Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. marec 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/107/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7912215996
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7912215996.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Grösslingova 4, zastúpeného FRIDRICH PAĽKO, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, v mene
ktorej koná Doc.JUDr. Branislav Fridrich, PhD., advokát, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú
koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, o
náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trebišov zo

dňa 15. decembra 2014, č.k. č.k. 14C/170/2012-20 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a v r a c i avec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trebišov (ďalej len „súd prvého stupňa“ alebo „okresný súd“) rozsudkom zo dňa 15.
decembra 2014 č.k. 14C/170/2012-20 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal náhrady škody a
nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom Okresného súdu

Trebišov v exekučnom konaní vedenom pod sp.zn. 22Er/1321/2006, ktorý spočíval v tom, že súd
nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase.

Vykonaným dokazovaním z obsahu spisu Okresného súdu Trebišov sp. zn. 22Er/1321/2006 zistil, že
dňa 19. októbra 2006 bola okresného súdu doručená žiadosť súdnej exekútorky JUDr. Renáty Ďurkovej
(z 11. októbra 2006) o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie oprávnenej (POHOTOVOSTI) proti

povinnémuAndrejoviMakkaiprevymoženiesumy85.800,-SK.ExekučnýmtitulombolrozsudokStáleho
rozhodcovského súdu zo dňa 23. júna 2006 sp. zn. SR/2093/06. Okresný súd vydal poverenie pre
súdnu exekútorku JUDr. Renátu Ďurkovú dňa 25. októbra 2006. Dňa 20. októbra 2009 bol okresnému
súdu doručený návrh (z 8. októbra 2009) oprávnenej na zmenu súdneho exekútora. Uznesením
okresného súdu z 11. októbra 2010 č.k. 22Er/1321/2006-19 súd vyhovel žiadosti oprávnenej o zmenu
súdneho exekútora JUDr. Renáty Ďurkovej. Zároveň poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého

vykonaním exekúcie proti povinnému. Priznal súdnej exekútorke JUDr. Renáte Ďurkovej právo na
náhradu trov exekúcie vo výške 60,52 €. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 3. novembra
2010.

Po citácii § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1 písm. a), § 9 ods. 1, 2, § 17 ods. 1, 2, 3, 4 a § 19 ods. 1, 2 zák. č.
514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej len „zák. č. 514/2003

Z.z.“) a § 44 ods. 8 a 9 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len
„zák. č. 233/1995 Z.z.“) súd konštatoval, že o návrhu na zmenu súdneho exekútora bolo rozhodnuté
po uplynutí 30 dňovej lehoty. Po doručení návrhu na zmenu súdneho exekútora exekučný súd vyzýval
pôvodnú exekútorku k predloženiu exekučného spisu a k vyúčtovaniu trov exekúcie.

Zároveň vyslovil, že súd v konaní o uplatnenom nároku na náhradu škody nesprávnym úradným

postupomniejeoprávnenýposudzovaťnesprávnyúradnýpostupsúduspočívajúcivporušenípovinnosti
vykonať úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote. Súd sa stotožnil s rozhodnutímÚstavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS/16/02, podľa ktorého pri posúdení, či došlo alebo
nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v článku 48 ods.
2 ústavy, súd prihliada síce na lehoty, ktoré sú uvedené v zákone alebo v ústave, ale ich nedodržanie

nepovažuje automaticky za porušenie uvedeného základného práva, pretože aj v týchto prípadoch
sú rozhodujúce všetky okolnosti daného prípadu. Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v článku 48
ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na lehoty
uvedené v zákone. Uviedol, že nemožno všeobecne rozhodnutie súdu vydané po zákonom stanovenej
lehote posudzovať bez ďalšieho ako nesprávny úradný postup súdu. Súd tu opätovne poukázal na

to, že pri rozhodovaní o návrhu na zmenu súdneho exekútora je treba vykonať procesné úkony, (a
to výzva na vyjadrenie pôvodnému exekútorovi, zaslanie spisu novému exekútorovi, rozhodnutie o
trovách exekúcie, etc.), v dôsledku ktorých nerozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora nie je
možné považovať za zbytočné prieťahy a z toho vyplývajúci nesprávny úradný postup. Po zhodnotení
uvedených okolností mal súd za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania toho,
že v tomto prípade došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ktorým by mu bola spôsobená škoda.

