Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. február 2018

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 24C/178/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315220010
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Šefčíková

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2018:2315220010.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní pred sudkyňou JUDr. Táňou Šefčíkovou, v právnej veci žalobcu: AB 2 B.

V., IČO: 572 79 667, so sídlom Strawinskylaan 933, 1077XX, Amsterdam, Holandské kráľovstvo, zast.:
Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., IČO: 47 234 679, so sídlom 1. mája 173/11, 911
01 Trenčín, proti žalovanému: P. Č., G.. X.X.XXXX, K. W. XXXX/X, XXX XX Š., o zaplatenie 3.997,08
Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodný žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 26.8.2015 domáhal nároku voči žalovanému

vo výške 3.997,08 Eur s prísl. z dôvodu, že na žalobcu bola zmluvou zo dňa 7.5.2015 postúpená
pohľadávka zo spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. z titulu zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX
uzatvorenej so žalovaným dňa 9.4.2014. Pôvodný žalobca uplatnil pohľadávku, ktorá ku dňu postúpenia
predstavovala: istinu 68,46 Eur, úrok 401 Eur, zosplatnená istina 3.445,15 Eur, poistenie Bill protection
45,56 Eur, upomienka II. vo výške 24 Eur, poplatok za možnosť zmeny splátky 5,96 Eur, poplatok za
možnosť odloženia splátok 5,96 Eur, spolu 3.997,08 Eur a vyčíslený úrok z omeškania 44,24 Eur a úrok
z omeškania 5,05% ročne zo sumy 3.997,08 Eur odo dňa 15.8.2015 do zaplatenia. Žalobca si uplatnil

aj náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. Dňa 2.12.2015 súd vydal platobný rozkaz č.k. 24C/178/2015-45, voči ktorému žalovaný podal odpor
podaním zo dňa 23.12.2015. Žalovaný uviedol, že žalobca nezohľadnil všetky jeho úhrady. Zmluvu
považuje za bezúročnú a bez poplatkov, preto všetky úhrady majú byť pripísané na istinu, nie na úroky.
Pohľadávka bola postúpená bez súhlasu žalovaného, čo je podľa žalovaného v rozpore so zákonom.
Nakoľko má žalovaný zlú finančnú situáciu, žiada súd o povolenie možnosti splácať dlh splátkami vo

výške 40,40 Eur mesačne k 31. dňu v mesiaci.

3. Uznesením č.k. 24C/178/2015-83 zo dňa 17.1.2017 súd rozhodol o tom, že v konaní bude pokračovať
so žalobcom z titulu zlúčenia a zániku pôvodného žalobcu. Na pojednávania 1.12.2016, 9.10.2017 a
22.1.2018 sa nedostavil žalobca, ani jeho právny zástupca, ktorí svoju neúčasť ospravedlnili a súhlasili s
prejednaním a rozhodnutím veci bez ich prítomnosti. Súd predbežne posúdil, že oznámenie postúpenia
pohľadávkyzveriteľaztituluzmluvyoúverejeprávneneúčinné,apretobudesúdexoffoskúmaťaktívnu

legitimáciu žalobcu, ktorej nedostatok namietal aj žalovaný. Súd vyzval žalobcu k predloženiu originálu
zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorá tvorí predmet tohto sporu. Žalobca na výzvu nereagoval.4. Súd sa oboznámil najmä s výpisom žalobcu z obchodného registra, oznámením o postúpení
pohľadávky zo dňa 29.7.2015, ktoré zároveň obsahuje predžalobnú výzvu, zmluvou o hotovostnom
úvere a zmluvou o revolvingovom č. XXXXXXXXXX medzi Home Credit Slovakia, a.s. a žalovaným

zo dňa 9.4.2014, úverovými podmienkami, výzvou k splateniu celého dlhu zo dňa 7.5.2015, výpisom
čerpania, splatenia a úhrad, potvrdeniami (výpismi) o úhradách zo strany žalovaného.

5. Podľa § 52 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník, v znení účinnom v čase
uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len „OZ“), ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné

ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

6. Podľa § 53 ods. 1 a 5 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

7. Podľa § 53 ods. 4 písm. b) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na
iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo
zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa.

8. Podľa § 54 ods. 1 a 2 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o
obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

9. Podľa § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

10. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo

ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

11. Podľa § 524, ods. 1 a 2, § 525 ods. 1 a 2, § 526 ods. 1 a 2 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku
aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza
aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká

najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani
pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by
postúpenie odporovalo dohode s dlžníkom. Postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného
odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ
postupníkpostúpeniepohľadávkydlžníkovinepreukáže,zbavísadlžníkzáväzkuplnenímpostupcovi.Ak

postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania
zmluvy o postúpení.

12. Podľa § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z., o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, v znení účinnom v čase

uzavretia úverovej zmluvy (ďalej „ZOS“), predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi.
Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v
rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel
morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri
nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú

nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

13. Podľa § 7 ods. 2 písm. a) a b) ZOS, obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak je v rozpore
s požiadavkami odbornej starostlivosti, podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomickésprávanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo
ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú
skupinu spotrebiteľov.

14. Podľa § 2 písm. r) ZOS, podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa využitie
obchodnej praktiky na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri
dostatku informácií inak neurobil.

