani pred nástupom maloletého do školy jej neuviedol dôvod
prehlásenia dieťaťa do inej školy a dokonca sa jej hrubo vyhrážal privolaním polície, pokiaľ sa zjaví na

otvorení školského roka. Poukázala na to, že až na základe predbežného opatrenia jej bolo umožnené,
aby sa maloletý zúčastnil talentových skúšok na jednej z najlepších základných škôl na Slovensku v
Banskej Bystrici. Rovnako, a to ani na základe apelu konajúceho súdu nebol ochotný umožniť jej vziať
maloletého so svojou rodinou do Chorvátska k moru. Aj o tento súhlas bola nútená žiadať neodkladným
opatrením. Pokiaľ ide o vyjadrenia otca k jej liečbe, otec sa zjavne stavia do pozície odborného lekára.

Rovnako sa stavia do pozície samozvaného sudcu, keď posudzuje zákonnosť či nezákonnosť dôkazov.
V závere vyjadrenia otec spomína svoju stabilnú prácu, avšak ju bližšie nekonkretizuje. Ide zrejme o
prácu vedeckého pracovníka, ktorá je spojená s pracovnými cestami alebo prácu barmana v kaviarni
spoločnostiDabar,ktorávykazujeminimálnepríjmyapodľavývojaposlednýchmesiacovtátospoločnosť
stagnuje, neprináša zisk a priestory jej prevádzky otec ako jediný konateľ ponúkol na prenájom, v

marci 2017 prepustil poslednú zamestnankyňu a v súčasnosti zamestnáva len jednu brigádničku na pár
hodín týždenne. Možno má otec pod pojmom stabilnej práce na mysli činnosť cirkevného sprievodcu
na pútnických zájazdoch do Izraela. Nikde vo vyjadrení otca však nezaregistrovala zmienku o tom,
ako konkrétne otec zabezpečuje dieťaťu pocit istoty, bezpečia, pohody, vnútorného pokoja, radosti,
dosahovanie výborných školských výsledkov na kvalitnej školskej inštitúcii rešpektujúc postavenie a

pozíciudruhéhorodičaslušneazmysluplnesnímkomunikovať,byťotvorenýdohodámaúpravevzťahov
aj nad rámec neodkladných opatrení a súdnych rozhodnutí.

9. Otec v duplike uviedol, že uznesením odvolacieho súdu z 9.10.2017 sp.zn. 7CoPno 1/2017 súd
nariadil neodkladné opatrenie, ktorým bezodkladne upravil styk matky s maloletým v zmysle jej návrhu

doručeného 7.9.2017. Na rozdiel od odvolacieho súdu sa domnieva, že úprava styku matky s maloletým
podľa tohto neodkladného opatrenia nie je v najlepšom záujme dieťaťa. Návrh matky opätovne obsahuje
množstvo zavádzajúcich až vyslovene klamlivých tvrdení, považuje však za potrebné vyjadriť sa len
k tým najpodstatnejším. Odhliadnuc od skutočnosti, že matka bez jeho vedomia prihlásila maloletého,ktorý bol na základe rozhodnutia súdu dočasne zverený do jeho starostlivosti a s ktorým žije v C. I., na
Základnú školu v Banskej Bystrici, čo však matka za hrubé narúšanie integrity maloletého nepovažuje.
Po zápise maloletého na plnenie povinnej školskej dochádzky na Základnú školu v Levoči ho ostro

napadla, že tak urobil napriek tomu, že ho informovala, že zapísala maloletého na školu v Banskej
Bystrici. To, že tak urobila bez jeho súhlasu už zjavne z pohľadu matky nepredstavuje hrubé porušenie
rodičovských práv otca a manipuláciu s dieťaťom podľa jej osobných motívov. Vzhľadom na to, že mu
matka výslovne uviedla, že so zabezpečením povinnej školskej dochádzky v Levoči apriori nesúhlasí,
zabezpečil odhlásenie maloletého zo školy v Levoči a jeho prihlásenie do školy v Spišskom Podhradí,

s ktorou matka 26.3.2017 súhlasila a dokonca mu navrhla osobnú konzultáciu na tejto škole. Matka
opakovane uvádza, že nedostala informácie ohľadom nástupu maloletého do školy. V skutočnosti jej
uviedol, aby si tieto informácie zo školy zabezpečila sama, keďže na ich poskytnutie školou má rovnaké
právo ako on. Rovnako ju vyzval, aby školu za týmto účelom navštívila. Na základe uvedeného matka
školunavštívila30.8.2017.Zuvedenéhojezrejmé,ženekonalsvojvoľne,alesmatkouotejtoskutočnosti
komunikoval, jej námietkam vyhovel a nezapísal maloletého do školy, s ktorou matka nesúhlasila.