Zároveň súd konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom výšky škody, ani ohľadom
výšky nemajetkovej ujmy, ktorá mu podľa jeho tvrdenia vznikla nesprávnym úradným postupom. Žalobca
v tomto konaní vôbec neprodukoval dôkazy, ktoré by vznik škody a jej výšku preukazovali a škodu
uplatnil len paušalizovaním ním tvrdených nákladov. Tak isto neprodukoval žiadne dôkazy ohľadom
vzniku nemajetkovej ujmy a súd nevidel dôvod na priznanie nemajetkovej ujmy vo výške na základe

aplikácie nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky o priznaní finančného zadosťučinenia za už
predtým v iných veciach konštatované zbytočné prieťahy v súdnom konaní.

Výškou uplatneného nároku predstavujúceho majetkovú i nemajetkovú ujmu sa súd z dôvodu
hospodárnosti konania nezaoberal, lebo žalobca nepreukázal základ nároku - vznik škody. Zároveň

súd nevyhovel žiadosti odporcu o vykonanie dokazovania znaleckým posudkom, lebo jednak v čase
rozhodovania súdu tento znalecký posudok žalobca nepredložil (tvrdenia o možnom zabezpečení
znaleckéhoposudkusúdpovažovalzatakejtosituáciezairelevantné)azároveňpreto,žezasituáciekeď
nebol preukázaný prvý z atribútov podmienok zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom, a to nesprávny úradný postup a keďže všetky podmienky zodpovednosti za škodu

musia byť splnené súčasne, za takejto situácie by vykonanie dokazovania znaleckým posudkom bolo
nehospodárne. Súd poukázal aj na to, že žalobca nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi prípadným
nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou, lebo nepreukázal existenciu atribútov - nesprávny
úradný postup a vznik škodu. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil súd aplikáciou § 142 ods. 1 O.s.p.,
lebo úspešnej žalovanej trovy konania nevznikli a tak ich náhradu súd žalovanej nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Odvolanie podal z dôvodov podľa §
205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/, g/ a h/ O.s.p., § 205 ods. 2 písm. c/, d/, e/ a f/ O.s.p.
Navrhol zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vyčítal
súdu, že prejednal vec v jeho neprítomnosti, hoci preto neboli splnené podmienky podľa § 101 ods. 2

O.s.p. Tvrdil, že požiadal o zrušenie pojednávania a uviedol dôležité dôvody a predložil listiny spojené s
označenými dôvodmi. Pokiaľ súd prejednal za takýchto okolností vec v jeho neprítomnosti, odňal mu tým
právo konať pred súdom. Namietal ďalej, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca. Meritórne rozhodnutie
vo veci neprichádzalo do úvahy aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí návrhu
žalobcu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p., proti ktorému pripustil odvolanie. V

čase rozhodnutia o zamietnutí žaloby nebolo právoplatne rozhodnuté o zamietnutí návrhu na prerušenie
konania. Žalobca tvrdil, že nemal možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam žalovanej, z ktorých súd pri svojom
rozhodnutí vychádzal, nemal možnosť vyjadriť sa ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich
svoje rozhodnutie a tým došlo k porušeniu zásady kontradiktórnosti konania a práva žalobcu na súdnu
ochranu. Nemal možnosť vyjadriť sa ani k skutkovým a právnym otázkam veci. Sám nemal možnosť

navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Namietal ďalej, že vo veci nebolo možné rozhodnúť
bez nariadenia pojednávania, lebo bolo potrebné vo veci vykonať dokazovanie listinami založenými v
exekučnom spise a za stavu, kedy sa žalovaná vôbec nevyjadrila k podanej žalobe, mal súd umožniť
žalobcovi uplatňovať svoje stanoviská k skutkovým, ale aj právnym otázkam, nastoleným samotným
súdom v súvislosti s nesprávnym úradným postupom a výškou spôsobenej škody. Vytýkal súdu, že

vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný a nie je
zrejmé, či išlo o listiny založené v exekučnom spise. Aj k týmto dôkazom získaným z vlastnej iniciatívy
súdom mal mať žalobca možnosť vyjadriť sa. Argumentoval ďalej, že ak žalovaná nereagovala na výzvu
súdu, aby sa vyjadrila k žalobe, mal súd rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b O.s.p.Namiesto toho súd bez nariadenia pojednávania doplnil skutkový základ dokazovaním, ktorého obsah a
rozsah si určil sám a následne meritórne rozhodol. Nakoniec vytýkal nepreskúmateľnosť rozhodnutia v
časti rozhodovania o skutočnej škode, kedy súd sa zaoberal len škodou, ktorá mala súvisieť so správou

pohľadávkypočasnečinnostisúduaignorovaltvrdeniažalobcuoškode,ktorávzniklaztituluudržiavania
a správy informačného systému a z titulu výdajov na administratívne spracovanie textov urgencií,
publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií a na poštové a telekomunikačné výdavky. Z rozsudku
súdu nie je zrejmá úvaha, na základe ktorej dospel k presvedčeniu, že majetková škoda nevznikla.
Rovnako chýbajú dôvody aj pri nemajetkovej ujme. Podľa jeho názoru súd odôvodnil svoje rozhodnutie

