Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. február 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12CoPr/5/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4314214286
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4314214286.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.

Sone Vackovej a JUDr. Denisy Šaligovej v právnej veci žalobcu: A.T. - REALITY s.r.o., so sídlom Hollého
11, 934 01 Levice, IČO: 36 365 769, zastúpeného JUDr. Alexandrom Kuchárikom, advokátom so sídlom
Hollého 11, 934 01 Levice, proti žalovanej: H. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX/XX, XXX XX X.,
zastúpenej Advokátskou kanceláriou Drappanová & Partners, s.r.o., so sídlom Moravská 7, 831 03
Bratislava, IČO: 36 860 484, o náhradu škody v sume 800 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej
proti rozsudku Okresného súdu Levice č. k. 11Cpr/1/2014-88 zo dňa 12.12.2016 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi voči žalovanej priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 800 eur a
úrok z omeškania 5,25 % ročne zo sumy 800 eur od 01.03.2014 do zaplatenia v lehote troch dní od
právoplatnosti rozsudku. Toto rozhodnutie odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 179 ods. 1, § 81
písm. e) a § 186 ods. 1, 2 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce, § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964
Zb. Občianskeho zákonníka, a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č.

160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) tak, že žalobcovi, ktorý mal plný procesný
úspech, priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení uviedol, že žalobca
sa domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 800 eur s 5,25% úrokom z omeškania
ročne od 01.03.2014 do zaplatenia. V žalobe uviedol, že na základe pracovnej zmluvy uzavretej medzi
ním ako zamestnávateľom, a žalovanou ako zamestnancom, dňa 17.02.2012 vykonávala žalovaná v
Stavebninách na Mierovej ul. 6 v Leviciach dojednaný druh práce: práce spojené s nákupom a predajom
tovaru. Dňa 10.10.2013 v čase medzi 16.00 - 16.20 hod. došlo v uvedenej predajni ku krádeži, a to

tak, že neznámy páchateľ z registračnej pokladne odcudzil finančné prostriedky vo výške 800 eur, čím
žalobcovi v tejto výške vznikla škoda. Ku krádeži došlo počas obsluhovania zákazníka v prednej časti
predajne žalovanou, pričom miesto, kde sa nachádza registračná pokladňa, nechala bez akéhokoľvek
dozoru. V prípade, že miesto s registračnou pokladňou ostane bez akéhokoľvek dozoru, žalovaná mala
povinnosť registračnú pokladňu uzamknúť, čo sa však nestalo. Žalovaná registračnú pokladňu nechala
odomknutú a bez dozoru, a tak svojou nedbanlivosťou spôsobila škodu v žalovanej výške. Priemerný
mesačný zárobok žalovanej je 508,21 eura a keďže náhrada škody nepresahuje sumu rovnajúcu sa

štvornásobku jej priemerného mesačného zárobku, žalobca od žalovanej žiadal náhradu škody v plnej
výške. Na výzvu k náhrade škody do konca februára 2014 žalovaná odpovedala, že škodu odmieta
uhradiť.2. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je dôvodne
podaná. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že došlo k odcudzeniu peňazí z peňažnej zásuvky
počas obsluhovania zákazníka v prednej časti predajne žalovanou, a rovnako nebola sporná ani výška

spôsobenej škody - odcudzenej hotovosti 800 eur. Žalovaná uvádzala, že pokladnicu uzamkla a že
pokladnica poškodená nebola. Toto jej skutkové tvrdenie bolo spochybnené výpoveďou svedka U., ktorý
uviedol, že pred ním sa žalovaná vyjadrila, že sa nepamätá, či pokladňa bola alebo nebola zamknutá;
povedala, že kľúčik bol asi v pokladni. Ak by žalovaná peňažnú zásuvku uzamkla, k odcudzeniu peňazí
z nej mohlo dôjsť len tak, že by bola otvorená násilím a došlo by k jej poškodeniu. Poškodenie peňažnej