Rovnako nie je pravdivé jej tvrdenie, že ju neinformoval o jeho záujme presťahovať sa do V. a o
plánovanom prenajatí priestorov v rodinnom dome tretej osobe. O tejto skutočnosti s matkou intenzívne
a dlhodobo komunikoval, avšak vzhľadom na jej prianie, aby maloletý navštevoval Základnú školu v
Spišskom Podhradí od tohto zámeru upustil. K jej komunikácii s pracovníčkou ÚPSVaR pracovisko
Levoča 30.8.2017 podotýka, že ide o snahu matky o zvrátenie výsledkov vykonaného dokazovania a

záverov písomného vyjadrenia kolízneho opatrovníka vtiahnutím údajného vyjadrenia zamestnankyne
kolízneho opatrovníka pri osobnom rozhovore, ktoré vyjadrenie nie je možné nijak objektivizovať, čo je
vo vzťahu k pôsobeniu kolízneho opatrovníka v tejto veci minimálne neetické. Jeho právna zástupkyňa
si tieto údajné vyjadrenia overovala priamo u menovanej zamestnankyne, ktorá ich označila za úplnú
fabuláciu ich rozhovoru. Ďalej uviedol na ozrejmenie nepravdivosti a účelovosti matkiných tvrdení, že

počas letných prázdnin v roku 2017 mali obaja rodičia vymedzený rovnaký rozsah styku s maloletým,
pričom počas obdobia, v ktorom bol maloletý u neho v mesiaci júl, umožnil matke telefonovať so synom
52,5 minút, pričom matka v období, počas ktorého bol maloletý u nej, mu umožnila so synom telefonovať
14 minút. V septembri telefonovala so synom 158 minút, v októbri 112 minút do nariadenia neodkladného
opatrenia. Od 15.10. má matka zabezpečený kontakt podľa neodkladného opatrenia. Telefonáty a Skype

matka využíva ľubovoľne dlho. Rozhovory trvajú v priemere 30 až 40 minút. Pokiaľ ide o ich vzájomnú
komunikáciu, uviedol, že v septembri mu matka poslala 56 mailov, na 36 reagoval. V októbri mu poslala
189 mailov, reagoval na 78. V novembri mu poslala 154 mailov, z ktorých odpovedal na 74. Priebežne
matku informuje o zdravotnom stave, aktivitách a dôležitých udalostiach v živote maloletého. Matka tieto
informácie súdu sprístupňuje selektívnym spôsobom a zámerne ich vynecháva, ako napríklad uvedený

nesúhlas so zápisom do školy v Levoči. Domnieva sa, že nie je v jeho silách a nie je možné od
neho rozumne požadovať, aby reagoval na všetky jej maily. Napriek tomu, že na základe vykonaného
dokazovania niet najmenších pochýb o vhodnosti jeho domácnosti pre zdravý vývoj maloletého, matka
za obdobie tohto kalendárneho roka (2017) vyzvala ÚPSVaR na kontrolu v jeho domácnosti v januári a
opakovane v júli. Zároveň vo februári požiadala o kontrolu v jeho domácnosti políciu. Na vypočúvanie

políciou z podnetu matky bol nútený dostaviť sa aj v marci. V júli opätovne podala na neho písomnú
sťažnosť na ÚPSVaR. Žiadna z uvedených kontrol nepriniesla voči nemu žiadne negatívne zistenia.
Všetky tieto skutočnosti uvádza len preto, aby ozrejmil, že nie je to on, kto na matku bezdôvodne posiela
políciu a iné štátne orgány s výnimkou dvoch prípadov, ktoré sa bohužiaľ ukázali ako opodstatnené.
Matke v dostatočnej miere umožňoval a umožňuje telefonický, Skype-ový kontakt so synom a snaží sa

