Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. august 2015

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 5Er/221/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8310202936
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Sidorová
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2015:8310202936.2

Uznesenie

Okresný súd Humenné v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska
5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti povinnej M. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX,
XXX XX W., o vymoženie uloženej povinnosti zaplatenia sumy vo výške 1.404,18 € s príslušenstvom a
trov exekúcie, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n a z a s t a v u j e ju .

O trovách exekúcie súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie samostatným
uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Humenné poverením č. 5702 045795 * zo dňa 21.10.2010 sp. zn. 5Er/221/2010-19 poveril

súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821
08 Bratislava, vykonaním exekúcie za účelom uspokojenia pohľadávky oprávneného, a to na základe
návrhu na vykonanie exekúcie exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Rozhodcovského súdu
zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore s.r.o. zo dňa 23.11.2009 sp. zn. EP 60931/09, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 18.01.2010 a vykonateľnosť dňa 22.01.2011. Exekučné konanie začalo
dňa 12.03.2010.

Podľa ustanovenia § 58 odsek 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez
návrhu.

Podľa ustanovenia § 57 odsek 1 písmeno g/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu
súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Rozhodcovským rozsudkom Rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore
s.r.o. zo dňa 23.11.2009 sp. zn. EP 60931/09 bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému
sumu 1.404,18 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 14% ročne zo sumy 1.404,18 € od 11.08.2006
do zaplatenia, trovy konania vo výške 364,09 € do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodcovského
rozsudku.

Z predloženej zmluvy o úvere č. 10298015 zo dňa 23.11.2005 súd zistil, že právny predchodca
oprávneného obchodná spoločnosť Consumer Finance Holging, a.s. poskytla povinnej úver vo výške
33.000,- Sk (súd podľa obsahu túto zmluvuuy posúdil ako zmluvu o úvere, nie ako žiadosť o
aktiváciu karty), ktorú sa zaviazal povinný splácať formou mesačných splátok vo výške 1.100,- Sk.
Vzhľadom na povahu účastníkov predmetnej zmluvy o úvere, súd posúdil predmetný zmluvný vzťah

ako spotrebiteľský, keďže právny predchodca oprávneného pri uzatváraní tejto zmluvy konal v rámci
predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu s povinnou, ktorá je fyzickouosobou - nepodnikateľom. Vzhľadom na zákonné kritériá obsiahnuté v ustanovení § 52 Občianskeho
zákonníka, ktorý ako lex generalis spotrebiteľa definuje odlišne a širšie ako ustanovenie § 3 odsek 2
zákona o spotrebiteľských úveroch, a vzhľadom na zákonné kritériá obsiahnuté v § 2 odsek 1 písmeno

a/ a § 23a v tom čase účinného zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa treba vzhľadom
na postavenie povinnej ako spotrebiteľa, t.j. osoby, ktorá pri uzatváraní a plnení predmetnej zmluvy
nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, čo je zrejmé z obsahu
zmluvy ako aj označenia povinnej v nej (povinná je označený identifikačnými znakmi typickými pre
fyzické osoby - nepodnikateľov, t.j. menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom, číslom občianskeho

preukazu) uzavrieť, že v prípade zmluvy o úvere č. 10298015 zo dňa 23.11.2005 ide bez akýchkoľvek
pochybností o vzťah spotrebiteľský, a ako na taký preň platia normy na ochranu spotrebiteľa obsiahnuté
tak vo vnútroštátnych právnych predpisoch, ako aj v právnych aktoch Európskej únie.

Podľa ustanovenia § 23a zákona č. 634/1992 Zb. O ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzavretia
Zmluvy spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného

zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo
viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, (§ 52 až 60 Občianskeho
zákonníka v znení neskorších predpisov) sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.

Podľa ustanovenia § 52 odsek 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia Zmluvy
spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa ustanovenia § 52 odsek 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia Zmluvy dodávateľ
je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia § 52 odsek 3 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia Zmluvy
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia § 53 odsek 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy

Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).
Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.

Podľa ustanovenia § 53 odsek 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy

neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ustanovenia § 54 odsek 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia
Zmluvy zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon

priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa ustanovenia § 25 odsek 1 zákona 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov právne vzťahy, ktoré vznikli pred

11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov,
ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.