zásuvky však zistené nebolo, čo uviedla aj sama žalovaná. Súd si vyžiadal aj odborné vyjadrenie LB
SERVICE SK, s.r.o., podľa ktorého ak je peňažná zásuvka zamknutá a príslušný kľúč od peňažnej
zásuvky je zo zámku zásuvky vybratý, tak platí, že peňažnú zásuvku je možné otvoriť iba pomocou
násilia alebo rozšraubovaním celej zásuvky. Súd s ohľadom na obsah odborných vyjadrení neakceptoval
tvrdenie žalovanej, že keď odchádzala od pokladne, zamkla ju a kľúčik si zobrala. Žalovaná mala
možnosť reálne zabezpečiť, aby nedošlo k odcudzeniu peňazí z peňažnej zásuvky, pretože predtým,

ako išla obslúžiť zákazníka, mala možnosť peňažnú zásuvku uzamknúť kľúčikom a tento si zobrať. Tým,
že peňažnú zásuvku neuzamkla a nevzala si kľúčik, porušila povinnosť chrániť majetok žalobcu pred
stratou, ktorá jej vyplýva z ustanovenia § 81 písm. e) Zákonníka práce. V príčinnej súvislosti s porušením
tejto povinnosti došlo ku vzniku škody v sume 800 eur tým odcudzením hotovosti z peňažnej zásuvky v
uvedenej výške inou osobou. Žalovaná zodpovedá žalobcovi za škodu, ktorú mu spôsobila zavineným

porušením jej povinností pri plnení pracovných úloh podľa § 179 ods. 1 Zákonníka práce. Uplatnený
nárok na náhradu škody v sume 800 eur nepresahuje štvornásobok priemerného mesačného zárobku
žalovanej pred vznikom škody. Súd preto žalobe vyhovel s tým, že žalovaná sa dostala do omeškania
s plnením peňažného dlhu od 01.03.2014, t.j. od dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty stanovenej
žalobcom v predžalobnej výzve zo dňa 11.02.2014.

3. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, ktorá navrhla napadnutý
rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietala správnosť skutkových
a právnych záverov súdu. Uviedla, že žalobca si v podanej žalobe nesplnil svoju zákonnú povinnosť
opísať skutkový rámec veci. V žalobe jej kládol za vinu aj veci, ktoré sa neskôr v priebehu dokazovania

preukázali, že patrili k jej pracovným povinnostiam (obsluha zákazníkov, aj keď bola v predajni sama.
Žalobca nikdy ako prvý nepredložil dôkazy o tom, ako boli naplnené zákonné požiadavky podľa §
179 Zákonníka práce. V danom prípade ide o starú pokladnicu, preto sa nedá zistiť, koľko kľúčov
k nej pôvodne náležalo. Počas dokazovania vyšlo najavo, že jeden kľúčik sa stratil. Napriek tomu
žalobca nevymenil peňažnú schránku, čím bolo porušené ustanovenie § 177 ods. 1 Zákonníka práce.

Žalovaná mala obmedzenú možnosť brániť sa a dokázať, že predmetná registračná pokladnica sa
dá otvoriť aj bez kľúčika, spoločnosti zaoberajúce sa predajom a servisom registračných pokladníc
neboli ochotné vydať stanovisko k bezpečnosti konkrétnej pokladnice bez toho, aby mali možnosť túto
pokladnicu preskúmať. Bolo tiež preukázané, že žalobca okrem uzamkýnania pokladnice túto žiadnym
iným spôsobom nezabezpečil (kamerovým systémom, uzatvorením poistenia). Súd prvej inštancie

celý právny problém jej prípadnej zodpovednosti za vznik škody zúžil len na posúdenie otázky, či sa
pokladnica, resp. peňažná zásuvka dala alebo nedala otvoriť bez kľúčika, no neskúmal, či si žalobca
ako zamestnávateľ splnil svoje povinnosti a vytvoril pre zamestnancov také podmienky, aby ku škode
nedošlo.

4. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť, pretože súd dospel
nazákladevykonanýchdôkazovksprávnymskutkovýmzisteniamarozhodnutievychádzazosprávneho
právneho posúdenia veci. Námietka žalovanej, že nebola uzatvorená dohoda o hmotnej zodpovednosti,
je irelevantná, keďže ide o všeobecnú zodpovednosť zamestnanca podľa § 179 ods. 1 Zákonníka práce.
Žalovaná bola poučená, ako má nakladať s finančnými prostriedkami a že nesie plnú zodpovednosť

za peňažné prostriedky pokladne, pričom v konaní nepredložila dôkazy o neopodstatnenosti žaloby. Čo
sa týka veku pokladnice, táto je funkčná a naďalej sa používa. Ak by žalovaná pokladnicu uzamkla, k
odcudzeniu peňazí nemohlo dôjsť, ledaže by bola otvorená násilím.

5. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, §

380 ods. 1 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal
vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 219
ods. 3 CSP) a po prejednaní veci urobil záver, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny.
Preto tento rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. Zároveň odvolací súdaplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody. Odvolací súd použijúc v tomto prípade citované zákonné ustanovenie konštatoval, že súd
prvej inštancie na podklade skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov urobil správny právny
záver a svoje rozhodnutie primerane odôvodnil v súlade s citovanými ustanoveniami Zákonníka práce,
Občianskeho zákonníka a Civilného sporového poriadku, na ktoré aj odvolací súd poukazuje. Na
dôvažok odvolací súd dodáva nasledovné:

6. Predmetom konania bolo posudzovanie všeobecnej zodpovednosti žalovanej ako zamestnankyne
žalobcu za zavinené porušenie povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním.
Súd túto zodpovednosť skúmal z dôvodu, že došlo k odcudzeniu hotovosti 800 eur z registračnej
pokladnice žalobcu počas pracovnej doby žalovanej v čase, keď tá v prednej časti predajne obsluhovala
zákazníkov bez toho, aby registračnú pokladnicu uzamkla. Žalobca je dával za vinu, že týmto porušením

pracovnýchpovinnostípriplnenípracovnýchúloh,t.j.opustenímpriestorupokladnicebezjejuzamknutia
umožnila odcudzenie peňazí. Aby žalobca preukázal konkrétny zodpovednostný vzťah, bol povinný
preukázať súčasné splnenie zákonných predpokladov, ktorými podľa § 179 ods. 1 Zákonníka práce
sú: 1. existencia pracovnoprávneho vzťahu, 2. protiprávny úkon, 3. vznik škody ako majetkovej ujmy,
4. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody, 5. porušenie povinnosti pri plnení

pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním tak, ako to vymedzuje Zákonník práce, a 6. zavinenie
zamestnanca, ktoré je zamestnávateľ povinný preukázať. Protiprávnym konaním je také konanie
škodcu, ktoré je v rozpore s právnou povinnosťou vyplývajúcou preňho z pracovného pomeru. Tieto
povinnosti vymedzujú najmä všeobecne záväzné právne predpisy vzťahujúce sa na prácu vykonávanú
zamestnancom, ako aj vnútropodnikové predpisy alebo pracovná zmluva.

7. V tomto prípade škoda vznikla v príčinnej súvislosti s konaním žalovanej, ktorá sa od registračnej
pokladnice vzdialila bez toho, aby ju riadne uzamkla bez ponechania kľúča v pokladnici. Obsah
pojmu plnenie pracovných úloh alebo priama súvislosť s ním zakotvuje ustanovenie § 220 Zákonníka
práce. Obsah tohto pojmu je podstatne širší, ako je výkon práce zamestnanca podľa pracovnej

zmluvy. Pre rozsah povinností vyplývajúcich z pracovného pomeru je rozhodujúci dohodnutý druh
práce, ktorú zamestnanec má vykonávať, činnosť na príkaz zamestnávateľa a iné. Zodpovednosť
zamestnanca za škodu je založená na subjektívnom princípe, pričom vždy ide o zodpovednosť za
zavinenie (buď úmyselné, alebo nedbanlivostné). Zamestnanec teda zodpovedá za škodu, len ak ju
spôsobil zavineným porušením pracovných povinností, hoci aj z nedbanlivosti. V tomto prípade nejde

o hmotnú zodpovednosť, ale o zodpovednosť všeobecnú, pri ktorej dôkazné bremeno preukázania
vzniku tejto zodpovednosti podľa § 179 ods. 1 Zákonníka práce spočíva na zamestnávateľovi. V zmysle
tohto ustanovenia zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným
porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je
povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a 185. Odvolací

