Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. január 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/15/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3106214802
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3106214802.6

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a sudkýň
JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu: J., proti žalovanému: Q. o určenie
vlastníctva a o vydanie nehnuteľností, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín
zo dňa 26. júla 2017, č.k. 20C/102/2006-1286, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému p r i z n á v anáhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením žalovanému výrokom I. priznal nárok na náhradu trov
konania voči žalobcovi v rozsahu 100 % a výrokom II. štátu priznal nárok na náhradu trov konania
voči žalobcovi v rozsahu 100 %. Uviedol, že rozsudkom zo dňa 29. apríla 2015 č. k.

20C/102/2006-720 zamietol žalobu o určenie vlastníckeho práva k špecifikovaným
nehnuteľnostiam a o vydanie nehnuteľností. Vyslovil, že o trovách konania súd rozhodne do 30 dní po
právoplatnosti rozsudku. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Trenčíne rozsudkom zo
dňa 04.10.2016 č.k. 6Co/856/2015-746 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalovanému náhradu
trov odvolacieho konania nepriznal. Citovaný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 21.11.2016. O
nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovení § 255 ods. 1 CSP,

platného a účinného od 01.07.2016. Úspešný žalovaný má podľa § 255 ods.1 CSP právo na náhradu
trov konania. Na základe uvedeného súd o náhrade trov konania rozhodol tak, že žalovanému priznal
nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. Na základe uznesenia Okresného súdu
Trenčín zo dňa 31.12.2012 č.k. 20C/102/2006-359 bolo z rozpočtových prostriedkov štátu vyplatené
znalečné vo výške 7.262,37 Eur znalcovi D.. G. Q..

2. Uznesenie súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote napadol odvolaním žalobca. Navrhol
odvolaciemu súdu, aby uznesenie zmenil a rozhodol tak, že žalovanému a štátu sa nepriznáva
nárok na náhradu trov konania. Uviedol, že keďže sa domáhal žalobou v rámci reštitučného nároku
určenia vlastníckeho práva k žalovaným nehnuteľnostiam a vydania týchto nehnuteľností, žiada, aby
súd rozhodol tak, že nepriznáva náhradu trov konania žalovanému, ani štátu, nakoľko tu existujú
dôvody hodné osobitného zreteľa na jeho strane, ktorý nemohol inak preukázať vlastníctvo k sporným

nehnuteľnostiam a bol nútený podať žalobu poukazujúc predovšetkým na obsiahlu právnu problematiku
uplatňovanú v súdnom konaní. Rovnako tak súdy SR výklad reštitučného nároku, ktorý bol uplatnený
žalobcom pri svojej rozhodovacej činnosti vykladali a vykladajú rôznym spôsobom. Ide teda o náročnú
právnuproblematiku,ktorávyužívapredovšetkýmprávnuúpravumajetkucirkviajednotlivýchcirkevných
inštitúcií, ktorá nie jej jednoznačne upravená v súčasnom právnom poriadku.

3. Žalovaný sa k odvolaniu vyjadril a uviedol, že sa s odvolacími dôvodmi uvádzanými žalobcom
nestotožňuje. Je faktom, že žalobca nepreukázal žalovanému pred podaním žaloby a ani v priebehukonania, že je vlastníkom sporných nehnuteľností. Samotná skutočnosť problematiky sporovej agendy
nie je dôvodom pre nepriznanie náhrady trov takéhoto konania úspešnej strane sporu. C. právnické
osoby bez výnimky v prípade úspechu v konaní podľa zákona č. 161/2005 Z.z. uplatňujú právo na

náhradu trov konania a súdy im toto právo i priznávajú. Pokiaľ súdy v minulosti výnimočne nepriznali
útvarom J. nárok na náhradu trov konania, takéto rozhodnutia boli menené buď odvolacími súdmi,
alebo boli zrušené ústavným súdom. V tejto súvislosti podporne poukazuje na Nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 248/2010 z 21. októbra 2010 (59/2010). Skutočnosť, že stranou
sporu je štátny podnik, nie je (a sama osebe nikdy ani nemôže byť) dôvodom pre aplikáciu ust. § 257

CSP, nakoľko by išlo o popretie základných princípov civilného sporového konania. V posudzovanej
veci žalobca podal zjavne neodôvodnenú žalobu. V priebehu celého konania žalobca neuviedol žiadne
okolnosti, ktoré by odôvodňovali nepriznanie náhrady trov konania procesne úspešnému žalovanému
a na takéto okolnosti neboli predložené žiadne dôkazy a nebolo vykonané ani žiadne dokazovanie. Na
podanie žaloby a zastupovanie v konaní si zvolil kvalifikovaného právneho zástupcu z radov advokátov.
Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil.

4. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v medziach daných podľa
§§ 379 a 380 Civilného sporového poriadku zákona č. 160/2015 Z.z., (ďalej len C.s.p.) bez nariadenia
pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a uznesenie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387
ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.

5. S odôvodnením napadnutého výroku rozsudku súdu prvej inštancie sa odvolací súd v celom
rozsahu stotožňuje v zmysle § 387 ods. 2 C.s.p. a preto naň odkazuje.

6. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

7. Zákonná úprava aplikácie moderačného ustanovenia podľa citovaného ustanovenia predpokladá, že
musí ísť o dôvody hodné osobitného zreteľa a musí ísť o výnimočné okolnosti.

8. Za dôvody hodné osobitného zreteľa sa považujú určité druhy konania (konanie o určenie otcovstva,
ak maloletý žalobca nemal úspech) alebo určitá procesná situácia, (ak žalovaný ako laik nemohol
posúdiť zdravotnú spôsobilosť scudziteľa v konaní o určenie právneho vzťahu) ide teda o dôvod daný
charakterom konania alebo charakterom procesnej situácie.

9. Za dôvody hodné osobitného zreteľa sa tiež považujú sociálne aspekty. Pôjde o prípady,
keď výrazne vystupuje do popredia, že povinná strana nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov,
ktoré sama nezavinila, prípadne môže ich uhradiť len s veľkými ťažkosťami. Je tiež potrebné prihliadať
aj na komplexné pomery tej strany, ktorej majetková sféra by bola aplikáciou výnimočného ustanovenia
dotknutá. Nie každú okolnosť, ktorá by aj bola príčinou sporu, však možno považovať za dôvod hodný

osobitného zreteľa, pre ktorý by inak úspešnej strane súd náhradu trov konania nepriznal.

10. Odvolací súd sa v danom prípade nestotožnil s odvolacími dôvodmi žalobcu, nezistil dôvody hodné
osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali nepriznanie náhrady trov konania inak úspešnej sporovej
strane žalovanému. Právna náročnosť, obsiahla problematika sporu ako aj prípadný rôzny výklad

uplatneného nároku súdmi Slovenskej republiky, ktoré označil odvolateľ ako príčiny vzniku a vedenia
sporu, nie je možné v danom majetkovom spore považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa na strane
žalobcu zastúpeného v konaní právne kvalifikovaným zástupcom advokátom.

11. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

12. Odvolací súd preto uznesenie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako
vecne správne potvrdil.

13. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 C.s.p. v spojení
s § 255 ods.1 a § 251 C.s.p. Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že žalovaný bol v
odvolacom konaní úspešný, a preto mu v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. patrí právo na náhradu trov tohto
odvolacieho konania voči žalobcovi. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvejinštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).