Podľa ustanovenia § 25 odsek 2 zákona č. 129/2010 Z.z. ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1
a2a§18saod11.júna2010použijúajnaprávnevzťahyvzniknuténazákladezmluvyospotrebiteľskom

úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej
sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.Podľa ustanovenia § 2 písmeno a/ a b/ zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch na účely
tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej

forme; zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa (Hlava III článok 98 Charty základných práv Európskej únie) totiž

nekončí pri spotrebiteľských úveroch. Široká ochrana spotrebiteľov je garantovaná smernicou Rady
93/13/EHS z 5.apríla 1993 o nekalých praktikách v spotrebiteľských zmluvách, ktoré sa spotrebiteľom
predkladajú tak, že sú predformulované a spotrebiteľ spravidla ich obsah nemení. Ak spotrebiteľ pri
takejto zmluve neprijíma službu alebo nekupuje tovar na obchodnú činnosť alebo iné podnikanie,
prináleží mu ochrana touto smernicou a nemusí pritom ísť o spotrebiteľský úver. Ochrana spotrebiteľa
pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami z úradnej moci súdu sa týka rozmanitých zmluvných

vzťahov vrátane úverov, ktoré nemožno zaradiť do kategórie spotrebiteľských úverov.

Podľa ustanovenia článku 6 odsek 1 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách (ďalej len Smernica Rady 93/13/EHS) členské štáty zabezpečia, aby nekalé
podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa

podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto
podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa ustanovenia článku 3 odsek 3 Smernice Rady 93/13/EHS príloha obsahuje indikatívny a
nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

Podľa ustanovenia článku 4 odsek 1 Smernice Rady 93/13/EHS Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia
článku 7, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na
ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia
zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.“

Použitie ustanovení smernice sa opiera o nepriamy účinok práva EÚ na právne poriadky členských
štátov, ktorý spočíva v povinnosti konformného výkladu. Nejde teda o priame dosiahnutie výsledku
riadnym implementovaním smernice, ale o nepriame dosiahnutie výsledku stanoveného smernicou jej
výkladom prostredníctvom rozhodnutia vnútroštátneho súdu. Článok 6 smernice Rady 93/13/EHS je

pritom treba považovať za kogentné ustanovenie (čl. 50 uznesenia POTOTOVOSŤ C-76/10).

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-240/98 zo dňa 27.6.2000 Oceáno Grupo Editorial SA
c/a Roció Murciano Quintero, cieľ článku 6 smernice (93/13/ES), ktorý od členských štátov vyžaduje
stanoviť, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ

sám povinný vystúpiť proti nekalej povahe takých podmienok, t.j. na základe uvedeného rozsudku má
vnútroštátnysúdoprávneniezhodnotiťzúradnejpovinnostinekalosťpodmienkyvspotrebiteľskejzmluve
za účelom dosiahnutia všeobecného efektu súdneho rozhodnutia.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 Elisa María Mostaza Claro c/

a Centro Móvil Milenium SL bod 38, povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana,
ktorú smernica zaisťuje spotrebiteľom, okrem toho odôvodňuje to, že vnútroštátny súd má posudzovať
ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi
spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-40/08 zo dňa 6.10.2009 Asturcom Telecomunicaciones
SL c/a Cristine Rodríguezovej Nogueirovej smernica 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon
právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa
oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú

povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v
rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci
obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súduvyvodiťvšetkydôsledky,ktoréztohopodľadanéhovnútroštátnehoprávavyplývajú,scieľomzabezpečiť,
aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

Spotrebiteľské zmluvy sú typické tým, že ich o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a
opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov (spotrebitelia) s tým, že dodávateľ
ako navrhovateľ zmluvy vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky
ich realizácie. Návrh zmluvy býva často pripravený na predtlačených tlačivách, spotrebiteľ nemá
možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie,

respektíve odmietnutie návrhu. Pre spotrebiteľskú zmluvu je teda charakteristické, že spotrebiteľ
vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, pričom nemá možnosť tieto zmluvné podmienky
individuálne ovplyvniť.

Z predložených Obchodných podmienok, článku XI. bodu 63 vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli, že
všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy a v súvislosti s ňou budú riešené, ak nedôjde k dohode v

rozhodcovskom konaní rozhodcovským súdom Slovenskej hospodárskej komory.