15. Podľa čl. 6 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), strany
sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci
vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán
sporu.Podľa§295CSP,súdmôževykonaťajtiedôkazy,ktoréspotrebiteľnenavrhol,akjetonevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

16. Medzi stranami nebolo sporné, že dňa 9.4.2014 spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. a žalovaný
uzatvorili zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX. Žalovaný namietal, že došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti
práva, nakoľko pohľadávka z titulu zmluvy o úvere bola postúpená bez jeho súhlasu. Medzi stranami
nebolo sporné, že uplatnený nárok je plnením zo spotrebiteľskej zmluvy, v ktorej jednou zo zmluvných

stránjespotrebiteľ.SúdnydvorEÚrozhodol,žemožnosťsúduskúmaťexoffonekalúpovahupodmienky
predstavujeprostriedokkzabráneniu,abyjednotlivýspotrebiteľnebolviazanýnekaloupodmienkou,ana
prispenie k splneniu cieľa, ktorým je ukončenie používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých
so spotrebiteľmi. Súd bol teda povinný a tiež oprávnený ex offo aplikovať súdnu kontrolu neprijateľnosti
zmluvných podmienok. Súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku zakotvenú v úverových

podmienkach spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. v Hlave 20, § 5 (záverečné ustanovenia), v zmysle
ktorej dlžník nie je oprávnený postúpiť pohľadávku zo zmluvy na tretiu osobu bez súhlasu veriteľa,
pričom veriteľ je oprávnený k takémuto postúpeniu. Uvedená zmluvná podmienka je neprijateľná
pre rozpor s dobrými mravmi, a preto je absolútne neplatná, nakoľko ide o zjavnú nerovnováhu
práv účastníkov zmluvy, a to bez akéhokoľvek právneho zdôvodnenia. V prípade, že spotrebiteľ si

mal byť vedomý v zmysle úverových podmienok, že pohľadávku môže postúpiť iba so súhlasom
dodávateľa, tak aj dodávateľ bol spôsobilý postúpiť svoju pohľadávku iba so súhlasom spotrebiteľa.
Súd podrobil popri súdnej kontrole neprijateľných podmienok v spotrebiteľskej zmluve vec z hľadiska
súdnej kontroly nekalých obchodných praktík (rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn.24Co/62/2014).
Pokiaľ sa nejedná o praktiku zaradenú do čierneho zoznamu (príloha 1 ZOS), je potrebné skúmať či je

obchodná praktika v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti a či podstatne narušuje alebo môže
podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe,
ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná. Odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň
osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo
vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery

uplatňovanej v jeho oblasti činnosti. Podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa sa
rozumie využitie obchodnej praktiky na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie,
ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil. V danej súvislosti súd vyhodnotil ako nekalú obchodnú
praktiku postúpenie pohľadávky bez súhlasu spotrebiteľa na zahraničný subjekt, ktorý bol následne
zlúčený bez toho, aby dal spotrebiteľ k takémuto postúpeniu súhlas. Súd tiež skúmal „generálnu

plnú moc“ udelenú právnym predchodcom žalobcu advokátskej kancelárii, ktorá oznámila žalovanému
postúpenie pohľadávky. Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí z 1.8.2012, č.k. III. ÚS 353/2012-
17 vyslovil názor, že ak by sa splnomocnenie malo interpretovať tak, že je udelené spoločnosťou a
v rozsahu oprávnenia robiť právne úkony spoločnosti vo všetkých veciach, ústavný súd považuje za
potrebné ako obiter dictum vysloviť názor, že by išlo o právny úkon absolútne neplatný podľa (§ 39 OZ),

pretože zo zákona (§ 20 ods. 1 OZ) patrí tento rozsah právomoci výlučne iba konateľom. S tým úzko
súvisí otázka princípu publicity (do obchodného registra sa zapisujú iba konatelia, prípadne prokuristi)
a na to nadväzujúca požiadavka právnej istoty najmä u tretích osôb, ale aj spoločnosti samotnej, keďže
nie je zrejmé, či by v týchto prípadoch robili právne úkony spoločnosti po udelení plnej moci konateľ a
splnomocnenec popri sebe alebo iba splnomocnenec a pod. Ako už vyplýva z rozhodnutia Ústavného

súdu SR vyššie, udelenie generálnej plnej moci zo strany právnickej osoby na úkony vo všetkých jej
veciach je absolútne neplatné. Na takúto generálnu plnú moc sa z právneho hľadiska nazerá ako na
úkon (dokument), ktorý neexistuje. Neplatnosť generálnej plnej moci má následky pre všetky ďalšie
právne úkony, ktoré boli na základe nej vykonané. Všetky budú trpieť tou istou vadou ako generálnaplná moc a budú považované za absolútne neplatné, a teda za právne neexistujúce. Teda podľa súdu
nebolo ani postúpenie pohľadávky oznámené žalovanému oprávneným subjektom v zmysle OZ. Súd v
priebehu konania vyzval žalobcu k predloženiu originálu zmluvy o postúpení pohľadávky z titulu zmluvy

o úvere, na ktorú výzvu však žalobca nereagoval. Na základe uvedeného tak súd žalobu zamietol v
celom rozsahu, nakoľko žalobca nepreukázal platné postúpenie pohľadávky z veriteľa z titulu ZoÚ a
žalobca tak nie je v konaní aktívne vecne legitimovaný.

17. O trovách súd rozhodoval podľa § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého patrí žalovanému plná náhrada

trov konania. Nakoľko mu však žiadne trovy v konaní nevznikli, súd ich náhradu žalovanému nepriznal.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis
s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy

toho, kto podanie urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v
akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).