súd však vychádzal aj z ustanovenia § 177 ods. 1 Zákonníka práce, podľa ktorého zamestnávateľ je
povinný svojim zamestnancom zabezpečovať také pracovné podmienky, aby mohli riadne plniť svoje
pracovné úlohy bez ohrozenia života, zdravia a majetku. Ak zistí nedostatky, je povinný urobiť opatrenia
na ich odstránenie. Zákonník práce však obsahuje aj ustanovenie § 178 ods. 1, 2 prvá a štvrtá veta,
podľa ktorého je zamestnanec povinný počínať si tak, aby nedochádzalo k ohrozeniu života, zdravia

a poškodeniu majetku alebo k jeho zničeniu, ani k bezdôvodnému obohateniu, a ak hrozí škoda,
zamestnanec je povinný na ňu upozorniť vedúceho zamestnanca. Ak zamestnanec zistí, že nemá
utvorené potrebné pracovné podmienky, je povinný oznámiť to vedúcemu zamestnancovi.
8. S ohľadom na uvedené je nesporné, že obsluha pokladnice patrila k pracovným povinnostiam
žalovanej, na ktorú sa vzťahovalo aj citované ustanovenie Zákonníka práce o všeobecnej povinnosti

zamestnanca počínať si tak, aby nedochádzalo aj ku škode na majetku zamestnávateľa. Žalovaná v
podanom odvolaní namietala len všeobecné okolnosti, ktoré mohla uplatňovať v konaní pred súdom
prvej inštancie, pričom k námietkam o nesprávnom zistení skutkového stavu v podanom odvolaní mala
uviesť konkrétne porovnania, z ktorých by bolo zrejmé, ktorý záver súdu je v rozpore s tým - ktorým
vykonaným dôkazom. Takto v odvolacom konaní nepostupovala a jej ďalšie námietky o nedostatočnej

koncentrácii tvrdení a navrhovaných dôkazov žalobcu s ohľadom na celkový zistený skutkový stav
odvolací súd nemohol posúdiť ako právne významné. V tomto smere odvolací súd poukazuje na
ustanovenie § 366 CSP, v zmysle ktorého prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,ak: a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia
súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej

inštancie. Žalovaná v podanom odvolaní namietala nedodržanie ustanovenia § 191 ods. 2 Zákonníka
práce, ktorý ustanovuje, že zamestnávateľ prerokuje požadovanú náhradu škody so zamestnancom
a oznámi mu ju najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla a že za ňu
zamestnanec zodpovedá. Žalovaná však počas konania na súde prvej inštancie nedodržanie tohto
ustanovenia zo strany žalobcu nenamietala, a tak odvolací súd v súlade s § 366 CSP na túto námietku

nemohol prihliadať. Napriek tomu odvolací súd poznamenáva, že v kladnom prípade by v podstate šlo
len o poriadkovú lehotu, ktorá by na uplatnenie nároku na náhradu škody na súde nemala vplyv.

9. Napokon k námietke žalovanej uvedenej v odvolaní s ohľadom na ustanovenie § 177 ods. 1
Zákonníka práce, že žalobca po tom, ako sa dozvedel o strate jedného kľúčika, nevymenil registračnú
pokladnicu, odvolací súd poznamenáva, že ustanovenie § 177 ods. 1 Zákonníka práce týkajúce sa

povinnosti zamestnávateľa zabezpečovať kvalitné pracovné podmienky pre zamestnancov a s tým
spojenú ochranu zdravia a majetku zamestnancov a tretích osôb sa netýka predmetného sporu, pretože
v tomto konaní neboli prejednávané pracovné podmienky zamestnancov žalobcu. Navyše z obsahu
spisu je zrejmé, že žalovaná na pojednávaní dňa 06.10.2016 vypovedala, že kľúčik od registračnej
pokladnice nestratila, no v podanom odvolaní operuje s novým údajom o tom, že žalobca po nahlásení

straty kľúčika nevymenil zámku, resp. celú registračnú pokladnicu.

10. Odvolací súd na základe uvedeného po prejednaní veci konštatoval, že odvolanie žalovanej nebolo
opodstatnené a že rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo vydané v konaní v súlade s procesným
predpisom ako aj v súlade s uvedenými ustanoveniami Zákonníka práce. S ohľadom na to napadnutý

rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

11. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému patrí náhrada trov účelne vynaložených v tomto
štádiu konania. Odvolací súd preto podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP rozhodol, že
žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých podľa § 252

ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku odvolacieho súdu samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

12. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).