úplne rovnakými dôvodmi opísanými tými istými vetami ako v iných rozhodnutiach, v ktorých vystupuje
žalobca a žalovaná, avšak v ktorých bol rozdielny skutkový dej a teda aj skutkový základ. Vytýkal tiež
súdu, že nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., pričom hodlal predložiť na pojednávaní dôkazy o
výške škody. Nakoniec namietal, že súd nevysvetlil svoj záver, že nedošlo k porušeniu práva žalobcu
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Sám pritom zistil, že o návrhu nebolo rozhodnuté v
zákonnej lehote a pre tento nesprávny úradný postup nenašiel žiaden objektívny dôvod. Takto je jeho

rozhodnutie vnútorne rozporné.

Žalovaná zostala v odvolacom konaní nečinná.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou

osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania podľa §
214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a z hľadísk uplatnených
odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. a/, c/, d/, e/ a f/ O.s.p.) a dospel k záveru, že rozsudok je
potrebné zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.

V prejednávanej veci z obsahu spisu je zrejmé, že súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania
v zmysle ustanovenia § 115a ods. 2 O.s.p. v spojení s ustanovením § 200ea ods. 1 O.s.p., keďže v
prejednávanej veci ide o drobný spor (predmetom konania je zaplatenie sumy 175 € titulom majetkovej
škody a sumy 663,84 € titulom nemajetkovej ujmy, spolu 838,84 €). Z dôvodu, že súd vo veci nenariadil
pojednávanie, nepredvolával účastníkov konania v zmysle ustanovenia § 115 ods. 1,2 O.s.p. a v zmysle

ustanovenia § 156 ods. 3 O.s.p. oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku dňa 15.12.2014
o 9.40 hod. na svojej úradnej tabuli dňa 8.12.2014, teda v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením.
Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo na úradnej tabuli až do 16.12.2014, kedy bolo z úradnej
tabuli zvesené.

V preskúmavanej veci neboli splnené podmienky pre rozhodnutie bez nariadenia pojednávania v zmysle
ustanovenia § 156 ods. 3 O.s.p. v spojení s ustanovením § 115a ods. 2 O.s.p. a pokiaľ súd napriek
tomu rozhodol bez nariadenia pojednávania, zaťažil konanie vadou, ktorá mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci a na ktorú odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti (§ 212 ods. 3 O.s.p.).

Týmto nesprávnym procesným postupom súdu došlo k odňatiu práva žalobcu konať pred súdom,
pretože bez nariadenia pojednávania nebolo možné vykonať dokazovanie obsahom listín, ktoré sú
súčasťou exekučného spisu Okresného súdu Trebišov sp. zn. 22Er/1321/2006, z ktorých súd pri svojom
rozhodovaní vychádzal, s týmito dôkazmi účastníci konania neboli oboznámení, nemali možnosť sa k
nim vyjadriť a nemali možnosť navrhnúť dôkazy na prípadné vyvrátenie skutočností, ktoré vyplynuli z

vyššie uvedených listinných dôkazov.

Pododňatímmožnostikonaťpredsúdomjepotrebnévovšeobecnostirozumieťtakýpostupsúdu,ktorým
sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní
za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

K odňatiu možnosti pred súdom konať dochádza tiež vtedy, keď súd rozhodne vo veci bez nariadenia
pojednávania, hoci pre to nie sú splnené podmienky v zmysle ustanovenia 115a ods. 2 O.s.p.

Na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou

verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov, predložených
účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne
práva na verejné prejednanie veci vzdali (§ 115a ods. 1 O.s.p.).Pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch (§ 115a ods. 2 O.s.p.).

Vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a

čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením
(§ 156 ods. 3 O.s.p.).

Ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 €, od tohto okamihu ide o drobný spor
(§ 200ea ods. 1 O.s.p.).