aspoň v racionálnej miere reagovať na neutíchajúcu záplavu jej mailov. Ich komunikáciu naozaj nie je
možné považovať za ideálnu, je však nesporné, že prebieha. Len samotná skutočnosť, že nereaguje
na každý zo 180 mailov, neznamená, že sa komunikácii vyhýba. Podania matky sú plné vzletných fráz,
ako aj klamstiev a fabulácií, ktoré produkuje zrejme v nádeji, že neustále opakované lži sa napokon
budú považovať za pravdu. Uviedol, že obaja rodičia majú rovnaké rodičovské práva a povinnosti,

ktoré im vznikli zo zákona narodením dieťaťa, a preto obaja majú aj rovnaké právo podieľať sa na
výchove dieťaťa. Táto základná premisa však neplatí absolútne, a to v prípade, ak jej uplatneniu
bráni prekážka, ktorá môže byť objektívneho charakteru, ale aj charakteru subjektívneho na strane
niektorého rodiča. Domnieva sa, že práve táto situácia v konaní nastala po zrušení rozhodnutia súdu
prvej inštancie z apríla 2015, pričom nastoleniu striedavej osobnej starostlivosti rodičov o maloletého

bránia prekážky na strane matky. Prekážka objektívneho charakteru spočíva vo vzdialenosti bydliska
matky od bydliska dieťaťa za súčasného nástupu dieťaťa na povinnú školskú dochádzku v mieste jeho
trvalého bydliska. Prekážku subjektívneho charakteru predstavuje plne rozvinutá psychická aj fyzická
závislosť matky na alkohole, ktorá spochybňuje jej spôsobilosť riadne sa starať o maloletého, ohrozujestabilitu jeho výchovného prostredia a je preto v rozpore s najlepším záujmom maloletého. Napriek
tomu, že matka túto okolnosť bagatelizuje, je potrebné vziať do úvahy, že za obdobie viac ako dvoch
rokov sa matka minimálne štyri až päťkrát podrobila opakovanému protialkoholickému liečeniu ústavnou

alebo ambulantnou formou, pričom medzi týmito liečeniami sa snažila vyvolať dojem, že svoju závislosť
má pod kontrolou. K recidívam opakovane dochádzalo v situáciách, kedy matka mala dieťa vo svojej
starostlivosti, alkoholické excesy matky sa opakovane odohrávali priamo pred dieťaťom. O skutočnom
postoji matky nesvedčia vzletné floskuly nachádzajúce sa v jej vyjadreniach, ale predovšetkým jej
konanie. Jednotlivé recidívy sa opakovane snažila utajiť pred ním až do momentu, kedy nebolo inej

cesty. Poslednú recidívu sa snažila utajiť dokonca aj pred konajúcim súdom. V tomto konaní však nejde
o matku, ale o najlepší záujem mal. C., preto zastáva názor, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil
všetky skutkové i právne aspekty a vo veci správne rozhodol. Pripojil mailovú komunikáciu z marca,
apríla a augusta 2017.

10. Ďalšie vyjadrenia podané neboli.

11. Výroky rozsudku o náhrade trov štátu a trovách účastníkov konania napadnuté neboli, preto neboli
predmetom preskúmania v odvolacom konaní.

12. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

13. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

14. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v
napadnutých výrokoch o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas

po rozvode v zmysle zásad vyplývajúcich z § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385
ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne
zistil skutočný stav veci, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 191
CSP vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom
starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania,

v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku v tejto časti presvedčivé a s jeho závermi
sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Matka v odvolaní neuviedla žiadne nové a podstatné
skutočnosti, ktoré by spochybňovali závery súdu prvej inštancie a mali by tak za následok iné, pre
matku priaznivejšie rozhodnutie, pričom jej argumentácia je totožná s jej obranou v konaní na súde
prvej inštancie, s ktorou sa súd precízne vysporiadal. Argumentácia matky či už v konaní na súde prvej

inštancie alebo v odvolacom konaní vychádza z jej absolútneho presvedčenia, že pre výchovu dieťaťa,
jeho život či citové väzby je najpodstatnejšia matka, a to bez akejkoľvek sebakritiky svojho konania
a správania sa zisteného v priebehu celého konania o rozvod manželstva (premiestnenie dieťaťa
mimo jeho obvyklého pobytu, snaha matky vytvárať rodinné prostredie pre dieťa s iným partnerom
v I.H., obmedzovanie styku otca s dieťaťom, požitie alkoholických nápojov v čase zabezpečovania