V čase uzavretia zmluvy Občiansky zákonník nemal medzi neprijateľnými zmluvnými podmienkami,
ktorých demonštratívny výpočet bol v tom čase uvedený v jeho § 53 odsek 3 zahrnuté ako neprijateľné
také ustanovenie, ktoré sa dotýka rozhodcovskej doložky. To bolo doplnené až novelou Občianskeho

zákonníka uskutočnenou zákonom č. 568/2007 Z.z. účinným od 1.1.2008. To však neznamená, že v
čase uzavretia zmluvy (23.11.2005) nebolo možné podrobiť súdnej kontrole aj rozhodcovskú doložku.
Umožňovalo to ustanovenie § 53 odsek 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „generálna klauzula“). Ustanovenie § 53 odsek 3

v tom čase účinného Občianskeho zákonníka (v súčasnosti § 53 ods. 4) obsahuje indikatívny výpočet
neprijateľných zmluvných podmienok (použité slovo „najmä“). Pri výklade generálnej klauzuly súd
čiastočne vychádzal aj z prílohy už spomínanej Smernice 93/13/EHS, ktorá za neprijateľnú zmluvnú
podmienku odporúča ako vzor aj zmluvnú podmienku „neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť
v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať

od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne
obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva,
ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane“.

Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť pomerne rýchle prejednanie a rozhodnutie prípadného

sporu vzniknutého medzi zmluvnými stranami arbitrom - rozhodcom ako súkromnou osobou (v prípade
rozhodovania rozhodcom teda nejde o výkon verejnej moci nezávislým a nestranným štátnym súdom),
na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Často sa takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí
len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. V
porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je predsa len význam rozhodcovskej doložky osobitný,

pretože v krízových situáciách za vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom
chránenýchzáujmochscieľomdosiahnuťnovýkvalifikovanýzáväzokzpôvodnejzmluvy.Rozhodcovská
doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní,
znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred
spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú doložku si pritom spotrebiteľ

osobitnenevyjednalanemalnavýbervzhľadomnajejsplynutiesostatnýmištandardnýmipodmienkami.
Spotrebiteľ mohol zmluvu ako celok buď odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným obchodným
podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. Rozhodcovský
súd je teda vopred zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej
zmluvy. Rozhodcovské konanie by mohlo byť akceptované, ak by si spotrebiteľ osobitne vyjednal

takýto spôsob rozhodnutia sporu len na už existujúce spory a bol podnikateľom dostatočne poučený
o význame a dôsledkoch uzavretia takejto rozhodcovskej zmluvy. V tomto prípade však táto doložka
nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale už na samom začiatku
zmluvného vzťahu. Súd svoj názor o neprimeranej povahe rozhodcovskej doložky opiera aj o stanovisko
Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 4.6.2009 Pannon GSM Zrt. c/a Erzsébet Sustikné Györfi

bod 40, v ktorom tento súd konštatuje, že vopred stanovená podmienka v zmluve uzatvorenej medzi
spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle smernice (93/13/ES), ktorá nebola individuálne dohodnutá a
ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza
sídlo predajcu alebo dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska smernice 93/13/EHS kvalifikovaná ako nekalá. Teda podľa stanoviska Súdneho dvora spĺňa v zmysle smernice všetky
podmienky „nekalosti“ už len dojednanie, že príslušným na riešenie sporov zo spotrebiteľskej zmluvy je
všeobecných súd, v obvode ktorého má dodávateľ sídlo, a teda nie všeobecný zákonný súd spotrebiteľa.

V rozhodovanej veci nielenže nerozhodoval všeobecný súd, ale rozhodoval rozhodcovský súd určený
v článku XI. bodu 63 Obchodných podmienok.

Vychádzajúc z odporúčacej povahy prílohy smernice 93/13/EHS, ktorá nebráni reštriktívnejšiemu ani
extenzívnejšiemu posudzovaniu zmluvných podmienok, porovnávajúc ostatné zmluvné dojednania,

povahu právneho vzťahu, jeho obsah a všetky okolnosti zmluvy (čl. 4 ods.1 smernice 93/13/EHS) súd
považuje rozhodcovskú doložku v danom prípade za rozpornú s generálnou klauzulou.