S prijatím novely Občianskeho súdneho poriadku (zák. č. 335/2012 Z.z.) je s účinnosťou od 1. januára
2013 znovu zavedená možnosť súdu nenariadiť pojednávanie v sporoch definovaných ako drobné
spory v § 200ea O.s.p. Táto možnosť súdu má významne prispieť k skráteniu konania. Sudca má
vždy možnosť pojednávanie nariadiť, pokiaľ z povahy veci táto potreba vyplýva. Spravidla pôjde o
prípady, keď ani v drobných sporoch nie je možné rozhodnúť iba na základe listinných dôkazov,

predložených účastníkmi konania a keď teda vyvstane potreba doplniť dokazovanie, či už na základe
návrhu samotných účastníkov alebo na základe rozhodnutia súdu.

Z koncepcie citovaného ustanovenia § 115a O.s.p. v podstate vyplýva, že zákon chce zjednodušiť
procesný postup súdu iba vo veciach, v ktorých návrhu na začatie konania súd vyhovie, spravidla v

celom rozsahu. Aj keď to nevyplýva z textu citovaného ustanovenia, bolo by v rozpore s účelom tejto
normy zamietnuť návrh bez nariadenia pojednávania, naviac na základe dôkazov, s ktorými účastníci
nemali možnosť oboznámiť sa a vyjadriť sa k nim, ako to bolo aj v preskúmavanej veci. Preto ak súd
dôjde k záveru, že po splnení formálnych predpokladov na rozhodnutie bez nariadenia pojednávania by
bolo potrebné návrh alebo jeho časť alebo niektorý z uplatnených nárokov zamietnuť, mal by nariadiť

pojednávanie v záujme zachovania procesných práv účastníkov.

V preskúmavanej veci ide síce o drobný spor, avšak pre rozhodnutie vo veci, zvlášť za situácie, že
žaloba bola zamietnutá, bolo potrebné doplniť dokazovanie listinami obsiahnutými v exekučnom spise,
to znamená oboznámením ich obsahu alebo ich prečítaním na pojednávaní v zmysle ustanovenia § 129

ods. 1 O.s.p.

Povinnosťou súdu bolo teda nariadiť vo veci pojednávanie, na toto pojednávanie predvolať účastníkov,
na pojednávaní vykonať dokazovanie listinami obsiahnutými v spise ako aj exekučnom spise Okresného
súdu Trebišov sp. zn. 22Er/1321/2006, umožniť účastníkom vyjadriť sa k vykonaným dôkazom,

predniesť návrhy na ďalšie dôkazy, poučiť ich o ich povinnosti predkladať dôkazy v zmysle ustanovenia.
§ 120 ods. 4 O.s.p. a umožniť im vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci.

Pokiaľ súd nedodržal vyššie uvedený procesný postup, postupoval v rozpore s Občianskym súdnym
poriadkom a nepochybne tak došlo k odňatiu práva účastníkov konať pred súdom, t.j. k znemožneniu

uplatniť procesné práva priznané im Občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie ich práv a
oprávnených záujmov.

Keďže pre odvolací súd z ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. vyplýva povinnosť vždy zrušiť
rozhodnutie súdu prvého stupňa v prípade, ak súd prvého stupňa postupoval v konaní predchádzajúcom

vydaniu odvolacím súdu preskúmavaného rozhodnutia v rozpore so zákonom tým spôsobom, že takéto
konanie bezprostredne malo za následok odňatie účastníkovi možnosť konať pred súdom, odvolací súd
zrušil napadnutý rozsudok v zmysle ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a vracia vec súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 221 ods. 2 O.s.p.).

Vzhľadom na existenciu vyššie uvedeného dôvodu pre zrušenie rozsudku súdu prvého stupňa sa
odvolací súd ostatnými odvolacími námietkami žalobcu nezaoberal.

Úlohou súdu po vrátení veci bude nariadiť vo veci pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov konania,
na tomto pojednávaní vykonať dokazovanie listinami predloženými účastníkmi konania, ako aj listinami

obsiahnutými v exekučnom spise, prípadne ďalšie dôkazy navrhnuté účastníkmi konania a umožniť
účastníkom realizáciu všetkých ich procesných práv tak, ako boli vyššie uvedené a až na základe riadne
zisteného skutkového stavu vo veci opätovne rozhodnúť.V novom rozhodnutí rozhodne súd o trovách celého konania, vrátane trov tohto odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. 757/2004

Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.