starostlivosti o dieťa a podobne) a na druhej strane dehonestácia starostlivosti zabezpečovanej otcom
dieťaťa. Zákon o rodine ani Dohovor o právach dieťaťa nepriorizuje žiadneho z rodičov vo vzťahu k
výkonu osobnej starostlivosti o maloleté dieťa, práve naopak, úprava rodičovských práv a povinností je
koncipovaná na zásadne rovnoprávnom postavení oboch rodičov. Pre akékoľvek rozhodnutie súdu o
úprave výkonu rodičovských práv a povinností je podstatným posúdenie najlepšieho záujmu maloletého

dieťaťa, pričom nejde o otázku skutkovú, ale o právne posúdenie veci, pričom záujem dieťaťa nie je
možné zamieňať so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii ich výchovného pôsobenia, teda
s ich predstavou o výkone rodičovských práv a povinností. Súd prvej inštancie teda správne skúmal
výchovné prostredie oboch rodičov z hľadiska kde budú lepšie zaistené potreby maloletého dieťaťa
a dospel k odôvodnenému záveru, že výchovné prostredie otca je pre maloleté dieťa momentálne

vhodnejšie s poukazom na rovnakú citovú väzbu dieťaťa k obom rodičom a závislosť matky na
alkohole bez hodnoverne preukázanej jej schopnosti abstinovať, ktorá skutočnosť svedčí v neprospech
zabezpečovania starostlivosti o dieťa matkou, za súčasného preukázania riadnej starostlivosti o dieťa
otcom v období dvoch rokov. O vhodnom výchovnom pôsobení otca na dieťa svedčí aj skutočnosť, žedieťa aj napriek jeho zvereniu do osobnej starostlivosti otca neodkladným opatrením má naďalej silnú
citovú väzbu k matke, ako sama tvrdí v odvolaní, čím je preukázané, že otec rešpektuje rolu matky
v živote dieťaťa, dieťa nemanipuluje a teda rešpektuje aj právo dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k

obidvom rodičom.

15. Súd prvej inštancie presvedčivo odôvodnil aj použitie dôkazu získaného v rozpore so zákonom, a
to zdravotnej dokumentácie matky týkajúcej sa jej hospitalizácie v januári 2017 a v súlade s ochranou
záujmov maloletého dieťaťa ho posúdil z hľadiska vhodnosti, potrebnosti a primeranosti vo vzťahu

k porušeniu osobnostných práv matky, keďže týmto dôkazom mala byť preukázaná možná recidíva
matky k požívaniu alkoholických nápojov, a teda jej neschopnosť dlhodobo abstinovať, ktorá skutočnosť
aj z pohľadu odvolacieho súdu nie je jedinou (ako tvrdí matka), ale ďalšou závažnou skutočnosťou
preukazujúcou úroveň jej schopnosti zabezpečovať starostlivosť o maloleté dieťa. Nakoľko matka
odmietla túto dokumentáciu zverejniť, resp. udeliť súhlas na jej oboznámenie a neposkytla ani žiadne iné
dôkazy k preukázaniu skutočností, ktoré boli dôvodom jej hospitalizácie v januári 2017, bol postup súdu

prvej inštancie oprávnený. Matkou navrhovaný alternatívny dôkaz opakovaným znaleckým posudkom
ohľadnejejzdravotnéhostavuzjavneniejespôsobilýpreukázaťskutočnosti,ktorésaodohralivminulosti
bez toho, aby znalec vychádzal práve zo zdravotnej dokumentácie, ku ktorej matka odmieta udeliť
súhlas.

16. Pretože súd prvej inštancie komplexne a dôsledne posúdil individuálne špecifickú situáciu, v ktorej
sa maloleté dieťa nachádza, nerezignoval ani na zlepšenie komunikačných schopností a vzťahu rodičov
maloletého dieťaťa uložením výchovného opatrenia, upravil široko styk matky s dieťaťom v štandardnom
rozsahu, ktorému zodpovedá polovica voľného času dieťaťa a nadštandardne upravil aj jej telefonický a
elektronický styk s dieťaťom, v súlade s kritériami určovania rozsahu vyživovacej povinnosti určil výživné

bez povinnosti matky uhradiť zaostalé výživné po zistení, že matka si od právoplatnosti výroku rozsudku
o rozvode manželstva vyživovaciu povinnosť plnila, odvolací súd rozsudok v napadnutých výrokoch ako
vecne správny potvrdil a v celom rozsahu sa stotožnil s jeho odôvodnením.

17. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).