Podľa ustanovenia § 45 odsek 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní súd príslušný na
výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti
ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné

konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa ustanovenia § 45 odsek 2 zákona č. 244/2002 Z.z. súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo
na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v
rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a
materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa aj napriek tomu nesprávne
nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená ( ZSP č.15/1997 ).

VychádzajúczustanoveníExekučnéhoporiadkunemôžubyťpochybnostiooprávneníexekučnéhosúdu

preskúmavať súlad exekučného titulu so zákonom v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania a nielen
pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie. Z ustanovenia § 57 odsek 1 Exekučného poriadku
napr. vyplýva viacero dôvodov, kvôli ktorým exekučný súd už začatú exekúciu zastaví, pričom viaceré
z týchto dôvodov závisia práve od preskúmania exekučného titulu. Už začaté exekučné konanie tak
exekučný súd obligatórne zastaví napr. v prípade, ak zistí, že exekučné konanie sa začalo bez toho, aby

sa exekučný titul stal vykonateľným [§ 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku ], alebo v prípade, ak v
už začatom exekučnom konaní zistí, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo
po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným [§ 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku], alebo
ak v prebiehajúcom exekučnom konaní zistí, že právo priznané exekučným titulom dodatočne zaniklo
[§ 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku], alebo ak už začatú exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú,

pretožejetuinýdôvod,prektorýexekúciunemožnovykonať[§57ods.1písm.g)Exekučnéhoporiadku],
pričom tento zákonodarcom explicitne nepomenovaný „iný dôvod“ sa môže týkať aj zistení týkajúcich
sa exekučného titulu.
Ako konštatoval aj Ústavný súdu SR v uznesení č.II. ÚS 404/2010-16 zo dňa 30.9.2010 „...exekučný
súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého

exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr.
aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začatú exekúciu zastaviť,
pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu (§ 58 ods.
1 Exekučného poriadku v rozhodnom znení).“ Ako vyplýva z uznesenia Krajského súdu Prešov z
31.1.2012, sp. zn. 9Co/2/2011 „... v rozhodcovských veciach má exekučný súd takúto povinnosť

okrem iného aj vtedy, ak sa vymáha plnenie nemožné, právom nedovolené alebo plnenie v rozpore
s dobrými mravmi v zmysle ustanovenia § 45 odsek 2 zákona o rozhodcovskom konaní. O plnenie v
rozpore s dobrými mravmi ide aj v prípade, ak sa vymáha plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky.
Účastníci exekučných konaní sa môžu dôvodne spoliehať na objektívne právo a na to, že ak existuje
zákonná povinnosť súdu zastaviť exekúciu aj bez návrhu, súd v žiadnom prípade nedovolí vykonať

exekúciu na plnenia z podmienok, ktoré spôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
naviac v neprospech slabšieho účastníka zmluvy. Najmä na strane priemerných subjektov práva
je nezanedbateľné nebezpečenstvo, že nepoukážu na neprijateľné zmluvné podmienky“. Uvedené
potvrdzuje i Najvyšší súd v uznesení zo dňa 21.3.2012, sp. zn. 6Cdo 1/2012, v ktorom sa konštatuje,že „...princíp „vigilantibus iura scripta sunt“ („práva patria bdelým“, alebo „nech si každý stráži svoje
práva“ alebo „zákony sú písané pre bdelých“) v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach
ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník

rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť
rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený,
a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného
nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci
materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz

vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa.

Na základe vyššie uvedeného súd dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej
spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou podmienkou, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán a táto je v rozpore s ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka
účinného v čase uzavretia zmluvy ako aj v rozpore s ustanovením smernice 93/13/EHS. Zároveň takto

dojednaná rozhodcovská doložka je v rozpore s dobrými mravmi. Súd preto exekúciu vedenú súdnym
exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. postupujúc podľa § 57 odsek 1 písmeno g) v spojení s § 58
odsek 1 Exekučného poriadku vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil. Oprávnený sa môže svojich
práv domáhať len inými právnymi prostriedkami, napr. žalobou na plnenie.

Podľa ustanovenia § 200 odsek 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie,
rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

O trovách exekúcie rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia o zastavení
exekúcie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podľa § 374 ods. 4 O.s.p. podať na tunajší súd odvolanie v lehote 15
dní odo dňa jeho doručenia.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží

potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.